Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. F. L., CSc.,

bývajúceho v B., proti ţalovanému H., š.p. v likvidácii, so sídlom v B., v mene ktorého koná

jeho likvidátor Ing. M. B., B., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou so sídlom v B.,

o vydanie autorských diel a iné, o odvolaniach ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 20. januára 2010 č.k. -346 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 20. januára 2010 č.k. -330, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2010 č.k. -346

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2010 č.k. -330 z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Pôvodnou ţalobou sa ţalobca domáhal vydania 79 diskiet, operačných systémov A.,

V., zdrojového textu operačného systému M. a tieţ programových diel M., operačného

systému P. V. a aritmetického modulu A. a uloţenia zákazu ţalovanému (pôvodne V., š.p., R.,

ktorý neskôr zanikol zlúčením s terajším ţalovaným) rozširovať tieto diela bez jeho súhlasu.

Krajský súd v Bratislave (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. apríla 1994 č.k.

-79 ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (odvolací súd) uznesením

zo 16. februára 1995 sp.zn. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Po späťvzatí ţaloby a zastavení konania v časti týkajúcej sa vydania diskiet

a operačných systémov V. a M., súd prvého stupňa pokračoval v konaní o ţalobe o vydanie

operačných systémov A., P. V., súboru programov M. a aritmetického modulu A., ku ktorým

ţalobca tvrdil svoje autorstvo. Vzhľadom na prednes ţalovaného, ţe tieto programy uţ

neexistujú (boli z pevného disku počítača vymazané), ţalobca sa alternatívne domáhal

zaplatenia bliţšie nešpecifikovanej náhrady škody.

Ţalobca v priebehu ďalšieho konania spresnil ţalobu a napokon sa domáhal vydania

programových diel, prípadne náhrady škody a finančného zadosťučinenia v zmysle

autorského zákona.

Po doplnení dokazovania výsluchom svedkov a oboznámení sa s delimitačným

protokolom z 31. decembra 1993 a obsahom spisu OO PZ SR v Senci, súd prvého stupňa

rozsudkom zo 7. októbra 1996 č.k. -143 ţalobu opätovne zamietol a ţalovanému

nepriznal náhradu trov konania. Uznesením zo 6. marca 1997 č.k. -149 ţalobcovi

potom uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu.

Odvolací súd, konajúci o odvolaní ţalobcu, uznesením zo 16. októbra 1997 sp.zn.

, zrušil napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu

znova vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia, okrem iného, uviedol, ţe súd

prvého stupňa v ďalšom konaní, na ktoré sa vec vracia, na základe vykonania dôkazov

navrhnutých ţalobcom, ktorého v tomto konaní zaťaţuje dôkazná povinnosť, zistí, či

počítačové programy boli skutočne nahrané na pevnom disku počítača, či tieto programy

vyvinul ţalobca a či boli ţalovaným skutočne vymazané z pevného disku počítača. Aţ

po kladnom vyriešení tejto otázky, tieţ na základe vykonania ţalobcom produkovaných

dôkazov, môţe súd prvého stupňa pristúpiť k riešeniu otázky, či vôbec išlo o diela, ktoré

podliehajú ochrane podľa autorského práva. Keďţe ide o otázku, na riešenie ktorej sú

potrebné odborné znalosti, bude moţné podľa odvolacieho súdu túto otázku zodpovedať len

za pomoci znalca, ktorého súd prvého stupňa mal prípadne ustanoviť.

Ţalobca potom opätovne spresnil ţalobu tak, ţe sa ňou domáhal uloţenia povinnosti

ţalovanému vydať mu kópie programov A., M., P. V. a A. na ním ponúknutom pamäťovom

nosiči, a toho, aby ţalovaný vymazal originál programu A. vo svojom počítači. V prípade, ţe

predmetné programy uţ neexistujú, domáhal sa náhrady škody v celkovej sume

1 900 000,-- Sk (1 200 000,-- Sk za OS A., 150 000,-- Sk za program M., 450 000,-- Sk za OS

P. V. a 100 000,-- Sk za program A.). Na ostatnom pojednávaní súdu prvého stupňa sa

domáhal aj uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť mu úrok z omeškania s plnením dlhu

vo výške 19 % od 2. apríla 1992 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa potom rozsudkom z 11. októbra 2006 č.k. -254

nepripustil zmenu ţaloby jej rozšírením o zaplatenie úrokov z omeškania a ţalobu znovu

zamietol. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zmenu ţaloby nepripustil majúc za to,

ţe výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe.

Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno,

ktoré ho zaťaţovalo „v smere preukázania, ţe počítač, na pevnom disku ktorého mal byť

nahraný počítačový program A. a diskety, na ktorých mali byť nahrané počítačové programy

M., P. V. a A., existujú a sú v drţbe ţalovaného“. Vzhľadom na uvedené, pre nemoţnosť

plnenia a zánik hmotnoprávnej povinnosti (§ 575 Obč. zákonníka), nebolo moţné ţalovanému

uloţiť povinnosť vyhotoviť a odovzdať ţalobcovi kópie počítačových programov a vymazať

originál programu A. z jeho počítača. Podľa súdu prvého stupňa nebolo moţné ţalovanému

uloţiť ani povinnosť poskytnúť iné plnenie – náhradu škody v zmysle § 32 ods. 2 zákona

č. v znení a ustanovení Obč. zákonníka. Uviedol, ţe „škoda

ţalobcovi by mohla vzniknúť jedine vtedy, keby bolo preukázané, ţe počítačové programy

zničené ţalovaným sú dielom v zmysle ustanovení autorského zákona a ţe ţalobca je ich

autorom (spoluautorom)“. Počítačové programy, ale v akejkoľvek vnímateľnej podobe uţ

neexistujú. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie Podľa

súdu prvého stupňa „nemalo zmysel vo veci ustanovovať znalca za účelom preukázania, ţe

tieto počítačové programy sú dielom v zmysle ustanovení autorského práva, pretoţe znalec by

nemal ţiadne podklady pre riešenie tejto odbornej otázky a nemohol by na ňu dať ani

kladnú ani zápornú odpoveď“. Vzhľadom na uvedené „nemalo ani zmysel zisťovať, kto je ich

autorom“, uzavrel odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.

Na odvolanie ţalobcu, napádajúceho rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu,

odvolací súd uznesením z 21. novembra 2007 sp.zn. rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá a o náhrade trov konania (opätovne) zrušil

a odvolanie vo zvyšku odmietol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd

zrušil z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy (, v znení do 15. októbra 2008). Nepovaţoval

za správny záver súdu prvého stupňa, ţe vykonanie dôkazu posudkom znalca by nemalo

zmysel, keďţe počítačové programy vo vnímateľnej podobe uţ neexistujú, pričom poukázal

na ustanovenie , podľa ktorého autorské právo vzniká

okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom, písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej

vnímateľnej podobe. To, ţe vec, produkt, výtvor, t.j. to, čo môţe byť dielom, uţ neexistuje,

ešte bez ďalšieho neznamená, ţe nebolo dielom v zmysle autorskoprávneho predpisu

a nepoţívalo ochranu poskytovanú platnými predpismi. Námietku ţalobcu, ţe súd prvého

stupňa pochybil, ak nevykonal dokazovanie posudkom znalca, povaţoval odvolací súd za

dôvodnú. I podľa odvolacieho súdu záver o tom, či podklady, ktoré ţalobca ponúkal, resp. uţ

predloţil súdu, sú alebo nie sú postačujúce na posúdenie, či ide o dielo, môţe urobiť iba

znalec. Nevykonanie „nevyhnutného“ dôkazu malo za následok, ţe konanie vykazovalo vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov

konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie proti časti

výroku preskúmavaného rozhodnutia, ktorým sa nepripustila zmena ţaloby, odvolací súd

odmietol z dôvodu, ţe ustanovenie odvolanie proti takémuto

rozhodnutiu nepripúšťa .

Súd prvého stupňa potom, po vykonaní dôkazu posudkom znalca, rozsudkom

z 20. januára 2010 č.k. -346 ţalobu (opäť) zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť

zaplatiť Krajskému súdu v Bratislave náhradu trov štátu v sume 2 256 € a ţalovanému, do rúk

jeho zástupkyne, náhradu trov konania v sume 1 314 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, ţe „ani znaleckým

dokazovaním nebolo preukázané, ţe boli súčasne splnené obe podmienky, za splnenia ktorých

je moţné poskytnúť ochranu podľa autorského zákona, a to : 1/ ţe produkty A. a P. V., M.

a A. sú dielom v zmysle ustanovení autorského zákona (zák. č. 35/65 Zb. v znení zákona č.

89/90 Zb.) a 2/ ţe ich autorom (spoluautorom) je ţalobca“. O náhrade trov štátu (odmena a

náhrada výdavkov znalca) rozhodol podľa a náhrade trov konania

účastníkov podľa Osobitným uznesením z 20. januára 2010 č.k.

Z-2 -330 priznal znalcovi Ing. M. K. odmenu za vypracovanie znaleckého

posudku vo výške 2 256 € a upravil učtáreň súdu, aby znalcovi poukázal znaleckú odmenu na

jeho účet v banke.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho uzneseniu o znalečnom podal ţalobca

odvolania. V odvolaní proti rozsudku navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

tak, ţe mu prizná náhradu škody i s príslušenstvom vo výške uplatnenej ţalobou, resp. pokiaľ

má byť zaručená dvojinštančnosť súdneho prieskumu skutkových zistení, aby napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil s pokynom na skutkovo a právne správne

vyhodnotenie veci. Odvolanie odôvodnil v zmysle , , a ,

pretoţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , , a , keď súd

prvého stupňa rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, svojím postupom mu

odňal moţnosť konať pred súdom a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nevykonal

ďalšie navrhované dôkazy. Ďalej dôvodil, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s vadou podľa § 205 ods. 2

písm. d/ citoval ţalobca znalecký posudok, z ktorého vyvodil záver, ţe produkty A., P.

V. a A. sú aj podľa vyjadrenia znalca dielami v zmysle autorského zákona, a teda tvrdenia

súdu sú v rozpore so záverom tohto dôkazu. Súd nedostatočne zistil skutkový stav, v rozpore s

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a následkom uvedeného rozporu je tvrdenie, ţe produkty A., P. V. a A. nie sú

dielami podľa autorského zákona, je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa ďalej podľa názoru

ţalobcu prekročil svoju právomoc, tým ţe previedol svoju právomoc rozhodnúť o autorstve

predmetu konania, tak ţe sa stotoţnil s názorom znalca o tom, ţe ţalobca autorom

predmetných počítačových programov nie je. Ďalšou vadou konania podľa ţalobcu bol postup

súdu, ktorým mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/

K odňatiu moţnosti konať malo dôjsť tým, ţe súd aţ v písomnom vyhotovení

rozhodnutia odmietol ţalobcove autorstvo bez toho, aby sa k tomu ţalobca mohol vyjadriť, a

napriek tomu, ţe jeho autorstvo dovtedy nespochybňoval ani ţalovaný. Podobne ţalobca

nebol oboznámený s tým, ţe bolo potrebné predloţiť znalcovi úplnú administratívu vývoja

programov. Rovnako nevedel počas celého konania o závere súdu týkajúceho sa nefunkčnosti

diel, ktorú rovnako ţalovaný nenamietal. Za najzásadnejšie pochybenie súdu, ktorým odňal

ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, povaţoval skutočnosť, ţe nemohol označiť dôkazy

preukazujúce jeho autorstvo k predmetným dielam, keďţe ho povaţoval za nesporné. Ţalobca

v ďalšej časti namietal aj postup súdu prvého stupňa, keď ten nerozhodol o jeho návrhu na

zmenu ţaloby. V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté

o odmene znalca, ţalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a

znalcovi priznal odmenu 258,80 €. Návrh na zníţenie odmeny odôvodňoval tým, ţe znalec

prekročil súdom uloţené úlohy, najmä v súvislosti s určovaním autora i funkčnosti

predmetných diel. Namietal aj výšku súdom priznanej hodinovej odmeny a náhrady hotových

výdavkov.

K podanému odvolaniu proti rozsudku sa vyjadril ţalovaný prostredníctvom právnej

zástupkyne. Podľa ţalovaného ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených

skutočností, hoci mal dostatok času, aby označil všetky dôkazy. Napadnuté rozhodnutie súdu

prvého je podľa neho vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

K odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu sa vydaril znalec tak, ţe trvá na ním vyúčtovanej

odmene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení, ţe

odvolania podal včas ( ) účastník konania proti rozhodnutiam, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ) prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal

preskúmania napadnutého rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutia treba zrušiť, pretoţe súd prvého stupňa svojím postupom odňal ţalobcovi

moţnosť konať pred súdom ( ) a napokon aj nesprávne vec právne

posúdil, tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav ( ).

Z bol síce počnúc dňom 1. september 2005

() vypustené ustanovenie o dôvode zrušenia rozsudku súdu prvého

stupňa odvolacím súdom pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov, absencia takéhoto ustanovenia ale nijak neznamená, ţe nemôţe byť daný dôvod

na zrušenie rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné, a to do takej miery, ţe nie je

z odôvodnenia rozhodnutia zrejmý skutkový stav, a nie je moţné z tohto dôvodu posúdiť ani

to, či súd prvého stupňa vec správne právne posúdil. Aj na takéto rozhodnutie dopadá

ustanovenie Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia z dôvodu

nedostatku dôvodov je porušené právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces. Povinnosť

súdu odôvodniť rozsudok úvahami o svojich skutkových záveroch vo väzbe na hodnotenie

dôkazov vyplýva z ustanovenia (s výnimkou vecí, v ktorých je moţné

vyhotoviť tzv. skrátený rozsudok). Podľa odvolacieho súdu je v preskúmavanej veci dôvod

na zrušenie obidvoch rozhodnutí súdu prvého stupňa, a to z dôvodu, ţe sú nepreskúmateľné,

a to do takej miery, ţe z ich odôvodnenia nie zrejmý ani skutkový stav, a ani nie je moţné

z tohto dôvodu posúdiť ani to, či súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoj záver o neopodstatnenosti ţaloby iba tým, ţe ani

znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, ţe by boli splnené „obe podmienky“, za splnenia

ktorých by bolo moţné poskytnúť ţalobcovi ochranu podľa

o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon). Odvolávajúc sa na záver

znaleckého posudku ustálil, ţe nebolo preukázané, ţe 1/ „produkty“ „A.“ (zrejme správne A.),

P. V., M. a A. sú dielami v zmysle autorského zákona a ţe 2/ ich autorom (spoluautorom) je

ţalobca. Nijak bliţšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení a právnych úvah pritom

vychádzal. Predovšetkým nevysvetlil, z akých dôvodov vyloţil závery posudku znalca tak, ţe

ani nimi nebolo preukázané, ţe operačné systémy A. a P. V., súbor programov

M. a aritmetický modul A. nie sú dielom podľa autorského zákona, keď závery znalca sú,

minimálne pokiaľ ide o operačné systémy A. a P. V., celkom iné neţ ustálil súd prvého

stupňa. Znalec Ing. M. K. v časti III. svojho posudku, riešiac úlohu stanovenú súdom prvého

stupňa v jeho uznesení z 22. januára 2009 č.k. Z-2 -289 (urobiť záver, či podklady,

ktoré predloţil súdu ţalobca a o ktorých tvrdí, ţe na ich základe sa dá určiť, či ide o diela

podliehajúce ochrane autorského práva, sú alebo nie súd postačujúce na posúdenie, či ide

o dielo v zmysle ustanovení autorského zákona), k ţalobcom predloţeným podkladom v časti

sporu týkajúcej sa operačných systémov A. a P. V. dospel k záveru, ţe tieto podklady „sú

postačujúce k posúdeniu či ide o diela podliehajúce ochrane autorského práva“, ba ešte ustálil,

ţe tieto podklady „sú časťou diela podliehajúceho ochrane autorského práva [...] avšak tieto

poklady nie sú postačujúce k ustáleniu ich autora (-ov)“. Predmetný záver znalec odôvodnil

(bod III.1.1.1. posudku) tým, ţe navrhovateľom predloţené podklady k predmetom sporu A.

a P. V. a/ patria do skupiny programy počítačov, b/ boli znalcovi predloţené v objektívne

vnímateľnej podobe, c/ zdrojové texty, predloţené k skúmaniu vo forme ich listingu, boli

určite výsledkom tvorivej činnosti znalcovi neznámeho autora (autorov). Znalec túto časť

záveru svojho posudku, doplnil s podľa neho dôleţitým stanovisko, ţe z iba ţalobcom

predloţených podkladov nie je moţné objektívne zhodnotiť funkčnosť týchto diel.

Súd prvého stupňa ničím neodôvodnil ani svoj ďalší záver, ţe znaleckým

dokazovaním nebolo preukázané ani splnenie ďalšej „podmienky“ poskytnutia ochrany podľa

autorského zákona, a to ţe ţalobca je autorom (spoluautorom) „produktov“ A., P. V., M. a A..

Ani v tejto súvislosti nijak bliţšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení a právnych úvah

pritom vychádzal. Opomenul vyporiadať sa v tejto súvislosti s námietkou ţalobcu na

pojednávaní 20. januára 2009 proti záverom znalca o autorstve diel, tvrdiac, ţe „v spise sa

nachádzajú dôkazy o tom, kto je autorom týchto diel“, ktorá námietka vzhľadom na doterajší

obsah spisu [napr. vyjadrenie ţalovaného z 22. marca 1993 k ţalobe (č.l. 41-43 spisu),

prednes zástupkyne ţalovaného na pojednávaní konanom 17. septembra 1993 (č.l. 49 spisu)]

sa javí byť dôvodnou.

Podľa odvolacieho súdu nie je preskúmateľné ani odôvodnenie uznesenia súdu prvého

stupňa, ktorým priznal znalcovi odmenu v sume 2 256 €. Súd prvého stupňa nijak sa

nevyporiadal s tým, či vzhľadom na rozsah podkladov, úloh a rozsah podaného posudku bol

primeraný údaj vo vyúčtovaní o počte 166 hodín znaleckej činnosti (109 hodín spracovania

dokumentácie a 57 hodín „spracovania znaleckého úkonu (čiastkového)“.

Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolaniami ţalobcu

napadnuté rozhodnutia treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221

ods. 1, písm. f/ a h/ a ods. 2 ).

Pre ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, odvolací súd poznamenáva, ţe otázka, či sú

v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela podľa autorského zákona, je otázkou

právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je tak vylúčená z odborného

posúdenia. To pravda nevylučuje, aby v prípade, ţe odpoveď na túto otázku závisí aj

od posúdenia iných neţ právnych otázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadne

týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie, tak ako tomu bolo v danej veci, keď súd

prvého stupňa, na pokyn odvolacieho súdu, nariadil vykonanie dôkazu znalcom na posúdenie

otázky, či poklady, ktoré predloţil súdu ţalobca sú alebo nie sú postačujúce na posúdenie, či

ide o dielo v zmysle autorského zákona. Znalec v závere svojho znaleckého posudku teda

prekročil svoje oprávnenie, keď okrem posúdenia toho, ţe ţalobcom predloţené podklady

k predmetom sporu A., P. V. a A. sú postačujúce na posúdenie, či ide o diela podľa

autorského zákona, tieţ vyslovil, ţe predmetné podklady týkajúce sa programov A. a P. V. sú

časťou diela podliehajúceho ochrane podľa autorského zákona, resp. program A. nepodlieha

autorskoprávnej ochrane. Konečné posúdenie otázky, či konkrétne dielo má znaky diela podľa

ustanovení autorského zákona, je ale vţdy otázkou právnou, pretoţe pojmové znaky diela sú

právnymi (legálnymi) kategóriami.

Autorský zákon chápal autorské dielo ako výsledok duševnej a tvorivej činnosti

autora, ktorý je jedinečný a neopakovateľný, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho

schopností. Pre počítačové programy neplatila ţiadna výluka z rozsahu ustanovení autorského

zákona. Vzhľadom na uvedené, nemoţno kaţdý počítačový program automaticky povaţovať

za autorské dielo; dielom sú len tie programy, u ktorých je moţné zákonné znaky diela

preukázať. Teda i pre počítačové programy bolo moţné legálne uplatňovať ich ochranu

na základe kritéria tvorivej individuality (pre počítačové programy obťaţne splniteľnej).

Autor počítačového programu majúceho znaky diela sa môţe domáhať ochrany

svojich autorských práv podľa § 32 a nasl. autorského zákona. Pri právnej ochrane

počítačových programov vytvorených pracovníkom na splnenie povinnosti vyplývajúcej

z pracovného pomeru treba pritom prihliadnuť na ustanovenia § 17 a nasl. autorského zákona

upravujúce vzájomné práva a povinnosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo vzťahu

k dispozičnému právu k takto vytvorenému dielu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 27. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová