Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/77/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., zastúpenému JUDr. M.

P., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu hospodárstva

Slovenskej republiky, Bratislava, Mierová č. 19, o zaplatenie 4 979 087,83 €, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla

2009 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal od ţalovanej zaplatenia 4 979 087,83 €

(150 000 000,-- Sk) titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, ţe ţalobca sa úspešne

uchádzal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorý mu mal byť poskytnutý

prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej len “SACR“) na základe

zmluvy uzavretej medzi SACR a ţalobcom z poverenia ţalovanej. Vydanie poverenia

ţalovanou na uzavretie zmluvy bolo jedinou podmienkou majúcou vplyv na obdrţanie

nenávratného finančného príspevku. Ţalovaná konaním v rozpore s vykonávajúcimi

predpismi ňou vydanými a v rozpore s dobrými mravmi ţalobcovi spôsobila škodu

v ţalovanej výške, keď bez existencie právneho dôvodu zrušila poverenie udelené SACR

na uzavretie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, hoci projekt ţalobu bol

schválený hodnotiacou komisiou, ţalobcovi bol priznaný nenávratný finančný príspevok

150 000 000,-- Sk a rozhodnutie hodnotiacej komisie bolo odsúhlasené ministrom ţalovanej.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 23. októbra 2007 č.k. -909 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 150 000 000,-- Sk a trovy konania 3 791 808,-- Sk,

2

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe

vykonaným dokazovaním zistil, ţe dňa 15.4.2004 ţalovaná vydala Schému podpory

podnikateľských aktivít cestovného ruchu (ďalej len “schéma“), v ktorej určila záväzné

kritérium pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese

schvaľovania štátnej pomoci. Hodnotiaca komisia v rámci svojej právomoci a v súlade

so schémou v rámci hodnotiaceho procesu rozhodla, ţe ţalobca je úspešným uchádzačom

o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom SACR následne vyzvala ţalobcu

na stretnutie súvisiace s informovaním o ďalšom postupe v čerpaní nenávratného finančného

príspevku a pozvaním k podpisu zmluvy na základe poverenia ministrom ţalovanej. Podľa

bodu M schémy ods. 18, 19, 20, 21, 22 a 23 o výsledku hodnotiaceho procesu vyhotovila

hodnotiaca komisia záverečnú správu, ktorú predloţila ministrovi ţalovanej. Ţalovaná mala

vykonať kontrolu postupov hodnotiaceho procesu z hľadiska dodrţania predpísanej záväznej

osnovy projektu pre ţiadateľa zo súkromného sektora v rámci Opatrenia 2.2 Sektorového

operačného plánu (ďalej len “SOP“) Priemysel a sluţby. V prípade, ţe by ţalovaná zistila

akékoľvek nedostatky tejto časti hodnotiaceho procesu, mala bezodkladne ţiadosť vrátane

projektu vrátiť hodnotiacej komisii na odstránenie nedostatkov. Inak bola povinná do 10 dní

od predloţenia záverečnej správy poveriť SACR podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku. Schéma ako podzákonný právny predpis odvodený od zákona

č. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ) a Nariadenia komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001, vydaná ţalovanou určila

záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese

schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa názoru

prvostupňového súdu ţalovaná nebola oprávnená postupovať dokazovaním preukázaným

spôsobom. Pokiaľ dospela k záveru, ţe došlo k vadám podľa záväznej osnovy projektu pre

ţiadateľa, mohla ţiadosť a projekt vrátiť na opätovné posúdenie hodnotiacej komisii. Nijako

sama nebola oprávnená po tom, čo vydala SACR poverenie na podpis zmluvy, vydať SACR

príkaz na pozastavenie podpisu zmluvy a následne podpísanie zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku zrušiť s konečnou platnosťou. Obsahovo mohla projekt posudzovať len

hodnotiaca komisia. Pokiaľ ţalovaná tvrdila, ţe ţalobca nedodrţal ustanovenia schémy,

najmä prílohy č. 3 tým, ţe predloţil ţiadosť, ktorá obsahovala nepravdivé údaje vo vzťahu

k vlastníctvu pozemkov, keďţe časť pozemku, ktorý bol súčasťou projektu nebol majetkovo

vysporiadaný, v konaní bolo preukázané, ţe toto tvrdenie bolo skutkovo i právne

nepodloţené, nakoľko prílohami k ţiadosti a projektu boli okrem stavebného povolenia

3

obsahujúceho omylom zaradený pozemok parc. č. X. i ţiadosť o vydanie stavebného

povolenia a jej opravu zo dňa 18.8.2004 (ktorá sa týka práve pozemku parc. č. X.)

a predovšetkým zoznam všetkých nehnuteľností, na ktorých sa má projekt financovaný

zo štrukturálnych fondov spolufinancovať, v rámci ktorej nebol sporný pozemok uvedený.

Súd prvého stupňa sa preto nestotoţnil s tvrdením ţalovanej, ţe ţalobca nepravdivo

deklaroval právne vzťahy k pozemkom, na ktorých sa mal realizovať projekt. Následne

ţalovaná napriek stanovisku Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici a Okresnej

prokuratúry v Ţiari nad Hronom zrušila podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku, čím duplicitne prekročila nielen svoju vecnú príslušnosť ale i právomoc. Takéto

konanie ţalovanej súd prvého stupňa hodnotil ako šikanózne, direktívne a svojvoľné,

zneuţívajúce subjektívne právo. Konanie ţalovanej v tomto prípade malo protiprávnu povahu

i v tom, ţe ho moţno povaţovať za konanie porušujúce dobré mravy. Proti väčšinou

spoločnosti uznávanému hodnotovému systému konala ţalovaná podľa názoru súdu vtedy,

keď napriek neexistencii právneho dôvodu nerešpektovala stanoviská kompetentných

orgánov, hodnotila a právne kvalifikovala skutkové okolnosti i keď jej táto právomoc

neprináleţala a v neposlednom rade, keď nekonala s dostatočnou odbornou starostlivosťou.

Súd prvého stupňa sa v konaní tieţ zaoberal výhradou ţalovanej, ţe ţalobca podľa § 18 ods. 1

nemal právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného

príspevku a teda ani na uzatvorenie zmluvy. Aby ţalobcovi vznikol právny nárok, musel by

podľa ţalovanej existovať právny vzťah zaloţený zmluvou, k čomu nedošlo. Preto podľa

názoru ţalovanej ţalobca nemohol v konaní preukázať vznik škody. Podľa názoru súdu

prvého stupňa pri zákonom uvádzanej neexistencii právneho nároku nie je umoţnené

domáhať sa práva všetkým subjektom súkromného práva, avšak tie, ktoré splnia zákonné

alebo od zákona odvodené podmienky, právo domáhať sa svojho subjektívneho práva majú.

Predovšetkým to vyplýva z povahy uvádzaných právnych predpisov (,

schéma), ktoré nekonkurujú zásade istoty právnych vzťahov, vo svojich ustanoveniach

neupierajú stabilitu v uţ legálne nadobudnutých právach, nadobudnutých dobromyseľne.

Prvostupňový súd sa nezhodol s názorom ţalovanej, ţe napriek rozhodnutiu hodnotiacej

komisie, akceptácii predloţenej ţiadosti na poskytnutie nenávratného finančného príspevku

a súčasne bezpochyby splnených kritérií na uzavretie zmluvy, bola oprávnená ţalovaná

rozhodnúť v protiklade s výsledkami hodnotiaceho procesu, nastoliť nový právny reţim

hodnotenia predloţenej ţiadosti a sama posúdiť, ţe ţiadosť o poskytnutie nenávratného

finančného príspevku nie je vyhovujúca príslušným právnym predpisom a sama odoprieť

zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Výklad právnych predpisov

opierajúci sa o zásadu právnej istoty a zásadu dobromyseľnosti má vo všeobecnosti prednosť

pred výkladom právnych predpisov, ako ho v konaní deklarovala ţalovaná. Podľa

prvostupňového súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobcovi zavineným konaním

ţalovanej vznikla škoda, keď mu bolo znemoţnené čerpať nenávratný finančný príspevok

napriek tomu, ţe splnil všetky predpísané a predpokladané podmienky na uzavretie zmluvy

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a na čerpanie prostriedkov vynaloţených na

realizáciu projektu, keď z dokazovania vyplynulo, ţe jeho realizácia prebieha v súlade

s projektovou dokumentáciou predloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci.

Vzniknutú ujmu súd prvého stupňa právne kvalifikoval ako ušlý zisk, teda to, čo mohol

ţalobca získať pri normálnom behu udalostí, ak by zo strany ţalovanej nedošlo k uvedenému

protiprávnemu konaniu. Protiprávnosť charakteristická pre predmetné konanie ţalovanej bola

jedinou a zjavnou priamou príčinou majúcu nepriaznivý dopad na majetok ţalobcu (ušlý

zisk), čím bola podľa názoru súdu prvého stupňa daná príčinná súvislosť. Čo sa týka

zavinenia, mal súd prvého stupňa v konaní za preukázané, ţe ţalovaná konala s úmyslom

zabrániť ţalobcovi čerpaniu nenávratného finančného príspevku, pričom súd ustálil formu

zavinenia ţalovanej ako nepriamy úmysel. Tak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli

naplnené všetky základné pojmové znaky predpokladané na vznik nároku na náhradu škody

podľa a nasl. . V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaná

viacnásobne porušila svoje právne povinnosti, bol preukázaný vznik škody a príčinná

súvislosť. Ţalovaná svojím protiprávnym konaním spôsobila ţalobcovi škodu, preto

prvostupňový súd ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 30. apríla 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 37 076,42 €. Svoje rozhodnutie vo veci

samej v zásade odôvodnil tým, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe

v danom prípade neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle

a nasl. , nakoľko zo strany ţalovanej nedošlo k porušeniu

právnej povinnosti, ţalobcovi nevznikla ţiadna majetková ujma a inú škodu ani

nepreukazoval. Zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva, ţe minister ţalovanej bol povinný

poveriť SACR na uzavretie zmluvy a rozhodnutie hodnotiacej komisie o schválení

nenávratného finančného príspevku, vykonané v súlade so schémou a potvrdené ministrom

ţalovanej povaţuje za právne nezáväzné. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa § 18 ods. 1

na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok, preto

neposkytnutie tejto pomoci nemôţe byť titulom na vznik zodpovednostného nároku.

Vzhľadom na to, ţe nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany ţalovanej, nebol

preukázaný vznik škody, nemohla byť preukazovaná ani príčinná súvislosť a zavinenie. Preto

bolo potrebné ţalobu zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa sa

potvrdzuje. Ţalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/

), ku ktorému dospel odvolací súd, keď posúdil, ţe nebol naplnený ani jeden

zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl.

, najmä nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani nevznikla

ţalobcovi ţiadna majetková ujma. Dovolateľ uviedol, ţe schému pripravila a vydala sama

ţalovaná na základe ustanovenia , a na základe

Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktoré definuje schému pomoci ako akt,

na základe ktorého bez potreby ďalších vykonávacích opatrení moţno udeliť individuálnu

pomoc podnikateľom, definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom.

Schéma nadobudla platnosť dňom rozhodnutia Európskej komisie (8.3.2004) a účinnosť

zverejnením v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky. Platná a účinná schéma sa stala pre

poskytovateľa, ktorým je ţalovaná, záväznou pri realizácii jeho právomocí a kompetencií

vyplývajúcich z a a o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v súvislosti

s poskytovaním pomoci podľa Schéma ako podzákonný právny

predpis odvodený od a Nariadenia komisie (ES) č. 70/2001 vydaná

ţalovanou určila záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie

zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa

a Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 schéma pomoci určuje priame

práva a povinnosti potrebné na poskytnutie pomoci. Tým stanovuje formálne, materiálne aj

procesné podmienky a pravidlá na poskytovanie pomoci a poskytovateľ pomoci je povinný

rešpektovať ich a konať podľa nich tak, ţe ich bude priamo aplikovať v rozhodovacom

procese o poskytnutí štátnej pomoci. Záväznými sú tak aj povinnosti poskytovateľa

6

vymedzené v bode 21. časti M schémy, podľa ktorých poskytovateľ do 10 pracovných dní

od predloţenia záverečnej správy (vytvorenej hodnotiacou komisiou a obsahujúcou zoznam

schválených ţiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vrátane výšky

pomoci) bol povinný vykonať kontrolu postupov realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu

a následne poveriť vykonávateľa (SACR) uzatvorením zmlúv s príjemcami pomoci. V tomto

štádiu ţalovaná splnila svoju povinnosť a vydala SACR poverenie na uzatvorenie zmluvy

so ţalobcom. V rozpore s ustanoveniami schémy však ţalovaná neskôr vydala príkaz

na pozastavenie podpisu zmluvy a následne zrušila poverenie SACR na podpis zmluvy

so ţalobcom. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe hodnotiaca komisia schválila projekt

ţalobcu a rozhodla o priznaní nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov

EÚ vo výške 150 000 000,-- Sk. Predmetné rozhodnutie následne schválil minister ţalovanej

ako štatutárny orgán ţalovanej (poskytovateľa pomoci), čím došlo k individualizácii práva

ţalobcu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ.

Nakoľko schéma nepriznáva ţiadateľovi o nenávratný finančný príspevok ţiadny opravný

prostriedok proti rozhodnutiu ţalovanej uskutočnenému podľa postupov schémy, takéto

rozhodnutie je pre poskytovateľa aj pre ţiadateľa a nepriamo aj pre SACR ako vykonávateľa

pomoci záväzné. Je vylúčené, aby sa v tej istej veci, ktorá bola poskytovateľom schválená,

znovu konalo a rozhodovalo. Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je preto aj

vykonateľnosť rozhodnutia. Samotná ţalovaná v odvolaní deklarovala, ţe rozhodnutie

ţalovanej ako orgánu štátnej správy o priznaní štátnej pomoci má povahu správneho

rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie má preto povahu individuálneho právneho aktu, ktorý

pre účastníkov konania zakladá práva a povinnosti. Pokiaľ ide o vznik škody a jej výšku,

dovolateľ poukázal na spôsob, akým ich dokazoval v prvostupňovom konaní, pričom

špecifikácia škody vychádzala z poloţiek, ktoré boli uvedené ako “oprávnené náklady“

a vyčíslené v ţiadosti ţalobcu o udelenie nenávratného finančného príspevku zo dňa

17.9.2004. V rámci schvaľovacieho procesu podľa ods. 16 aţ 19 časti M schémy boli tieto

poloţky ako “oprávnené náklady“ schválené hodnotiacou komisiou pri posudzovaní

a schvaľovaní samotného projektu. V tejto súvislosti dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe

sa vôbec nezaoberal dôkazmi o výške škody ani právnym názorom prvostupňového súdu,

podľa ktorého realizácia projektu prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou

predloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

, pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení a ani samotný dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal.

Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe

odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe nebol splnený ani

jeden zo znakov odôvodňujúcich nárok na náhradu škody. Nárok ţalobcu na poskytnutie

štátnej pomoci neexistoval a preto nemôţe byť jej neposkytnutie titulom pre vznik

zodpovednostného nároku. Za samotné neposkytnutie štátnej pomoci nemoţno uplatniť

zodpovednosť, pretoţe takejto zodpovednosti niet, lebo samotné plnenie – poskytnutie štátnej

pomoci – nie je moţné vynútiť. Zo strany ţalovanej tak nedošlo k porušeniu právnej

povinnosti a pokiaľ ţalobcovi nevznikol právny nárok na poskytnutie nenávratného

finančného príspevku, nemohla mu vzniknúť ţiadna majetková ujma. V dôsledku toho

nemohla byť v konaní ani preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním

a existenciou škody a zavinenie.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzali oba súdy niţšieho stupňa pri rozhodovaní, sú

v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu.

Štátna pomoc sa môţe poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi

a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len “spoločenstvo“) vzťahujúcimi sa

na štátnu pomoc ( veta druhá ).

Štátna pomoc sa môţe poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna

štátna pomoc ( ).

Na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok. Štátna pomoc sa poskytuje

na základe zmluvy s výnimkou štátnej pomoci poskytovanej nepriamou formou (§ 18 ods. 1

a 2 ).

9

“schéma pomoci“ bude znamenať akýkoľvek akt, na základe ktorého bez potreby

ďalších vykonávacích opatrení moţno udeliť individuálnu pomoc podnikateľom,

definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom a akéhokoľvek aktu,

na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so špecifickým projektom, sa môţe poskytnúť

jednému alebo viacerým podnikateľom na neurčité časové obdobie a/alebo v neurčitej sume

(kapitola I, článok 1 písm.d/ Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999).

Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 15.6.2004 bola vyhlásená výzva na predkladanie

projektov v rámci Opatrenia 2.2 – Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu,

Sektorový operačný program Priemysel a sluţby. Predmetná výzva mala byť ukončená dňa

17.9.2004. Na túto výzvu podal ţalobca dňa 16.9.2004 projekt č. X., s názvom “Š.“. Uvedený

projekt bol dňa 4.4.2005 schválený Hodnotiacou komisiou, ako kompetentným orgánom

zriaďovaným ţalovanou ku kaţdej zo schém štátnej pomoci. Rozhodnutie Hodnotiacej

komisie po jeho odsúhlasení podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva Slovenskej

republiky o schválení tohto projektu s výškou schváleného nenávratného finančného

príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ 150 000 000,-- Sk s tým, ţe projekt bol schválený

s podmienkou, ţe nenávratný finančný príspevok zahŕňa iba realizáciu vybudovania hotela,

penziónu a ski areálu, bolo ţalobcovi ako príjemcovi pomoci oznámené SACR ako

vykonávateľom štátnej pomoci, listom zo dňa 3.6.2005. Listom z toho istého dňa, t.j. 3.6.2005

bol ţalobca informovaný SACR, ţe sa má dostaviť na stretnutie, na ktorom bude informovaný

o podrobnostiach týkajúcich sa podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku, budú mu vysvetlené postupy finančného riadenia projektov a podávania ţiadostí

o platbe. V konečnom dôsledku však k podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku nedošlo, nakoľko minister hospodárstva ako štatutárny zástupca ţalovanej odvolal

poverenie vydané SACR na podpis uvedenej zmluvy. Takýto postup ţalovanej bol však podľa

názoru dovolacieho súdu v rozpore so schémou, ako podzákonným právnym predpisom,

vydaným samotnou ţalovanou, ktorého právnym základom je ,

Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, pričom

schéma určovala záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie

zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú.

Podľa bodu M schémy (Mechanizmu poskytovania pomoci) ods. 21 poskytovateľ

(ţalovaná) do 10 pracovných dní od predloţenia záverečnej správy (Hodnotiacej komisie)

vykoná kontrolu postupov realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu a následne poverí

10

vykonávateľa (SACR) uzatvorením zmlúv s príjemcami pomoci. Podľa ods. 22 bodu M

schémy v prípade, ak poskytovateľ zistí akékoľvek nedostatky v postupoch realizovaných

v rámci hodnotiaceho procesu podľa bodu 18, bude ţiadosť vrátane projektu bezodkladne

vrátená hodnotiacej komisii s upozornením na tieto nedostatky a poţiadavkou na ich nápravu

a opätovné prehodnotenie. Hodnotiaca komisia je povinná vykonať nápravu a opätovné

prehodnotenie ţiadosti vrátane projektu do 5 pracovných dní od zistenia nedostatku. Podľa

ods. 23 bodu M schémy vykonávateľ (SACR) uzatvorí zmluvy s príjemcami pomoci do 10

pracovných dní odo dňa poverenia zo strany poskytovateľa.

Pokiaľ ţalovaná po osobitnom prešetrovaní vlastnými vnútornými kontrolnými

orgánmi prešetrovala, či ţalobca splnil ustanovenia schémy týkajúce sa majetkového

vysporiadania pozemkov, na ktorých mal byť realizovaný projekt a následne zrušila poverenie

SACR na podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ţalobcovi, podľa

názoru dovolacieho súdu tak prekročila svoju vecnú príslušnosť i právomoc. Moţno

konštatovať, ţe takéto konanie ţalovanej je moţné povaţovať i za porušenie právnej

povinnosti rámcovo vymedzenej v a

a špecifikovanej v schéme, ktorá tvorí záväzný hmotnoprávny aj procesnoprávny rámec

konania ţalobcu i ţalovanej. Je pravdou, ţe právo na štátnu pomoc nie je od počiatku, teda

v štádiu podávania návrhov a posudzovania hodnotiacou komisiou, vybavené nárokom. Aţ

výsledky hodnotiacej komisie a rozhodnutie ţalovanej, ako poskytovateľa pomoci, môţu

individualizovať predmetný nárok a tým vzniká aj uchádzačovi právo, ktorého sa môţe

domáhať. Moment uzatvorenia zmluvy má vplyv iba na vznik zmluvných vzťahov. Dovolací

súd sa nestotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe pred uzatvorením zmluvy neexistovali

na strane ţalobcu a ţalovanej vzájomne vynútiteľné práva a povinnosti, ktorých porušením by

vznikol zodpovednostný nárok. Najmä momentom, kedy minister ţalovanej rozhodol

o schválení nenávratného finančného príspevku ţalobcovi, ktoré má povahu správneho

rozhodnutia, vznikol právny nárok na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku a na poskytnutie finančných prostriedkov. Pri zákonom uvádzanej

neexistencii právneho nároku ( ) nie je umoţnené domáhať

sa práva všetkým subjektom súkromného práva, avšak tie, ktoré splnia zákonné alebo

od zákona odvodené podmienky, právo domáhať sa subjektívneho práva majú. Ide o zásadu

istoty právnych vzťahov a zachovanie stability uţ legálne a dobromyseľne nadobudnutých

práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania moţno vyvodiť, ţe ţalobca splnil predpísané

11

a predpokladané podmienky na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku a na čerpanie prostriedkov vynaloţených na realizáciu projektu, ktorého realizácia

prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou priloţenou k ţiadosti o schválenie

príspevku štátnej pomoci. Podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu spochybňovať ani

príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním ţalovanej a škodou vzniknutou ţalobcovi,

zavineným konaním ţalovanej, ani výšku škody, ktorá má povahu ušlého zisku, ktorú ţalobca

v prvostupňovom konaní preukazoval podrobnou dokumentáciou deklarujúcou jednotlivé

poloţky oprávnene vynaloţených nákladov na realizáciu projektu.

Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy fakt, ţe ţalobca svoju ţalobu prvotne

zakladá na porušení primárnej povinnosti ţalovanej v zmysle § 1 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona

č. , v zmysle ktorej je ţalovaná povinná postupovať podľa schémy, ktorá tvorí

záväzný hmotnoprávny aj procesnoprávny rámec jej konania, záver odvolacieho súdu, ţe

na strane ţalovanej neexistovala ţiadna právna povinnosť, ktorej porušením by mohol

vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou, nakoľko neexistoval právny

nárok na poskytnutie štátnej pomoci v zmysle , nie je

správny, t.j. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle

ustanovenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor

dovolacieho súdu je záväzný, a v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

12