Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/53/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu G. A. S. L. B., L.: XX XXX XXX, so sídlom S. X., XXX XX N. - Z. O., právne zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou - advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanej Z. S., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. XX, v konaní o zaplatenie 2.012,09 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -53 zo dňa 24.09.2021 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.012,09 Eur s príslušenstvom titulom nárokov podľa a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

„Žalobca so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení s účinnosťou od dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. Z relácie dopravnej polície vyplýva, že dňa 28.10.2008 došlo k dopravnej nehode, keď M. T. ako vodiť jazdiaci s poisteným motorovým vozidlom I.: C spôsobil dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode utrpel zranenie Z. H., ktorému bol priznaný invalidný dôchodok. Z výziev zo Z. A. a oznámenie o poistnom plnení a dokladom o plnení vyplýva, že Z. A.., vyzvala žalobcu na náhradu škody vyplatené dávky poskytnuté Z. H. z dôchodkového poistenia titulom invalidného dôchodku a to výzvou zo dňa 17.12.2019 na sumu 3 807,93 eur. K refundácii došlo dňa 10.01.2020 a výzvou zo dňa 04.02.2019 na sumu 2 899,02 eur. K refundácií došlo dňa 22.02.2019.

Z výpisu z inkasného účtu je zrejmé, že poistné za obdobie od 01.07.2008 do 31.12.2008, splatné dňa 01.07.2008 zaplatila žalovaná až dňa 30.10.2008, teda po poistnej udalosti.

Z výziev žalobcu na žalovanú zo dňa 16.03.2020 vyplýva, že si voči žalovanej uplatnil nárok na úhradu časti vyplateného poistného plnenia v rozsahu 30 % v celkovej sume 2 012,09 eur (predmet žaloby).

Na uvedený spor sa použijú ustanovenia o povinnosti zmluvnom poistení, ako aj ďalšie právne predpisy.

Podľa , poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré zaňho vyplatil z dôvodu škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia .

4. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nebolo spornou skutočnosťou to, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení a následne došlo k nehode poisteného motorového vozidla a k zraneniu osoby, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok. Z. A. vyzvala žalobcu na úhradu dávok zaplatených poškodenému, pričom žalobca tieto nároky plnil a uplatnil voči žalovanej 30% z poskytnutého poistného plnenia. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca má aktívnu legitimáciu v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení a že uplatnený nárok je primeraný.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení .

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej s poukazom na ustanovenia , , a . Odvolateľka poukázala na to, že poistný vzťah zanikol zo zákona nezaplatením poistného a konajúci súd narušil rovnosť strán s tým, že sa nevyporiadal s jej argumentáciou uvedenou v odpore. Zároveň namietla, že neboli splnené podmienky na prejednanie veci, ak by aj bol mal súd prvej inštancie za to, že poistná zmluva trvala. Z týchto dôvodov žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nezaplatením poistného došlo k zániku poistenia zo zákona. V zmysle poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu bolo poistné za obdobie od 01.07.2008 do 31.12.2008 splatné 01.07.2008, v čase splatnosti však toto poistenie uhradené nebolo, preto došlo k jeho zániku v zmysle ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Na tomto závere nemôže nič meniť ani to, že poistné bolo uhradené 30.10.2008 a teda poistný vzťah v čase nehody 28.10.2008 neexistoval, preto nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. To, že žalobca poskytol plnenie Z. nezakladá jeho nárok ani titulom bezdôvodného obohatenia. V takomto prípade by sa takýchto nárokov mohol domáhať žalobca voči škodcovi. Poukázala na to, že v danom prípade je vylúčená aplikácia ustanovenia o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov, nakoľko došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko súd konal v jej neprítomnosti a rozhodnutie súdu je nedostatočné a chybné, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, respektíve žalobu zamietnuť.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Podľa ust. , odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní sa súd prvej inštancie sa nezaoberal s námietkami vznesenými žalovanou v odpore proti platobnému rozkazu.

10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ( na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, . Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto je nepreskúmateľný.

11. Odvolací súd považoval za dôvodné odvolacie námietky žalovanej, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno zistiť dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vyhovel žalobe a akým spôsobom sa vyporiadal s jej námietkami týkajúcimi sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, jeho odôvodnenie bude 6 ods. 2 rozsudku, teda, že obrana žalovanej je nedôvodná je nedostatočné a nedáva odpovede na námietky, ktoré vzniesla žalovaná v konaní. Je teda dôvodné, aby sa súd prvej inštancie precízne a dôkladne vyporiadal s namietanou skutočnosťou, teda, či v čase dopravnej nehody bola platne uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení medzi stranami sporu, a to v zmysle ustanovení . Je nutné sa vyporiadať s otázkou, ktorú nastolila žalovaná, čo má vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie. Rovnako je nutné sa zaoberať ďalšími námietkami žalovanej.

12. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania ( ).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).