Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/34/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., občianske združenie,

T., B., IČO: X., zast.: Mgr. V.Š., advokát, AK N., B. proti žalovanému: U. v B., Š., B., IČO:

X., zast. JUDr. Ľ.H.,

AK G., B., o zaplatenie 32 273,72 eur s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2010, č. k. -89, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 27.04.2010, č. k. -89 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom medzitýmny rozsudok Okresného

súdu Bratislava III, č. k. -69 zo dňa 12.02.2009 potvrdil.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého

stupňa určil, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov vylúčenia uchádzača

z verejného obstarávania.

Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. , , ,

ako aj , , , a (ďalej ZVO), keď v odôvodnení

svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca v ponuke verejného obstarávania predložil

iba živnostenské oprávnenie a potvrdenie banky, pričom doklady uvedené v ust. § 26 a § 27

ZVO k ponuke nepredložil. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že k podprahovým zákazkám

nie sú potrebné doklady uvedené v § 26 a § 27, s poukazom na ust. § 99 ZVO. Poukázal

na skutočnosť, že v súťažných podmienkach bolo v bode 13.1.2., 13.1.3. výslovne uvedené,

že požiadavkou verejného obstarávateľa sú doklady uvedené v § 26 a § 27 ZVO a tieto

žalobcom predložené neboli, bol daný dôvod na vylúčenie z verejnej súťaže a keď žiaden

z uchádzačov nesplnil podmienky súťaže, bol aj dôvod na jej zrušenie. Ďalej poukázal

na znenie ust. § 420 Obč. zák. upravujúceho vznik zodpovednosti za škodu a mal za to,

že neboli splnené základné podmienky, t. j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody,

príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie. Ani zo ZVO nevyplýva,

že by mal verejný obstarávateľ zákonnú alebo zmluvne dohodnutú povinnosť nahradiť

náklady uchádzačovi verejného obstarávateľa. Preto rozhodol tak, že určil, že žalobcovi

nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania.

Odvolací súd aplikoval ust. Možnosť doplnenia ďalších dôvodov

na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu l. stupňa nevyužil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť

dovolania oprel o ust. a odôvodnil podľa

tvrdením, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil.

Odňatie žalobcovi možnosti konať pred súdom vidí v tom, že odôvodnenie rozsudku

súdu l. stupňa, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, nespĺňa náležitosti ,

čo odníma účastníkovi možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu a jeho odôvodneniu. Pokiaľ ide o postup súdu v konaní, namieta, že súd si nesplnil

povinnosť uloženú mu ust. a neoboznámil účastníkov konania

s predbežným posúdením veci. Považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nelogické

a povrchné.

Podľa jeho mienky súd l. stupňa porušil jeho právo na súdnu ochranu nesplnením

zákonnej povinnosti podľa

Napadnutému rozsudku vytýka, že sa nevyrovnal s jeho námietkami v odvolaní

a nesprávne interpretoval ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.

Uvádza, že v konaní namietal nesprávnu interpretáciu § 99 ods. 1 ZVO v súvislosti

s nešpecifikovanou požiadavkou verejného obstarávateľa, menej než 30-dňový priestor

na obstaranie požadovaných dokladov, neoprávnenosť verejného obstarávania určiť

podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia nad rámec § 99 ods. 1 písm. b/ ZVO.

Podľa neho žalovaný mohol určiť iba podmienky účasti týkajúce sa finančného

a ekonomického postavenia, čo však neurobil. V rámci tohto postavenia v súťažných

podmienkach uviedol iba, že ponuka musí obsahovať výpis z účtu uchádzača, jeho

nepredloženie však nemalo podľa súťažných podkladov za následok vylúčenie zo súťaže.

Namieta tiež, že súd l. stupňa bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že neboli

splnené podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Obč. zák. a vyslovil záver,

že ZVO nepriznáva uchádzačovi náhradu nákladov spojených s účasťou na verejnom

obstarávaní. Pokiaľ ide o tento - podľa neho chybný záver - poukazuje na to, že neuplatnil

náhradu žiadnych nákladov, ale úhradu ušlého zisku.

Domnieva sa, že ust. síce umožňuje odvolaciemu súdu

zredukovať odôvodnenie svojho rozhodnutia konštatovaním správnosti dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, nezbavuje ho však povinnosti reagovať na relatívne námietky

odvolateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal dovolanie žalobcu

podľa predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti.

Keďže odvolací súd potvrdil rozsudok súdu l. stupňa a vo svojom rozhodnutí

nevyslovil prípustnosť dovolania podľa , dovolací súd preskúmal postup

súdu, či nedošlo k vadám podľa a žiadny dôvod prípustnosti dovolania podľa

citovaného ustanovenia nezistil. Pretože dovolateľ oprel prípustnosť dovolania o ust. § 237

písm f/ a namieta, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať

pred súdom, odôvodňuje svoje konštatovanie o neexistencii tejto vady konania, podrobne

reagujúc na tvrdenia dovolateľa.

Dovolateľ predovšetkým namieta nesúlad odôvodnenia napadnutého rozsudku

v ust. aj odôvodnenia rozsudku súdu l. stupňa, s ktorým sa odvolací súd

stotožnil.

Dovolací súd konštatoval, že táto námietka dovolateľa nie je opodstatnená. Odvolací

súd využil legálnu možnosť danú mu ust. a stotožnil sa s odôvodnením

rozsudku súdu l. stupňa, ktoré je plne v súlade s ust. Dovolateľ síce

uvádza, že sa súd nevysporiadal s jeho špecifickými námietkami, nekonkretizuje ich však.

Pokiaľ namieta, že súd neuviedol, prečo rozhodol práve uvedeným spôsobom, dovolací súd

konštatoval, že odôvodenie rozhodnutia je náležité a že nie je možné interpretovať ust. § 157

ods. 2 tak, že súd musí odôvodňovať aj to, prečo rozhodol inak, čo by vyplývalo

z dovolateľovej interpretácie, že súd neuviedol, prečo nerozhodol práve tak. Citované

ustanovenie ukladá súdu povinnosť uviesť, ako vec právne posúdil. Znamená to, že súd musí

uviesť, ktorú právnu normu na daný skutkový stav aplikoval a ako ju v rozhodovanej veci

interpretoval. Výraz „ako vec právne posúdil“ v citovanom ustanovení nijako nemožno

vykladať tak, že by bolo povinnosťou súdu v odôvodnení uviesť, prečo rozhodol inak.

Pokiaľ dovolateľ vytýka súdu l. stupňa nesprávnu interpretáciu právnej normy a uvádza,

že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný, že sa musí od neho

odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov,

odvolávajúc sa na SR a obsah dovolania nasvedčuje tomu, že má

na mysli ust. § 99 ods. 1 písm. d/ ZVO, táto jeho výtka je neopodstatnená. Základom výkladu

právnej normy nie je výklad gramatický, ale sémantický, teda podľa zmyslu použitého výrazu

a pokiaľ sémantický výklad je jednoznačný, nie je súd oprávnený vykladať normy inak, než ju

vyjadril zákonodarca. Nápravu možno urobiť výlučne príslušnou zmenou zákona. Ak teda

dovolateľ v odvolaní proti rozsudku súdu l. stupňa namietal, že súd l. stupňa nerešpektoval

kogentné ust. § 99 ods. 1 písm. b/ ZVO, resp. že ho nesprávne interpretoval tým, že uznal

za záväzné znenie bodu 13.1.2 a 13.1.3 vyžadujúce od uchádzača aj doklady upravené podľa

§ 26 a § 27 ZVO, hoci citované ustanovenie § 99 ods. 1 písm. b/ ZVO to podľa neho

nepripúšťa pri zadávaní podprahových zákaziek, ide o dovolateľovu nesprávnu interpretáciu.

Podľa citovaného ustanovenia pri zadávaní podprahových zákaziek verejný obstarávateľ

vyžaduje na preukázanie splnenia podmienok účasti doklad o oprávnení podnikať, prípadne

ďalšie doklady, ktorými sa preukazuje finančné a ekonomické postavenie a technická alebo

odborná spôsobilosť. V súlade s týmto ustanovením žalovaný v Súťažných podmienkach

v bode 13, označenom ako obsah ponuky, špecifikuje v bode 13.1.2 doklady upravené podľa

§ 26 ZVO, v bode 13.1.3 doklady a dokumenty potrebné na preukázanie ďalších podmienok

účasti, požadovaných v súlade s § 27 ZVO. Podľa § 26 ods. 1 ZVO verejného obstarávania

sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky, týkajúce sa osobného postavenia

a konkretizuje ich v ďalších ustanoveniach tohto paragrafu, § 27 ZVO je označený ako

finančné a ekonomické postavenie. Výraz „doklad o oprávnení podnikať“ nemožno

bez ďalšieho vykladať zúžene ako živnostenský list, príp. výpis z obchodného registra,

ale v súlade s ust. § 26 ZVO, ktorá špecifikuje požiadavky na osobu, či fyzickú alebo

právnickú. V súlade s interpretáciou ust. § 99 ZVO dovolací súd poukazuje aj na stanovisko

žalovaného zo dňa 16.11.2006 (čl. 20), ktoré uvádza aj súd l. stupňa v odôvodnení svojho

rozhodnutia a žalovaný ho žalobcovi zaslal po tom, čo dal vec prešetriť na základe žalobcovej

žiadosti o nápravu podľa § 135 písm. a/ ZVO. Referát vnútornej kontroly podľa § 147 ods. 1

ZVO konštatoval, že ZVO nezakazuje verejnému obstarávateľovi, aby podľa svojho uváženia

požadoval predloženie iných dokladov, ako uvádza § 99.

Pokiaľ dovolateľ v závere časti III. dovolania uvádza, že súd formálne a bez

akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti

za škodu v zmysle § 420 Obč. zák. (porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná

súvislosť), pričom k týmto otázkam nevykonal žiadnu dokazovanie a v rozsudku sa s nimi

vôbec nevyrovnal, tento záver dovolateľa nie je opodstatnený. Dovolateľ nezohľadnil

okolnosť, že ide o medzitýmny rozsudok, týkajúci sa základu nároku, čo ust. § 152 ods. 2

umožňuje, pričom nesporným dôvodom zakotvenia tohto ustanovenia je zrýchlenie

a zhospodárnenie konania. Dovolateľ tiež v tomto názore nevzal do úvahy celé odôvodnenie

rozhodnutia.

Neobstojí ani dovolateľova námietka, že v žalobe nepožaduje úhradu žiadnych

nákladov, ale len úhradu ušlého zisku. Podľa k žalobe pripojeného vyčíslenia škody zo dňa

11.10.2008, na ktoré sa v návrhu odvoláva (čl. 24), škoda predstavuje plánovaný zisk v sume

947 260 Sk a vynaložené náklady na prípravu a podanie ponuky vo verejnom obstarávaní

- obnos 25 000 Sk, spolu 972 260 Sk.

Na tomto základe dovolací súd konštatoval, že ani dovolateľom tvrdená prípustnosť

dovolania podľa nie je daná, preto dovolanie podľa

v spojení s ust. odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. mája 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová