Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ac/363776.193adb.pdf
PDF · 181.18 KB
No categories available
4Cdo/77/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 77/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., zastúpenému JUDr. M.
P., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu hospodárstva
Slovenskej republiky, Bratislava, Mierová č. 19, o zaplatenie 4 979 087,83 €, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 6 C 178/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2009 sp.zn. 3 Co 81/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla
2009 sp.zn. 3 Co 81/2008 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal od ţalovanej zaplatenia 4 979 087,83 €
(150 000 000,-- Sk) titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, ţe ţalobca sa úspešne
uchádzal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorý mu mal byť poskytnutý
prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej len “SACR“) na základe
zmluvy uzavretej medzi SACR a ţalobcom z poverenia ţalovanej. Vydanie poverenia
ţalovanou na uzavretie zmluvy bolo jedinou podmienkou majúcou vplyv na obdrţanie
nenávratného finančného príspevku. Ţalovaná konaním v rozpore s vykonávajúcimi
predpismi ňou vydanými a v rozpore s dobrými mravmi ţalobcovi spôsobila škodu
v ţalovanej výške, keď bez existencie právneho dôvodu zrušila poverenie udelené SACR
na uzavretie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, hoci projekt ţalobu bol
schválený hodnotiacou komisiou, ţalobcovi bol priznaný nenávratný finančný príspevok
150 000 000,-- Sk a rozhodnutie hodnotiacej komisie bolo odsúhlasené ministrom ţalovanej.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 23. októbra 2007 č.k. 6 C 178/2006-909 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 150 000 000,-- Sk a trovy konania 3 791 808,-- Sk,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe
vykonaným dokazovaním zistil, ţe dňa 15.4.2004 ţalovaná vydala Schému podpory
podnikateľských aktivít cestovného ruchu (ďalej len “schéma“), v ktorej určila záväzné
kritérium pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese
schvaľovania štátnej pomoci. Hodnotiaca komisia v rámci svojej právomoci a v súlade
so schémou v rámci hodnotiaceho procesu rozhodla, ţe ţalobca je úspešným uchádzačom
o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom SACR následne vyzvala ţalobcu
na stretnutie súvisiace s informovaním o ďalšom postupe v čerpaní nenávratného finančného
príspevku a pozvaním k podpisu zmluvy na základe poverenia ministrom ţalovanej. Podľa
bodu M schémy ods. 18, 19, 20, 21, 22 a 23 o výsledku hodnotiaceho procesu vyhotovila
hodnotiaca komisia záverečnú správu, ktorú predloţila ministrovi ţalovanej. Ţalovaná mala
vykonať kontrolu postupov hodnotiaceho procesu z hľadiska dodrţania predpísanej záväznej
osnovy projektu pre ţiadateľa zo súkromného sektora v rámci Opatrenia 2.2 Sektorového
operačného plánu (ďalej len “SOP“) Priemysel a sluţby. V prípade, ţe by ţalovaná zistila
akékoľvek nedostatky tejto časti hodnotiaceho procesu, mala bezodkladne ţiadosť vrátane
projektu vrátiť hodnotiacej komisii na odstránenie nedostatkov. Inak bola povinná do 10 dní
od predloţenia záverečnej správy poveriť SACR podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku. Schéma ako podzákonný právny predpis odvodený od zákona
č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 231/1999 Z.z.) a Nariadenia komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001, vydaná ţalovanou určila
záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese
schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa názoru
prvostupňového súdu ţalovaná nebola oprávnená postupovať dokazovaním preukázaným
spôsobom. Pokiaľ dospela k záveru, ţe došlo k vadám podľa záväznej osnovy projektu pre
ţiadateľa, mohla ţiadosť a projekt vrátiť na opätovné posúdenie hodnotiacej komisii. Nijako
sama nebola oprávnená po tom, čo vydala SACR poverenie na podpis zmluvy, vydať SACR
príkaz na pozastavenie podpisu zmluvy a následne podpísanie zmluvy o poskytnutí
finančného príspevku zrušiť s konečnou platnosťou. Obsahovo mohla projekt posudzovať len
hodnotiaca komisia. Pokiaľ ţalovaná tvrdila, ţe ţalobca nedodrţal ustanovenia schémy,
najmä prílohy č. 3 tým, ţe predloţil ţiadosť, ktorá obsahovala nepravdivé údaje vo vzťahu
k vlastníctvu pozemkov, keďţe časť pozemku, ktorý bol súčasťou projektu nebol majetkovo
vysporiadaný, v konaní bolo preukázané, ţe toto tvrdenie bolo skutkovo i právne
nepodloţené, nakoľko prílohami k ţiadosti a projektu boli okrem stavebného povolenia
obsahujúceho omylom zaradený pozemok parc. č. X. i ţiadosť o vydanie stavebného
povolenia a jej opravu zo dňa 18.8.2004 (ktorá sa týka práve pozemku parc. č. X.)
a predovšetkým zoznam všetkých nehnuteľností, na ktorých sa má projekt financovaný
zo štrukturálnych fondov spolufinancovať, v rámci ktorej nebol sporný pozemok uvedený.
Súd prvého stupňa sa preto nestotoţnil s tvrdením ţalovanej, ţe ţalobca nepravdivo
deklaroval právne vzťahy k pozemkom, na ktorých sa mal realizovať projekt. Následne
ţalovaná napriek stanovisku Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici a Okresnej
prokuratúry v Ţiari nad Hronom zrušila podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, čím duplicitne prekročila nielen svoju vecnú príslušnosť ale i právomoc. Takéto
konanie ţalovanej súd prvého stupňa hodnotil ako šikanózne, direktívne a svojvoľné,
zneuţívajúce subjektívne právo. Konanie ţalovanej v tomto prípade malo protiprávnu povahu
i v tom, ţe ho moţno povaţovať za konanie porušujúce dobré mravy. Proti väčšinou
spoločnosti uznávanému hodnotovému systému konala ţalovaná podľa názoru súdu vtedy,
keď napriek neexistencii právneho dôvodu nerešpektovala stanoviská kompetentných
orgánov, hodnotila a právne kvalifikovala skutkové okolnosti i keď jej táto právomoc
neprináleţala a v neposlednom rade, keď nekonala s dostatočnou odbornou starostlivosťou.
Súd prvého stupňa sa v konaní tieţ zaoberal výhradou ţalovanej, ţe ţalobca podľa § 18 ods. 1
zákona č. 231/1999 Z.z. nemal právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného
príspevku a teda ani na uzatvorenie zmluvy. Aby ţalobcovi vznikol právny nárok, musel by
podľa ţalovanej existovať právny vzťah zaloţený zmluvou, k čomu nedošlo. Preto podľa
názoru ţalovanej ţalobca nemohol v konaní preukázať vznik škody. Podľa názoru súdu
prvého stupňa pri zákonom uvádzanej neexistencii právneho nároku nie je umoţnené
domáhať sa práva všetkým subjektom súkromného práva, avšak tie, ktoré splnia zákonné
alebo od zákona odvodené podmienky, právo domáhať sa svojho subjektívneho práva majú.
Predovšetkým to vyplýva z povahy uvádzaných právnych predpisov (zákon č. 231/1999 Z.z.,
schéma), ktoré nekonkurujú zásade istoty právnych vzťahov, vo svojich ustanoveniach
neupierajú stabilitu v uţ legálne nadobudnutých právach, nadobudnutých dobromyseľne.
Prvostupňový súd sa nezhodol s názorom ţalovanej, ţe napriek rozhodnutiu hodnotiacej
komisie, akceptácii predloţenej ţiadosti na poskytnutie nenávratného finančného príspevku
a súčasne bezpochyby splnených kritérií na uzavretie zmluvy, bola oprávnená ţalovaná
rozhodnúť v protiklade s výsledkami hodnotiaceho procesu, nastoliť nový právny reţim
hodnotenia predloţenej ţiadosti a sama posúdiť, ţe ţiadosť o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku nie je vyhovujúca príslušným právnym predpisom a sama odoprieť
zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Výklad právnych predpisov
opierajúci sa o zásadu právnej istoty a zásadu dobromyseľnosti má vo všeobecnosti prednosť
pred výkladom právnych predpisov, ako ho v konaní deklarovala ţalovaná. Podľa
prvostupňového súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobcovi zavineným konaním
ţalovanej vznikla škoda, keď mu bolo znemoţnené čerpať nenávratný finančný príspevok
napriek tomu, ţe splnil všetky predpísané a predpokladané podmienky na uzavretie zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a na čerpanie prostriedkov vynaloţených na
realizáciu projektu, keď z dokazovania vyplynulo, ţe jeho realizácia prebieha v súlade
s projektovou dokumentáciou predloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci.
Vzniknutú ujmu súd prvého stupňa právne kvalifikoval ako ušlý zisk, teda to, čo mohol
ţalobca získať pri normálnom behu udalostí, ak by zo strany ţalovanej nedošlo k uvedenému
protiprávnemu konaniu. Protiprávnosť charakteristická pre predmetné konanie ţalovanej bola
jedinou a zjavnou priamou príčinou majúcu nepriaznivý dopad na majetok ţalobcu (ušlý
zisk), čím bola podľa názoru súdu prvého stupňa daná príčinná súvislosť. Čo sa týka
zavinenia, mal súd prvého stupňa v konaní za preukázané, ţe ţalovaná konala s úmyslom
zabrániť ţalobcovi čerpaniu nenávratného finančného príspevku, pričom súd ustálil formu
zavinenia ţalovanej ako nepriamy úmysel. Tak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli
naplnené všetky základné pojmové znaky predpokladané na vznik nároku na náhradu škody
podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaná
viacnásobne porušila svoje právne povinnosti, bol preukázaný vznik škody a príčinná
súvislosť. Ţalovaná svojím protiprávnym konaním spôsobila ţalobcovi škodu, preto
prvostupňový súd ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 30. apríla 2009 sp.zn.
3 Co 81/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 37 076,42 €. Svoje rozhodnutie vo veci
samej v zásade odôvodnil tým, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe
v danom prípade neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany ţalovanej nedošlo k porušeniu
právnej povinnosti, ţalobcovi nevznikla ţiadna majetková ujma a inú škodu ani
nepreukazoval. Zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva, ţe minister ţalovanej bol povinný
poveriť SACR na uzavretie zmluvy a rozhodnutie hodnotiacej komisie o schválení
nenávratného finančného príspevku, vykonané v súlade so schémou a potvrdené ministrom
ţalovanej povaţuje za právne nezáväzné. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa § 18 ods. 1
zákona č. 231/1999 Z.z. na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok, preto
neposkytnutie tejto pomoci nemôţe byť titulom na vznik zodpovednostného nároku.
Vzhľadom na to, ţe nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany ţalovanej, nebol
preukázaný vznik škody, nemohla byť preukazovaná ani príčinná súvislosť a zavinenie. Preto
bolo potrebné ţalobu zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa sa
potvrdzuje. Ţalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p.), ku ktorému dospel odvolací súd, keď posúdil, ţe nebol naplnený ani jeden
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka, najmä nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani nevznikla
ţalobcovi ţiadna majetková ujma. Dovolateľ uviedol, ţe schému pripravila a vydala sama
ţalovaná na základe ustanovenia § 1 ods. 2, § 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z. a na základe
Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktoré definuje schému pomoci ako akt,
na základe ktorého bez potreby ďalších vykonávacích opatrení moţno udeliť individuálnu
pomoc podnikateľom, definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom.
Schéma nadobudla platnosť dňom rozhodnutia Európskej komisie (8.3.2004) a účinnosť
zverejnením v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky. Platná a účinná schéma sa stala pre
poskytovateľa, ktorým je ţalovaná, záväznou pri realizácii jeho právomocí a kompetencií
vyplývajúcich z § 6 a § 35 ods. 5 a 6 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v súvislosti
s poskytovaním pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z.z. Schéma ako podzákonný právny
predpis odvodený od zákona č. 231/1999 Z.z. a Nariadenia komisie (ES) č. 70/2001 vydaná
ţalovanou určila záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie
zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa
zákona č. 231/1999 Z.z. a Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 schéma pomoci určuje priame
práva a povinnosti potrebné na poskytnutie pomoci. Tým stanovuje formálne, materiálne aj
procesné podmienky a pravidlá na poskytovanie pomoci a poskytovateľ pomoci je povinný
rešpektovať ich a konať podľa nich tak, ţe ich bude priamo aplikovať v rozhodovacom
procese o poskytnutí štátnej pomoci. Záväznými sú tak aj povinnosti poskytovateľa
vymedzené v bode 21. časti M schémy, podľa ktorých poskytovateľ do 10 pracovných dní
od predloţenia záverečnej správy (vytvorenej hodnotiacou komisiou a obsahujúcou zoznam
schválených ţiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vrátane výšky
pomoci) bol povinný vykonať kontrolu postupov realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu
a následne poveriť vykonávateľa (SACR) uzatvorením zmlúv s príjemcami pomoci. V tomto
štádiu ţalovaná splnila svoju povinnosť a vydala SACR poverenie na uzatvorenie zmluvy
so ţalobcom. V rozpore s ustanoveniami schémy však ţalovaná neskôr vydala príkaz
na pozastavenie podpisu zmluvy a následne zrušila poverenie SACR na podpis zmluvy
so ţalobcom. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe hodnotiaca komisia schválila projekt
ţalobcu a rozhodla o priznaní nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov
EÚ vo výške 150 000 000,-- Sk. Predmetné rozhodnutie následne schválil minister ţalovanej
ako štatutárny orgán ţalovanej (poskytovateľa pomoci), čím došlo k individualizácii práva
ţalobcu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ.
Nakoľko schéma nepriznáva ţiadateľovi o nenávratný finančný príspevok ţiadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiu ţalovanej uskutočnenému podľa postupov schémy, takéto
rozhodnutie je pre poskytovateľa aj pre ţiadateľa a nepriamo aj pre SACR ako vykonávateľa
pomoci záväzné. Je vylúčené, aby sa v tej istej veci, ktorá bola poskytovateľom schválená,
znovu konalo a rozhodovalo. Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je preto aj
vykonateľnosť rozhodnutia. Samotná ţalovaná v odvolaní deklarovala, ţe rozhodnutie
ţalovanej ako orgánu štátnej správy o priznaní štátnej pomoci má povahu správneho
rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie má preto povahu individuálneho právneho aktu, ktorý
pre účastníkov konania zakladá práva a povinnosti. Pokiaľ ide o vznik škody a jej výšku,
dovolateľ poukázal na spôsob, akým ich dokazoval v prvostupňovom konaní, pričom
špecifikácia škody vychádzala z poloţiek, ktoré boli uvedené ako “oprávnené náklady“
a vyčíslené v ţiadosti ţalobcu o udelenie nenávratného finančného príspevku zo dňa
17.9.2004. V rámci schvaľovacieho procesu podľa ods. 16 aţ 19 časti M schémy boli tieto
poloţky ako “oprávnené náklady“ schválené hodnotiacou komisiou pri posudzovaní
a schvaľovaní samotného projektu. V tejto súvislosti dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe
sa vôbec nezaoberal dôkazmi o výške škody ani právnym názorom prvostupňového súdu,
podľa ktorého realizácia projektu prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou
predloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci.
Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje
znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/
O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení a ani samotný dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal.
Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe nebol splnený ani
jeden zo znakov odôvodňujúcich nárok na náhradu škody. Nárok ţalobcu na poskytnutie
štátnej pomoci neexistoval a preto nemôţe byť jej neposkytnutie titulom pre vznik
zodpovednostného nároku. Za samotné neposkytnutie štátnej pomoci nemoţno uplatniť
zodpovednosť, pretoţe takejto zodpovednosti niet, lebo samotné plnenie – poskytnutie štátnej
pomoci – nie je moţné vynútiť. Zo strany ţalovanej tak nedošlo k porušeniu právnej
povinnosti a pokiaľ ţalobcovi nevznikol právny nárok na poskytnutie nenávratného
finančného príspevku, nemohla mu vzniknúť ţiadna majetková ujma. V dôsledku toho
nemohla byť v konaní ani preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a existenciou škody a zavinenie.
Skutkové zistenia, z ktorých vychádzali oba súdy niţšieho stupňa pri rozhodovaní, sú
v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu.
Štátna pomoc sa môţe poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi
a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len “spoločenstvo“) vzťahujúcimi sa
na štátnu pomoc (§ 1 ods. 2 veta druhá zákona č. 231/1999 Z.z.).
Štátna pomoc sa môţe poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna
štátna pomoc (§ 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z.).
Na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok. Štátna pomoc sa poskytuje
na základe zmluvy s výnimkou štátnej pomoci poskytovanej nepriamou formou (§ 18 ods. 1
a 2 zákona č. 231/1999 Z.z.).
“schéma pomoci“ bude znamenať akýkoľvek akt, na základe ktorého bez potreby
ďalších vykonávacích opatrení moţno udeliť individuálnu pomoc podnikateľom,
definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom a akéhokoľvek aktu,
na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so špecifickým projektom, sa môţe poskytnúť
jednému alebo viacerým podnikateľom na neurčité časové obdobie a/alebo v neurčitej sume
(kapitola I, článok 1 písm.d/ Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999).
Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 15.6.2004 bola vyhlásená výzva na predkladanie
projektov v rámci Opatrenia 2.2 – Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu,
Sektorový operačný program Priemysel a sluţby. Predmetná výzva mala byť ukončená dňa
17.9.2004. Na túto výzvu podal ţalobca dňa 16.9.2004 projekt č. X., s názvom “Š.“. Uvedený
projekt bol dňa 4.4.2005 schválený Hodnotiacou komisiou, ako kompetentným orgánom
zriaďovaným ţalovanou ku kaţdej zo schém štátnej pomoci. Rozhodnutie Hodnotiacej
komisie po jeho odsúhlasení podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva Slovenskej
republiky o schválení tohto projektu s výškou schváleného nenávratného finančného
príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ 150 000 000,-- Sk s tým, ţe projekt bol schválený
s podmienkou, ţe nenávratný finančný príspevok zahŕňa iba realizáciu vybudovania hotela,
penziónu a ski areálu, bolo ţalobcovi ako príjemcovi pomoci oznámené SACR ako
vykonávateľom štátnej pomoci, listom zo dňa 3.6.2005. Listom z toho istého dňa, t.j. 3.6.2005
bol ţalobca informovaný SACR, ţe sa má dostaviť na stretnutie, na ktorom bude informovaný
o podrobnostiach týkajúcich sa podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, budú mu vysvetlené postupy finančného riadenia projektov a podávania ţiadostí
o platbe. V konečnom dôsledku však k podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku nedošlo, nakoľko minister hospodárstva ako štatutárny zástupca ţalovanej odvolal
poverenie vydané SACR na podpis uvedenej zmluvy. Takýto postup ţalovanej bol však podľa
názoru dovolacieho súdu v rozpore so schémou, ako podzákonným právnym predpisom,
vydaným samotnou ţalovanou, ktorého právnym základom je zákon č. 231/1999 Z.z.,
Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, pričom
schéma určovala záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie
zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú.
Podľa bodu M schémy (Mechanizmu poskytovania pomoci) ods. 21 poskytovateľ
(ţalovaná) do 10 pracovných dní od predloţenia záverečnej správy (Hodnotiacej komisie)
vykoná kontrolu postupov realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu a následne poverí
vykonávateľa (SACR) uzatvorením zmlúv s príjemcami pomoci. Podľa ods. 22 bodu M
schémy v prípade, ak poskytovateľ zistí akékoľvek nedostatky v postupoch realizovaných
v rámci hodnotiaceho procesu podľa bodu 18, bude ţiadosť vrátane projektu bezodkladne
vrátená hodnotiacej komisii s upozornením na tieto nedostatky a poţiadavkou na ich nápravu
a opätovné prehodnotenie. Hodnotiaca komisia je povinná vykonať nápravu a opätovné
prehodnotenie ţiadosti vrátane projektu do 5 pracovných dní od zistenia nedostatku. Podľa
ods. 23 bodu M schémy vykonávateľ (SACR) uzatvorí zmluvy s príjemcami pomoci do 10
pracovných dní odo dňa poverenia zo strany poskytovateľa.
Pokiaľ ţalovaná po osobitnom prešetrovaní vlastnými vnútornými kontrolnými
orgánmi prešetrovala, či ţalobca splnil ustanovenia schémy týkajúce sa majetkového
vysporiadania pozemkov, na ktorých mal byť realizovaný projekt a následne zrušila poverenie
SACR na podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ţalobcovi, podľa
názoru dovolacieho súdu tak prekročila svoju vecnú príslušnosť i právomoc. Moţno
konštatovať, ţe takéto konanie ţalovanej je moţné povaţovať i za porušenie právnej
povinnosti rámcovo vymedzenej v § 1 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z.
a špecifikovanej v schéme, ktorá tvorí záväzný hmotnoprávny aj procesnoprávny rámec
konania ţalobcu i ţalovanej. Je pravdou, ţe právo na štátnu pomoc nie je od počiatku, teda
v štádiu podávania návrhov a posudzovania hodnotiacou komisiou, vybavené nárokom. Aţ
výsledky hodnotiacej komisie a rozhodnutie ţalovanej, ako poskytovateľa pomoci, môţu
individualizovať predmetný nárok a tým vzniká aj uchádzačovi právo, ktorého sa môţe
domáhať. Moment uzatvorenia zmluvy má vplyv iba na vznik zmluvných vzťahov. Dovolací
súd sa nestotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe pred uzatvorením zmluvy neexistovali
na strane ţalobcu a ţalovanej vzájomne vynútiteľné práva a povinnosti, ktorých porušením by
vznikol zodpovednostný nárok. Najmä momentom, kedy minister ţalovanej rozhodol
o schválení nenávratného finančného príspevku ţalobcovi, ktoré má povahu správneho
rozhodnutia, vznikol právny nárok na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku a na poskytnutie finančných prostriedkov. Pri zákonom uvádzanej
neexistencii právneho nároku (§ 18 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z.) nie je umoţnené domáhať
sa práva všetkým subjektom súkromného práva, avšak tie, ktoré splnia zákonné alebo
od zákona odvodené podmienky, právo domáhať sa subjektívneho práva majú. Ide o zásadu
istoty právnych vzťahov a zachovanie stability uţ legálne a dobromyseľne nadobudnutých
práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania moţno vyvodiť, ţe ţalobca splnil predpísané
a predpokladané podmienky na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku a na čerpanie prostriedkov vynaloţených na realizáciu projektu, ktorého realizácia
prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou priloţenou k ţiadosti o schválenie
príspevku štátnej pomoci. Podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu spochybňovať ani
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním ţalovanej a škodou vzniknutou ţalobcovi,
zavineným konaním ţalovanej, ani výšku škody, ktorá má povahu ušlého zisku, ktorú ţalobca
v prvostupňovom konaní preukazoval podrobnou dokumentáciou deklarujúcou jednotlivé
poloţky oprávnene vynaloţených nákladov na realizáciu projektu.
Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy fakt, ţe ţalobca svoju ţalobu prvotne
zakladá na porušení primárnej povinnosti ţalovanej v zmysle § 1 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona
č. 231/1999 Z.z., v zmysle ktorej je ţalovaná povinná postupovať podľa schémy, ktorá tvorí
záväzný hmotnoprávny aj procesnoprávny rámec jej konania, záver odvolacieho súdu, ţe
na strane ţalovanej neexistovala ţiadna právna povinnosť, ktorej porušením by mohol
vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou, nakoľko neexistoval právny
nárok na poskytnutie štátnej pomoci v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z., nie je
správny, t.j. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor
dovolacieho súdu je záväzný, a v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách
pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová