Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-40-2024.pdf
PDF · 111.48 KB
Case nature
Subarea
25Co/40/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C., D. E. XX, zastúpeného: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, proti žalovaným: v 1. rade D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., D. E. XX a v 2. rade F. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. C., D. E. XX, t. č. G. X - A., H. B. XXXX/XX, I. J., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. marca 2024 pod č.k.13C/24/2024-55 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade p o t v r d z u j e .
Z r u š u j e uznesenie v časti náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal určenia, že žalovaná nie je oprávnenou z vecného bremena, ktorého obsahom je právo doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úprav k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území B. C., ktoré sú na LV č. XXXXX zapísané ako parc. reg. „C“ č.897/1 a 897/2 a stavby na nich so súp. č. XXXX spolu s bytmi tam sa nachádzajúcimi. Tvrdil, že právo vecného bremena bolo žalovanej zriadené neplatne. Vzťahy medzi stranami sporu sú výrazne konfliktné. Skutočným úmyslom žalovanej nie je bývať alebo užívať jeho byt. V minulosti ho obvinila z týrania svojej osoby. Zároveň sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd prikáže žalovanej zdržať sa realizácie práv z vecného bremena doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úprav k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Dôvodil, že realizáciou práv žalovanej vyplývajúcej z vecného bremena, najmä možnosťou jej vstupu do jeho bytu, sa vytvára stav, o ktorom je vopred známe (z vyjadrení strán sporu, civilných, trestných a priestupkových konaní iniciovaných žalovanou a pod.), že by bol vyslovene konfliktný a konfrontačný, a
poskytla by sa ochrana právu žalovanej, založenému na absolútne neplatnom právnom úkone, na úkor práv žalobcu. 1.2. Z LV č. XXXXX pre kat. územie B. C. zistil, že nehnuteľnosti zapísané ako parc. reg. „C“ č.XXX/X K. XXX/X a stavby na nich so súp. č. XXXX spolu s bytmi tam sa nachádzajúcimi sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaná má k nim zapísané právo vecného bremena doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úprav. Z notárskej zápisnice notára Mgr. Petra Dancziho N 586/2022, NZ 22874/2022 zo dňa 11.8.2022 zistil, že žalovaný v 2. rade vyhlásil, že dňa 9.10.2014 zriadil v prospech žalovanej v 1. rade právo vecného bremena doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úkonov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre kat. územie B. C. ako parc. č. XXX/X a č. XXX/X a stavba č. súp. XXXX . Zmluvu neuzavrel vážne a slobodne, pretože bol pod vplyvom drog a jeho matka to zneužila. Z vyjadrenia syna strán sporu F. A. zistil, že v čase podpísania zmluvy o zriadení vecného bremena, bol pod vplyvom drog a nevedel čo podpisuje, nespomína si, ako to celé prebehlo. Matne si spomína, že mu jeho matka hovorila, že tie papiere treba podpísať, aby bolo všetko v poriadku. Zneužila situáciu, pretože inak by to nepodpísal. Zo súdneho konania Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 13C/21/2023 mal vedomosť o tom, že žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 9.10.2014, ktorou predchádzajúci vlastník uvedených nehnuteľností ( žalovaný v 2. rade ) v prospech žalovanej v 1. rade zriadil právo vecného bremena doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úkonov. Dôvodil tým, že v čase kedy nehnuteľnosť vlastnil žalovaný v 2. rade, vyvíjala bez vedomia žalovaného v 2. rade snahu predmetné nehnuteľnosti predať . Zneužila neskúsenosť syna, jeho nepriaznivý zdravotný stav a vtedajšiu závislosť na nej. Súd žalobu dňa 18.10.2023 zamietol, voči ktorému rozhodnutiu súdu sa žalobca odvolal. Z konania Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.18C/122/2017 zistil, že predmetom konania je zrušenie vecného bremena patriaceho žalovanej za náhradu, zároveň sa žalovaná v 1. rade proti žalobcovi domáha vydania kľúčov od nehnuteľnosti - na základe oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena, ktoré sama žiada zrušiť a ktorého absolútnu neplatnosť napáda žalobca touto žalobou. 1.3. Na zistený skutkový stav aplikoval § 324 ods. 1 CSP , § 325 CSP , § 327 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 CSP, § 329 CSP ,§ 330 CSP, § 129 CSP, § 130 ods. 1, 2 CSP, § 151n ods. 1 OZ a uviedol, že predbežné opatrenia (rovnako ako neodkladné opatrenia podľa CSP) umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Zákon rozlišuje 2 skupiny opatrení a to opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon rozhodnutia, t. j. uspokojenie nároku už prisúdeného. Takéhoto opatrenia sa môže domáhať ten, kto aspoň osvedčí, že mu nárok patrí, pričom jeho nariadením nie je prejudikované konečné rozhodnutie o nároku oprávnenej osoby, ktoré sa vydáva až po vykonaní príslušného dokazovania vo veci samej. Neodkladné opatrenie má len zabezpečovací charakter a nemôže vyriešiť to, čo má byť predmetom konania vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého opatrenie smeruje a či je takéto opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Zmyslom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom musí byť v rámci ústavných a zákonných pravidiel poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Aj v prípade neodkladného opatrenia platí právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Nie je teda možné, aby neodkladné opatrenie vydal nepríslušný súd bez zákonného podkladu ako prejav svojvôle, nakoľko by takýmto konaním došlo k porušeniu základných ústavných zásad. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či je zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti - proporcionality zásahu) a či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru. Uvedené v praxi znamená, že povinnému z neodkladného opatrenia (odporcovi, žalovanému) môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie povinnosti. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (za predpokladu, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho
konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana, napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu konečného výsledku sporu, ale len k zabezpečeniu toho, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami tohto inštitútu, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy či jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvážiť, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Pre rozhodovanie súdu o neodkladnom opatrení a vyhovenie návrhu na jeho vydanie je pre súd nevyhnutné, aby žiadateľ o jeho vydanie osvedčil potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom nemá ísť o konečnú, ale dočasnú úpravu pomerov. 1.4. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný, pretože žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa domáhal (pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia), aby žalovanej (ktorá svedčí právo vecného bremena, ktorého obsahom je právo doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úprav k rovnakým nehnuteľnostiam) uložil príkaz zdržať sa realizácie práv z tohto vecného bremena. Ako vlastník sa domáha, aby žalovaná nevykonávala vecné bremeno. Dôvodom pre rozhodnutie má byť neplatnosť zmluvy, ktorou žalovaná (jeho bývalá manželka) vecné bremeno nadobudla od syna F.. Uviedla syna do omylu, zneužila ho, že bol pod vplyvom drog, aj predtým postupovala tak, že sa bez synovho vedomia snažila nehnuteľnosti predať. Z uvedeného je zrejmé, že sa dostáva do rozporu nárok žalobcu na ochranu jeho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (chránený zákonom i ústavou SR) a nárok žalovanej na jej právo z vecného bremena. Dospel k záveru, že úprava pomerov medzi stranami sporu ako ju navrhol žalobca, by bola v rozpore so zásadou proporcionality medzi porušením jeho práv a porušením práv žalovanej. Musel hodnotiť, či je zásah do práv dotknutej strany primeraný navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti - proporcionality zásahu). Ďalej uviedol, že do času, kedy právoplatne nerozhodne o žalobe žalobcu vo veci samej (o tom, či tu na strane žalovanej právo z vecného bremena je alebo nie je), je na mieste, aby stav, pri ktorom žalobca vlastní predmetné nehnuteľnosti a žalovanej svedčí k nim právo z vecného bremena, zotrval. Na strane jednej totiž existuje vlastnícke právo a na strane druhej vecné bremeno zodpovedajúce právu predmetné nehnuteľnosti užívať. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že zmluva, ktorou žalovaná toto právo vecného bremena nadobudla, je neplatná, dosiaľ o tejto otázke súd (ani ako o otázke predbežnej) nerozhodol a to ani v konaní 13C/21/2023 (v ktorom bol žalobca neúspešný - zatiaľ neprávoplatne), ani v konaní 18C/122/2017 (ktoré nie je skončené) a ani v tomto konaní. Žalobca neosvedčil potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Nezistil ,že by budúca exekúcia mala byť ohrozená. Žalobca neuviedol v návrhu žiaden relevantný dôvod (ani taký nepreukázal), že by bolo potrebné okamžite upraviť pomery medzi stranami sporu. Do doby rozhodnutia vo veci samej (o tom, či tu právo z vecného bremena je alebo nie je), je žalovaná oprávnená z vecného bremena, pretože neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by ho vykonávať nemala alebo nemohla. 1.5. Ďalej uviedol, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade, zamietol, pretože sa ho netýka. Nie je vo veci konania o neodkladnom opatrení pasívne vecne legitimovaný. 1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade v konaní plne úspešným priznal súd nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca podal proti uzneseniu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade odvolanie. Uviedol, že žalovaná sa v inom konaní (18C/122/2017 pred Okresným súdom Nové Zámky) domáhala zrušenia vecného bremena za náhradu, ale zároveň sa domáhala vydania kľúčov od nehnuteľnosti – na základe oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena, ktoré sama žiada zrušiť a ktorého absolútnu neplatnosť napáda touto žalobou. Na základe neodkladného opatrenia vydaného v konaní sp.zn. 18C/122/2017 sa vedie exekučné konanie pred súdnou exekútorkou JUDr. Evou Pálffyovou, exekútorský úrad Šaľa, číslo konania EX 126Ex 190/19 o vydanie kľúčov od nehnuteľnosti (žalobcom v prospech žalovanej), napriek tomu, že v konaní 18C sa žalovaná domáha zrušenia vecného bremena, a nie práv z neho vyplývajúcich. Žalovaná voči nemu iniciovala množstvo trestných konaní, priestupkových konaní. Všetky boli skončené bez vznesenia obvinenia, jednoznačne nedôvodné. Žalovaná trvale označuje vzťahy medzi nimi za zlé, dlhodobo konfliktné, poznačené tromi rozvodovými konaniami. Sústavne ho označuje za tyrana, kriminálnika, drogovo závislú osobu a podobne. Preto namietal, že okrem neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena a faktu, že žalovaná ho v inom konaní žiada zrušiť, je akékoľvek bývanie v spoločnej nehnuteľnosti, tým viac v spoločnom byte, ktorý užíva, nemožné, reálne nepredstaviteľné
a prakticky nerealizovateľné. Naopak, javí sa skôr ako šikanózny výkon práva (rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Sžf/22/2010) „zneužitie subjektívneho práva s cieľom dosiahnuť iný zamýšľaný výsledok.“. Poukazoval, že je ťažko uveriteľné, že by žalovaná dobrovoľne bývala v jednom byte s osobou, ktorú v minulosti označila ako osobu podozrivú z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopúšťať voči nej, a takto ho označuje dodnes. Dokladoval znaleckým posudkom MUDr. Straku, že trpí závažným ochorením (organické poškodenie mozgu s progresívnou tendenciou), s významným vplyvom na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Označil svoj zdravotný stav za ďalšiu z okolností vylučujúcu jeho byt užívať spoločne, ani dočasne. Za možný dôvod, pre ktorý sa môže žalovaná domáhať vydania kľúčov od jeho bytu ktorý je zastretý „chcením“ žalovanej využívať práva z vecného bremena – ktoré bremeno sama žiada súdom zrušiť, označil možnosť navodenia, či vyvolania konfliktnej situácie zo strany žalovanej, ktorá by jej poskytla „príležitosť“ podať na neho ďalšie trestné oznámenie, prípadne aj s rizikom jeho väzobného stíhania. Možnosťou vstupu žalovanej do jeho bytu, sa vytvára stav, o ktorom je vopred známe (z vyjadrení strán sporu, civilných, trestných a priestupkových konaní iniciovaných žalovanou a pod.), že by bol vyslovene konfliktný a konfrontačný. Poskytla by sa ochrana právu žalovanej, založenému na absolútne neplatnom právnom úkone, na úkor jeho práv. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tým, ako by za osvedčeného (ba aj preukázaného) dlhodobo konfliktného vzťahu strán sporu, s masívnou ingerenciou OČTK a priestupkových orgánov, mohla realizácia práv žalovanej z vecného bremena reálne fungovať a k akým dôsledkom viesť, s prihliadnutím na jeho dokladovaný zdravotný stav. Zároveň sa nevysporiadal s tým, že žalovaná sa v konaní 18C/122/2017 domáha zrušenia vecného bremena, a nie umožnenia jeho realizácie, do akej miery je jeho proporcionálne obmedzenie právnym úkonom, o ktorom nielen on, ale aj žalovaní tvrdia, že je neplatný, a žalovaná žiada vecné bremeno ako také zrušiť. Nezaoberal sa, aké následky sú spojené s realizáciou práva žalovanej vyplývajúcich z vecného bremena. Všeobecne sa zmienil proporcionalitou, nevykonal však riadne posúdenie návrhu z hľadiska proporcionality, ani z hľadiska, akú ochranu má mať vykonávanie práv vyplývajúcich z vecného bremena, ktoré žalovaná ako oprávnená sama žiada zrušiť, a prečo právo žalovanej povýšil nad jeho právo, osobitne za situácie, keď aj žalovaná označuje vzťah s ním (ako vlastníkom a výlučným užívateľom bytu) za zlý, konfliktný, konfrontačný, disharmonický, namieta týranie svojej osoby. Osvedčil a preukázal, že žalovaná svoje právo z vecného bremena zneužívala a sama sa vyjadrila, že nejde o jej vecné bremeno, ale cez toto bremeno si chce riešiť svoj (neexistujúci) spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ako majetkovú hodnotu. Vymenoval konkrétne trestné konania, poukázal na konanie 18C/122/2017, do ktorého žalovaná svoje trestné oznámenia (bez rozhodnutia o ich vybavení odmietnutím alebo zastavením) dokladala, a na vyjadrenie žalovanej o konfliktných vzťahoch, na tri rozvodové konania, na jeho označovanie žalovanou ako tyrana a pod. Účelom neodkladných opatrení je dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu (zmluvy) do meritórneho rozhodnutia. Po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia by neodkladné opatrenie v navrhovanom znení stratilo opodstatnenie a zmysel. Súd rozhodol o náhrade trov konania procesne úspešnému žalovanému, toto rozhodnutie je bez zákonného podkladu. Je zrejmé z textu žaloby, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval výhradne voči žalovanej, nežiadal žalovanému uložiť žiadnu povinnosť alebo obmedzenie. Preto je výrok o náhrade trov konania principiálne nesprávny. Zároveň napadol výrok o náhrade trov konania žalovanej. V poučení súd neuviedol dôvody, pre ktoré je možné rozhodnutie napadnúť odvolaním, obmedzil sa len na poučenie o lehote a mieste podania opravného prostriedku. Z uvedených dôvodov napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom aj v zmysle stabilizovanej judikatúry NS SR a ÚS SR nepreskúmateľnosť je takou vadou konania, ktoré odôvodňuje jeho zrušenie. Zároveň nedostatkom odôvodnenia došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy podstatné pre rozhodnutie (zo spisu 18C/122/2017), a nevyhodnotil ani tie listinné dôkazy, ktoré boli prílohami žaloby. Dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol Krajskému súdu v Nitre ako súdu odvolaciemu, aby odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp .zn. 13C/24/2024- 55 zo dňa 27.3.2024 v oboch výrokoch (o zamietnutí návrhu na rozhodnutie neodkladným opatrením, o náhrade trov konania) zrušil, a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, keďže nepreskúmateľné rozhodnutie nie je možné ani zmeniť, ani potvrdiť.
3. Žalovaná podala písomné vyjadrenia k odvolaniu. Uviedla, že žalobca podal v poradí štvrtú žalobu. Jeho žaloba je identická so žalobou vednou pod sp.zn. 13C/21/2023, v konaní bol neúspešný. Štvrtou žalobou docielil nevykonanie exekúcie dňa 20.03.2024 Žalobca jej mal na základe rozhodnutia vydaného v konaní 18C/122/2017 vydať kľúče od nehnuteľnosti. Podaná žaloba je postavená na základe klamstva syna, ktorý v čase uzavretia napadnutej zmluvy nebol drogovo závislý. K podpísaniu zmluvy ho nikdy nenútila. Žaloba je postavená na klamstvách žalobcu a žalovaného v 2. rade, obaja sú psychiatrickí
pacienti. Za psychický stav žalovaného v 2. rade je zodpovedný žalobca. Týral ho celé detstvo. Žalobca doposiaľ užíva jej majetok vložený do domu . Polyfunkčný dom postavili spolu ako manželia. Všetky svoje nehnuteľnosti predala a peniaze investovala do polyfunkčného domu. Od roku 2011 jej žalobca bráni nehnuteľnosť užívať. Ďalej uviedla, že za investovanie jej majetku žiada iba protihodnotu vo výške práva doživotného bývania v sume 253 000 eur. Nežiada polovicu majetku. Namietala tvrdenie žalobcu, že s ním chce žiť v jednom byte. Nikdy s ním nechcela žiť v jednom byte. Polyfunkčný dom má rozlohu 6 trojizbových bytov. Mohla žiť na prízemí so samostatným vchodom a energiami. Žiadala zamietnuť neodkladné opatrenia a žalobu.
4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a právo na spravodlivý súdny proces. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania vymedzená v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku vyplývajú z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Ustanovenie § 236 CSP udáva, že v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Uznesenie predstavuje zjednodušenú procesnú formu rozhodnutia. Ak neodkladným rozhodnutím súd rozhoduje vo veci samej, formálne náležitosti uznesenia sa nebudú spravovať ustanovením § 236 CSP, ale ustanovením § 220 CSP. Uznesenie vo veci samej musí obsahovať náležitosti rozsudku. Za uznesenie vo veci samej sa považuje uznesenie, ktoré súd vydal pred začatím konania, bez toho, aby nadväzovalo ďalšie konanie. V danom prípade bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo veci samej. Preto sa uznesenie spravuje ustanovením § 236 CSP. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia objasnil základné dôvody vedúce k prijatiu uznesenia, spôsobilé výrok rozhodnutia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ktoré skutkové okolnosti považoval za podstatné a prečo návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobcom namietaná vada konania spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie majúca za následok odňatie práva na spravodlivý súdny proces odvolacím súdom zistená nebola, preto preskúmal napadnuté uznesenia z vecnej stránky a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel, aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby končené rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Tam, kde dosiaľ nebolo vydané rozhodnutie treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie bolo tiež preukázané, alebo aspoň osvedčené (kumulatívne), že navrhovateľ má nárok, ktorý mu bude priznaný súdnym rozhodnutím. Z toho vyplýva, že zákonná úprava postupu pri neodkladných opatreniach vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je nutné v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, smerujúce k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru a legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Z daného vyplýva, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok, a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Jednou z podmienok na vydanie neodkladného opatrenia na návrh strany je vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti na vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
14. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím (t.j. pred rozsudkom vo veci samej) prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi stranami význam. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.
15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodný. Správne poukázal na vlastnícke právo žalobcu predmetnej nehnuteľnosti a vecné právo žalovanej. Všetky strany sporu majú uvedenú rovnakú adresu bydliska. Žalobca ani žalovaná neuviedli, akým spôsobom predmetnú nehnuteľnosť užívajú. Žalobca v žalobe, ani v odvolaní netvrdil, že so žalovanou zdieľajú jeden byt. Iba teoreticky polemizoval o nemožnosti bývania v jednom byte. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Z vyjadrenia žalovanej k odvolaniu vyplýva, že sporná nehnuteľnosť pozostáva z viacerých bytov. Z uvedeného dôvodu zdôvodnenie návrhu užívaním spoločného bytu žalobcom a žalovanou, s negatívnym dopadom na zdravotný stav žalobcu nebol preukázaný a daný. Námietka žalobcu, že žalovaná podala návrh na zrušenie vecného bremena a domáha sa v exekučnom konaní vydania kľúčov, nie je dôvodom na zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia. Žalovaná podala pre zlé vzťahy návrh na zrušenie vecného bremena za odplatu dôvodiac, že nehnuteľnosť bola postavená z jej finančných prostriedkov.
16. Žalobca namietal, že vydania neodkladného opatrenia sa domáhal iba voči žalovanej, čo vyplýva z návrhu. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný a je súčasťou žaloby, v ktorej žalobca označil žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Na výzvu súdu ohľadne pasívnej legitimácie žalovaných vo svojom písomnom podaní uviedol, že žiada prejudiciálne určiť neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, účastníci tvoria procesne nerozlučné spoločenstvo, preto označil v žalobe oboch žalovaných. V žalobe v časti návrhu na vydanie neodkladného neuviedol, že stranou sporu má byť iba žalovaná. To, že žiadal vydať neodkladné opatrenie iba voči nej, nevyplýva z označenia strán, aj keď uloženia povinnosti sa domáhal iba voči žalovanej.
17. Žalobca namietal rozhodnutie v časti náhrady trov konania. Odvolací súd rozhodnutie v časti náhrady trov konania zrušil podľa § 398 ods.1 písm. d) CSP, pretože dôvody na vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania v prebiehajúcom súdnom konaní neexistovali. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
18. Žalobca namietal nedostatočné poučenie súdu v neuvedení dôvodov možnosti napadnúť rozhodnutie odvolaním. Ustanovenie § 236 ukladá súdu poučiť strany o odvolaní. Citované ustanovenie odkazuje na súvisiace predpisy § 357, § 387, § 389, § 391, § 420 CSP. Poučovacia povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 160 CSP. Súd musí poučiť strany o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva, poučenie o možnosti exekúcie. V danom prípade ako bolo vyššie uvedené sa nejedná o uznesenie vo veci samej. Nespravuje sa ustanovením § 220 ods. 1 CSP ukladajúce súdu poučiť stranu o náležitostiach odvolania, toto ustanovenie však iba všeobecne odkazuje na § 363 CSP. Žalobca bol od podania návrhu zastúpený advokátom. Poučovacia povinnosť súdu preto nie je daná. Aj v tejto časti je námietka žalobcu nedôvodná. Z odvolaniu žalobcu vyplýva jednoznačná snaha spochybniť správnosť celého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).