Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)1b6/363079.921581.pdf
PDF · 147.06 KB
No categories available
6Co/2/2010
Najvyšší súd 6 Co 2/2010
Slovenskej republiky 6 Co 3/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. F. L., CSc.,
bývajúceho v B., proti ţalovanému H., š.p. v likvidácii, so sídlom v B., v mene ktorého koná
jeho likvidátor Ing. M. B., B., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou so sídlom v B.,
o vydanie autorských diel a iné, o odvolaniach ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 20. januára 2010 č.k. 20 C 71/92-346 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 20. januára 2010 č.k. 20 C 71/92-330, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2010 č.k. 20 C 71/92-346
a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2010 č.k. 20 C 71/92-330 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Pôvodnou ţalobou sa ţalobca domáhal vydania 79 diskiet, operačných systémov A.,
V., zdrojového textu operačného systému M. a tieţ programových diel M., operačného
systému P. V. a aritmetického modulu A. a uloţenia zákazu ţalovanému (pôvodne V., š.p., R.,
ktorý neskôr zanikol zlúčením s terajším ţalovaným) rozširovať tieto diela bez jeho súhlasu.
Krajský súd v Bratislave (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. apríla 1994 č.k.
20 C 71/92-79 ţalobu zamietol.
Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (odvolací súd) uznesením
zo 16. februára 1995 sp.zn. 1 Co 80/94 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Po späťvzatí ţaloby a zastavení konania v časti týkajúcej sa vydania diskiet
a operačných systémov V. a M., súd prvého stupňa pokračoval v konaní o ţalobe o vydanie
operačných systémov A., P. V., súboru programov M. a aritmetického modulu A., ku ktorým
ţalobca tvrdil svoje autorstvo. Vzhľadom na prednes ţalovaného, ţe tieto programy uţ
neexistujú (boli z pevného disku počítača vymazané), ţalobca sa alternatívne domáhal
zaplatenia bliţšie nešpecifikovanej náhrady škody.
Ţalobca v priebehu ďalšieho konania spresnil ţalobu a napokon sa domáhal vydania
programových diel, prípadne náhrady škody a finančného zadosťučinenia v zmysle
autorského zákona.
Po doplnení dokazovania výsluchom svedkov a oboznámení sa s delimitačným
protokolom z 31. decembra 1993 a obsahom spisu OO PZ SR v Senci, súd prvého stupňa
rozsudkom zo 7. októbra 1996 č.k. 20 C 71/92-143 ţalobu opätovne zamietol a ţalovanému
nepriznal náhradu trov konania. Uznesením zo 6. marca 1997 č.k. 20 C 71/92-149 ţalobcovi
potom uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu.
Odvolací súd, konajúci o odvolaní ţalobcu, uznesením zo 16. októbra 1997 sp.zn.
1 Co 40/97, 1 Co 61/97 zrušil napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu
znova vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia, okrem iného, uviedol, ţe súd
prvého stupňa v ďalšom konaní, na ktoré sa vec vracia, na základe vykonania dôkazov
navrhnutých ţalobcom, ktorého v tomto konaní zaťaţuje dôkazná povinnosť, zistí, či
počítačové programy boli skutočne nahrané na pevnom disku počítača, či tieto programy
vyvinul ţalobca a či boli ţalovaným skutočne vymazané z pevného disku počítača. Aţ
po kladnom vyriešení tejto otázky, tieţ na základe vykonania ţalobcom produkovaných
dôkazov, môţe súd prvého stupňa pristúpiť k riešeniu otázky, či vôbec išlo o diela, ktoré
podliehajú ochrane podľa autorského práva. Keďţe ide o otázku, na riešenie ktorej sú
potrebné odborné znalosti, bude moţné podľa odvolacieho súdu túto otázku zodpovedať len
za pomoci znalca, ktorého súd prvého stupňa mal prípadne ustanoviť.
Ţalobca potom opätovne spresnil ţalobu tak, ţe sa ňou domáhal uloţenia povinnosti
ţalovanému vydať mu kópie programov A., M., P. V. a A. na ním ponúknutom pamäťovom
nosiči, a toho, aby ţalovaný vymazal originál programu A. vo svojom počítači. V prípade, ţe
predmetné programy uţ neexistujú, domáhal sa náhrady škody v celkovej sume
1 900 000,-- Sk (1 200 000,-- Sk za OS A., 150 000,-- Sk za program M., 450 000,-- Sk za OS
P. V. a 100 000,-- Sk za program A.). Na ostatnom pojednávaní súdu prvého stupňa sa
domáhal aj uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť mu úrok z omeškania s plnením dlhu
vo výške 19 % od 2. apríla 1992 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa potom rozsudkom z 11. októbra 2006 č.k. 20 C 71/92-254
nepripustil zmenu ţaloby jej rozšírením o zaplatenie úrokov z omeškania a ţalobu znovu
zamietol. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zmenu ţaloby nepripustil majúc za to,
ţe výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťaţovalo „v smere preukázania, ţe počítač, na pevnom disku ktorého mal byť
nahraný počítačový program A. a diskety, na ktorých mali byť nahrané počítačové programy
M., P. V. a A., existujú a sú v drţbe ţalovaného“. Vzhľadom na uvedené, pre nemoţnosť
plnenia a zánik hmotnoprávnej povinnosti (§ 575 Obč. zákonníka), nebolo moţné ţalovanému
uloţiť povinnosť vyhotoviť a odovzdať ţalobcovi kópie počítačových programov a vymazať
originál programu A. z jeho počítača. Podľa súdu prvého stupňa nebolo moţné ţalovanému
uloţiť ani povinnosť poskytnúť iné plnenie – náhradu škody v zmysle § 32 ods. 2 zákona
č.35/1965 Zb. v znení zákonač. 89/1990 Zb. a ustanovení Obč. zákonníka. Uviedol, ţe „škoda
ţalobcovi by mohla vzniknúť jedine vtedy, keby bolo preukázané, ţe počítačové programy
zničené ţalovaným sú dielom v zmysle ustanovení autorského zákona a ţe ţalobca je ich
autorom (spoluautorom)“. Počítačové programy, ale v akejkoľvek vnímateľnej podobe uţ
neexistujú. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. Podľa
súdu prvého stupňa „nemalo zmysel vo veci ustanovovať znalca za účelom preukázania, ţe
tieto počítačové programy sú dielom v zmysle ustanovení autorského práva, pretoţe znalec by
nemal ţiadne podklady pre riešenie tejto odbornej otázky a nemohol by na ňu dať ani
kladnú ani zápornú odpoveď“. Vzhľadom na uvedené „nemalo ani zmysel zisťovať, kto je ich
autorom“, uzavrel odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.
Na odvolanie ţalobcu, napádajúceho rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu,
odvolací súd uznesením z 21. novembra 2007 sp.zn. 5 Co 3/2007 rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá a o náhrade trov konania (opätovne) zrušil
a odvolanie vo zvyšku odmietol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd
zrušil z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy (§ 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. v znení do 15. októbra 2008). Nepovaţoval
za správny záver súdu prvého stupňa, ţe vykonanie dôkazu posudkom znalca by nemalo
zmysel, keďţe počítačové programy vo vnímateľnej podobe uţ neexistujú, pričom poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb., podľa ktorého autorské právo vzniká
okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom, písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej
vnímateľnej podobe. To, ţe vec, produkt, výtvor, t.j. to, čo môţe byť dielom, uţ neexistuje,
ešte bez ďalšieho neznamená, ţe nebolo dielom v zmysle autorskoprávneho predpisu
a nepoţívalo ochranu poskytovanú platnými predpismi. Námietku ţalobcu, ţe súd prvého
stupňa pochybil, ak nevykonal dokazovanie posudkom znalca, povaţoval odvolací súd za
dôvodnú. I podľa odvolacieho súdu záver o tom, či podklady, ktoré ţalobca ponúkal, resp. uţ
predloţil súdu, sú alebo nie sú postačujúce na posúdenie, či ide o dielo, môţe urobiť iba
znalec. Nevykonanie „nevyhnutného“ dôkazu malo za následok, ţe konanie vykazovalo vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov
konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie proti časti
výroku preskúmavaného rozhodnutia, ktorým sa nepripustila zmena ţaloby, odvolací súd
odmietol z dôvodu, ţe ustanovenie § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu nepripúšťa .
Súd prvého stupňa potom, po vykonaní dôkazu posudkom znalca, rozsudkom
z 20. januára 2010 č.k. 20 C 71/92-346 ţalobu (opäť) zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť
zaplatiť Krajskému súdu v Bratislave náhradu trov štátu v sume 2 256 € a ţalovanému, do rúk
jeho zástupkyne, náhradu trov konania v sume 1 314 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, ţe „ani znaleckým
dokazovaním nebolo preukázané, ţe boli súčasne splnené obe podmienky, za splnenia ktorých
je moţné poskytnúť ochranu podľa autorského zákona, a to : 1/ ţe produkty A. a P. V., M.
a A. sú dielom v zmysle ustanovení autorského zákona (zák. č. 35/65 Zb. v znení zákona č.
89/90 Zb.) a 2/ ţe ich autorom (spoluautorom) je ţalobca“. O náhrade trov štátu (odmena a
náhrada výdavkov znalca) rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a náhrade trov konania
účastníkov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Osobitným uznesením z 20. januára 2010 č.k.
Z-2 20 C 71/1992-330 priznal znalcovi Ing. M. K. odmenu za vypracovanie znaleckého
posudku vo výške 2 256 € a upravil učtáreň súdu, aby znalcovi poukázal znaleckú odmenu na
jeho účet v banke.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho uzneseniu o znalečnom podal ţalobca
odvolania. V odvolaní proti rozsudku navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, ţe mu prizná náhradu škody i s príslušenstvom vo výške uplatnenej ţalobou, resp. pokiaľ
má byť zaručená dvojinštančnosť súdneho prieskumu skutkových zistení, aby napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil s pokynom na skutkovo a právne správne
vyhodnotenie veci. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2, písm. a/, d/ a f/ O.s.p.,
pretoţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm. a/, f/ a h/ O.s.p., keď súd
prvého stupňa rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, svojím postupom mu
odňal moţnosť konať pred súdom a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy. Ďalej dôvodil, ţe súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s vadou podľa § 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p. citoval ţalobca znalecký posudok, z ktorého vyvodil záver, ţe produkty A., P.
V. a A. sú aj podľa vyjadrenia znalca dielami v zmysle autorského zákona, a teda tvrdenia
súdu sú v rozpore so záverom tohto dôkazu. Súd nedostatočne zistil skutkový stav, v rozpore s
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a následkom uvedeného rozporu je tvrdenie, ţe produkty A., P. V. a A. nie sú
dielami podľa autorského zákona, je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa ďalej podľa názoru
ţalobcu prekročil svoju právomoc, tým ţe previedol svoju právomoc rozhodnúť o autorstve
predmetu konania, tak ţe sa stotoţnil s názorom znalca o tom, ţe ţalobca autorom
predmetných počítačových programov nie je. Ďalšou vadou konania podľa ţalobcu bol postup
súdu, ktorým mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. K odňatiu moţnosti konať malo dôjsť tým, ţe súd aţ v písomnom vyhotovení
rozhodnutia odmietol ţalobcove autorstvo bez toho, aby sa k tomu ţalobca mohol vyjadriť, a
napriek tomu, ţe jeho autorstvo dovtedy nespochybňoval ani ţalovaný. Podobne ţalobca
nebol oboznámený s tým, ţe bolo potrebné predloţiť znalcovi úplnú administratívu vývoja
programov. Rovnako nevedel počas celého konania o závere súdu týkajúceho sa nefunkčnosti
diel, ktorú rovnako ţalovaný nenamietal. Za najzásadnejšie pochybenie súdu, ktorým odňal
ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, povaţoval skutočnosť, ţe nemohol označiť dôkazy
preukazujúce jeho autorstvo k predmetným dielam, keďţe ho povaţoval za nesporné. Ţalobca
v ďalšej časti namietal aj postup súdu prvého stupňa, keď ten nerozhodol o jeho návrhu na
zmenu ţaloby. V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté
o odmene znalca, ţalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a
znalcovi priznal odmenu 258,80 €. Návrh na zníţenie odmeny odôvodňoval tým, ţe znalec
prekročil súdom uloţené úlohy, najmä v súvislosti s určovaním autora i funkčnosti
predmetných diel. Namietal aj výšku súdom priznanej hodinovej odmeny a náhrady hotových
výdavkov.
K podanému odvolaniu proti rozsudku sa vyjadril ţalovaný prostredníctvom právnej
zástupkyne. Podľa ţalovaného ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených
skutočností, hoci mal dostatok času, aby označil všetky dôkazy. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvého je podľa neho vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
K odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu sa vydaril znalec tak, ţe trvá na ním vyúčtovanej
odmene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) po zistení, ţe
odvolania podal včas (§ 204 ods.1 O.s.p.) účastník konania proti rozhodnutiam, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté
rozhodnutia treba zrušiť, pretoţe súd prvého stupňa svojím postupom odňal ţalobcovi
moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a napokon aj nesprávne vec právne
posúdil, tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Z občianskeho súdneho poriadku bol síce počnúc dňom 1. september 2005
(zákon č. 341/2005 Z.z.) vypustené ustanovenie o dôvode zrušenia rozsudku súdu prvého
stupňa odvolacím súdom pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, absencia takéhoto ustanovenia ale nijak neznamená, ţe nemôţe byť daný dôvod
na zrušenie rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné, a to do takej miery, ţe nie je
z odôvodnenia rozhodnutia zrejmý skutkový stav, a nie je moţné z tohto dôvodu posúdiť ani
to, či súd prvého stupňa vec správne právne posúdil. Aj na takéto rozhodnutie dopadá
ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia z dôvodu
nedostatku dôvodov je porušené právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces. Povinnosť
súdu odôvodniť rozsudok úvahami o svojich skutkových záveroch vo väzbe na hodnotenie
dôkazov vyplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (s výnimkou vecí, v ktorých je moţné
vyhotoviť tzv. skrátený rozsudok). Podľa odvolacieho súdu je v preskúmavanej veci dôvod
na zrušenie obidvoch rozhodnutí súdu prvého stupňa, a to z dôvodu, ţe sú nepreskúmateľné,
a to do takej miery, ţe z ich odôvodnenia nie zrejmý ani skutkový stav, a ani nie je moţné
z tohto dôvodu posúdiť ani to, či súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.
Súd prvého stupňa odôvodnil svoj záver o neopodstatnenosti ţaloby iba tým, ţe ani
znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, ţe by boli splnené „obe podmienky“, za splnenia
ktorých by bolo moţné poskytnúť ţalobcovi ochranu podľa zákona č. 35/1965 Zb.
o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon). Odvolávajúc sa na záver
znaleckého posudku ustálil, ţe nebolo preukázané, ţe 1/ „produkty“ „A.“ (zrejme správne A.),
P. V., M. a A. sú dielami v zmysle autorského zákona a ţe 2/ ich autorom (spoluautorom) je
ţalobca. Nijak bliţšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení a právnych úvah pritom
vychádzal. Predovšetkým nevysvetlil, z akých dôvodov vyloţil závery posudku znalca tak, ţe
ani nimi nebolo preukázané, ţe operačné systémy A. a P. V., súbor programov
M. a aritmetický modul A. nie sú dielom podľa autorského zákona, keď závery znalca sú,
minimálne pokiaľ ide o operačné systémy A. a P. V., celkom iné neţ ustálil súd prvého
stupňa. Znalec Ing. M. K. v časti III. svojho posudku, riešiac úlohu stanovenú súdom prvého
stupňa v jeho uznesení z 22. januára 2009 č.k. Z-2 20 C 71/92-289 (urobiť záver, či podklady,
ktoré predloţil súdu ţalobca a o ktorých tvrdí, ţe na ich základe sa dá určiť, či ide o diela
podliehajúce ochrane autorského práva, sú alebo nie súd postačujúce na posúdenie, či ide
o dielo v zmysle ustanovení autorského zákona), k ţalobcom predloţeným podkladom v časti
sporu týkajúcej sa operačných systémov A. a P. V. dospel k záveru, ţe tieto podklady „sú
postačujúce k posúdeniu či ide o diela podliehajúce ochrane autorského práva“, ba ešte ustálil,
ţe tieto podklady „sú časťou diela podliehajúceho ochrane autorského práva [...] avšak tieto
poklady nie sú postačujúce k ustáleniu ich autora (-ov)“. Predmetný záver znalec odôvodnil
(bod III.1.1.1. posudku) tým, ţe navrhovateľom predloţené podklady k predmetom sporu A.
a P. V. a/ patria do skupiny programy počítačov, b/ boli znalcovi predloţené v objektívne
vnímateľnej podobe, c/ zdrojové texty, predloţené k skúmaniu vo forme ich listingu, boli
určite výsledkom tvorivej činnosti znalcovi neznámeho autora (autorov). Znalec túto časť
záveru svojho posudku, doplnil s podľa neho dôleţitým stanovisko, ţe z iba ţalobcom
predloţených podkladov nie je moţné objektívne zhodnotiť funkčnosť týchto diel.
Súd prvého stupňa ničím neodôvodnil ani svoj ďalší záver, ţe znaleckým
dokazovaním nebolo preukázané ani splnenie ďalšej „podmienky“ poskytnutia ochrany podľa
autorského zákona, a to ţe ţalobca je autorom (spoluautorom) „produktov“ A., P. V., M. a A..
Ani v tejto súvislosti nijak bliţšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení a právnych úvah
pritom vychádzal. Opomenul vyporiadať sa v tejto súvislosti s námietkou ţalobcu na
pojednávaní 20. januára 2009 proti záverom znalca o autorstve diel, tvrdiac, ţe „v spise sa
nachádzajú dôkazy o tom, kto je autorom týchto diel“, ktorá námietka vzhľadom na doterajší
obsah spisu [napr. vyjadrenie ţalovaného z 22. marca 1993 k ţalobe (č.l. 41-43 spisu),
prednes zástupkyne ţalovaného na pojednávaní konanom 17. septembra 1993 (č.l. 49 spisu)]
sa javí byť dôvodnou.
Podľa odvolacieho súdu nie je preskúmateľné ani odôvodnenie uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým priznal znalcovi odmenu v sume 2 256 €. Súd prvého stupňa nijak sa
nevyporiadal s tým, či vzhľadom na rozsah podkladov, úloh a rozsah podaného posudku bol
primeraný údaj vo vyúčtovaní o počte 166 hodín znaleckej činnosti (109 hodín spracovania
dokumentácie a 57 hodín „spracovania znaleckého úkonu (čiastkového)“.
Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolaniami ţalobcu
napadnuté rozhodnutia treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221
ods. 1, písm. f/ a h/ a ods. 2 O.s.p.).
Pre ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, odvolací súd poznamenáva, ţe otázka, či sú
v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela podľa autorského zákona, je otázkou
právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je tak vylúčená z odborného
posúdenia. To pravda nevylučuje, aby v prípade, ţe odpoveď na túto otázku závisí aj
od posúdenia iných neţ právnych otázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadne
týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie, tak ako tomu bolo v danej veci, keď súd
prvého stupňa, na pokyn odvolacieho súdu, nariadil vykonanie dôkazu znalcom na posúdenie
otázky, či poklady, ktoré predloţil súdu ţalobca sú alebo nie sú postačujúce na posúdenie, či
ide o dielo v zmysle autorského zákona. Znalec v závere svojho znaleckého posudku teda
prekročil svoje oprávnenie, keď okrem posúdenia toho, ţe ţalobcom predloţené podklady
k predmetom sporu A., P. V. a A. sú postačujúce na posúdenie, či ide o diela podľa
autorského zákona, tieţ vyslovil, ţe predmetné podklady týkajúce sa programov A. a P. V. sú
časťou diela podliehajúceho ochrane podľa autorského zákona, resp. program A. nepodlieha
autorskoprávnej ochrane. Konečné posúdenie otázky, či konkrétne dielo má znaky diela podľa
ustanovení autorského zákona, je ale vţdy otázkou právnou, pretoţe pojmové znaky diela sú
právnymi (legálnymi) kategóriami.
Autorský zákon chápal autorské dielo ako výsledok duševnej a tvorivej činnosti
autora, ktorý je jedinečný a neopakovateľný, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho
schopností. Pre počítačové programy neplatila ţiadna výluka z rozsahu ustanovení autorského
zákona. Vzhľadom na uvedené, nemoţno kaţdý počítačový program automaticky povaţovať
za autorské dielo; dielom sú len tie programy, u ktorých je moţné zákonné znaky diela
preukázať. Teda i pre počítačové programy bolo moţné legálne uplatňovať ich ochranu
na základe kritéria tvorivej individuality (pre počítačové programy obťaţne splniteľnej).
Autor počítačového programu majúceho znaky diela sa môţe domáhať ochrany
svojich autorských práv podľa § 32 a nasl. autorského zákona. Pri právnej ochrane
počítačových programov vytvorených pracovníkom na splnenie povinnosti vyplývajúcej
z pracovného pomeru treba pritom prihliadnuť na ustanovenia § 17 a nasl. autorského zákona
upravujúce vzájomné práva a povinnosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo vzťahu
k dispozičnému právu k takto vytvorenému dielu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 27. apríla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová