Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Matica Slovenská, so

sídlom v Martine, L. Novomeského č. 32, v dovolacom konaní právne zastúpenej Mgr. M.

V., advokátom v B., proti ţalovanému M. P. G., bytom M., v dovolacom konaní právne

zastúpený J. F., advokátkou, v K., o zdržanie sa zasahovania do vlastníckeho práva a iné,

ktorá sa viedla na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobkyne, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. júna 2010 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaný nemá právo na náhradu trov konania

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa pôvodne podaným ţalobným návrhom domáhala, aby súd uloţil

ţalovanému povinnosť zdrţať sa vstupu na jeho nehnuteľnosť evidovanú v katastri

nehnuteľností na LV č. X pre k.ú. M. ako stavba č. súpisné X na parc. č. X, parc. č. X, parcela

č. X a parcela č. X. Svoj návrh ţalobkyňa odôvodnila tým, ţe je vlastníčkou označených

nehnuteľností, tieto však uţíva ţalovaný, a to na základe nájomnej zmluvy č. 1/2004 z

5.1.2004, ktorá je podľa ţalobkyne neplatná, pretoţe je antidatovaná, je v rozpore s dobrými

mravmi, chýba ustanovenie o účele nájmu a k jej uzavretiu nebol udelený predchádzajúci

súhlas obce. Uznesením zo dňa 21.7.2007, na základe ţiadosti ţalobkyne, súd pripustil

rozšírenie návrhu o určenie, ţe zmluva č. 1 z roku 2004 uzavretá medzi Domom Matice

Slovenskej a M. P. G., je absolútne neplatná, a uznesením zo dňa 25.2.2008 po návrhu

ţalobkyne na ďalšiu zmenu pôvodného ţalobného návrhu, pripustil súd rozšírenie návrhu o

uloţenie povinnosti ţalovanému zapísanú na LV č. X, k.ú. M. ako parc. č. X, dom s. č. X,

parc. č. X, parc. č. X a parc. č. X. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.3.2007

ţalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým ţiadal zaviazať ţalobkyňu na zaplatenie sumy 2

600 000,-Sk s prísl. z titulu čistých investícií ţalovaného do nehnuteľnosti ţalobkyne.

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom zo 4. decembra 2009 č. k. -344

návrh ţalobkyne na zdrţanie sa zasahovania do vlastníckeho práva, na určenie absolútnej

neplatnosti zmluvy č. 1/2004 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 5.1.2004 a na

vypratanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X ako parc. č. X dom č. s. X, parc. č. X a parc. č.

X a parc. č. X zamietol, rozhodol o náhrade trov konania a vzájomný návrh ţalovaného na

zaplatenie sumy 2 600 000,-Sk, t.j. 86 304,189 euro s prísl. vylúčil na samostatné konanie.

Mal za to, ţe ţalobkyňa uzavrela so ţalovaným platnú nájomnú zmluvu, ktorá sa spravuje

ustanoveniami a nasl. (a nie o nájme

a podnájme nebytových priestorov).V nadväznosti na to sa ţalobkyňa nemôţe domáhať

uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa zásahov do jej vlastníckeho práva, resp. vypratať

nehnuteľnosť.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 22. júna 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny s poukazom

na ust. , . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a

právnymi závermi, ktoré súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil. Mal za to, ţe

s odvolacími námietkami sa uţ v dôvodoch, v celom rozsahu vyporiadal súd prvého stupňa

keď všetky namietané skutočnosti náleţitým spôsobom vyhodnotil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa, navrhla ho zmeniť

resp. napadnutý rozsudok vrátane rozsudku prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, ţe jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Pokiaľ ide o postúp súdu, ktorým jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom, tento spočíval v tom, ţe odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil

pojednávanie, odvolacími námietkami ţalovanej sa vôbec nezaoberal a súd nekonal vo veci

namietanej neexistencie pohľadávky uplatnenej ţalovaným vzájomným návrhom. V ostatnej

prevaţnej časti dovolania namieta, ţe súdy niţších stupňov nesprávne vyhodnotili

dokazovanie a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdili.

Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( a ods.1 ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ). Bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( odd. 3 ) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.

V kaţdom dovolacom konaní skúma dovolací súd najskôr to, či dovolanie je podané

v zákonom stanovenej lehote, či ho podáva na to oprávnená osoba a či je dovolanie procesne

prípustné ( či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 237 aţ

239 ). Dovolací súd pri tom rieši len otázky procesnej povahy. K riešeniu ďalších otázok

( napr. z hľadiska výskytu procesnej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle alebo z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci

v zmysle ) môţe dovolací súd pristúpiť aţ vtedy, keď bolo

dovolanie podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným podať dovolanie

a proti rozhodnutiu, ktoré podľa zákona moţno týmto mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý napadla ţalobkyňa dovolaním, nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods.1

aţ 3 ; prípustnosť jeho dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na dovolací súd

skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených vád ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka,

ale len zistenie, ţe k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľka vady konania v zmysle aţ e) a nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľky, ţe postupom odvolacieho

súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Podľa

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Z obsahu dovolania vyplýva výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania,

k čomu podľa názoru dovolateľky nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie

moţnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc

podmienky uvedené v

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa v ostatných

prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel

k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219

). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Tento nie je daný

iba tým, ţe v osobe účastníka ( ţalobkyne) ide verejnoprávnu inštitúciu. Vzhľadom na to

dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/

Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania. V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle . Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

).

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery, na ktorých

zaloţili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobkyne

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Z hľadiska dovolateľom tvrdených vecných nesprávností rozhodnutí súdov treba

uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu správnosti rozhodnutí súdov niţších

stupňov aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu procesne prípustné; o tento

prípad ale v danej veci nejde. Či uţ teda súdy niţších stupňov zaloţili rozsudky na správnom

alebo nesprávnom vyhodnotení dôkazov alebo na správnom či nesprávnom právnom posúdení

veci (dovolací súd ich rozhodnutia z uvedeného aspektu neposudzoval), nespôsobili tým

ţiadnu z vád konania v zmysle

Dovolateľ namietal nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozsudku vo veci samej

vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vytýkal, ţe odvolací

súd a ani súd prvého stupňa sa nevyporiadali so všetkými námietkami, ktoré rozviedol

v dovolaní.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz

v. Španielsko z 21. januára 1999] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé

a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP

teda nevyţaduje, aby na k a ţ d ý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája

1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,

ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho)

súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom

uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Dovolací súd je názoru, ţe odvolací súd a súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili

svoje rozsudky vo veci samej- vo vzťahu k posúdeniu charakteru nájomnej zmluvy, pouţitia §

663 a nasl. na daný právny vzťah, ako aj otázkou tvrdeného

antidatovania predmetnej zmluvy.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku výslovne uviedol, ţe sa v celom rozsahu

stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ( ).

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav,

vychádzajúci z rozsudku súdu prvého stupňa, opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania

a citoval zákonné predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoj

právny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel

k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s a ţe odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na

odôvodnenie rozsudku (, ).

Napokon za vadu podľa nemoţno povaţovať ani to, súdy niţších

stupňov nerozhodli o vzájomnom návrhu ţalovaného, ale ho vylúčili podľa §112 ods.2 O.sp.

na samostatné konanie. Takýto postup súdu je v súlade s procesným právom.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom konaní mu ţiadne nevznikli

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta