Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/32/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., IČO: X., B., zast.

advokátom JUDr. J. B., proti ţalovanému: v 1. rade: RNDr. L. Č., Š., zast. advokátom JUDr.

M. U., ţalovanému v 2. rade: Ing. I. Č., Z., ţalovanému v 3. rade: Ing. Š. K., Phd. G.,

ţalovanému v 4. rade: B. P., R., ţalovanému v 5. rade: Dr. Ing. P. S., B. a ţalovanému v 6.

rade: Ing. I. Ţ., B., zast. advokátkou JUDr. M. U. o náhradu škody, na odvolanie ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. zo dňa 04. 02. 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

zo dňa 04. 02. 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. zo dňa 04. 02. 2010 rozhodol

tak, ţe v časti o zaplatenie / 3 490 Sk / 115,85 Eur konanie zastavil, vo zvyšku ţalobu

zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť 1 650,83 Eur náhradu trov konania ţalovanému

v 1/ a 6/. rade a ţalovaným v 2. rade, 3. rade a v 5. rade náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

č. k. zo dňa 30. 06. 2008 v napadnutej časti zrušil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -201 zo dňa 03. 07. 2003 a vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Citoval prednesy účastníkov konania a konštatoval, ţe predmetom sporu

je náhrada škody, ktorú právny zástupca na pojednávaní dňa 14. 01. 2010 špecifikoval

a jej vznik odôvodňoval tým, ţe členovia predstavenstva, ţalovaní, na zasadnutí dňa

09. 07. 1998 rozhodli hlasovaním tak, ţe Ing. D. V. má nárok na vyplatenie odmeny

iba vo výške 19 907 Sk, čo predstavovalo 50% navrhovanej sumy na odmenu k čomu

boli pripočítané úroky, súdne trovy, poštovné, odvody do fondov. Pri rozhodovaní konajúci

súd vychádzal predovšetkým z toho, ţe o odmenách rozhodovali ţalovaní ako členovia

2

kolektívneho orgánu podľa ustanovenia a ţe zo strany ţalobcu

nebolo preukázané, ţe by v zmysle ustanovenia porušili

ich povinnosť obsiahnutú v Stanovách druţstva, alebo nejakú zákonnú povinnosť. Pri svojom

rozhodovaní o odmenách, ktoré nie sú nárokovateľnou poloţkou mzdy vychádzali

z uznesenia zhromaţdenia delegátov a kritérií pre priznanie odmien. Konštatoval, ţe podľa

vyjadrení ţalovaných v 3. rade a v 5. rade pri priznávaní odmeny pre Ing. V. pôvodne

hlasovalo za priznanie mu odmeny 100% , čo nie je v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva

uvedené, a aţ na základe ďalších vyjadrení členov predstavenstva rozhodli o priznaní

mu odmeny 50% z predloţeného návrhu. Konajúci súd dospel k právnemu záveru,

ţe keďţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie nespôsobili ţiadnu škodu, konajúci súd

z tohto dôvodu ţalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie podal ţalobca, podaním

doručeným súdu 11. 02. 2010 / list v spise č. 307 / a navrhol v časti výroku o zamietnutí

ţaloby a v časti výroku o trovách konania rozhodnutie zmeniť a ţalovaných 1. – 6. rade

zaviazať spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcovi škodu vo výške 19 907 Sk,

t. j. 660,79 Eur a o trovách konania rozhodnúť tak, ţe ţiadnemu z účastníkov konania nebude

náhrada trov konania priznaná. S poukazom na fakt, ţe súd priznal sumu 10 185 Sk

ako náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonník konštatoval, ţe ide v danom

prípade o prejudikovanú zodpovednosť ţalovaných. Uviedol, ţe suma 19 907 Sk predstavuje

50% odmeny vyplatenej Ing. V. a ţalobca aj naďalej povaţuje vyplatenie tejto sumy

za spôsobenie škody. Zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku ţalobca označil

za popísané nedostatočne iba na 18 riadkoch, pričom sa konajúci súd vôbec nevysporiadal

s vykonanými dôkazmi a dôvodmi ţalobcu, z ktorých dôvodov ide o nepreskúmateľný

rozsudok. Namietal, ţe suma 19 917 Sk bola Ing. V. vyplatená na základe právoplatných

rozsudkov pripojených k ţalobe, teda ide o povinnosť zaloţenú na základe zistenej

protiprávnosti uznesenia č. 232/98 o krátení odmeny Ing. V., za ktoré hlasovali ţalovaní, ako

členovia predstavenstva. Táto suma bola prerozdelená a vyplatená ostatným členom

predstavenstva. Ţalobca konštatoval, ţe takto bola suma 19 907 Sk vyplatená 1 krát a tým, ţe

sumu 19 907 Sk ţalobca musel vyplatiť na základe právoplatného rozsudku, o ktorý bol

opretý ţalobcov nárok, bola suma určená na odmeny vyplatená 2 krát, čím nesporne ţalobcovi

vznikla škoda. Ţalobca zastáva názor, ţe protiprávnosť uznesenia a účasť ţalovaných pri

hlasovaní o jeho prijatí nebola ničím spochybnená, rovnako aj príčinná súvislosť medzi

3

protiprávnym uznesením a výplatou odmeny podľa rozhodnutia súdu. Konštatoval, ţe na

odmeny členov predstavenstva / vykonávajúcich funkciu mimo pracovného pomeru /

nemoţno vzťahovať ustanovenia o mzde a o fakultatívnosti odmeny. Ţalobca uviedol, ţe

o vyplatení odmien rozhodol najvyšší orgán druţstva a podľa názoru súdu v rozsudkoch

pripojených k ţalobe, ţalovaní hlasovaním toto zmenili. Ţalobca ďalej namietal, ţe konajúci

súd sa vôbec nevysporiadal s tým, ţe v predmetnom konaní

bola v rozsudku z 03. 07. 2003 prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných za vzniknutú škodu

a bola im uloţená čiastočná náhrada. Poukázal na dôkaznú matériu, podľa ktorej

v rozsudkoch pripojených k ţalobe bola konštatovaná nezákonnosť uznesenia č. 232/98,

z čoho je teda podľa ţalobcu zrejmé, ţe ţalovaní pri hlasovaní porušili povinnosti členov

štatutárneho orgánu vyplývajúce zo zákona a Stanov druţstva s tým, ţe konali proti

uzneseniu Zhromaţdeniu delegátov. Podľa ţalobcu ţalovaných nezbavuje zodpovednosti

ani to, ţe hlasovali ako členovia kolektívneho orgánu. Z uvedeného teda podľa ţalobcu

jednoznačne vyplýva, ţe konštatovanie súdu, ţe hlasovaním za protiprávne uznesenie

nespôsobili ţalobcovi ţiadnu škodu, nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Ţalovaní

ich konaním vyvolali potrebu vyplatiť ďalšiu sumu 19 907 Sk na splnenie súdom uloţenej

povinnosti voči Ing. D. V.. Ţalobca má za to, ţe rozsudok je v napadnutej časti vadný.

K odvolaniu ţalobcu, zaujali stanovisko ţalovaní, podaním doručeným súdu

10. 03. 2010 a uviedli, ţe sa pridrţiavajú doterajších vyjadrení a navrhli napadnutý rozsudok

potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

ods. 1 , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné.

Zo ţaloby doručenej súdu 14. 11. 2001 je zrejmé, ţe ţalobca uplatňuje právo

na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením prisúdenej sumy Ing. V. dňa

20. 04. 2000 z dôvodu prijatia uznesenia č. , za prijatie ktorého hlasovali šiesti

členovia predstavenstva – ţalovaní. Podľa ţalobcu, ich zodpovednosť za škodu, vyplýva

v dôsledku protiprávneho uznesenia, ktoré ţalovaní ako členovia štatutárneho orgánu

schválili.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. –201 zo dňa 03. 07. 2003,

z ktorého ţalobca odvodzuje prejudikovanú zodpovednosť ţalovaných vyplýva, ţe podľa jeho

obsahu nárok ţalobcu je opodstatnený voči ţalovaným 1. – 6. rade iba z dôvodu, úroku

4

z meškania za obdobie od 10. 07. 1998 do 20. 04. 2000 a to vo výške 12 099 Sk a súdny

poplatok v konaní vo výške 1 576 Sk, od ktorej súd odpočítal úroky z depozít

v T. vo výške 3 490 Sk, a preto bol nárok oprávnený iba do výšky 10 185 Sk. V tejto čiastke

konajúci súd ,nárok ţalobcu mal za právne opodstatnený z dôvodu, ţe ţalovaní prijali

uznesenie o krátení odmien Ing. V. svojím rozhodnutím dňa 09. 07. 1998. Z obsahu tohto

rozhodnutia je však zrejmé aj to, ţe konajúci súd konštatoval, ţe za škodu nepovaţuje tú

škodu, ktorá mala vzniknúť prijatím tohto uznesenia vyplatenie 50% odmien a odvod

vyplatený vo výške 5 081 a odvod odmien, ktorý bol uhradený duplicitne. Z obsahu tohto

rozhodnutia je zrejmé, ţe za výplatu duplicitných odvodov nie je moţné zaviazať ţiadneho

z členov predstavenstva, pretoţe túto škodu nespôsobil ani jeden z nich. Z takto

zdôvodneného rozhodnutia podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva

prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných v 1. aţ v 6. rade, nakoľko zo znenia tohto

rozhodnutia je zrejmé, ţe súd nepovaţoval za škodu, ktorá mala vzniknúť prijatím tohto

uznesenia, vyplatenie 50% odmien a odvod, ktorý bol uhradený duplicitne. V tejto časti

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje tvrdenie ţalobcu za bezdôvodné. Fakt, ţe týmto

rozsudkom nemohla byť zaloţená prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných za uplatnený

nárok na náhradu škody je zrejmý aj z toho, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením

č. k. zo dňa 30. júna 2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-201 zo dňa 03. 07. 2003 zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie

konanie, z dôvodu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a konštatoval, ţe v novom konaní

je s poukazom na ustanovenie o zvyšku nároku potrebné

meritórne rozhodnúť.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania voči rozsudku č. k.

zo dňa 04. 02. 2010, ktorým prvostupňový súd rozhodoval na základe

zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je,

či prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením ,

keď nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, ţe ţalovaní, hlasovaním za prijaté uznesenie

o priznaní odmeny nespôsobili ţalobcovi ţiadnu škodu.

Z predloţených dôkazov je zrejme, ţe ţalobca si nárok na náhradu škody uplatnil

ako škodu, ktorá mu vznikla vyplatením odmeny v sume 19 907 Sk čo bolo 50% odmeny

mu navrhovanej. Z predloţených dôkazov nie je sporné, ţe ţalovaní sumu 19 907 Sk,

prerozdelením vyplatili medzi sebou a pripočítali k ich odmenám v súlade s uznesením

č. 232/1998, ktoré ţalovaní ako členovia predstavenstva odhlasovali. Z rozsudku Okresného

5

súdu Bratislava V. č. k. 13 C 76/1999–82 zo dňa 18. 11. 1999 vo veci navrhovateľa

Ing. D. V. proti odporcovi B. o zaplatenie sumy 39 414 Sk s príslušenstvom konajúci súd

rozhodol tak, ţe návrhu na začatie konania vyhovel a odporcu zaviazal navrhovateľovi Ing. D.

V. vyplatiť sumu 39 414 Sk s úrokom z omeškania ako odmenu za rok 1996 za funkciu člena

predsedníctva bytového druţstva Petrţalka,

na ktorú mu vznikol nárok v zmysle stanov a rozhodnutia Zhromaţdenia delegátov, ktorá mu

však vyplatená nebola. Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejme, ţe podľa Okresného súdu

Bratislava V., je zrejmé ţe predseda bytového druţstva vypracoval materiál na rokovanie

BD–P č. materiálu 60/1998 návrh odmien pre členov predstavenstva za rok 1996, kde bolo

navrhnutých navrhovateľovi 39 414 Sk a predsedníctvo druţstva uznesením č.

schválilo krátenie odmeny o 50% okrem iného aj Ing. V. a ţe o krátenej sume rozhodli tak,

ţe sa prerozdelí ostatným členom predstavenstva. Tento postup prerozdelenia Okresný súd

Bratislava V. označil za rozpor s kritériom prerozdelenia čo schválilo zhromaţdenie

delegátov. Okresný súd Bratislava V. návrhu navrhovateľa vyhovel z dôvodu, ţe

zhromaţdenie delegátov schválilo kritéria prerozdeľovania odmien, ktoré nemohlo

predsedníctvo samo meniť aj keď do právomoci predsedníctva patrí určiť koeficient

pre vyplatenie odmien. Zhromaţdenie delegátov schválilo celkovú sumu na vyplatenie

odmien, teda nie návrhy jednotlivým členom. Z vykonaného dokazovania Okresný súd

Bratislava V zistil, ţe odporca -B. nevedel zdôvodniť dôvod krátenia odmien, postup

odporcu označil za nesprávny, keďţe voči navrhovateľovi neboli rešpektované schválené

kritéria pre poskytovanie odmien. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. –99 zo dňa 07. 04. 2000 ako vecne správny potvrdený

s odôvodnením, ţe schválené odmeny Zhromaţdením delegátov, predstavenstvo nemalo

oprávnenie meniť. Na základe tohto právoplatného o rozhodnutia B., v tomto spore ţalobca

Ing. V. sumu, ktorá je predmetom tohto sporu vyplatil, čím mu vznikla škoda, ktorá je

predmetom tohto odvolania. Zo zápisnice z rokovania Zhromaţdenie delegátov druţstva

konaného dňa 20. 06. 1998, uznesenia bodu 13/ je zrejmé, ţe Zhromaţdenie delegátov

predloţený návrh odmien pre PD a KK

pri zohľadnení kritérií uvedených v materiáli a to v plnej výške za rok 1996 v zmysle

predloţeného návrhu schválilo. Z článku 26/ Stanov druţstva vyplýva, ţe predstavenstvo plní

uznesenia Zhromaţdenia delegátov zodpovedá mu za svoju činnosť. Zo ţiadneho dôkazu

nie je zrejmé na základe čoho bolo predstavenstvo oprávnené meniť uznesenie Zhromaţdenia

delegátov zo dňa 20. 06. 1998 a preto keď predstavenstvo predloţený návrh odmien zmenilo,

neplnilo uznesenie Zhromaţdenia delegátov.

6

Z ustanovenia vyplýva, ţe predstavenstvo riadi činnosť

druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach druţstva, ktorý tento zákon alebo stanovy

nevyhradili inému orgánu. Z odseku 3./ citovaného ustanovenia vyplýva, ţe predstavenstvo

plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. V danom prípade

predstavenstvo, uznesenie Zhromaţdenia delegátov neplnilo ale toto uznesenie zmenilo.

Podľa ustanovenia členovia predstavenstva sú povinní

vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami druţstva

a všetkých jej členov. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone

svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým druţstvu spôsobili.

Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáţe, ţe pri výkone svojej funkcie

postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobej viere, ţe koná v záujme druţstva a všetkých

jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili druţstvu

konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného zisteného skutkového

a právneho stavu sa stotoţnil s ţalobcom, ţe napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené,

a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia

je iba zrejmé, ţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili

ţiadnu škodu.

Z predloţených dôkazov je zrejmé, ţe ţalobcovi škoda vznikla vyplatením krátenej

odmeny Ing. V. na základe právoplatného rozhodnutia. Z dôkazov je taktieţ zrejmé,

ţe predstavenstvo neplnilo uznesenie, keď schválený návrh odmien zmenilo a Ing. V.

odmenu krátilo a zvyšnú sumu si v svoj prospech prerozdelilo. Takýmto postupom

Zhromaţdenie delegátov neplnilo uznesenie členskej schôdze s odbornou starostlivosťou.

Z uvedeného dôvodu členovia predstavenstva ich postupom porušili povinnosť,

ktorá je v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou Zdôvodnenie uvedené v napadnutom

rozhodnutí, ţe ţalovaní nespôsobili škodu hlasovaním je nedostatočné a nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté

rozhodnutie s poukazom na ustanovenie písmeno h./ zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. V novom konaní bude musieť prvostupňový súd pri rozhodovaní

o uplatnenom nároku vychádzať z ustanovenia .

Z dôkazov zaloţených v spise je zrejmé, ţe ţalovaní ich rozhodnutím nevykonávali uznesenie

členskej schôdze a aj to, ţe uznesenie členskej schôdze nebolo v rozpore s právnymi

7

predpismi, alebo so stanovami druţstva. V novom konaní bude potrebné vec posúdiť podľa

v tom zmysle, či ţalovaní konali pri ich rozhodnutí o krátení

odmeny o 50 % Ing. V. s odbornou starostlivosťou, v súlade s záujmami všetkých členov, či

pri výkone ich pôsobnosti neuprednostňovali iba ich záujmy pred záujmami druţstva.

Prvostupňový súd tým, ţe nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, ţe ţalovaní

hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili ţiadnu škodu sa s týmito

otázkami doposiaľ nezaoberal. V tomto smere bude potrebné v zmysle ustanovenia

dokazovanie doplniť a potom o uplatnenom nároku rozhodnúť.

V novom konaní bude potrebné rozhodnúť aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. mája 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia. Lucia Blačíčková