Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/3/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa

22. júna 2011 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému P. N., pre trestný čin vraždy

podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. októbra 2010, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného P. N.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol obžalovaný P. N. uznaný

za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

na tom skutkovom základe, že:

dňa 10. júna 2005 v presne nezistenom čase od 15.30 hod. do 17.30 hod. v katastri

obce V. F., okres G., v chatovej oblasti R., časť Č., za chatou č. X., vystrelil zo vzdialenosti

cca 1,65 m – 3 metre z plynovej pištole model A.X. kal. X.. do hlavne, ktorej predtým vložil

strelu kal. 7.65 mm, pričom zasiahol ľavú spánkovú oblasť hlavy S. R., čím mu spôsobil

poranenie, a to kanálovité potrhanie a pomliaždenie mozgu a vnútro lebečné krvácanie pri

priestrele mozgu a zástrele lebky, ktorému menovaný na mieste podľahol.

Následne v úmysle zahladiť stopy a zakryť spáchanie trestného činu spolu s obžalovaným F.

O. a M. M. vykopali jamu za uvedenou chatou a v nej ukryli telo usmrteného S. R..

Krajský súd obžalovanému P. N. uložil za to podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 trest odňatia slobody na 10 rokov so zaradením pre výkon tohto trestu

podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zároveň súd uložil obžalovanému aj trest

prepadnutia veci – plynovej pištole zn. K., mod. A., kalibru 9 mm výrobného čísla C.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bol poškodený N. R.

s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení účinného

do 1. januára 2006 podal proti tomuto rozsudku odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu.

V odôvodnení svojho odvolania obžalovaný uviedol, že krajský súd vo svojom

rozhodnutí síce dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vyvodil z nich nesprávne

právne závery, rešpektujúc právny názor uvedený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. septembra 2009, sp. zn. .

Uviedol, že nemal v úmysle poškodeného usmrtiť, ale chcel ho len „postrašiť“, uznáva

však, že mal na to zvoliť iný prostriedok. Vyslovil názor, že pri vyhodnotení dôkazov

z hľadiska formy zavinenia je potrebné analyzovať najmä spôsob streľby a teda polohu strelca

a jeho zbrane v okamihu výstrelu. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na závery znalcov

z odboru balistiky a súdneho lekárstva, ktorí konštatovali, že tieto parametre nemožno ustáliť.

Zhodne sa znalci vyjadrili, že najpravdepodobnejšou polohou strelca bola poloha v sede,

resp. pri čupení, keď mal zbraň na kolenách. Balistik tiež uviedol,

že vzhľadom na takúto polohu strelca streľba nebola mierená, pričom aj použitá zbraň,

vzhľadom na jej technické úpravy, má menšiu presnosť. Odvolateľ poukázal napokon

aj na závery znalca balistika, pokiaľ ide o vzdialenosť streľby na poškodeného,

a to v súvislosti s účinkom danej zbrane, ktorá môže mať smrtiaci účinok až na vzdialenosť

100 metrov. Vzdialenosť strelca od poškodeného znalec však nevedel určiť.

Obžalovaný v ďalšej časti dôvodov odvolania prezentoval názor, že jeho úmysel

nie je možné vyvodzovať na základe jeho správania po samotnom skutku. V tejto súvislosti

poukázal na závery znalkyne z odboru psychológie.

S poukazom na uvedené učinil záver, že nie je možné spoľahlivo usudzovať

na existenciu zavinenia vo forme úmyslu k trestnému činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, a s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“ jeho konanie možno

právne posúdiť len ako trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 224 ods. 1

Tr. zák. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu, aby ju opätovne prejednal a rozhodol.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu sa stotožnil so závermi krajského súdu, ktorý rozhodol o ustálení viny

obžalovaného v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu. Navrhol preto

odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné podľa účinného do 1. januára 2006,

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania obžalovaného

podľa § 254 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom zistil, že krajský súd rozhodol o jeho vine správne a v súlade

so zákonom, keď v intenciách predchádzajúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27. septembra 2006, sp. zn. , a zo dňa 9. septembra 2009,

sp. zn. , opätovne náležite vyhodnotil všetky dostupné a potrebné dôkazy

v zmysle a dospel tak k úplným a správnym skutkovým záverom, ktoré

aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Najvyšší súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil

na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd a tento skutok nepochybne spáchal

práve obžalovaný P. N..

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že najvyšší súd vo vyššie citovanom ostatnom

uznesení vyslovil svoj právny názor, ktorý prvostupňový súd v celom rozsahu rešpektoval

a po náležitom a správnom zistení skutkového stavu veci, právne kvalifikoval konanie

obžalovaného P. N. ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nemá voči

skutkovým a právnym záverom prvostupňového krajského súdu žiadne výhrady

a pripomienky.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že na tieto už vo svojej

podstate reagoval najvyšší súd v predchádzajúcich svojich uzneseniach, ktorými zrušil

pôvodné rozsudky krajského súdu (zo dňa 10. marca 2006, sp. zn. , a zo dňa

27. novembra 2007, sp. zn. ) a vyslovil v nich právny názor vo vzťahu k právnej

kvalifikácii konania obžalovaného, ktorý je pre prvostupňový súd záväzný. Pre úplnosť treba

zdôrazniť, že krajský súd pri ustálení viny obžalovaného správne vychádzal z viacerých

skutočností a nespochybniteľných dôkazov, ktoré vyplynuli z výsledkov vykonaného

dokazovania a na ktoré už upriamil pozornosť odvolací súd v predchádzajúcich

rozhodnutiach.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci bolo nepochybne preukázané,

že obžalovaný vystrelil na poškodeného S. R. zo vzdialenosti 1, 65 až 3 metrov, pričom

streľba z funkčnej zbrane z takejto blízkej vzdialenosti a zasiahnutie jeho hlavy

(životne dôležitých orgánov) vystrelenou strelou, už sama osebe nasvedčuje na úmysel

obžalovaného spôsobiť poškodenému smrteľné zranenie. Obhajoba obžalovaného, založená

na tvrdení, že poškodeného chcel iba vystrašiť v danom prípade nemôže obstáť, pretože

v takomto prípade, ak by mal úmysel použiť strelnú zbraň iba na výstrahu nič mu nebránilo,

aby vystrelil ďalej od jeho tela do voľného priestoru, alebo do vzduchu a nie priamo

ho zasiahnuť z krátkej vzdialenosti do hlavy. Samozrejme o neprípustnosti a krajnej

nevhodnosti aj takéto použitia strelnej zbrane nie je možné vôbec polemizovať.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, že uvedený rozsah vzdialenosti streľby voči

poškodenému ustálil krajský súd už aj vo svojich vyššie citovaných odsudzujúcich

rozsudkoch, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemal v tomto smere žiadne

pochybnosti.

Na úmysel obžalovaného nepochybne nasvedčuje aj samotné konanie a reakcie

obžalovaného na spáchaný čin, jeho výroky o spôsobení smrteľného poranenia poškodenému,

ako aj jeho celkom racionálne, a z pohľadu páchateľa úmyselného trestného činu logické,

konanie súvisiace so zakrývaním stôp svojho činu v súčinnosti s ostatnými prítomnými

osobami, na ktorú činnosť ich chladnokrvne navádzal. Svedkovia M. M. a F. O., ktorí

sa v inkriminovanom čase nachádzali spolu s obžalovaným na mieste činu, zhodne opakovane

potvrdili, že bol to práve obžalovaný, ktorý navrhol zakopanie tela poškodeného, pričom

privolanie pomoci, resp. oznámenie činu polícii rezolútne odmietol.

Obžalovaný mal motív k svojmu činu, jeho konanie nebolo iba akési samovoľné

konanie, ale bezprostredne pred výstrelom došlo ku konfliktnej situácii medzi ním

a poškodeným R.. Aj podľa vyjadrenia svedka F. O. obžalovaný s poškodeným na seba

pokrikovali, „P. (N.) bol naštvaný, že sa S. (R.) rozkrikuje pri jeho chate“. Toto potvrdil

napokon aj sám obžalovaný, keď uviedol, že ho poškodený krátko pred činom podpichol

slovami „...lenivec, poď aj ty na drevo...“. Svoje konanie popísal obžalovaný aj za prítomnosti

svedkov – príslušníkov polície F. K., M. S. a M. G. v krátkom čase po čine.

Neexistuje žiadne rozumné a logické vysvetlenie, z akého dôvodu by obžalovaný pri týchto

vyjadreniach nehovoril pravdu alebo úmyselne konfabuloval.

Všetky tieto skutočnosti spolu so všetkými ďalšími preukázanými okolnosťami

prípadu, podľa názoru najvyššieho súdu, poskytujú dostatok objektívnych a ničím

nespochybniteľných dôkazov pre záver, že obžalovaný P. N. musel byť s následkom svojho

konania prinajmenšom uzrozumený, a teda konal v úmysle spôsobiť poškodenému smrteľné

poranenie, ku ktorému následku jeho zavinením došlo.

V súlade so zákonom postupoval krajský súd aj pri rozhodovaní o uloženom treste

odňatia slobody a pri zaradení obžalovaného do príslušnej nápravnovýchovnej skupiny.

Uložený trest odňatia slobody vo výmere desať rokov (teda na samej dolnej hranici príslušnej

trestnej sadzby) aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá všetkým okolnostiam

prípadu, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výmery trestu, ako aj z hľadiska splnenia jeho účelu.

Rovnako za zákonný považuje najvyšší súd aj výrok o uloženom treste prepadnutia veci

a to plynovej pištole, ktorú obžalovaný použil na spáchanie predmetného trestného činu.

Taktiež aj výrok o odkázaní poškodeného N. R. s jeho nárokom na náhradu škody

na konanie o veciach občianskoprávnych je správny a zodpovedá zákonu, pretože

pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,

ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo.

Vzhľadom na uvedené okolnosti najvyšší súd odvolanie obžalovaného P. N.

ako nedôvodné podľa účinného do 1. januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2011

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová