Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/22/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu: A. H. S., S., so sídlom L. X., X. V. K., právne zastúpeného JUDr. J.

V., advokátom, ul. M. X., X. V. K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/221/17626-135389/2009/990110-r zo dňa 11. decembra 2009,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -39 zo

dňa 24. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -39 zo dňa 24. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu voči rozhodnutiu

žalovaného č. I/221/17626-135389/2009/990110-r zo dňa 11. decembra 2009, ktorým

žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – správcu dane – Obce M.

č. 9/2009 zo dňa 13. mája 2009, ktorým správca dane podľa

o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady drobné stavebné odpady

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) a zákona č.

o správe daní v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi daň

2

z nehnuteľností za rok 2009 vo výške 17 486,31 Euro a to za užívanie 1 373 491 mornej

pôdy podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o miestnych daniach a za užívanie 617 953 m2

trvalých trávnatých porastov podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o miestnych daniach.

Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení rozsudku uviedol, že z podkladov

pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že žalobca mal prenajatú

poľnohospodársku pôdu v obci M. vo výmere uvedenej v platobnom výmere č. 9/2009 z 13.

mája 2009. Súd poukázal na to, že obec M. na základe všeobecného záväzného nariadenia č.

1/2008 podľa § 3 ods. 4 zákona o miestnych daniach určila daň za pozemky – ornú pôdu,

vinice a ovocné sady a trvalé trávnaté porasty vo výške 0,25% x 12 zo základu dane, ktorá

neprekročila 20 násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej správcom dane vo všeobecnom

záväznom nariadení obce M. č. 1/2008 podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona o miestnych daniach.

Podľa súdu VZN obce M. č. 1/2008 bolo vydané v súlade so zákonom o miestnych daniach

a že v prípade ak by sa žalobca domnieval, že CVZN obce M. č. 1/2008 je v rozpore so

zákonom, mohol sa obrátiť na prokuratúru a v prípade ak by sa prokurátor s jeho názorom

stotožnil, tak tento mohol podať protest voči uvedenému VZN a v prípade nevyhovenia jeho

protestu mohol prokurátor podať žalobu podľa a .

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o miestnych daniach predmetom dane

z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,

b) trvalé trávne porasty.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o miestnych daniach základom dane z pozemkov podľa § 6

ods. 1 písm. a/ a b/ je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov

v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25%.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa

odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych

podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára

príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11)

podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre

jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto

určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby

dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11). Ročná

sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť

100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.

Podľa prílohy č. 1 k zákonu o miestnych daniach bola hodnota pôdy pre vyrubenie

2

miestnej dane z nehnuteľností v obci M. stanovená pri ornej pôde vo výške 0,3860 Eura/m

2

a trvalých trávnatých porastoch vo výške 0,0853Euro/m.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že 12-násobné zvýšenie dane

za ornú pôdu a trvalé trávnaté porasty bolo výlučne účelového charakteru namierené voči

žalobcovi, keďže daň z nehnuteľností je vyššia ako celková hodnota nehnuteľností a v prípade

ak by mali takúto vysokú daň zaplatiť, znamenalo by to zánik spoločnosti a to aj s následkom

zrušenia pracovných miest. Uviedol, že ich podnet v tejto veci podaný na okresnú prokuratúru

Veľký Krtíš a Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici, pričom oba podnety boli odložené.

Podľa ich názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia, nakoľko uvedené VZN č. 1/2008 schválili dvaja poslanci a starosta obce, pričom

takýto typ dane platí jedine ich spoločnosť v katastrálnom území obce M. a bolo namierené

voči nim za účelom likvidácie ich podnikania. Majú za to, že tento právny úkon zo strany

volených zástupcov obce M. by mal byť aj v súlade s dobrými mravmi s ohľadom

a vo všetkých súvislostiach v danom regióne. Podľa ich názoru ide o šikanózny výkon práva,

v ktorom ide o zneužitie subjektívneho práva s cieľom dosiahnuť iný zamýšľaný výsledok.

Žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení stotožnil s právnym názorom krajského súdu

a pridržiaval sa svojho vyjadrenia k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( , ), bez nariadenia pojednávania (

prvá veta ) a podľa druhá veta v spojení s a

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj z pripojeného

administratívneho spisu odvolací súd zistil, že platobným výmerom Obce M. č. 9/2009

zo dňa 13. mája 2009 bola žalobcovi vyrubená miestna daň za ornú pôdu a trvalé trávnaté

porasty, ktoré mal žalobca v nájme a to v sume 15 904,98 Euro za ornú pôdu o výmere

2

1 373 491 m(1 373 491 x 0,3860 Euro = 530 167,526 Euro a daň 0,25% x 12 = 15 905,02

2

Euro) vo výške 15 904,98 Euro a za trvalé trávnaté porasty o výmere 617 953 m(617 953 x

0,0853 Euro = 52 711,39 Euro a daň 0,25% x 12 = 1 581,34 Euro) vo výške 1 581,34 Euro,

teda celkom daň z nehnuteľností vo výške 17 486,33 Euro obdobie od 1. januára 2009

do 31. decembra 2009.

Z odôvodnenia platobného výmeru č. 9/2009 vyplýva, že výpočet miestnej dane

z pozemkov a stavieb podľa o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bol určený na rok 2009 vo

Všeobecne záväznom nariadení obce M. č. 1/2008 o miestnych daniach a miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, že sadzba za ornú pôdu, vinice, ovocné

2

sady a trvalé trávnaté porasty je 12 násobok 0,25% zo základu dane za mpôdy, resp.

trvalých trávnatých porastov. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal v rozsiahlom podaní

tvrdiac v podstate, že takéto zvýšenie dane z nehnuteľností, ktoré dlhodobo užívajú je pre ich

likvidačné s zvýšenie dane o 1200% považuje za neoprávnené zasahovanie do

garantovaných práv a slobôd a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ako odvolací

orgán zistil, že v danom prípade obec M. postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami

a podľa platného a účinného VZN obce M. č. 1/2008, preto rozhodnutím

zn. I/221/17626-135389/2009/990110-r zo dňa 11. decembra 2009, potvrdil dotknutý

platobný výmer obce M.. Zisťovanie skutkového stavu spočívalo v tom, že žalobca je

právnickou osobou, ktorá má v dlhodobom prenájme, resp. užíva ornú pôdu a trvalé trávnaté

porasty v katastri obce M. a teda je daňovníkom predmetnej dane. Na tom základe, v súlade s

citovanými predpismi sa miestna daň určuje ako súčin vo VZN stanovenej sadzby miestnej

2

dane a výmery v mornej pôdy resp. trvalých trávnatých porastov.

Podľa piatej časti , , v správnom súdnictve súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy. Podľa piatej časti, druhej hlavy , rozhoduje súd o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch (s. 1 ), v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom posúdi súd

i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia a postupu. Treba považovať za osobitnú

náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona.

V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil

platobný výmer obce M. určujúci žalobcovi miestnu daň za ornú pôdu a trvalé trávnaté

porasty za obdobie roku 2009, ktorú mal žalobca v užívaní.

Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady č. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), v

o druhoch miestnych daní, v odseku 1 určuje ktoré miestne dane obec môže ukladať. Zákon

v § 2 v odseku 1 písm. a/ ustanovuje, že miestna daň za nehnuteľnosti ukladá obec.

Podrobnejšia úprava je obsiahnutá v druhej časti zákona, ustanovenia §§ 4 až 21. Zákon v § 5

stanovuje, kto je daňovníkom. Obec M. podľa . o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov, vydalo všeobecne záväzné o

miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady,

ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. januára 2009. V II časti VZN, v nadväznosti na § 5 zákona,

podrobne upravilo miestnu daň za nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o určenie sadzby dane, táto je pre

daňovníkov fyzické a právnické osoby upravený rovnako. V § 3 ods. 4 VZN č. 1/2008 obce

M. sa stanovuje pre daňovníkov podľa § 8 zákona že sadzba za ornú pôdu, vinice, ovocné

2

sady a trvalé trávnaté porasty je 12 násobok 0,25% zo základu dane za mpôdy, resp. trvalých

trávnatých porastov. Na tom základe treba konštatovať, že v danom prípade daňové orgány,

ako obec M., tak žalovaný v odvolacom konaní postupovali v súlade so zákonom, keďže

zákon umožňuje, aby obec pre daňovníkov miestnej dane z nehnuteľností stanovila sadzbu

dane a určila ju spôsobom uvedeným vyššie, teda najviac vo výške 20 násobku minimálnej

sadzby dane. Zákon, ani VZN nedáva priamo vysvetlenie pre takúto alternatívu určenia

miestnej dane. Z logiky veci vyplýva takéto navýšenie dane má za cieľ, aby sa jednak naplnili

rozpočtové zdroje obce a jednak aby to viedlo vlastníkov a užívateľov nehnuteľností k ich

efektívnemu využívaniu.

Odvolací súd z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť k argumentácii žalobcu

o nedostatku zistenia skutočného stavu a nesprávneho právneho posúdenia a že by išlo

o šikanózny výkon práva a rozpor s s dobrými mravmi, alebo prípadné zneužitie práva

zo strany obce M.. Preto rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -39

zo dňa 24. marca 2010 ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta

prvá v spojení s a tak, že neúspešnému žalobcovi

náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov

konania neprináleží zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská