Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., bývajúceho v D.,

zastúpeného JUDr. J. B., advokátom so sídlom vo Z., proti žalovaným 1/ I. N., bývajúcemu

v L., zastúpeného Mgr. P. N., bývajúcim v L., 2/ A., a.s. so sídlom v B., IČO: X. o zaplatenie

963,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 30. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 27. februára 2009 č.k. -186

uložil žalovanému 1/ I. N. povinnosť spoločne a nerozdielne s T. N. (synom žalovaného 1/)

nahradiť žalobcovi škodu vo výške 118,18 € s úrokom z omeškania určeným vo výroku tohto

rozsudku a „príslušenstvom 675,46 €, všetko do 3 dní“. Žalobu zamietol voči žalovanej 2/

a tiež v časti „zaplatenia istiny 273,70 € a časti príslušenstva pohľadávky úrokov z omeškania

vo výške 9 % ročne od 6. septembra 2004 do 16. januára 2006 a úrok z omeškania 3 % ročne

od 27. januára 2006 do 1. marca 2006, úrok z omeškania vo výške 2 % ročne od 2. marca

2006, a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne od 3. júna 2006 do 1. augusta 2006, úrok

z omeškania 1,5 % od 25. mája 2007 do zaplatenia“. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne

samostatným uznesením. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že výsledkami

vykonaného dokazovania mal preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu

v zmysle . Súd prvého stupňa v súvislosti s tým poukázal

aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 20. júla 2005 č.k. 1 T 11/2005-

158 odsudzujúci T. N. a ukladajúci mu povinnosť nahradiť žalobcovi škodu. Zodpovednosť

za škodu spôsobenú žalobcovi vyvodil súd prvého stupňa v prípade žalovaného 1/ z toho, že

v rozhodujúcom čase bol prevádzateľom motorového vozidla, ktoré bolo použité pri trestnej

činnosti, a v prípade T. N. z toho, že toto vozidlo osobne viedol. Žalobu voči žalovanej 2/

odôvodnil tým, že ako poisťovateľka nezodpovedá za predmetnú škodu. Zamietnutie žaloby

nad priznanú sumu odôvodnil neopodstatnenosťou tejto časti žaloby.

Na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Trnave uznesením

z 30. novembra 2009 sp. zn. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že po prejednaní veci na odvolacom

pojednávaní ( ) dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil

skutkový stav, nesprávne aplikoval právny predpis a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Osobitne poukázal na to, že súd prvého stupňa bez náležitého vysvetlenia uložil povinnosť aj

tomu, kto nebol účastníkom predmetného občianskeho súdneho konania (T. N.). Vytkol mu

tiež, že vôbec nevysvetlil dôvody (opätovného) rozhodovania o náhrade škody, o ktorej už

bolo rozhodnuté v trestnom konaní, a ponechal bez povšimnutia procesný úkon, ktorým

subjekt označený ako žalovaný 2/ prejavil vôľu vstúpiť do konania na strane žalovaného.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené zrušil prvostupňový rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/

Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ K tejto procesnej vade došlo 30. novembra 2009 na pojednávaní pred

odvolacím súdom v dôsledku porušenia Napriek tomu, že svoju neúčasť

na uvedenom pojednávaní vopred riadne ospravedlnil a odôvodnil zdravotnými dôvodmi

spojenými s jeho práceneschopnosťou, bola vec v rozpore s týmto ustanovením prejednaná

a rozhodnutá v jeho neprítomnosti. So zreteľom na predmetnú vadu žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil názor, že žalobcovi nebola odňatá

možnosť pred súdom konať. Žalobca nepreukázal súdu svoju práceneschopnosť v čase

odvolacieho pojednávania a jeho dovolanie neprípustne smeruje proti zrušujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu. V dôsledku zrušenia prvostupňového rozsudku a vrátenia veci na ďalšie

konanie bude v danom prípade konanie na súde prvého stupňa ďalej prebiehať, takže žalobca

má stále zachovanú možnosť realizovať všetky procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania. Neprípustné a neopodstatnené dovolanie žalobcu žiadal preto „zamietnuť“.

Aj podľa vyjadrenia žalovanej 2/ nebol 30. novembra 2009 daný dôležitý dôvod na

odročenie odvolacieho pojednávania ( ) a žalobcovi nebola odňatá možnosť

pred súdom konať. Dovolanie žalobcu žiadala „zamietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec bola vrátená na

ďalšie konanie, nie je v týchto ustanoveniach uvedené. Prípustnosť dovolania žalobcu proti

napadnutému uzneseniu preto z a nevyplýva.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený

podľa , nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov než uvedených v

(viď aj R 34/1995).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal;

existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní na

odvolacom súde nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť procesne nesprávny postup

súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných oprávnení

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil odvolacie

pojednávanie ( ), termín ktorého určil na 30. novembra 2009. O tom boli

účastníci upovedomení súdom na predchádzajúcom pojednávaní 4. novembra 2009

(viď č.l. 284 spisu). Zo zápisnice spísanej na odvolacom pojednávaní 30. novembra 2009

(viď č.l. 294 spisu), na ktorom bolo vydané dovolaním napadnuté uznesenie, vyplýva, že

žalobca a jeho právny zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili.

Právny zástupca žalobcu dôvody ich neúčasti na pojednávaní 30. novembra 2009

vysvetlil v „ospravedlnení neúčasti na pojednávaní“ vyhotovenom 23. novembra 2009

(viď č.l. 289 spisu). V tomto procesnom úkone je uvedené, že žalobca sa 16. novembra 2009

podrobil operatívnemu zákroku s predpokladanou dobou rekonvalescencie 4 – 5 týždňov, je

z tohto dôvodu práceneschopný a trvá na osobnej účasti na odvolacom pojednávaní. Právny

zástupca žalobcu výslovne uviedol, že v čase tohto oznámenia nevie zabezpečiť lekársku

správu o uvedenej skutočnosti a predloží ju na najbližšom pojednávaní. Z týchto dôvodov

požiadal súd aj o odročenie predmetného pojednávania.

V rozhodnutí publikovanom pod R 31/1995 Najvyšší súd Slovenskej republiky

uviedol, že choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým

dôvodom v zmysle ; ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas

o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako

odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle Vzhľadom na

to bolo aj v danom prípade potrebné posúdiť, či žalobca svoju práceneschopnosť odvolaciemu

súdu riadne preukázal.

Žalobca v dovolaní poukázal na doklad o jeho práceneschopnosti, ktorý bol vystavený

21. septembra 2009 (viď č.l. 260 spisu); tento doklad bol použitý na ospravedlnenie neúčasti

žalobcu a jeho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní 5. októbra 2009. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu ale tento doklad nepreukazuje práceneschopnosť žalobcu

30. novembra 2009 – práve z ospravedlnenia založeného na č.l. 289 spisu totiž vyplýva, že

v čase jeho vyhotovenia (to znamená 23. novembra 2009) nemal zástupca žalobcu k dispozícii

lekársku správu o práceneschopnosti žalobcu a mal v úmysle predložiť ju na najbližšom

pojednávaní. Z toho logicky vyplýva, že takto by sa bezpochyby nebol vyjadril, pokiaľ by do

spisu už založený doklad o práceneschopnosti z 21. septembra 2009 (č.l. 260 spisu) bol

dokladom o (pretrvávajúcej) práceneschopnosti žalobcu v čase odvolacieho pojednávania

uskutočneného 30. novembra 2009. Aj z ďalších formulácií ospravedlnenia založeného

v spise na č.l. 289 vyplýva, že dôvodom tvrdenej práceneschopnosti žalobcu 30. novembra

2009 je jeho zdravotný stav po údajnom chirurgickom zákroku 16. novembra 2009, teda nie

jeho zdravotný stav v čase vystavenia dokladu o práceneschopnosti z 21. septembra 2009

(č.l. 260 spisu).

K dovolaniu pripojil žalobca potvrdenie jeho ošetrujúceho lekára z 5. novembra 2009

(č.l. 310 spisu), v zmysle ktorého žalobca „má na 16. novembra 2009 plánovaný chirurgický

zákrok; jeho zotavenie a rekonvalescencia potrvajú cca 5 – 6 týždňov“. K tomu dovolací súd

uvádza, že ide o potvrdenie budúceho, ešte iba plánovaného zámeru uskutočniť chirurgický

zákrok, nie potvrdenie o realizácii tohto zámeru. Samo takéto potvrdenie nepreukazuje

práceneschopnosť žalobcu 30. novembra 2009. Treba dodať, že podobne by

práceneschopnosť žalobcu v uvedený deň nebola preukázaná ani v prípade, že by zápisnica

o pojednávaní uskutočneného 4. novembra 2009 obsahovala oznámenie žalobcu (o ktorom

tvrdí, že bolo ním prednesené, avšak zápisnične nepodchytené), že sa v krátkej budúcnosti,

konkrétne 16. novembra 2009, podrobí chirurgickému zákroku a že 30. novembra 2009 bude

práceneschopný.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že v spise sa nenachádza

relevantný doklad o práceneschopnosti žalobcu k 30. novembru 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že

dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania

( ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa

vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 14. decembra 2006 sp. zn. , z 24. novembra 2008

sp. zn. , z 22. augusta 2007 sp. zn. a z 19. mája 2010 sp. zn.

). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti

o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania iba v rovine

nepodložených tvrdení.

V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že žalobca síce ospravedlnil neúčasť na

nariadenom odvolacom pojednávaní a tvrdiac dôležitý dôvod na odročenie pojednávania

v zmysle (práceneschopnosť) požiadal o odročenie vytýčeného

pojednávania, samu existenciu tohto dôležitého dôvodu ale nepreukázal. Je nesporné, že ani

v dovolacom konaní neoznačil dôkaz, ktorý preukazoval ním tvrdenú práceneschopnosť

30. novembra 2009. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho

súdu bol v súlade s ustanovením a že žalobcovi nebola odňatá možnosť

pred súdom konať v zmysle

Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na odmietnutie

dovolania nepristúpil dovolací súd k posúdeniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého

uznesenia.

V dovolacom konaní boli procesne úspešní žalovaní 1/ a 2/ a vzniklo im právo na

náhradu trov dovolacieho konania ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali

návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania ( v spojení

s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková