Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c70/385521.037015.pdf
PDF · 145.66 KB
No categories available
1MObdo/6/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1MObdo/6/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanku a sudkýň JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci
mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2,
812 85 Bratislava, z 22. novembra 2010 pod č. VI/2 Pz 491/10 - 6, proti rozsudku
Okresného súdu v Senici z 9. decembra 2008 č. k. 8Cb 5/2005 – 318, okrem výroku, ktorým
súd ţalobu vo zvyšku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave z 19. novembra 2009 č. k. 21Cob 133/2009 – 355, v právnej veci
ţalobcu: P. P., S., C., zast. JUDr. P. Č., advokátom Advokátska kancelária L., B., proti
ţalovanému: H. a spol., a. s., V., S., zast. JUDr. Š. L., Š., Š. – S., o zaplatenie 12.147,15
eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky podané pod č. VI/2 Pz 491/10 - 6 podané proti rozsudku Okresného
súdu v Senici z 09. 12. 2008 č. k. 8Cb 5/2005 – 318, okrem výroku, ktorým súd ţalobu vo
zvyšku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave z 19. júla 2009 č. k. 21 Cob 133/2009 – 355, z a m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e:
Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podal podnet na podanie
mimoriadneho dovolania v predmetnej veci účastník konania na strane ţalovaného, H. a
spol., a. s., V., S., zastúpený advokátskou kanceláriou S., s. r. o., so sídlom V., X. B.
Okresný súd v Senici rozsudkom z 09. decembra 2008 č. k. 8Cb 5/2005 – 318
ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 365 945,- Sk a zmluvnú pokutu vo
výške 1 % denne z čiastky 365 945.- Sk, za čas od 19. augusta 2004 do zaplatenia, všetko do
3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd ţalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania
v sume 572 171,- Sk, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to advokátovi
JUDr. P. Č. a povinnosť zaplatiť Okresnému súdu v Senici náhradu trov konania, ktoré
vznikli štátu v sume 8 130,- Sk do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd prvého stupňa v danej veci dospel k záveru, ţe v predmetnom prípade prekáţkou
prevzatia diela ţalovaným nemôţe byť pouţitie dreva inej neţ predpokladanej kvality
a zhotovenie diela iným spôsobom, neţ bol uvedený v projektovej dokumentácii, keďţe tieto
zmeny v realizácii nie sú v rozpore s funkciou tohto konkrétneho diela. Ţalobca teda
ţalovanému dielo odovzdal dokončené, aj keď s vadami, pretoţe zhotovenie diela iným
spôsobom neţ pôvodne dohodnutým (bez zhotovenia spôsobom pero-dráţka) a z reziva inej
leţ pôvodne dohodnutej kvality, nič nemení na moţnosti uţívať dielo na účel, na ktoré bolo
zhotovované.
Na odvolanie ţalovaného vo veci rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom
z 19. novembra 2009 č. k. 21Cob 133/2009-355, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil so záverom súdu
prvého stupňa o odovzdaní a prevzatí diela preberacím protokolom z 27. júla 2004. V konaní
bolo bez pochybností preukázané, ţe protokol za objednávateľa podpísala osoba oprávnená na
prevzatie diela podľa článku VIII. bod 1. zmluvy – Ing. J. S.. V tejto súvislosti odvolací súd
uţ vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci (uznesenie 21Cob 143/2007) konštatoval,
ţe z obsahu zmluvy nevyplýva ako podmienka účinného prevzatia diela podpísanie protokolu
súčasne oboma osobami oprávnenými k takémuto úkonu podľa zmluvy a súčasne, ţe záznam
na protokole o výhradách voči kvalite pouţitého materiálu a vykonaných prác bez ďalšieho
nie je dôkazom o tom, ţe si ţalovaný uplatnil niektorý z nárokov vyplývajúcich z vád diela,
prípadne, ţe dielo vôbec neprevzal (prevzatie s vadami a nedostatkami, ktoré nebránia
a nesťaţujú uţívanie diela predpokladá aj článok VIII. bod 6 zmluvy účastníkov). Tvrdenie
ţalovaného o dodatočnom pozmenení obsahu protokolu povaţoval odvolací súd za účelové aj
vzhľadom na skutočnosť, ţe podľa týchto tvrdení text protokolu mal byť doplnený iba o slová
„objednávateľ dielo: preberá (v krúţku) – nepreberá“, hoci z celého obsahu protokolu je
zrejmé, ţe tento bol vyhotovený za účelom odovzdania a prevzatia diela (jeho podpísanie
preto logicky treba povaţovať za prejav súhlasu s odovzdaním a prevzatím diela) a tento
obsahuje aj záznam o vykonaní úprav obsiahnutých v zápise z 15. júla 2004. Záznam
o tvrdenej vade spočívajúcej v nepouţití systému pero-dráţka pritom neobsahuje preberací
protokol z 27. júla 2004, ani súpis vád z predchádzajúceho preberacieho konania z 15. júla
2004, odhliadnuc uţ od skutočnosti, ţe pouţitie tohto systému nie je špecifikované ani
v článku II. zmluvy upravujúcom predmet zmluvy účastníkov.
Za takýchto okolností, vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný nepreukázal uplatnenie si
nároku na zľavu z ceny diela a skutočnosť, ţe v konaní uplatneným nárokom je nárok na
doposiaľ neuhradenú časť pevne stanovenej ceny diela, vznikajúci podľa § 548 ods. 1
Obch. zák. vykonaním diela, dokladom o ktorom je protokol o jeho prevzatí, nemal odvolací
súd pochybnosti o oprávnenosti fakturácie a návrhu ţalobcu v tejto časti.
Námietku odvolateľa týkajúcu sa neprimeranej výšky zmluvnej pokuty a nesúladu
uplatnenia tohto práva ţalobcu so zásadami poctivého obchodného styku povaţoval odvolací
súd za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, ţe podľa obsahu zmluvy (článok VI. bod 1)
rovnakou výškou pokuty bol zabezpečený záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodať dielo
riadne a včas, ktorú si ţalovaný neuplatnil. Pokutami vo výške 10 000,- Sk za kaţdý začatý
týţdeň omeškania, 500,- Sk za kaţdú hodinu omeškania a 1 000,- Sk za kaţdý deň omeškania
boli navyše zabezpečené iné záväzky ţalobcu – vypratanie stanoviska, odstraňovanie vád
a nedorobkov.
Generálny prokurátor videl, ţe predmetnými rozsudkami súdov v napadnutej časti bol
porušený zákon.
Poukázal pritom na procesné ustanovenia § 1, § 2 OSP a ďalej na ustanovenia
Obchodného zákonníka § 1, § 2, § 324 ods. 1, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, 2, § 548 ods.1, § 554
ods. 1, 2, 4, § 560 ods.1, a ďalej na ustanovenie § 544 ods. 1 Obč. zák., ktorými právnymi
predpismi sa konajúce súdy dôsledne neriadili.
Konajúce súdy pri právnom posúdení uplatneného nároku vzali do úvahy skutočnosť,
ţe realizácia diela iným spôsobom neţ bol uvedený v projektovej dokumentácii nie je
v rozpore s funkciou konkrétneho diela. Nezaoberali sa otázkou, či došlo k zániku hlavného
záväzku zhotoviteľa (ţalobcu), t. j. kedy bola jeho povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o dielo
splnená.
Všeobecne sa splnenie (solúcia) povaţuje za právny úkon povinnej osoby v tomto
prípade zhotoviteľa, ktorý s úmyslom splniť povinnosť poskytne oprávnenej osobe
(objednávateľovi) to, čo je predmetom plnenia. Splnenie záväzku upravuje Obch. zák.
kogentným ustanovením § 324 v rámci všeobecných ustanovení obchodných záväzkových
vzťahov. Na splnenie záväzku musí byť povinnosť splnená kvalifikovaným spôsobom, teda
včas a riadne. Základná povinnosť zhotoviteľa (ţalobcu) vykonať dielo v intenciách
ustanovenia § 554 ods. 1 Obch. zák. je splnená vykonaním diela za predpokladu, ţe dielo bolo
ukončené riadne. Riadne ukončené dielo je len také, ktoré je v takom stave, ktorý zodpovedá
ustanoveniam zmluvy.
Z čl. II zmluvy o dielo č. SU-21/2004 z 30. apríla 2004 uzavretej medzi ţalovaným
(objednávateľom) a ţalobcom (zhotoviteľom) vyplýva, ţe predmetom zmluvy je vykonanie
diela na základe projektovej dokumentácie – vykonávacieho projektu v bode 3 čl. II sa
následne ţalovaný zviazal za riadne a včas a v súlade s vykonávacím projektom vykonané
a objednávateľom prevzaté dielo zaplatiť dohodnutú cenu.
V tomto smere neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, ţe pouţitie systému pero-dráţka
nebolo špecifikované ani v čl. II zmluvy o dielo. Tak znalecký posudok, ako aj odborné
vyjadrenie č. 1 k znaleckému posudku zhodne uvádzajú, ţe celoplošný zaklop („debnenie“)
nie je zhotovený z doskového reziva 24 x 150 systémom pero-dráţka. Z výsluchov svedkov
H. a Z. vyplýva, ţe ţalobca mal projektovú dokumentáciu k dispozícii uţ pri uzatváraní
zmluvy o dielo č. SÚ 21/2004 a bol s ňou oboznámený. K realizácii diela podľa projektovej
dokumentácie ţalobcom nedošlo a vykazovalo vady.
Objednávateľ (ţalovaný) povinnosť prevziať dielo s vadami nemá. Aj v čl. VIII bod 6
zmluvy o dielo je deklarované právo a nie povinnosť objednávateľa prevziať dielo s drobnými
vadami a nedorobkami.
Ustanovenie § 537 ods. 2 Obch. zák. síce ustanovuje, ţe objednávateľ je povinný
vykonané dielo prevziať. Uvedené ustanovenie musíme vykladať vo väzbe na ďalšie
ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo. Ustanovenie § 554 ods. 1 Obch. zák. za vykonané
dielo povaţuje len dielo riadne ukončené, t. j. také, ktoré zodpovedá výsledku určenému
v zmluve. Ak tomu tak nie je, ide o dielo majúce vady (§ 560 ods. 1 Obch. zák. ), teda nie je
riadne ukončené, a preto nespĺňa jednu z povinnosti, ktorú implikuje povinnosť vykonať
dielo.
Pokiaľ zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť‚ vykonať dielo, nemôţe ani
objednávateľovi vzniknúť v zmysle § 537 ods. 2 Obch. zák. povinnosť dielo prevziať.
Ţalobca počas celého konania tvrdil, ţe dielo neprevzal, uvedená skutočnosť vyplýva
aj z výpovedí svedkov Ing. S. a B. L., ktorí sa mali zúčastniť na preberacom konaní.
Obchodný zákonník upravuje povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo
v § 548 Obch. zák., ktoré je dispozitívne. V konkrétnom prípade sa zmluvné strany dohodli,
ţe objednávateľ sa zaväzuje prevziať riadne v súlade s vykonávacím projektom vykonané
dielo a za prevzaté dielo zaplatiť dohodnutú cenu.
Zo zmluvy o dielo č. SU-21/2004 teda vyplýva, ţe nárok na zaplatenie ceny vzniká
riadnym vykonaním diela. Vykonaním diela v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák. je splnený
záväzok zhotoviteľa, pričom za vykonanie diela citované ustanovenie povaţuje jeho riadne
ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Ak dielo nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve, má vady a takéto dielo nie je riadne ukončené. Ak má dielo vady, hoci aj
drobné, ktoré nebránia uţívaniu diela, nie je riadne ukončené. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 894/98.
Zo znaleckého posudku číslo 40/2007 zo 17. septembra 2007 vypracovaného S. v B.
(znaleckým ústavom) vyplýva, ţe predmetné dielo nebolo zhotovené v súlade s projektovou
dokumentáciou. Nedostatky spočívajú v kvalite materiálu a v kvalite zhotovenia diela.
Celoplošný zaklop („debnenie“) nie je zhotovený z doskového reziva 24 x 150 systémom
pero-dráţka a triedy SI. Na celú nosnú konštrukciu dreva nebolo pouţité rezivo triedy SI.
Strieška komína z hliníka nebola namontovaná.
To, ţe dielo nebolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie vyplýva i z odborného
vyjadrenia č. 1 k znaleckému posudku č. 40/2007, ktorý vypracoval znalecký ústav S. v B. 6.
septembra 2008.
Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, ţe ţalobcovi (zhotoviteľovi) nárok na
zaplatenie ceny nevznikol, pretoţe dielo riadne neukončil. Dôsledkom nesprávneho právneho
posúdenia uplatneného nároku v časti istiny bolo uloţenie povinnosti ţalovanému zaplatiť
zmluvnú pokutu.
V čl. VI. bod 4 zmluvy o dielo bola dohodnutá zmluvná pokuta v prípade omeškania
objednávateľa so splnením svojho peňaţného záväzku akéhokoľvek druhu vo výške 1 %
z dlhovanej čiastky za kaţdý deň omeškania.
Primárnym predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda medzi
zmluvnými stranami. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlţník poruší zmluvnú
povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou.
Najčastejším pochybením v súdnej praxi je výklad a aplikácia ustanovenia § 537 ods.
2 Obch. zák., z ktorého sa spravidla mylne vyvodzuje, ţe objednávateľ má povinnosť prevziať
dielo aj s drobnými vadami a nedorobkami, ktoré nebránia uţívaniu diela. Ak tak neurobí,
dostane sa do omeškania a v prípade dojednania zmluvnej pokuty vzniká povinnosť ju platiť.
Takýto výklad je nesprávny a nemá oporu v právnej úprave. Povinnosť objednávateľa zaplatiť
cenu sa viaţe na splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo. Táto väzba je dôleţitá
hľadiska povinnosti objednávateľa platiť zmluvnú pokutu za omeškanie so zaplatením ceny
diela. Pokiaľ zhotoviteľ nesplní svoj záväzok dielo vykonať, nemôţe sa objednávateľ dostať
do omeškania.
V konkrétnom prípade to znamená, ţe ak zhotovíteľ (ţalobca) dodal dielo s vadami,
nevznikla objednávateľovi (ţalovanému) povinnosť zaplatiť cenu, a preto sa nemohol dostať
do omeškania, teda neporušil zmluvnú povinnosť uvedenú v či. VI bod 4 zmluvy o dielo.
Následne ţalovanému nemohla vzniknúť ani povinnosť platiť dohodnutú zmluvnú pokutu,
a to ani za predpokladu, ak by dielo s vadami prevzal.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na
zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny
predpis, neţ by pouţiť mal, alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyloţil. V danom prípade oba konajúce súdy dospeli k nesprávnemu výkladu správne
aplikovaného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdili
(ustanovenie § 243f ods. 1 písm. c) OSP).
Navrhol preto, aby dovolací súd napadnuté rozsudky v napadnutých častiach zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dovolací súd mimoriadne dovolanie doručil účastníkom na vyjadrenie ( § 243i ods. 1,
OSP).
Ţalovaný, ktorý svojím podnetom inicioval podanie mimoriadneho dovolania
Generálnej prokuratúre SR, vo svojom vyjadrení uviedol, ţe ho nezastupuje, právny zástupca
v pôvodnom konaní JUDr. Š. L., ktorého plnú moc odvolal a ţe vo vyššie uvedených
súdnych konaniach vrátane konania o mimoriadnom dovolaní v súčasnosti je zastúpený len
spoločnosťou S., s. r. o. podľa plnomocenstva zo dňa 18. 03. 2010 (toto plnomocenstvo
malo byť podľa textu mimoriadneho dovolania zaslané na tunajší súd spolu s mimoriadnym
dovolaním). Vzhľadom na túto skutočnosť ţiada súd, aby písomnosti adresované ţalovanému
zasielal na adresu našej spoločnosti S., s. r. o., so sídlom: V., X. B.
Ţalovaný sa v celom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi mimoriadneho dovolania a tieţ
s návrhom generálneho prokurátora na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní. Ţalobca
nesplnil svoj hlavný záväzok vykonať dielo jeho riadnym ukončením, a jeho odovzdaním.
Pokiaľ zhotoviteľ (ţalobca) nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo, nemôţe ani
objednávateľovi (ţalovanému) vzniknúť v zmysle § 537 ods. 2 Obch. zák. povinnosť dielo
prevziať.
Ak zhotoviteľ (ţalobca) dodal dielo s vadami, nevznikla objednávateľovi
(ţalovanému) povinnosť zaplatiť cenu a preto sa nemohol dostať do omeškania, teda ţalovaný
dal tieţ do pozornosti dovolacieho súdu, ţe v podstate súčasťou mimoriadnym dovolaním
napadnutého rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 09. 12. 2008 č. k. 8Cb 5/2005-318 je
dopĺňací rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 25. 02. 2009 č. k. 8Cb 5/2005-341, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2009 (ďalej len „dopĺňací rozsudok“) a ktorý
mimoriadnym dovolaním nebol dotknutý. Inými slovami, výrok dopĺňacieho rozsudku,
ktorým Okresný súd Senica zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania 15 %
ročne zo sumy 365 945.- Sk. t. j. 12 147,15 eur, za čas od 19. 08. 2004 do zaplatenia, je podľa
jeho názoru závislý od výroku rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 09.12. 2008 č. k.
8Cb 5/2005-318, ktorým súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi okrem iného sumu
365 945.- Sk, t. j. 12 147,15 eur a vo zvyšku ţalobu o zaplatenie úroku z omeškania zamietol.
Uvedený názor ţalovaného je zaloţený na tom, ţe ak by Okresný súd Senica
rozsudkom zo dňa 09. 12. 2008 č. k. 8Cb 5/2005-318 neuloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť
ţalobcovi pohľadávku vo výške 365 945,- Sk (z dôvodu, ţe podľa názoru Okresného súdu
Senica vznikol ţalobcovi voči ţalovanému nárok na zaplatenie ceny diela v uvedenej výške –
avšak podľa mimoriadneho dovolania ako aj podľa názoru ţalovaného v zmysle jeho podnetu
na mimoriadne dovolanie ţalobcovi voči ţalovanému nárok na zaplatenie ceny diela
nevznikol – teda v otázke vzniku nároku na zaplatenie ceny diela Okresný súd Senica ako ai
právne posúdili), nemohol by Okresný súd Senica dopĺňacím rozsudkom priznať ţalobcovi
zároveň úrok z omeškania 15 % ročne (t. j. príslušenstvo pohľadávky) z uvedenej pohľadávky
z titulu omeškania ţalovaného so zaplatením ceny diela ţalobcovi.
Ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, JUDr. P. Č., k mimoriadnemu
dovolaniu sa vyjadril, ţe súd prvého stupňa v danej veci dospel k záveru, ţe v predmetnom
prípade prekáţkou prevzatia diela ţalovaným nemôţe byť pouţitie dreva inej neţ
predpokladanej kvality a zhotovenie diela iným spôsobom, neţ bol uvedený v projektovej
dokumentácii, keďţe tieto zmeny v realizácii nie sú v rozpore s funkciou tohto konkrétneho
diela. Ţalobca teda ţalovanému dielo odovzdal dokončené, aj keď s vadami, pretoţe
zhotovenie diela pôvodne dohodnutým (bez zhotovenia spôsobom pero - dráţka) a z reziva
inej neţ pôvodne dohodnutej kvality, nič nemení na moţnosti uţívať dielo na účel, na ktoré
bolo zhotovené.
Na odvolanie ţalovaného vo vecí rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom
z 19. novembra 2009, č. k. 21Cob 133/2009-355, ktorý rozsudok prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil so záverom súdu
prvého stupňa o odovzdaní a prevzatí diela preberacím protokolom z 27. júla 2004. V konaní
bolo bez pochýb preukázané, protokol za objednávateľa podpísala osoba oprávnená na
prevzatie diela podľa článku VIII. bod 1. zmluvy – Ing. J. S. V tejto súvislosti odvolací súd uţ
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci (Uznesenie 21Cob 143/2007) konštatoval, ţe
z obsahu zmluvy nevyplýva ako podmienka účinného prevzatia diela podpísanie protokolu
súčasne oboma osobami oprávnenými k takémuto úkonu podľa zmluvy a súčasne, ţe záznam
na protokole o výhradách voči kvalite pouţitého materiálu a vykonaných prác bez ďalšieho
nie je dôkazom o tom, ţe si ţalovaný uplatnil niektorý z nárokov vyplývajúcich z vád diela,
prípadne, ţe dielo vôbec neprevzal (prevzatie s vadami a nedostatkami, ktoré nebránia
a nesťaţujú uţívanie diela predpokladá aj článok VIII. bod 6 zmluvy účastníkov). Tvrdenie
ţalovaného o dodatočnom pozmenení obsahu protokolu povaţoval odvolací súd za účelové aj
vzhľadom na skutočnosť, ţe podľa týchto tvrdení text protokolu mal byť doplnený iba o slová
„objednávateľ dielo: preberá (v krúţku) – nepreberá“, hoci z celého obsahu protokolu je
zrejmé, ţe tento bol vyhotovený za účelom odovzdania a prevzatia diela (jeho podpísanie
preto logicky je potrebné povaţovať za prejav súhlasu s odovzdaním a prevzatím diela)
a tento obsahuje aj záznam o vykonaní úprav obsiahnutých v zápise z 15. júla 2004. Záznam
o tvrdenej vade spočívajúcej v nepouţití systému pero-dráţka pritom neobsahuje preberací
protokol z 27. júla 2004, ani súpis vád z predchádzajúceho preberacieho konania z 15. júla
2004, odhliadnuc uţ od skutočnosti, ţe pouţitie tohto systému nie špecifikované ani v článku
II. zmluvy upravujúcom predmet zmluvy účastníkov.
Za takýchto okolností, vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný nepreukázal uplatnenie si
nároku na zľavu z ceny diela, a skutočnosť, ţe v konaní uplatneným nárokom je nárok na
doposiaľ neuhradenú časť pevne stanovenej ceny diela, vznikajúci podľa § 548 ods. 1 Obch.
zák. vykonaním diela, dokladom o ktorom je protokol o jeho prevzatí, nemal odvolací súd
pochybnosti o oprávnenosti fakturácie a návrhu ţalobcu v tejto časti.
Námietku odvolateľa týkajúcu sa neprimeranej výšky zmluvnej pokuty a nesúladu
uplatnenia tohto práva ţalobcu so zásadami poctivého obchodného styku povaţoval odvolací
súd za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, ţe podľa obsahu zmluvy (článok VI. bod 1)
rovnakou výškou pokuty bol zabezpečený záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodať dielo
riadne a včas, ktoré si ţalovaný neuplatnil. Pokutami vo výške 10 000,-Sk za kaţdý začatý
týţdeň omeškania, 50,- Sk za kaţdú hodinu omeškania a 1 000,-Sk za kaţdý deň omeškania
boli navyše zabezpečené iné záväzky ţalobcu – vypratanie stanoviska, odstraňovanie vád
a nedorobkov.
Vyslovil názor, ţe predmetným návrhom neboli naplnené ustanovenia § 243e a násl.
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a to z dôvodu, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu nebol porušený zákon v zmysle ustanovenia § 243f zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, neboli narušené práva resp. zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, resp. právnických osôb.
Odporca nevyuţil mimoriadne opravný prostriedok, t. j. dovolanie kde by mohol
procesné napadnúť konanie súdu. V konaní nedošlo k vadám v zmysle § 237 OSP, je
nespochybniteľné, ţe konanie nie je postihnuté inou vadou, ktoré by malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a nestotoţnil sa s názorom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávne právnom posúdení veci.
Zhotoviteľ riadne a včas odovzdal zhotovené dielo. Na základe toho bol spracovaný
preberací protokol a bol parafovaný objednávateľom. Stotoţnil sa s názorom Krajského súdu
v Trnave, čo sa týka výroku rozhodnutia, ako aj odôvodnenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, ţe
sú splnené procesné podmienky mimoriadneho dovolania (§ 243e - § 243i OSP) preskúmal
výrok napadnutého rozsudku v rozsahu napadnutom mimoriadnym dovolaním (§ 243i ods. 2
v spojení s § 242 ods. 1 OSP) a zistil, ţe toto dovolanie nie je právne dôvodné, preto ho
zamietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 OSP).
Dovolací súd predovšetkým musí reagovať na úvod vyjadrenia ţalovaného na
mimoriadne dovolanie (prvá strana, druhý odsek), vypracované Advokátskou kanceláriou S.,
s. r. o., a podpísanou JUDr. Ľ. N., advokátom a konateľom.
Procesné poučenia súd poskytuje účastníkom konania, ale neposkytuje ich v prípade
zastúpenia účastníka advokátom (§ 5 OSP), čo platí aj o tomto prípade.
Na rozdiel od stanoviska a právneho hodnotenia v mimoriadnom dovolaní, dovolací
súd vychádza z toho, ţe oba súdy rozhodli správne a na ich právne závery sa dovolací súd
odvoláva. Zistený skutkový stav bol dostatočným podkladom pre spravodlivé rozhodnutie
súdov (§ 153 ods. 1 pre odvolací súd v spojení s § 211 ods. 2 OSP). Mimoriadne dovolanie
svojím obsahom bolo nad rámec samotného podnetu a neprípustne sa dotýka postupu súdov.
Podľa § 243e ods. 1 OSP „Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,
ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto
ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie“.
Základnou podmienkou pre podanie mimoriadneho dovolania je to, „ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu“.
V mimoriadnom dovolaní (na str. 4, 5) sa konštatujú všeobecné ustanovenia OSP
(§ 1, § 2, ), z ktorých všetky súdy v občianskoprávnom konaní vychádzajú, ďalej
hmotnoprávne ustanovenia, § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Z. z. Obch. zák. a urobil školský
výklad pre všeobecná súdy, ktoré vo veci rozhodovali ohľadne ustanovení § 324 ods. 1,
§ 536 ods. 1, § 537 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 2, 4 a § 560 ods. 1 tohto zákona.
Taktieţ poukázal na hmotnoprávne ustanovenie § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka ohľadne
úpravy zmluvnej pokuty. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní konštatuje, ţe
„citovanými právnymi predpismi sa konajúce súdy dôsledne neriadili“, pričom názor
dovolacieho súdu je taký, ţe súdy sa štandardne riadili týmito právnymi predpismi.
Zmluva o dielo, podľa rozsahu a obtiaţnosti zhotovenia diela, počnúc jej uzavretím
a realizáciou sa stáva zmluvou obtiaţnou a často aj právne komplikovanou. Často dochádza
k tomu, ţe dielo nemôţe byť zhotovené podľa objednávky objednávateľa či uţ pre prekáţky
na strane zhotoviteľa, alebo aj objednávateľa. Podstatnou náleţitosťou je, aby dielo bolo
zhotovené objednávateľom prevzaté a zaplatenie dohodnutej ceny za zhotovenie a tým aj
zmluva zavŕšená. Objednávateľ nemá povinnosť dielo prevziať ak vykazuje podstatné vady,
ak však dielo prevezme nastáva taký stav, ţe samotnú zmluvu o dielo uţ otvárať nemôţe
(nezaniká mu tým právo na prípadnú náhradu škody, pokiaľ by k vzniku škody došlo).
V tomto smere prvostupňový aj odvolací súd postup zachovali.
V mimoriadnom dovolaní rozoberá generálny prokurátor zmluvu o dielo, hodnotí
dôkazy aj keď tento postup zákon nepozná.
V tejto súvislosti k postupu súdov a následne k postupu generálneho prokurátora
k hodnoteniu tohto postupu v súvislosti s § 120 a nadväzujúcimi ustanoveniami § 125 a § 127
v spojení s § 132 OSP dovolací súd poznamenáva, ţe súdu pripadá do právomoci určiť
rozsah dôkaznej povinnosti, pričom v kontradiktórnom konaní hlavné postavenie majú
účastníci, ktorí navrhujú dokazovanie, ako aj súd, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, ktoré
účastníci nemôţu zabezpečiť. Aj v úvode ustanovenia § 132 OSP sa uvádza: „Dôkazy súd
hodnotí ....“ a teda ide o právo a povinnosť súdu, do ktorého postupu nikto ani generálny
prokurátor zasahovať nemôţe, nemôţe súd usmerňovať a súdu vytýkať tento postup zvlášť
keď nejde o konanie bez návrhu alebo o konanie, do ktorého prokurátor vstúpil a má práva
účastníka. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné predovšetkým účastníkom a prípadne
odvolaciemu (dovolaciemu) súdu, ktorému pripadá kompetenčne túto otázku posudzovať.
Zákon dáva dostatok moţnosti, aby účastník v rámci konania (opravných prostriedkov)
dosiahol nápravu, ak k takým vadám došlo. Tak isto generálnemu prokurátorovi pri
rozhodnutí o podaní či nepodaní mimoriadneho dovolania (§ 243e OSP) procesne nemôţe
zasahovať ani súd, aj keď o tomto mimoriadnom dovolaní rozhoduje. Nemoţno vidieť
porušenie zákona v tom, ţe súd mal odlišný názor na rozsah dôkaznej povinnosti
a vyhodnotenie dôkazov, ako má prokurátor. Ide o zásadnú otázku. Súd je pri rozhodovaní
viazaný Ústavou SR a ostatnými zákonmi a tieto dodrţuje. K porušeniu zákona môţe dôjsť
a len výnimočne dochádza.
Nezistil teda dovolací súd dôvody na zrušenie mimoriadnym dovolaním napadnutých
rozhodnutí, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1v spojení s § 243i ods. 2
OSP).
Úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe neboli
potrebné na účelné bránenie práva.
K podaniu označovaného právneho zástupcu S., s. r. o., JUDr. Ľ. N. advokát
a konateľ, dovolací sud poznamenáva, ţe procesné poučenie účastníkom súd neposkytuje,
keď tento je zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 OSP). Pre pána advokáta poznamenávame, ţe
je potrebné ujasniť si, kedy splnomocnenie vznikne, kedy zanikne a kto má doručovať
plnomocenstvo na zastupovanie pred súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová