Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a sudkýň JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci

mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2,

812 85 Bratislava, z 22. novembra 2010 pod č. VI/2 Pz 491/10 - 6, proti rozsudku

Okresného súdu v Senici z 9. decembra 2008 č. k. – 318, okrem výroku, ktorým

súd ţalobu vo zvyšku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave z 19. novembra 2009 č. k. – 355, v právnej veci

ţalobcu: P. P., S., C., zast. JUDr. P. Č., advokátom Advokátska kancelária L., B., proti

ţalovanému: H. a spol., a. s., V., S., zast. JUDr. Š. L., Š., Š. – S., o zaplatenie 12.147,15

eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky podané pod č. VI/2 Pz 491/10 - 6 podané proti rozsudku Okresného

súdu v Senici z 09. 12. 2008 č. k. – 318, okrem výroku, ktorým súd ţalobu vo

zvyšku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trnave z 19. júla 2009 č. k. – 355, z a m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e:

Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podal podnet na podanie

mimoriadneho dovolania v predmetnej veci účastník konania na strane ţalovaného, H. a

spol., a. s., V., S., zastúpený advokátskou kanceláriou S., s. r. o., so sídlom V., X. B.

Okresný súd v Senici rozsudkom z 09. decembra 2008 č. k. – 318

ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 365 945,- Sk a zmluvnú pokutu vo

výške 1 % denne z čiastky 365 945.- Sk, za čas od 19. augusta 2004 do zaplatenia, všetko do

3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd ţalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty

zamietol. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania

v sume 572 171,- Sk, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to advokátovi

JUDr. P. Č. a povinnosť zaplatiť Okresnému súdu v Senici náhradu trov konania, ktoré

vznikli štátu v sume 8 130,- Sk do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa v danej veci dospel k záveru, ţe v predmetnom prípade prekáţkou

prevzatia diela ţalovaným nemôţe byť pouţitie dreva inej neţ predpokladanej kvality

a zhotovenie diela iným spôsobom, neţ bol uvedený v projektovej dokumentácii, keďţe tieto

zmeny v realizácii nie sú v rozpore s funkciou tohto konkrétneho diela. Ţalobca teda

ţalovanému dielo odovzdal dokončené, aj keď s vadami, pretoţe zhotovenie diela iným

spôsobom neţ pôvodne dohodnutým (bez zhotovenia spôsobom pero-dráţka) a z reziva inej

leţ pôvodne dohodnutej kvality, nič nemení na moţnosti uţívať dielo na účel, na ktoré bolo

zhotovované.

Na odvolanie ţalovaného vo veci rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom

z 19. novembra 2009 č. k. -355, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil so záverom súdu

prvého stupňa o odovzdaní a prevzatí diela preberacím protokolom z 27. júla 2004. V konaní

bolo bez pochybností preukázané, ţe protokol za objednávateľa podpísala osoba oprávnená na

prevzatie diela podľa článku VIII. bod 1. zmluvy – Ing. J. S.. V tejto súvislosti odvolací súd

uţ vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci (uznesenie ) konštatoval,

ţe z obsahu zmluvy nevyplýva ako podmienka účinného prevzatia diela podpísanie protokolu

3

súčasne oboma osobami oprávnenými k takémuto úkonu podľa zmluvy a súčasne, ţe záznam

na protokole o výhradách voči kvalite pouţitého materiálu a vykonaných prác bez ďalšieho

nie je dôkazom o tom, ţe si ţalovaný uplatnil niektorý z nárokov vyplývajúcich z vád diela,

prípadne, ţe dielo vôbec neprevzal (prevzatie s vadami a nedostatkami, ktoré nebránia

a nesťaţujú uţívanie diela predpokladá aj článok VIII. bod 6 zmluvy účastníkov). Tvrdenie

ţalovaného o dodatočnom pozmenení obsahu protokolu povaţoval odvolací súd za účelové aj

vzhľadom na skutočnosť, ţe podľa týchto tvrdení text protokolu mal byť doplnený iba o slová

„objednávateľ dielo: preberá (v krúţku) – nepreberá“, hoci z celého obsahu protokolu je

zrejmé, ţe tento bol vyhotovený za účelom odovzdania a prevzatia diela (jeho podpísanie

preto logicky treba povaţovať za prejav súhlasu s odovzdaním a prevzatím diela) a tento

obsahuje aj záznam o vykonaní úprav obsiahnutých v zápise z 15. júla 2004. Záznam

o tvrdenej vade spočívajúcej v nepouţití systému pero-dráţka pritom neobsahuje preberací

protokol z 27. júla 2004, ani súpis vád z predchádzajúceho preberacieho konania z 15. júla

2004, odhliadnuc uţ od skutočnosti, ţe pouţitie tohto systému nie je špecifikované ani

v článku II. zmluvy upravujúcom predmet zmluvy účastníkov.

Za takýchto okolností, vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný nepreukázal uplatnenie si

nároku na zľavu z ceny diela a skutočnosť, ţe v konaní uplatneným nárokom je nárok na

doposiaľ neuhradenú časť pevne stanovenej ceny diela, vznikajúci podľa § 548 ods. 1

Obch. zák. vykonaním diela, dokladom o ktorom je protokol o jeho prevzatí, nemal odvolací

súd pochybnosti o oprávnenosti fakturácie a návrhu ţalobcu v tejto časti.

Námietku odvolateľa týkajúcu sa neprimeranej výšky zmluvnej pokuty a nesúladu

uplatnenia tohto práva ţalobcu so zásadami poctivého obchodného styku povaţoval odvolací

súd za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, ţe podľa obsahu zmluvy (článok VI. bod 1)

rovnakou výškou pokuty bol zabezpečený záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodať dielo

riadne a včas, ktorú si ţalovaný neuplatnil. Pokutami vo výške 10 000,- Sk za kaţdý začatý

týţdeň omeškania, 500,- Sk za kaţdú hodinu omeškania a 1 000,- Sk za kaţdý deň omeškania

boli navyše zabezpečené iné záväzky ţalobcu – vypratanie stanoviska, odstraňovanie vád

a nedorobkov.

Generálny prokurátor videl, ţe predmetnými rozsudkami súdov v napadnutej časti bol

porušený zákon.

4

Poukázal pritom na procesné ustanovenia , a ďalej na ustanovenia

, , , , , , ,

ods. 1, 2, 4, § 560 ods.1, a ďalej na ustanovenie § 544 ods. 1 Obč. zák., ktorými právnymi

predpismi sa konajúce súdy dôsledne neriadili.

Konajúce súdy pri právnom posúdení uplatneného nároku vzali do úvahy skutočnosť,

ţe realizácia diela iným spôsobom neţ bol uvedený v projektovej dokumentácii nie je

v rozpore s funkciou konkrétneho diela. Nezaoberali sa otázkou, či došlo k zániku hlavného

záväzku zhotoviteľa (ţalobcu), t. j. kedy bola jeho povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o dielo

splnená.

Všeobecne sa splnenie (solúcia) povaţuje za právny úkon povinnej osoby v tomto

prípade zhotoviteľa, ktorý s úmyslom splniť povinnosť poskytne oprávnenej osobe

(objednávateľovi) to, čo je predmetom plnenia. Splnenie záväzku upravuje Obch. zák.

kogentným ustanovením § 324 v rámci všeobecných ustanovení obchodných záväzkových

vzťahov. Na splnenie záväzku musí byť povinnosť splnená kvalifikovaným spôsobom, teda

včas a riadne. Základná povinnosť zhotoviteľa (ţalobcu) vykonať dielo v intenciách

ustanovenia § 554 ods. 1 Obch. zák. je splnená vykonaním diela za predpokladu, ţe dielo bolo

ukončené riadne. Riadne ukončené dielo je len také, ktoré je v takom stave, ktorý zodpovedá

ustanoveniam zmluvy.

Z čl. II zmluvy o dielo č. SU-21/2004 z 30. apríla 2004 uzavretej medzi ţalovaným

(objednávateľom) a ţalobcom (zhotoviteľom) vyplýva, ţe predmetom zmluvy je vykonanie

diela na základe projektovej dokumentácie – vykonávacieho projektu v bode 3 čl. II sa

následne ţalovaný zviazal za riadne a včas a v súlade s vykonávacím projektom vykonané

a objednávateľom prevzaté dielo zaplatiť dohodnutú cenu.

V tomto smere neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, ţe pouţitie systému pero-dráţka

nebolo špecifikované ani v čl. II zmluvy o dielo. Tak znalecký posudok, ako aj odborné

vyjadrenie č. 1 k znaleckému posudku zhodne uvádzajú, ţe celoplošný zaklop („debnenie“)

nie je zhotovený z doskového reziva 24 x 150 systémom pero-dráţka. Z výsluchov svedkov

H. a Z. vyplýva, ţe ţalobca mal projektovú dokumentáciu k dispozícii uţ pri uzatváraní

zmluvy o dielo č. SÚ 21/2004 a bol s ňou oboznámený. K realizácii diela podľa projektovej

dokumentácie ţalobcom nedošlo a vykazovalo vady.

5

Objednávateľ (ţalovaný) povinnosť prevziať dielo s vadami nemá. Aj v čl. VIII bod 6

zmluvy o dielo je deklarované právo a nie povinnosť objednávateľa prevziať dielo s drobnými

vadami a nedorobkami.

Ustanovenie § 537 ods. 2 Obch. zák. síce ustanovuje, ţe objednávateľ je povinný

vykonané dielo prevziať. Uvedené ustanovenie musíme vykladať vo väzbe na ďalšie

ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo. Ustanovenie § 554 ods. 1 Obch. zák. za vykonané

dielo povaţuje len dielo riadne ukončené, t. j. také, ktoré zodpovedá výsledku určenému

v zmluve. Ak tomu tak nie je, ide o dielo majúce vady (§ 560 ods. 1 Obch. zák. ), teda nie je

riadne ukončené, a preto nespĺňa jednu z povinnosti, ktorú implikuje povinnosť vykonať

dielo.

Pokiaľ zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť‚ vykonať dielo, nemôţe ani

objednávateľovi vzniknúť v zmysle § 537 ods. 2 Obch. zák. povinnosť dielo prevziať.

Ţalobca počas celého konania tvrdil, ţe dielo neprevzal, uvedená skutočnosť vyplýva

aj z výpovedí svedkov Ing. S. a B. L., ktorí sa mali zúčastniť na preberacom konaní.

upravuje povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo

v § 548 Obch. zák., ktoré je dispozitívne. V konkrétnom prípade sa zmluvné strany dohodli,

ţe objednávateľ sa zaväzuje prevziať riadne v súlade s vykonávacím projektom vykonané

dielo a za prevzaté dielo zaplatiť dohodnutú cenu.

Zo zmluvy o dielo č. SU-21/2004 teda vyplýva, ţe nárok na zaplatenie ceny vzniká

riadnym vykonaním diela. Vykonaním diela v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák. je splnený

záväzok zhotoviteľa, pričom za vykonanie diela citované ustanovenie povaţuje jeho riadne

ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Ak dielo nezodpovedá výsledku

určenému v zmluve, má vady a takéto dielo nie je riadne ukončené. Ak má dielo vady, hoci aj

drobné, ktoré nebránia uţívaniu diela, nie je riadne ukončené. V tomto smere poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. .

Zo znaleckého posudku číslo 40/2007 zo 17. septembra 2007 vypracovaného S. v B.

(znaleckým ) vyplýva, ţe predmetné dielo nebolo zhotovené v súlade s projektovou

dokumentáciou. Nedostatky spočívajú v kvalite materiálu a v kvalite zhotovenia diela.

Celoplošný zaklop („debnenie“) nie je zhotovený z doskového reziva 24 x 150 systémom

6

pero-dráţka a triedy SI. Na celú nosnú konštrukciu dreva nebolo pouţité rezivo triedy SI.

Strieška komína z hliníka nebola namontovaná.

To, ţe dielo nebolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie vyplýva i z odborného

vyjadrenia č. 1 k znaleckému posudku č. 40/2007, ktorý vypracoval znalecký ústav S. v B. 6.

septembra 2008.

Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, ţe ţalobcovi (zhotoviteľovi) nárok na

zaplatenie ceny nevznikol, pretoţe dielo riadne neukončil. Dôsledkom nesprávneho právneho

posúdenia uplatneného nároku v časti istiny bolo uloţenie povinnosti ţalovanému zaplatiť

zmluvnú pokutu.

V čl. VI. bod 4 zmluvy o dielo bola dohodnutá zmluvná pokuta v prípade omeškania

objednávateľa so splnením svojho peňaţného záväzku akéhokoľvek druhu vo výške 1 %

z dlhovanej čiastky za kaţdý deň omeškania.

Primárnym predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda medzi

zmluvnými stranami. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlţník poruší zmluvnú

povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou.

Najčastejším pochybením v súdnej praxi je výklad a aplikácia ustanovenia § 537 ods.

2 Obch. zák., z ktorého sa spravidla mylne vyvodzuje, ţe objednávateľ má povinnosť prevziať

dielo aj s drobnými vadami a nedorobkami, ktoré nebránia uţívaniu diela. Ak tak neurobí,

dostane sa do omeškania a v prípade dojednania zmluvnej pokuty vzniká povinnosť ju platiť.

Takýto výklad je nesprávny a nemá oporu v právnej úprave. Povinnosť objednávateľa zaplatiť

cenu sa viaţe na splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo. Táto väzba je dôleţitá

hľadiska povinnosti objednávateľa platiť zmluvnú pokutu za omeškanie so zaplatením ceny

diela. Pokiaľ zhotoviteľ nesplní svoj záväzok dielo vykonať, nemôţe sa objednávateľ dostať

do omeškania.

V konkrétnom prípade to znamená, ţe ak zhotovíteľ (ţalobca) dodal dielo s vadami,

nevznikla objednávateľovi (ţalovanému) povinnosť zaplatiť cenu, a preto sa nemohol dostať

do omeškania, teda neporušil zmluvnú povinnosť uvedenú v či. VI bod 4 zmluvy o dielo.

Následne ţalovanému nemohla vzniknúť ani povinnosť platiť dohodnutú zmluvnú pokutu,

a to ani za predpokladu, ak by dielo s vadami prevzal.

7

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny

predpis, neţ by pouţiť mal, alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyloţil. V danom prípade oba konajúce súdy dospeli k nesprávnemu výkladu správne

aplikovaného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdili

(ustanovenie ).

Navrhol preto, aby dovolací súd napadnuté rozsudky v napadnutých častiach zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dovolací súd mimoriadne dovolanie doručil účastníkom na vyjadrenie ( § 243i ods. 1,

).

Ţalovaný, ktorý svojím podnetom inicioval podanie mimoriadneho dovolania

Generálnej prokuratúre SR, vo svojom vyjadrení uviedol, ţe ho nezastupuje, právny zástupca

v pôvodnom konaní JUDr. Š. L., ktorého plnú moc odvolal a ţe vo vyššie uvedených

súdnych konaniach vrátane konania o mimoriadnom dovolaní v súčasnosti je zastúpený len

spoločnosťou S., s. r. o. podľa plnomocenstva zo dňa 18. 03. 2010 (toto plnomocenstvo

malo byť podľa textu mimoriadneho dovolania zaslané na tunajší súd spolu s mimoriadnym

dovolaním). Vzhľadom na túto skutočnosť ţiada súd, aby písomnosti adresované ţalovanému

zasielal na adresu našej spoločnosti S., s. r. o., so sídlom: V., X. B.

Ţalovaný sa v celom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi mimoriadneho dovolania a tieţ

s návrhom generálneho prokurátora na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní. Ţalobca

nesplnil svoj hlavný záväzok vykonať dielo jeho riadnym ukončením, a jeho odovzdaním.

Pokiaľ zhotoviteľ (ţalobca) nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo, nemôţe ani

objednávateľovi (ţalovanému) vzniknúť v zmysle § 537 ods. 2 Obch. zák. povinnosť dielo

prevziať.

Ak zhotoviteľ (ţalobca) dodal dielo s vadami, nevznikla objednávateľovi

(ţalovanému) povinnosť zaplatiť cenu a preto sa nemohol dostať do omeškania, teda ţalovaný

dal tieţ do pozornosti dovolacieho súdu, ţe v podstate súčasťou mimoriadnym dovolaním

napadnutého rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 09. 12. 2008 č. k. -318 je

dopĺňací rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 25. 02. 2009 č. k. -341, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2009 (ďalej len „dopĺňací rozsudok“) a ktorý

mimoriadnym dovolaním nebol dotknutý. Inými slovami, výrok dopĺňacieho rozsudku,

8

ktorým Okresný súd Senica zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania 15 %

ročne zo sumy 365 945.- Sk. t. j. 12 147,15 eur, za čas od 19. 08. 2004 do zaplatenia, je podľa

jeho názoru závislý od výroku rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 09.12. 2008 č. k.

-318, ktorým súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi okrem iného sumu

365 945.- Sk, t. j. 12 147,15 eur a vo zvyšku ţalobu o zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

Uvedený názor ţalovaného je zaloţený na tom, ţe ak by Okresný súd Senica

rozsudkom zo dňa 09. 12. 2008 č. k. -318 neuloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť

ţalobcovi pohľadávku vo výške 365 945,- Sk (z dôvodu, ţe podľa názoru Okresného súdu

Senica vznikol ţalobcovi voči ţalovanému nárok na zaplatenie ceny diela v uvedenej výške –

avšak podľa mimoriadneho dovolania ako aj podľa názoru ţalovaného v zmysle jeho podnetu

na mimoriadne dovolanie ţalobcovi voči ţalovanému nárok na zaplatenie ceny diela

nevznikol – teda v otázke vzniku nároku na zaplatenie ceny diela Okresný súd Senica ako ai

právne posúdili), nemohol by Okresný súd Senica dopĺňacím rozsudkom priznať ţalobcovi

zároveň úrok z omeškania 15 % ročne (t. j. príslušenstvo pohľadávky) z uvedenej pohľadávky

z titulu omeškania ţalovaného so zaplatením ceny diela ţalobcovi.

Ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, JUDr. P. Č., k mimoriadnemu

dovolaniu sa vyjadril, ţe súd prvého stupňa v danej veci dospel k záveru, ţe v predmetnom

prípade prekáţkou prevzatia diela ţalovaným nemôţe byť pouţitie dreva inej neţ

predpokladanej kvality a zhotovenie diela iným spôsobom, neţ bol uvedený v projektovej

dokumentácii, keďţe tieto zmeny v realizácii nie sú v rozpore s funkciou tohto konkrétneho

diela. Ţalobca teda ţalovanému dielo odovzdal dokončené, aj keď s vadami, pretoţe

zhotovenie diela pôvodne dohodnutým (bez zhotovenia spôsobom pero - dráţka) a z reziva

inej neţ pôvodne dohodnutej kvality, nič nemení na moţnosti uţívať dielo na účel, na ktoré

bolo zhotovené.

Na odvolanie ţalovaného vo vecí rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom

z 19. novembra 2009, č. k. -355, ktorý rozsudok prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil so záverom súdu

prvého stupňa o odovzdaní a prevzatí diela preberacím protokolom z 27. júla 2004. V konaní

bolo bez pochýb preukázané, protokol za objednávateľa podpísala osoba oprávnená na

prevzatie diela podľa článku VIII. bod 1. zmluvy – Ing. J. S. V tejto súvislosti odvolací súd uţ

vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci (Uznesenie ) konštatoval, ţe

9

z obsahu zmluvy nevyplýva ako podmienka účinného prevzatia diela podpísanie protokolu

súčasne oboma osobami oprávnenými k takémuto úkonu podľa zmluvy a súčasne, ţe záznam

na protokole o výhradách voči kvalite pouţitého materiálu a vykonaných prác bez ďalšieho

nie je dôkazom o tom, ţe si ţalovaný uplatnil niektorý z nárokov vyplývajúcich z vád diela,

prípadne, ţe dielo vôbec neprevzal (prevzatie s vadami a nedostatkami, ktoré nebránia

a nesťaţujú uţívanie diela predpokladá aj článok VIII. bod 6 zmluvy účastníkov). Tvrdenie

ţalovaného o dodatočnom pozmenení obsahu protokolu povaţoval odvolací súd za účelové aj

vzhľadom na skutočnosť, ţe podľa týchto tvrdení text protokolu mal byť doplnený iba o slová

„objednávateľ dielo: preberá (v krúţku) – nepreberá“, hoci z celého obsahu protokolu je

zrejmé, ţe tento bol vyhotovený za účelom odovzdania a prevzatia diela (jeho podpísanie

preto logicky je potrebné povaţovať za prejav súhlasu s odovzdaním a prevzatím diela)

a tento obsahuje aj záznam o vykonaní úprav obsiahnutých v zápise z 15. júla 2004. Záznam

o tvrdenej vade spočívajúcej v nepouţití systému pero-dráţka pritom neobsahuje preberací

protokol z 27. júla 2004, ani súpis vád z predchádzajúceho preberacieho konania z 15. júla

2004, odhliadnuc uţ od skutočnosti, ţe pouţitie tohto systému nie špecifikované ani v článku

II. zmluvy upravujúcom predmet zmluvy účastníkov.

Za takýchto okolností, vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný nepreukázal uplatnenie si

nároku na zľavu z ceny diela, a skutočnosť, ţe v konaní uplatneným nárokom je nárok na

doposiaľ neuhradenú časť pevne stanovenej ceny diela, vznikajúci podľa § 548 ods. 1 Obch.

zák. vykonaním diela, dokladom o ktorom je protokol o jeho prevzatí, nemal odvolací súd

pochybnosti o oprávnenosti fakturácie a návrhu ţalobcu v tejto časti.

Námietku odvolateľa týkajúcu sa neprimeranej výšky zmluvnej pokuty a nesúladu

uplatnenia tohto práva ţalobcu so zásadami poctivého obchodného styku povaţoval odvolací

súd za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, ţe podľa obsahu zmluvy (článok VI. bod 1)

rovnakou výškou pokuty bol zabezpečený záväzok ţalobcu ako zhotoviteľa dodať dielo

riadne a včas, ktoré si ţalovaný neuplatnil. Pokutami vo výške 10 000,-Sk za kaţdý začatý

týţdeň omeškania, 50,- Sk za kaţdú hodinu omeškania a 1 000,-Sk za kaţdý deň omeškania

boli navyše zabezpečené iné záväzky ţalobcu – vypratanie stanoviska, odstraňovanie vád

a nedorobkov.

Vyslovil názor, ţe predmetným návrhom neboli naplnené ustanovenia § 243e a násl.

a to z dôvodu, ţe právoplatným

rozhodnutím súdu nebol porušený zákon v zmysle ustanovenia

10

, neboli narušené práva resp. zákonom chránené záujmy

fyzických osôb, resp. právnických osôb.

Odporca nevyuţil mimoriadne opravný prostriedok, t. j. dovolanie kde by mohol

procesné napadnúť konanie súdu. V konaní nedošlo k vadám v zmysle , je

nespochybniteľné, ţe konanie nie je postihnuté inou vadou, ktoré by malo za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a nestotoţnil sa s názorom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávne právnom posúdení veci.

Zhotoviteľ riadne a včas odovzdal zhotovené dielo. Na základe toho bol spracovaný

preberací protokol a bol parafovaný objednávateľom. Stotoţnil sa s názorom Krajského súdu

v Trnave, čo sa týka výroku rozhodnutia, ako aj odôvodnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

sú splnené procesné podmienky mimoriadneho dovolania ( - ) preskúmal

výrok napadnutého rozsudku v rozsahu napadnutom mimoriadnym dovolaním (§ 243i ods. 2

v spojení s ) a zistil, ţe toto dovolanie nie je právne dôvodné, preto ho

zamietol ( v spojení s ).

Dovolací súd predovšetkým musí reagovať na úvod vyjadrenia ţalovaného na

mimoriadne dovolanie (prvá strana, druhý odsek), vypracované Advokátskou kanceláriou S.,

s. r. o., a podpísanou JUDr. Ľ. N., advokátom a konateľom.

Procesné poučenia súd poskytuje účastníkom konania, ale neposkytuje ich v prípade

zastúpenia účastníka advokátom ( ), čo platí aj o tomto prípade.

Na rozdiel od stanoviska a právneho hodnotenia v mimoriadnom dovolaní, dovolací

súd vychádza z toho, ţe oba súdy rozhodli správne a na ich právne závery sa dovolací súd

odvoláva. Zistený skutkový stav bol dostatočným podkladom pre spravodlivé rozhodnutie

súdov ( pre odvolací súd v spojení s ). Mimoriadne dovolanie

svojím obsahom bolo nad rámec samotného podnetu a neprípustne sa dotýka postupu súdov.

Podľa „Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

11

ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie“.

Základnou podmienkou pre podanie mimoriadneho dovolania je to, „ţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu“.

V mimoriadnom dovolaní (na str. 4, 5) sa konštatujú všeobecné ustanovenia

(§ 1, § 2, ), z ktorých všetky súdy v občianskoprávnom konaní vychádzajú, ďalej

hmotnoprávne ustanovenia, Obch. zák. a urobil školský

výklad pre všeobecná súdy, ktoré vo veci rozhodovali ohľadne ustanovení § 324 ods. 1,

§ 536 ods. 1, § 537 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 2, 4 a § 560 ods. 1 tohto zákona.

Taktieţ poukázal na hmotnoprávne ustanovenie ohľadne

úpravy zmluvnej pokuty. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní konštatuje, ţe

„citovanými právnymi predpismi sa konajúce súdy dôsledne neriadili“, pričom názor

dovolacieho súdu je taký, ţe súdy sa štandardne riadili týmito právnymi predpismi.

Zmluva o dielo, podľa rozsahu a obtiaţnosti zhotovenia diela, počnúc jej uzavretím

a realizáciou sa stáva zmluvou obtiaţnou a často aj právne komplikovanou. Často dochádza

k tomu, ţe dielo nemôţe byť zhotovené podľa objednávky objednávateľa či uţ pre prekáţky

na strane zhotoviteľa, alebo aj objednávateľa. Podstatnou náleţitosťou je, aby dielo bolo

zhotovené objednávateľom prevzaté a zaplatenie dohodnutej ceny za zhotovenie a tým aj

zmluva zavŕšená. Objednávateľ nemá povinnosť dielo prevziať ak vykazuje podstatné vady,

ak však dielo prevezme nastáva taký stav, ţe samotnú zmluvu o dielo uţ otvárať nemôţe

(nezaniká mu tým právo na prípadnú náhradu škody, pokiaľ by k vzniku škody došlo).

V tomto smere prvostupňový aj odvolací súd postup zachovali.

V mimoriadnom dovolaní rozoberá generálny prokurátor zmluvu o dielo, hodnotí

dôkazy aj keď tento postup zákon nepozná.

V tejto súvislosti k postupu súdov a následne k postupu generálneho prokurátora

k hodnoteniu tohto postupu v súvislosti s § 120 a nadväzujúcimi ustanoveniami § 125 a § 127

v spojení s dovolací súd poznamenáva, ţe súdu pripadá do právomoci určiť

rozsah dôkaznej povinnosti, pričom v kontradiktórnom konaní hlavné postavenie majú

účastníci, ktorí navrhujú dokazovanie, ako aj súd, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, ktoré

12

účastníci nemôţu zabezpečiť. Aj v úvode ustanovenia sa uvádza: „Dôkazy súd

hodnotí ....“ a teda ide o právo a povinnosť súdu, do ktorého postupu nikto ani generálny

prokurátor zasahovať nemôţe, nemôţe súd usmerňovať a súdu vytýkať tento postup zvlášť

keď nejde o konanie bez návrhu alebo o konanie, do ktorého prokurátor vstúpil a má práva

účastníka. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné predovšetkým účastníkom a prípadne

odvolaciemu (dovolaciemu) súdu, ktorému pripadá kompetenčne túto otázku posudzovať.

Zákon dáva dostatok moţnosti, aby účastník v rámci konania (opravných prostriedkov)

dosiahol nápravu, ak k takým vadám došlo. Tak isto generálnemu prokurátorovi pri

rozhodnutí o podaní či nepodaní mimoriadneho dovolania ( ) procesne nemôţe

zasahovať ani súd, aj keď o tomto mimoriadnom dovolaní rozhoduje. Nemoţno vidieť

porušenie zákona v tom, ţe súd mal odlišný názor na rozsah dôkaznej povinnosti

a vyhodnotenie dôkazov, ako má prokurátor. Ide o zásadnú otázku. Súd je pri rozhodovaní

viazaný SR a ostatnými zákonmi a tieto dodrţuje. K porušeniu zákona môţe dôjsť

a len výnimočne dochádza.

Nezistil teda dovolací súd dôvody na zrušenie mimoriadnym dovolaním napadnutých

rozhodnutí, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1v spojení s § 243i ods. 2

).

Úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe neboli

potrebné na účelné bránenie práva.

K podaniu označovaného právneho zástupcu S., s. r. o., JUDr. Ľ. N. advokát

a konateľ, dovolací sud poznamenáva, ţe procesné poučenie účastníkom súd neposkytuje,

keď tento je zastúpený advokátom ( ). Pre pána advokáta poznamenávame, ţe

je potrebné ujasniť si, kedy splnomocnenie vznikne, kedy zanikne a kto má doručovať

plnomocenstvo na zastupovanie pred súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

13

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová