Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/40/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. Ch., bytom M.,

o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ,

o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C.,

JUDr. M. C., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., Mgr. K. H., JUDr. M. J., JUDr. J. K.,

JUDr. E. M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. A. P., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R.,

Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr. G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. E. Š., Mgr.

N. T., JUDr. J. U., JUDr. V. P., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K.,

JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr. V. S., JUDr. M. U., JUDr. D. W., n i e s ú v y l ú č e n í

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. (vec

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. ).

O d ô vo d n e n i e

V konaní o obnovu konania Okresného súdu Liptovký Mikuláš sp.zn.13C 151/2002,

vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš od sp. zn. podaním zo dňa

21.12.2010 vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš ako i sudcom Krajského súdu v Ţiline. Svoju námietku odôvodnil tým ţe namietaní

sudcovia v jeho veciach rozhodovali a boli oboznámený s obsahom listín, ktoré súdom

predkladal, a preto namieta ich zaujatosť a ţiada aby vec prejednal nestranne iný súd

v Trenčianskom kraji.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. 1 tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku pochybnosti

2

o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu

veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právnu

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( listiny, ), treba trvať

na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba

3

výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v

súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)

v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej

problematike. (napríklad Piersack proti Belgicku, Hauschildt proti Dánsku, Delcourt proti

Belgicku)

Z uvedenej judikatúry ESĽP moţno vyvodiť, ţe subjektívne hľadisko sudcovskej

nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne

však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či

reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym

pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

Podľa na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o

dovolaní.

O návrhu na obnovu konania nerozhoduje nadriadený súd súdu, ktorého rozhodnutie je

na základe návrhu na obnovu konania preskúmavané. Podľa ustanovenia

návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodol v prvom stupni. Podľa ods. 2

cit. ustanovenia pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia o konaní v prvom

stupni. Tým, ţe zákon určil, ţe o návrhu na obnovu konania rozhoduje ten istý súd, ktorý

rozhodoval vo veci v prvom stupni, tým zároveň vylúčil, ţe by táto okolnosť bola dôvodom

na vylúčenie sudcov podľa ustanovenia Preto v súdnej praxi je beţné

(pokiaľ to umoţňuje platný rozvrh práce konkrétneho súdu), ţe o návrhu na obnovu konania

rozhoduje ten istý sudca alebo senát, ktorý rozhodoval vo veci, ktorej sa návrh na obnovu

konania týka. To isté sa vzťahuje aj na odvolacie konanie, ak sa v ňom rozhoduje o návrhu na

obnovu konania. Tento záver vyplýva aj zo znenia ustanovenia , ktorý

vylučuje sudcov v dovolacom konaní, ak vo veci rozhodovali na okresnom alebo krajskom

súde a naopak, ale nevylučuje sudcov z konania, ak ide o obnovu konania z dôvodu, ţe títo

rozhodovali vec, ktorej sa obnova konania týka a naopak (pozri aj Občanský soudní rád,

Komentár, I. diel, Praha 1985, str. 146). Taktieţ nie je daná ich zaujatosť ani pre pomer k veci

podľa Uvedení sudcovia totiţ ani v konaní o povolení obnovy nie sú

zúčastnení na tomto konaní ani ako svedkovia, znalci, účastníci konania, vedľajší účastníci

4

1

konania. Ich pomer k veci v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania je úplne rovnaký,

ako bol, keď rozhodovali o ţalobe.

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C.,

JUDr. M. C., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., Mgr. K. H., JUDr. M. J., JUDr. J. K.,

JUDr. E. M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. A. P., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R.,

Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr. G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. E. Š., Mgr.

N. T., JUDr. J. U., JUDr. V. P., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K.,

JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr. V. S., JUDr. M. U., JUDr. D.W. uviedli vo svojich

písomných vyjadreniach ţe vo veci sa necítia byť zaujatí, nemajú pomer k predmetu konania,

účastníkom konania, ani k ich zástupcom, vzhľadom na to ţe neuviedli ţiadne také

skutočnosti, z ktorých by bolo moţno vyvodiť pochybnosť o ich nestrannosti. Nepotvrdili tým

existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania

veci. A keďţe ani zo spisu nevyplývajú ţiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich

nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe títo sudcovia nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie (§

16 ods. 1 ) zaloţil na vzájomnej korelácii a vyvaţovaní oboch relevantných hľadísk v

spojitosti s teóriou zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska). Z uvedených dôvodov

dospel k záveru, ţe v prípade sudcov Krajského súdu v Ţiline nemoţno mať pochybnosti o

ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle .

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta