Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-260-2011.pdf
PDF · 78.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-3Er/260/2011
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného F.. O. H., nar. X. S. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., pr. zast. JUDr. Alenou Kožiakovou, advokátkou so sídlom Adyho 2969/24, 984 01 Lučenec, proti povinnému Z. Z.H., nar. X. N. XXXX, bytom E.Z. XX/XX, XXX XX O. N., pr. zast. JUDr. Ondrejom Vajsom, advokátom so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o vymoženie povinnosti zaplatiť 1678,92 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorský úrad Lučenec, Štefana Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného z a m i e t a .
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
III. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Veľký Krtíš č. 5610 017545* zo dňa 4. mája 2010 bol súdny exekútor JUDr. Marián Jurina poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1678,92 Eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/5/2009-130 zo dňa 29. septembra 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. marca 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/326/2009-169 zo dňa 17. februára 2010, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1678,92 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17NcC/1/2011-37 zo dňa 28. februára 2011 bolo rozhodnuté o vylúčení sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš z prejednávania a rozhodovania predmetnej exekučnej veci a táto bola na prejednanie a rozhodnutie prikázaná Okresnému súdu Brezno.
Dňa 19. októbra 2010 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii, námietky povinného proti trovám exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19. októbra 2010, ktoré súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 25. októbra 2010.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekúcia je proti nemu neprípustná, nakoľko exekučný titul nie je právoplatný, pretože dňa 7. apríla 2010 bolo proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/326/2009-169 zo dňa 17. februára 2010 podané dovolanie. Povinný v námietkach ďalej konštatuje dôvody, pre ktoré sú jeho práva priznané mu právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj práva vyplývajúce z medzinárodných dohovorov exekučným titulom porušené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiada exekúciu zrušiť, nakoľko je voči nemu vedená neoprávnene.
Ustanovený zástupca povinného v Doplnení podaní povinného zo dňa 4. novembra 2011 uviedol, že povinný v námietkach proti exekúcii namietal skutočnosť, že exekúcia nie je v súlade so zákonom, pretože mal zaniknúť nárok na vymáhanie pohľadávky a sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie. Tieto tvrdenia odôvodňuje podaním dovolania zo dňa 7. apríla 2010.
Oprávnený doručil súdu vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii dňa 7. februára 2012, pričom uviedol, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. marca 2010, čím bol daný základný procesný predpoklad oprávňujúci na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávneného povinný v námietkach proti exekúcii a ani v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol relevantné právne dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 16/2011 zo dňa 23. júna 2011 bolo dovolanie povinného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/326/2009-169 odmietnuté.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov a námietok povinného zistil, že povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného návrhu alebo že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Skutočnosti namietané povinným smerujú proti zákonnosti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/5/2009-130 zo dňa 29. septembra 2009 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/326/2009-169, pričom ťažisko neprípustnosti exekúcie podľa povinného spočíva v podaní mimoriadneho opravného prostriedku, ktoré malo mať za následok stratu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku však nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. mája 2004) a teda ani námietka povinného odôvodnená podaním mimoriadneho opravného prostriedku nie je opodstatnená.
Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu ani neskúma skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Inštitút námietok smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Keďže námietky uplatňované povinným jestvovali už pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť.
S poukazom na zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Skutočnosti uvádzané povinným vo vznesených námietkach nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie a súd má za to, že nenastali ani okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil obdobne ako námietky proti exekúcii. Opakovane uvádza, že exekúcia je neoprávnená, keďže rozhodnutia, ktoré sú pokladom pre exekučné konanie sú vydané protizákonne a nie sú vykonateľné. Zdôrazňuje, že takýto postup súdov považuje za závažný a opakovaný zásah do jeho práv.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal súd zo skutočností, ktoré zistil pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii, nakoľko povinný obidva návrhy odôvodnil obdobne. Súd musí opätovne konštatovať, že aj napriek skutočnosti, že povinný podal voči exekučnému titulu dovolanie, jeho vykonateľnosť týmto nebola dotknutá. Iné relevantné dôvody povinný neuviedol.
Súd v zmysle citovanej právnej úpravy preskúmal prípustnosť vedenej exekúcie a zároveň zistil, že nedošlo k naplneniu žiadneho z taxatívne vymenovaných dôvodov, ktoré uvádza § 57 ods. 1 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie. Súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
Zároveň s námietkami proti exekúcii podal povinný aj námietky proti trovám exekúcie. V námietkach uviedol, že nakoľko je exekúcia voči nemu vedená neoprávnene, nevnikli ani žiadne trovy exekúcie a nie je teda ani žiadny právne relevantný dôvod na ich vyčíslenie.
K námietkam povinného proti trovám exekúcie sa dňa 3. februára 2012 vyjadril súdny exekútor v tom zmysle, že uvedené trovy exekúcie sú v súlade s ustanoveniami exekučného poriadku a preto považuje námietky povinného za neopodstatnené.
Podľa § 201 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Súd preskúmal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30. septembra 2010, exekučný spis predložený súdnym exekútorom a námietky povinného proti trovám exekúcie a dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie námietke povinného podľa citovaných zákonných ustanovení. Súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní predbežných trov exekúcie zákonným spôsobom. Trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie sú vyčíslené iba predbežne. Odmenu vyčísľuje súdny exekútor v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (vymáhaná pohľadávka spočívajúca v trovách súdneho konania vo výške 1695,42 Eur a trov právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 88,54 Eur tvoria základ na určenie odmeny exekútora). Výška hotových výdavkov je určovaná na základe skúseností z
predchádzajúcich konaní a zahŕňa krytie nákladov potrebných na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie v závislosti od výšky vymáhanej pohľadávky, vzdialenosti bydliska ale sídla povinného od sídla exekútorského úradu prípadne od zvoleného spôsobu vykonávania exekúcie. Za tieto náklady treba považovať hlavne poštovné, cestovné, úhrady za znalecké posudky, inzerciu, poplatky za poskytnutie súčinnosti a iné. Konečné trovy súdny exekútor presne vyčísli pri ukončení exekúcie a predloží povinnému presné vyčíslenie trov exekúcie. Ak po skončení exekúcie dôjde k vymoženiu určených predbežných trov, ktoré by boli vyššie ako skutočné trovy exekúcie, súdny exekútor vráti preplatok povinnému.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto rozhodnutia n i e j e p r í p u s t n é odvolanie.
Proti výroku II. tohto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. )
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.