Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0be/381328.b04942.pdf
PDF · 212.12 KB
No categories available
2Cdo/79/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej
veci ţalobkyne I. B., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. D. Č., advokátom v M., proti
ţalovanému O., so sídlom v M., zastúpenému JUDr. S. K., advokátom v M., o ochranu
osobnosti, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7 C 108/2005, o dovolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. novembra 2010 sp. zn.
1 Co 217/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 13. marca 2007 č.k. 7 C 108/2005-136 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala, aby súd zakázal ţalovanému tvrdiť, ţe neoprávnene
odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky, a aby uloţil ţalovanému
v písomnom liste doručeným všetkým vlastníkom (nájomníkom bytov) v bloku B.
na ul. U. uviesť, ţe tvrdenie ţalovaného v liste z 18. júna 2005 o tom, ţe ţalobkyňa
neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky je nepravdivé.
Súčasne ţiadala, aby sa jej ţalovaný za toto nepravdivé tvrdenie ospravedlnil a nahradil jej
nemajetkovú ujmu v sume 500 000,-- Sk. Ţalobkyni súd uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu ţalovaného 124 603,-- Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne uznesením z 24. novembra 2008
sp. zn. 1 Co 177/2007 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ako dôvod zrušenia rozhodnutia uviedol, ţe dokazovanie vykonané súdom prvého
stupňa nebolo komplexne vyhodnotené podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Navyše
rozhodnutie prvostupňového súdu povaţoval za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 22. júna 2009 č.k. 7 C 108/2005-207 ţalobu
zamietol. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania na účet právneho
zástupcu ţalovaného 5 670,72 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný 16. júna 2005 vykonal kontrolu odberu elektrickej energie
v spoločných priestoroch v bytovom dome na ul. U. (na podnet vlastníkov bytového domu).
Kontroly sa zúčastnili zamestnanci ţalovaného – J. B. a V. B. a tieţ predseda blokovej
samosprávy bytového domu A.. B., dôverník bytového domu M. M. a revízny technik Š. V..
O vykonanej kontrole bol vyhotovený protokol, v ktorom členovia kontroly konštatovali, ţe
v pivničných priestoroch bytového domu je namontovaný elektrický ohrievač vody, ktorý je
napájaný zo svetelného okruhu. Ohrievač slúţi pre ohrev TÚV v byte, ktorého vlastníčkou je
ţalobkyňa. Za obdobie od 4. júna 2004 do 3. apríla 2005 mala ţalobkyňa preplatok
za spotrebovanú elektrinu 2 319,50 Sk. Faktúrou za dodávku elektriny za obdobie od 9. júna
2005 do 3. júna 2006 mala vyúčtovaný nedoplatok za spotrebovanú elektrinu v sume
9 827,50 Sk. Bolo tieţ zistené, ţe ţalobkyňa spotrebu energie za obdobie od 1. januára 2004
do 31. decembra 2004 vyfakturovanú ţalovaným ako neoprávnený odber v sume 7 548,-- Sk
zaplatila. Súd dospel k záveru, ţe na základe výsledkov kontroly bolo preukázané, ţe
ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrický prúd zo spoločnej prípojky. Súd povaţoval
za nepriamy dôkaz potvrdzujúci výsledok kontroly aj faktúry ţalovaného. Skutočnosť, ţe
ţalobkyňa k 31. októbra 2005 zaplatila nedoplatok vyfakturovaný v súvislosti
s neoprávneným odberom súd vyhodnotil ako akceptáciu zistenia neoprávneného odberu
a jeho vyčíslenia. Výsledok kontroly oznámený listom vlastníkom bytovému domu nemohol
zasiahnuť do osobnostných práv ţalobkyne, pretoţe išlo o pravdivé skutkové tvrdenie. Pokiaľ
ţalobkyňa poukazovala na to, ţe na odber elektrickej energie sa prihlásila aţ 1. júna 2005,
prvostupňový súd uviedol, ţe od 19. júla 2004 ţalobkyňa bola vlastníčkou bytu. Predtým ho
od 1. júna 1988 uţívala na základe nájomnej zmluvy. Za neoprávnený odber zodpovedá
skutočný odberateľ elektrickej energie, ktorým v danom prípade bola ţalobkyňa a nie jej syn,
ktorý bol len ako odberateľ registrovaný. Podmienkou podania tzv. negatórnej ţaloby je
hrozba opakovania zásahu do chráneného práva, resp. pokračujúca činnosť. Ţalobkyňa mala
za to, ţe listom ţalovaného z 18. júna 2005 došlo k neoprávneným zásahom do jej práva
na ochranu osobnosti. Keďţe však ţalovaný preukázal pravdivosť svojho tvrdenia v liste
z 18. júna 2005 o tom, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej
prípojky, nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobkyne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo 4. novembra 2010
sp. zn. 1 Co 217/2009 potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby v časti
o uloţenie zákazu ţalovanému tvrdiť, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala elektrickú energiu
zo spoločnej vchodovej prípojky a o náhradu nemajetkovej ujmy. Vo výroku o zamietnutí
ţaloby v časti o uloţenie povinnosti ţalovanému ospravedlniť sa zmenil prvostupňový
rozsudok tak, ţe ţalovanému uloţil, aby do 10 dní od právoplatnosti rozsudku písomným
listom doručeným vlastníkom (nájomníkom) bytov v bloku B. na ul. U. uviedol, ţe jeho
tvrdenie v liste z 18. júna 2005, ţe I. B. neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo
spoločnej vchodovej prípojky, nie je pravdivé a za toto nepravdivé tvrdenie sa jej
ospravedlňuje. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Ţalovanému uloţil povinnosť
nahradiť štátu na trovách konania sumu 44,94 € platbou Krajskému súdu v Košiciach do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa nebolo logické, komplexné a presvedčivé. Odvolací súd preto
zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu a uzavrel, ţe súd prvého stupňa
v prejednávanej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadom preukázania neoprávneného odberu elektrickej energie ţalobkyňou
a v dôsledku toho vec aj nesprávne právne posúdil. Z hľadiska skutkového stavu bolo
v prejednávanej veci zistené, ţe ţalobkyňa bola vlastníčkou bytu č. X. na ul. U. a zároveň
spoluvlastníčkou pivničného priestoru v bytovom dome, v ktorom mala namontovaný
elektrický ohrievač vody. Odvolací súd z fotodokumentácie predloţenej ţalovaným zistil,
ţe kábel zapojený na svetelný okruh v spoločných priestoroch, označený ţalovaným
a svedkami ako kábel, ktorým sa mal uskutočňovať neoprávnený odber, smeroval zo
svetelného okruhu pod pevne montovaný obklad drevotriesky na stene pivnice, pričom podľa
vyjadrenia svedka A. B. obklad v pivničných priestoroch bol urobený uţ pred 20 rokmi.
Kábel mal ďalej smerovať aţ do gumovej hadice, ktorá smerovala do pivničného priestoru
ţalobkyne. Z fotografií nebolo moţné vyvodiť záver, ţe elektrický kábel vychádzajúci
z rozvodu svetelného okruhu bol pripojený na elektrický ohrievač vody v pivničných
priestoroch ţalobkyne a ţe teda ţalobkyňa takto neoprávnene odoberala elektrinu zo
spoločného zdroja. Zistiť sa to dalo jednoznačne aţ na mieste po otvorení pivnice. Ani na
odvolacom pojednávaní svedok Š. V. jednoznačne nepotvrdil tú skutočnosť, ţe ohrievač vody
ţalobkyne bol napojený na svetelný okruh, iba uviedol, ţe napojenie na svetelný zdroj viedlo
k bojleru. Hoci je odborníkom v tejto oblasti, nepreveril samotné napojenie bojlera.
Neoprávnený odber a teda napojenia elektrického ohrievača vody na svetelný rozvod
nepotvrdil ani svedok A.. B., ktorý pri výsluchu pred odvolacím súdom uviedol, ţe pri
kontrole sa ani nešiel pozrieť bliţšie a nevidel, ako to bolo zapojené. Ţalovaný v konaní teda
nepreukázal svoje tvrdenie o neoprávnenom odbere elektrickej energie ţalobkyňou. Keď
ţalovaný ku kontrole nezabezpečil otvorenie pivnice ţalobkyne, aby bolo moţné preveriť
napojenie bojlera, nemoţno bez pochybnosti vyvodiť, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala
elektrickú energiu. Ţalovaný svojím nepravdivým tvrdením v liste z 18. júna 2005
o neoprávnenom odbere elektrickej energie ţalobkyňou zo spoločnej vchodovej prípojky
porušil právo ţalobkyne na ochranu osobnosti (občianska česť a dobré meno), pričom
tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jej osobnostných právach. Takéto
tvrdenie stavalo ţalobkyňu do takej pozície, ţe mala snahu obohacovať sa na úkor
spoluvlastníkov. Išlo teda o tvrdenie, ktoré bolo spôsobilé ohroziť jej povesť. Základ nároku
na ochranu osobnosti bol daný a preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
napadnutý rozsudok v zamietavej časti ohľadom poţadovaného ospravedlnenia a v tejto časti
ţalobe vyhovel. Doručenie listu o nepravdivosti tvrdenia ţalovaného s ospravedlnením
tým, ktorým bol doručený list z 18. júna 2005, povaţoval odvolací súd za zadosťučinenie
adekvátne okolnostiam. Za nedôvodné odvolací súd povaţoval odvolanie ţalobkyne v časti,
v ktorej sa domáhala zmeny zamietavého výroku o uloţení zákazu ţalovanému tvrdiť, ţe
neoprávnene odoberala elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky. Nevyhnutnou
podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na zdrţanie sa neoprávneného zásahu podľa § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby neoprávnený zásah trval, poprípade aby existovalo
bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania sa v budúcnosti.
Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolanie v časti náhrady nemajetkovej
ujmy, pretoţe za zadosťučinenie adekvátne okolnostiam povaţoval ospravedlnenie.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a o trovách štátu podľa
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku
o trovách konania podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, ţe odvolací
súd potvrdí v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 1
písm. a/, b/, c/ O.s.p. Vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľ videl v nedostatku
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za nepreskúmateľné. Namietal porušenie článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd sa vo svojom
odôvodnení nezaoberal ani jedným z nepriamych dôkazov. Poukázal na to, ţe konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe
odvolací súd nesprávne hodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. Odvolací súd navyše
na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu tým, ţe list adresovaný ţalobkyni
posúdil ako zásah do jej práva na ochranu dobrého mena podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu (jeho časti), ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného
nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom
ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa
uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady
v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietal a ani dovolací súd existenciu týchto vád
nezistil.
So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd
osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaný túto vadu videl v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, resp. v jeho nepreskúmateľnosti.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, dovolací súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia (po zopakovaní dokazovania) uviedol rozhodujúci skutkový
stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. nezistil.
Z dovolania ţalovaného je zrejmé, ţe namieta nesprávne hodnotenie dôkazov
odvolacím súdom. Dovolací súd k tejto námietke uvádza, ţe v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť
jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a nie je ani samostatným dovolacím dôvodom v zmysle
§ 241 ods. 2 O.s.p. (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 3. mája
2011 sp. zn. 5 Cdo 281/2010).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo
sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Ţalovaný vo svojom dovolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Dovolací súd v danej veci skúmal, či odvolací súd správne vec právne posúdil pokiaľ
ide o napadnutú časť rozhodnutia, keď konštatoval, ţe listom ţalovaného z 18. júna 2005
došlo k zásahu do práva ţalobkyne na ochranu osobnosti, v dôsledku čoho mu bola uloţená
povinnosť ospravedlniť sa ţalobkyni spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale
znaky správania zasahujúceho do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi
určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom
prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (viď § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
V konaní bolo nesporné, ţe ţalovaný v liste z 18. júna 2005, ktorý bol zaslaný
vlastníkom bytov v bloku B. na ul. U., uviedol, ţe ţalobkyňa neoprávnene odoberala
elektrickú energiu zo spoločnej vchodovej prípojky. Odvolací súd na základe dokazovania,
ktoré v potrebnom rozsahu opakoval, uzavrel, ţe ţalovaný pravdivosť tohto tvrdenia
nepreukázal. S týmto názorom sa stotoţnil aj dovolací súd. Potom takéto nepravdivé tvrdenie,
dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby zakladá neoprávnený zásah do práva na ochranu jej
osobnosti, ktorý odôvodňuje poţiadavku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia podľa
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zároveň správne poukázal na to, ţe takéto
tvrdenie ţalovaného stavalo ţalobkyňu do pozície, ţe mala snahu obohatiť sa na úkor
ostatných spoluvlastníkov.
Preto je správny záver odvolacieho súdu, ţe v danom prípade ţalovaným uvedené
nepravdivé tvrdenie je so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé
privodiť ţalobkyni ujmu na jej osobnostných právach. Vzhľadom na uvedené tak boli splnené
zákonné predpoklady na priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia tak,
ako konštatoval odvolací súd.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 243b ods. 1
O.s.p. dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietol.
V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný. Právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo ţalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd však ţalobkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania voči
ţalovanému nepriznal, pretoţe jej v dovolacom konaní ţiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová