Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., bývajúceho v D.,

zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v H., proti ţalovanému Ing. D. K., bývajúcemu v C.,

o zaplatenie 66 387,84 Eur náhrady nemajetkovej ujmy a o odstránenie následkov

zásahu do práva na ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 17. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 29. septembra 2009 č.k. -130

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal na ţalovanom zaplatenia sumy 66 387,84 Eur

(2 000 000,-- Sk) z titulu nemajetkovej ujmy v zmysle

a zverejnenia ospravedlňujúceho oznamu prostredníctvom obecného rozhlasu obce D. S.

v troch po sebe nasledujúcich dňoch, zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov konania vo výške 1 678,92 Eur do troch dní. Na odôvodnenie

odmietnutia ţaloby uviedol, ţe k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobcu

v zmysle ustanovenia nedošlo. Ţalobca tvrdil, ţe neoprávneným

zásahom do práv na ochranu jeho osobnosti bolo konanie ţalovaného, ktoré malo spočívať

vo fotení objektu trestného činu (návesu) a ktoré malo následne vyvolať incident medzi

ţalovaným a ţalobcom. Súd mal preukázanú tú skutočnosť, ţe v danom prípade ţalovaný ako

znalec ustanovený orgánmi činnými v trestnom konaní vykonával svoju činnosť na ktorú bol

ustanovený a to za účasti vyšetrovateľa a riadil sa pokynmi vyšetrovateľa, keďţe bol

poverený na vypracovanie znaleckého posudku na základe uznesenia z 18. mája 1999, kde mu

bolo uloţené vypracovať znalecký posudok vo veci určenia hodnoty návesu. Takéto konanie

2

ţalovaného v ţiadnom prípade nemohlo byť objektívne spôsobilé ohroziť práva chránené

podľa a nasl. . V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané

ani to, ţe by bola zníţená dôstojnosť ţalobcu v obci. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v samotnej

ţalobe ako aj skutočnosti zistené dokazovaním v predmetnej veci nevypovedajú nič konkrétne

ani o nemajetkovej ujme ţalobcu a z tvrdení ţalobcu nie je zrejmé akým spôsobom malo

dôjsť k zásahu do jeho cti a dobrého mena a tým k zníţeniu jeho dôstojnosti alebo váţnosti

v obci. Ţalobca neuviedol čo malo byť obsahom „ostrej slovnej výmeny názorov‘‘ medzi

účastníkmi konania. Tieţ nebolo preukázané, ţe by prípadné osočovanie ţalobcu v obci, či

označovanie ho za zlodeja bolo v príčinnej súvislosti s konaním ţalovaného. Rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil a vznikom trov ţalovaného na právnom

zastúpení.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo 17. februára 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, ţe okresný súd správne

posúdil návrh ţalobcu v intenciách občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 11 a § 13

. Stotoţnil sa s názorom okresného súdu, ţe predpokladom úspešného

uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, ţe došlo k neoprávnenému zásahu a tieţ, ţe tento

zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11

a nasl. , čo v danom prípade preukázané nebolo, pretoţe

neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je len také konanie, ktoré je v rozpore

s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. V danom

prípade ţalovaný ako znalec ustanovený orgánmi činnými v trestnom konaní vykonával svoju

činnosť, na ktorú bol ustanovený, za účasti vyšetrovateľa a riadil sa pokynmi vyšetrovateľa,

keďţe bol poverený na vypracovanie znaleckého posudku, ktorým mu bolo uloţené

vypracovať znalecký posudok vo veci určenia hodnoty návesu. Takéto konanie ţalovaného

v ţiadnom prípade nemohlo byť objektívne spôsobilé ohroziť práva ţalobcu chránené podľa

ustanovenia a nasl. , pretoţe to nebolo konanie vykonané

v rozpore správami a povinnosťami stanovenými právnym poriadkom. Námietku zaujatosti

voči vec prejednávajúcej sudkyni Mgr. A. Ţ. vznesenej ţalobcom aţ v odvolaní vyhodnotil

ako odvolací dôvod bez právnej relevancie, pretoţe skutočnosť, ţe táto sudkyňa bola

vylúčená v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota vedenom pod sp. zn. , kde

ţalobca vystupoval ako účastník konania, nie je dôvodom na jej vylúčenie aj v tomto konaní.

Za účelom správneho posúdenia, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 221 ods. 1 písm. a/

3

) si odvolací súd vyţiadal od Okresného súdu Ţiar nad Hronom kópiu vyjadrenia tejto

sudkyne vo veci sp. zn. a zistil, ţe dôvodom jej vylúčenia nebol jej vzťah k

ţalobcovi J. J., ale k ţalovanej kolegyni JUDr. V. K. a ţalovanému Okresnému súdu

Rimavská Sobota, preto ţalobca nedôvodne namietal, ţe v konaní pred okresným súdom

rozhodoval vylúčený sudca. O náhrade trov konania rozhodol podľa

v spojení s , keď v odvolaní úspešný ţalovaný trovy odvolacieho konania

v stanovenej lehote nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v ktorom ţiadal, aby

dovolací súd zrušil rozsudky oboch stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu ohľadne moţnej nezaujatosti konajúcej

sudkyne na prvostupňovom súde. Uviedol, ţe v danej veci je potrebné vychádzať z rozhodnutí

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré si osvojil aj Ústavný súd Slovenskej republiky,

v zmysle ktorých pri hodnotení nestrannosti sudcu, je okrem subjektívnej stránky potrebné

posudzovať aj stránku objektívnu, ktorá zohľadňuje inštitucionálne, organizačné a funkčné

kritériá. V zmysle uvedeného, preto, aby sa sudca povaţoval za vylúčeného nie je potrebné

preukazovať osobnú zaujatosť ale stačí preukázať, ţe sú dané skutočnosti, z ktorých je moţné

vyvodiť spochybnenie jeho nestrannosti na základe objektívnych kritérií. V prejednávanej

veci objektívne kritérium bolo dané v zmysle inštitucionálnych kritérií, keď

v predchádzajúcom konaní vedenom Okresným súdom v Ţiari nad Hronom pod sp. zn.

sa konajúca sudkyňa dala vylúčiť pre vzťah k inej sudkyni konajúceho

prvostupňového súdu, ktorá bola ţalovaná v danej veci práve navrhovateľom. Skutočnosť, ţe

ide o sudkyne z rovnakého sudu, kde jedna z nich bola navrhovateľom ţalovaná, v zmysle

posudzovania objektívnych kritérií, môţe navodiť pochybnosti o nestrannosti. Namietol tieţ,

ţe pri rozhodovaní vo veci samej sa konajúce súdy odchýlili od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v obdobných veciach, čím rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci, keď v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, ţe zásah bol objektívne

spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením ,

preto sa nevyţaduje vyvolanie následkov. Namietol tieţ, ţe v danom prípade súd neskúmal, či

odporca skutočne postupoval vo veci ako znalec ustanovený na základe právoplatného

uznesenia, najmä s prihliadnutím na deň vydania uznesenia o ustanovení znalca do konania.

Nie je moţné súhlasiť ani s názormi konajúcich súdov, ţe v danom prípade ide o majetkové

právo ktoré podlieha premlčaniu podľa , pretoţe náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch je nárokom, ktorý je odvodený od základného práva

na ochranu osobnosti, ktoré je nepremlčateľné.

Ţalovaný právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

ţe v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle aţ f/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tohto dovolania preto z uvedených

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ namietal existenciu vady podľa Dovolací súd sa

preto osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, ţe v prejednávanej veci

rozhodoval vylúčený sudca.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom moţno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Nezaujatosť a nezávislosť sudcu patria k hlavným predpokladom spravodlivého

rozhodovania. Nezaujatosť sudcu je kategória, ktorá vyjadruje vnútorný psychický vzťah

sudcu k prejednávanej veci. V širšom zmysle zahŕňa vzťah sudcu k predmetu konania, jeho

účastníkom, ich zástupcom, o podstate a povahe ktorého je schopný podať (subjektívnu)

informáciu iba sám sudca. Inštitút nezaujatosti je preto potrebné chápať širšie, tieţ v rovine

objektívnej. Nie je preto rozhodujúce, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí

účastníkovi konania; určujúcim je, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým, vzťahom k veci

skutočne disponuje. Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (viď napríklad

rozhodnutia vo veciach Saraiva de Carvalho vs. Portugalsko, 1994, Gautrin vs. Francúzsko,

1998 a ďalšie) vychádza z dvojitého testu nezaujatosti sudcu: subjektívny test je zaloţený

na osobnom presvedčení sudcu (personal conviction of a particular judge) v danej veci,

objektívny test sleduje existenciu dostatočných záruk, ţe je moţné v tomto ohľade vylúčiť

akúkoľvek legitímnu pochybnosť (quarantees sufficient to exclude any legitimate doubt in

this respekt).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca po podaní odvolania voči

rozsudku súdu prvého stupňa, samostatným podaním vzniesol voči vec prejednávajúcej

sudkyni Okresného súdu Rimavská Sobota Mgr. A. Ţ. námietku zaujatosti z dôvodu, ţe

uznesením zo 16. novembra 2009 sp. zn. Krajský súd v Banskej Bystrici vec

vedenú na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , prikázal na prejednanie

a rozhodnutie inému súdu z dôvodu, ţe všetci sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota sa

v takej veci cítili byť zaujatí. Vzhľadom k tomu, ţe sudkyňa Mgr. A. Ţ. sa vo veci, v ktorej

navrhovateľom je ţalobca cítila byť zaujatá v konaní, v ktorom ţalobca ţaluje celý Okresný

súd Rimavská Sobota a zároveň aj JUDr. V. K., sudkyňu tohto súdu, je podľa názoru ţalobcu

daná jej zaujatosť aj v prejednávanej veci. Touto námietkou sa zaoberal odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom k tomu,

ţe odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej ako vecne správne potvrdil, so vznesenou

námietkou zaujatosti sa vyporiadal len v odôvodnení svojho rozhodnutia a nerozhodoval o nej

podľa pričom tento postup je potrebné povaţovať za správny.

Ţalobca vadu konania podľa odôvodňoval totoţnými dôvodmi,

ktoré uviedol v rámci odvolacieho konania a ţiadne nové skutočnosti na podporu svojho

tvrdenia neuviedol. Dovolací súd konštatuje, ţe obsah spisu a ani dôvody, ktoré ţalobca

uviedol vo svojich námietkach, nesvedčia o existencii právne relevantného vzťahu sudkyne

Mgr. A. Ţ. k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom (por. § 14 ods. 1

7

). Z podstaty argumentácie ţalobcu vyplýva, ţe zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne

vyvodzuje iba z toho, ţe v inej veci, v ktorej ţalobca ţaloval Okresný súd Rimavská Sobota

a JUDr. V. K., sa táto cítila byť zaujatá, v dôsledku čoho bola vylúčená z prejednávania a

rozhodovania tej veci. Treba preto zopakovať, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach ( ), ale ani to, ţe sudkyňa bola v inej veci,

v ktorej je ţalobca účastníkom konania vylúčená z jeho prejednávania a rozhodovania.

Správne totiţ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe dôvodom vylúčenia

vec prejednávajúcej sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn. bol jej vzťah

k účastníkom na strane ţalovanej a nie vzťah k ţalobcovi. Potrebné je zdôrazniť, ţe sám

ţalobca ani v čase rozhodovania súdom prvého stupňa v predmetnej veci nepovaţoval postup

sudkyne za neobjektívny, t.j. konanie sudkyne nejavilo znaky neobjektívnosti ani v očiach

samotného ţalobcu. Dovolací súd so zreteľom na uvedené konštatuje, ţe ţalobca nedôvodne

namieta, ţe v danej veci konala a rozhodovala zaujatá sudkyňa, pričom zdôrazňuje, ţe ani

neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného

súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni

dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237

písm. g/ , posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený

súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti

(R 59/97). Dovolací súd v nadväznosti na to uzatvára, ţe ani obsah spisu nesvedčí

o opodstatnenosti dovolacej námietky, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. g/

Čo sa týka námietok ţalobcu ohľadne inej vady konania v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom

v zmysle ustanovenia , k týmto námietkam dovolací súd môţe

prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí

moţnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.

Dovolanie voči predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu však prípustné nie je.

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová