Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3e9/363881.654b9f.pdf
PDF · 119.15 KB
No categories available
3Obo/32/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 32/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., IČO: X., B., zast.
advokátom JUDr. J. B., proti ţalovanému: v 1. rade: RNDr. L. Č., Š., zast. advokátom JUDr.
M. U., ţalovanému v 2. rade: Ing. I. Č., Z., ţalovanému v 3. rade: Ing. Š. K., Phd. G.,
ţalovanému v 4. rade: B. P., R., ţalovanému v 5. rade: Dr. Ing. P. S., B. a ţalovanému v 6.
rade: Ing. I. Ţ., B., zast. advokátkou JUDr. M. U. o náhradu škody, na odvolanie ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 29 Cb 73/2001 zo dňa 04. 02. 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
29 Cb 73/2001 zo dňa 04. 02. 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 29 Cb 73/2010 zo dňa 04. 02. 2010 rozhodol
tak, ţe v časti o zaplatenie / 3 490 Sk / 115,85 Eur konanie zastavil, vo zvyšku ţalobu
zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť 1 650,83 Eur náhradu trov konania ţalovanému
v 1/ a 6/. rade a ţalovaným v 2. rade, 3. rade a v 5. rade náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č. k. 1 Obo 83/2007 zo dňa 30. 06. 2008 v napadnutej časti zrušil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001-201 zo dňa 03. 07. 2003 a vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Citoval prednesy účastníkov konania a konštatoval, ţe predmetom sporu
je náhrada škody, ktorú právny zástupca na pojednávaní dňa 14. 01. 2010 špecifikoval
a jej vznik odôvodňoval tým, ţe členovia predstavenstva, ţalovaní, na zasadnutí dňa
09. 07. 1998 rozhodli hlasovaním tak, ţe Ing. D. V. má nárok na vyplatenie odmeny
iba vo výške 19 907 Sk, čo predstavovalo 50% navrhovanej sumy na odmenu k čomu
boli pripočítané úroky, súdne trovy, poštovné, odvody do fondov. Pri rozhodovaní konajúci
súd vychádzal predovšetkým z toho, ţe o odmenách rozhodovali ţalovaní ako členovia
kolektívneho orgánu podľa ustanovenia § 243 Obchodného zákonníka a ţe zo strany ţalobcu
nebolo preukázané, ţe by v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka porušili
ich povinnosť obsiahnutú v Stanovách druţstva, alebo nejakú zákonnú povinnosť. Pri svojom
rozhodovaní o odmenách, ktoré nie sú nárokovateľnou poloţkou mzdy vychádzali
z uznesenia zhromaţdenia delegátov a kritérií pre priznanie odmien. Konštatoval, ţe podľa
vyjadrení ţalovaných v 3. rade a v 5. rade pri priznávaní odmeny pre Ing. V. pôvodne
hlasovalo za priznanie mu odmeny 100% , čo nie je v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva
uvedené, a aţ na základe ďalších vyjadrení členov predstavenstva rozhodli o priznaní
mu odmeny 50% z predloţeného návrhu. Konajúci súd dospel k právnemu záveru,
ţe keďţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie nespôsobili ţiadnu škodu, konajúci súd
z tohto dôvodu ţalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie podal ţalobca, podaním
doručeným súdu 11. 02. 2010 / list v spise č. 307 / a navrhol v časti výroku o zamietnutí
ţaloby a v časti výroku o trovách konania rozhodnutie zmeniť a ţalovaných 1. – 6. rade
zaviazať spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcovi škodu vo výške 19 907 Sk,
t. j. 660,79 Eur a o trovách konania rozhodnúť tak, ţe ţiadnemu z účastníkov konania nebude
náhrada trov konania priznaná. S poukazom na fakt, ţe súd priznal sumu 10 185 Sk
ako náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonník konštatoval, ţe ide v danom
prípade o prejudikovanú zodpovednosť ţalovaných. Uviedol, ţe suma 19 907 Sk predstavuje
50% odmeny vyplatenej Ing. V. a ţalobca aj naďalej povaţuje vyplatenie tejto sumy
za spôsobenie škody. Zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku ţalobca označil
za popísané nedostatočne iba na 18 riadkoch, pričom sa konajúci súd vôbec nevysporiadal
s vykonanými dôkazmi a dôvodmi ţalobcu, z ktorých dôvodov ide o nepreskúmateľný
rozsudok. Namietal, ţe suma 19 917 Sk bola Ing. V. vyplatená na základe právoplatných
rozsudkov pripojených k ţalobe, teda ide o povinnosť zaloţenú na základe zistenej
protiprávnosti uznesenia č. 232/98 o krátení odmeny Ing. V., za ktoré hlasovali ţalovaní, ako
členovia predstavenstva. Táto suma bola prerozdelená a vyplatená ostatným členom
predstavenstva. Ţalobca konštatoval, ţe takto bola suma 19 907 Sk vyplatená 1 krát a tým, ţe
sumu 19 907 Sk ţalobca musel vyplatiť na základe právoplatného rozsudku, o ktorý bol
opretý ţalobcov nárok, bola suma určená na odmeny vyplatená 2 krát, čím nesporne ţalobcovi
vznikla škoda. Ţalobca zastáva názor, ţe protiprávnosť uznesenia a účasť ţalovaných pri
hlasovaní o jeho prijatí nebola ničím spochybnená, rovnako aj príčinná súvislosť medzi
protiprávnym uznesením a výplatou odmeny podľa rozhodnutia súdu. Konštatoval, ţe na
odmeny členov predstavenstva / vykonávajúcich funkciu mimo pracovného pomeru /
nemoţno vzťahovať ustanovenia o mzde a o fakultatívnosti odmeny. Ţalobca uviedol, ţe
o vyplatení odmien rozhodol najvyšší orgán druţstva a podľa názoru súdu v rozsudkoch
pripojených k ţalobe, ţalovaní hlasovaním toto zmenili. Ţalobca ďalej namietal, ţe konajúci
súd sa vôbec nevysporiadal s tým, ţe v predmetnom konaní
bola v rozsudku z 03. 07. 2003 prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných za vzniknutú škodu
a bola im uloţená čiastočná náhrada. Poukázal na dôkaznú matériu, podľa ktorej
v rozsudkoch pripojených k ţalobe bola konštatovaná nezákonnosť uznesenia č. 232/98,
z čoho je teda podľa ţalobcu zrejmé, ţe ţalovaní pri hlasovaní porušili povinnosti členov
štatutárneho orgánu vyplývajúce zo zákona a Stanov druţstva s tým, ţe konali proti
uzneseniu Zhromaţdeniu delegátov. Podľa ţalobcu ţalovaných nezbavuje zodpovednosti
ani to, ţe hlasovali ako členovia kolektívneho orgánu. Z uvedeného teda podľa ţalobcu
jednoznačne vyplýva, ţe konštatovanie súdu, ţe hlasovaním za protiprávne uznesenie
nespôsobili ţalobcovi ţiadnu škodu, nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Ţalovaní
ich konaním vyvolali potrebu vyplatiť ďalšiu sumu 19 907 Sk na splnenie súdom uloţenej
povinnosti voči Ing. D. V.. Ţalobca má za to, ţe rozsudok je v napadnutej časti vadný.
K odvolaniu ţalobcu, zaujali stanovisko ţalovaní, podaním doručeným súdu
10. 03. 2010 a uviedli, ţe sa pridrţiavajú doterajších vyjadrení a navrhli napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné.
Zo ţaloby doručenej súdu 14. 11. 2001 je zrejmé, ţe ţalobca uplatňuje právo
na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením prisúdenej sumy Ing. V. dňa
20. 04. 2000 z dôvodu prijatia uznesenia č. 232/7/98, za prijatie ktorého hlasovali šiesti
členovia predstavenstva – ţalovaní. Podľa ţalobcu, ich zodpovednosť za škodu, vyplýva
v dôsledku protiprávneho uznesenia, ktoré ţalovaní ako členovia štatutárneho orgánu
schválili.
Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001–201 zo dňa 03. 07. 2003,
z ktorého ţalobca odvodzuje prejudikovanú zodpovednosť ţalovaných vyplýva, ţe podľa jeho
obsahu nárok ţalobcu je opodstatnený voči ţalovaným 1. – 6. rade iba z dôvodu, úroku
z meškania za obdobie od 10. 07. 1998 do 20. 04. 2000 a to vo výške 12 099 Sk a súdny
poplatok v konaní 13 C 76/1999 vo výške 1 576 Sk, od ktorej súd odpočítal úroky z depozít
v T. vo výške 3 490 Sk, a preto bol nárok oprávnený iba do výšky 10 185 Sk. V tejto čiastke
konajúci súd ,nárok ţalobcu mal za právne opodstatnený z dôvodu, ţe ţalovaní prijali
uznesenie o krátení odmien Ing. V. svojím rozhodnutím dňa 09. 07. 1998. Z obsahu tohto
rozhodnutia je však zrejmé aj to, ţe konajúci súd konštatoval, ţe za škodu nepovaţuje tú
škodu, ktorá mala vzniknúť prijatím tohto uznesenia vyplatenie 50% odmien a odvod
vyplatený vo výške 5 081 a odvod odmien, ktorý bol uhradený duplicitne. Z obsahu tohto
rozhodnutia je zrejmé, ţe za výplatu duplicitných odvodov nie je moţné zaviazať ţiadneho
z členov predstavenstva, pretoţe túto škodu nespôsobil ani jeden z nich. Z takto
zdôvodneného rozhodnutia podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva
prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných v 1. aţ v 6. rade, nakoľko zo znenia tohto
rozhodnutia je zrejmé, ţe súd nepovaţoval za škodu, ktorá mala vzniknúť prijatím tohto
uznesenia, vyplatenie 50% odmien a odvod, ktorý bol uhradený duplicitne. V tejto časti
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje tvrdenie ţalobcu za bezdôvodné. Fakt, ţe týmto
rozsudkom nemohla byť zaloţená prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných za uplatnený
nárok na náhradu škody je zrejmý aj z toho, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením
č. k. 1 Obo 83/2007 zo dňa 30. júna 2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
29 Cb 73/2001-201 zo dňa 03. 07. 2003 zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie
konanie, z dôvodu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a konštatoval, ţe v novom konaní
je s poukazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka o zvyšku nároku potrebné
meritórne rozhodnúť.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania voči rozsudku č. k.
29 Cb 73/2001 zo dňa 04. 02. 2010, ktorým prvostupňový súd rozhodoval na základe
zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky l Obo 83/2007 je,
či prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 373 Obchodného zákonníka,
keď nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, ţe ţalovaní, hlasovaním za prijaté uznesenie
o priznaní odmeny nespôsobili ţalobcovi ţiadnu škodu.
Z predloţených dôkazov je zrejme, ţe ţalobca si nárok na náhradu škody uplatnil
ako škodu, ktorá mu vznikla vyplatením odmeny v sume 19 907 Sk čo bolo 50% odmeny
mu navrhovanej. Z predloţených dôkazov nie je sporné, ţe ţalovaní sumu 19 907 Sk,
prerozdelením vyplatili medzi sebou a pripočítali k ich odmenám v súlade s uznesením
č. 232/1998, ktoré ţalovaní ako členovia predstavenstva odhlasovali. Z rozsudku Okresného
súdu Bratislava V. č. k. 13 C 76/1999–82 zo dňa 18. 11. 1999 vo veci navrhovateľa
Ing. D. V. proti odporcovi B. o zaplatenie sumy 39 414 Sk s príslušenstvom konajúci súd
rozhodol tak, ţe návrhu na začatie konania vyhovel a odporcu zaviazal navrhovateľovi Ing. D.
V. vyplatiť sumu 39 414 Sk s úrokom z omeškania ako odmenu za rok 1996 za funkciu člena
predsedníctva bytového druţstva Petrţalka,
na ktorú mu vznikol nárok v zmysle stanov a rozhodnutia Zhromaţdenia delegátov, ktorá mu
však vyplatená nebola. Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejme, ţe podľa Okresného súdu
Bratislava V., je zrejmé ţe predseda bytového druţstva vypracoval materiál na rokovanie
BD–P č. materiálu 60/1998 návrh odmien pre členov predstavenstva za rok 1996, kde bolo
navrhnutých navrhovateľovi 39 414 Sk a predsedníctvo druţstva uznesením č. 232/7/98
schválilo krátenie odmeny o 50% okrem iného aj Ing. V. a ţe o krátenej sume rozhodli tak,
ţe sa prerozdelí ostatným členom predstavenstva. Tento postup prerozdelenia Okresný súd
Bratislava V. označil za rozpor s kritériom prerozdelenia čo schválilo zhromaţdenie
delegátov. Okresný súd Bratislava V. návrhu navrhovateľa vyhovel z dôvodu, ţe
zhromaţdenie delegátov schválilo kritéria prerozdeľovania odmien, ktoré nemohlo
predsedníctvo samo meniť aj keď do právomoci predsedníctva patrí určiť koeficient
pre vyplatenie odmien. Zhromaţdenie delegátov schválilo celkovú sumu na vyplatenie
odmien, teda nie návrhy jednotlivým členom. Z vykonaného dokazovania Okresný súd
Bratislava V zistil, ţe odporca -B. nevedel zdôvodniť dôvod krátenia odmien, postup
odporcu označil za nesprávny, keďţe voči navrhovateľovi neboli rešpektované schválené
kritéria pre poskytovanie odmien. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 17 Co 72/2000–99 zo dňa 07. 04. 2000 ako vecne správny potvrdený
s odôvodnením, ţe schválené odmeny Zhromaţdením delegátov, predstavenstvo nemalo
oprávnenie meniť. Na základe tohto právoplatného o rozhodnutia B., v tomto spore ţalobca
Ing. V. sumu, ktorá je predmetom tohto sporu vyplatil, čím mu vznikla škoda, ktorá je
predmetom tohto odvolania. Zo zápisnice z rokovania Zhromaţdenie delegátov druţstva
konaného dňa 20. 06. 1998, uznesenia bodu 13/ je zrejmé, ţe Zhromaţdenie delegátov
predloţený návrh odmien pre PD a KK
pri zohľadnení kritérií uvedených v materiáli a to v plnej výške za rok 1996 v zmysle
predloţeného návrhu schválilo. Z článku 26/ Stanov druţstva vyplýva, ţe predstavenstvo plní
uznesenia Zhromaţdenia delegátov zodpovedá mu za svoju činnosť. Zo ţiadneho dôkazu
nie je zrejmé na základe čoho bolo predstavenstvo oprávnené meniť uznesenie Zhromaţdenia
delegátov zo dňa 20. 06. 1998 a preto keď predstavenstvo predloţený návrh odmien zmenilo,
neplnilo uznesenie Zhromaţdenia delegátov.
Z ustanovenia § 243 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe predstavenstvo riadi činnosť
druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach druţstva, ktorý tento zákon alebo stanovy
nevyhradili inému orgánu. Z odseku 3./ citovaného ustanovenia vyplýva, ţe predstavenstvo
plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. V danom prípade
predstavenstvo, uznesenie Zhromaţdenia delegátov neplnilo ale toto uznesenie zmenilo.
Podľa ustanovenia § 243a Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami druţstva
a všetkých jej členov. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým druţstvu spôsobili.
Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáţe, ţe pri výkone svojej funkcie
postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobej viere, ţe koná v záujme druţstva a všetkých
jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili druţstvu
konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného zisteného skutkového
a právneho stavu sa stotoţnil s ţalobcom, ţe napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené,
a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je iba zrejmé, ţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili
ţiadnu škodu.
Z predloţených dôkazov je zrejmé, ţe ţalobcovi škoda vznikla vyplatením krátenej
odmeny Ing. V. na základe právoplatného rozhodnutia. Z dôkazov je taktieţ zrejmé,
ţe predstavenstvo neplnilo uznesenie, keď schválený návrh odmien zmenilo a Ing. V.
odmenu krátilo a zvyšnú sumu si v svoj prospech prerozdelilo. Takýmto postupom
Zhromaţdenie delegátov neplnilo uznesenie členskej schôdze s odbornou starostlivosťou.
Z uvedeného dôvodu členovia predstavenstva ich postupom porušili povinnosť,
ktorá je v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou Zdôvodnenie uvedené v napadnutom
rozhodnutí, ţe ţalovaní nespôsobili škodu hlasovaním je nedostatočné a nepreskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté
rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písmeno h./ O. s. p. zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V novom konaní bude musieť prvostupňový súd pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať z ustanovenia § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka.
Z dôkazov zaloţených v spise je zrejmé, ţe ţalovaní ich rozhodnutím nevykonávali uznesenie
členskej schôdze a aj to, ţe uznesenie členskej schôdze nebolo v rozpore s právnymi
predpismi, alebo so stanovami druţstva. V novom konaní bude potrebné vec posúdiť podľa
§ 243a Obchodného zákonníka v tom zmysle, či ţalovaní konali pri ich rozhodnutí o krátení
odmeny o 50 % Ing. V. s odbornou starostlivosťou, v súlade s záujmami všetkých členov, či
pri výkone ich pôsobnosti neuprednostňovali iba ich záujmy pred záujmami druţstva.
Prvostupňový súd tým, ţe nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, ţe ţalovaní
hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili ţiadnu škodu sa s týmito
otázkami doposiaľ nezaoberal. V tomto smere bude potrebné v zmysle ustanovenia
§ 243 Obchodného zákonníka dokazovanie doplniť a potom o uplatnenom nároku rozhodnúť.
V novom konaní bude potrebné rozhodnúť aj o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. mája 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia. Lucia Blačíčková