Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

žalobcu J. K., H., zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, G., proti žalovanému Daňovému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/228/13474-103456/2009/993168-r zo 16.

septembra 2009, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.

-60 z 21. mája 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. -60 z 21. mája 2010 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie

žalovaného č. I/228/13474-103456/2009/993168-r zo 16. septembra 2009 a rozhodnutie

Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. /Dudo z 12. mája 2009 a vec

v r a c i a Daňovému úradu Kysucké Nové Mesto na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 323,08 eura na účet JUDr. E. K., advokáta v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) zrušil

rozhodnutie žalovaného č. I/228/13474-103456/2009/993168-r zo 16. septembra 2009 podľa

(ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.322,43

eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. /Dudo z 12. mája 2009, ktorým

tento podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v platnom znení (ďalej len „zákon

č. “) znížil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet

uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2007 o sumu 87.420,06 eur a priznal

mu nadmerný odpočet v sume 133,64 eur. V predmetom konaní krajský súd skúmal,

či žalobcom obchodované zlato spĺňalo požiadavky stanovené v § 67 ods. 1 písm. a/ zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len „

Z. z.“), t. j. či bolo investičným zlatom, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty.

Uviedol, že úprava v znení platnom v mesiaci júl

2007 definovala pojem investičného zlata ako zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého

hmotnosť akceptuje trh drahých kovov, a ktoré majú rýdzosť 995/1000 a viac.

Na základe faktúry č. 107/2007 z 03. júla 2007 zistil, že R. M. dodal žalobcovi zlato s AU

obsahom , v množstve 28 kg a v cene vrátane DPH 491.456,67 eur. Nakoľko

z predmetnej faktúry (iné dôkazy ako kúpnu zmluvu a dodacie listy spis neobsahuje) nie je

zrejmé, v akých konkrétnych hmotnostiach, a aké konkrétne počty zlata boli dodané, uzavrel,

že bolo povinnosťou správneho orgánu aj v súlade s

zaoberať sa, či uvedené zlato malo formu prútov alebo tehál, a či ich hmotnosť bola súladná

s hmotnosťou, ktorú akceptuje trh drahých kovov. Keďže v danom prípade správny orgán

toto nezisťoval ďalším dokazovaním a tieto skutočnosti z priloženej faktúry nevyplývajú,

považoval jeho rozhodnutie za nesprávne, lebo v konaní nebol dostatočne zistený skutkový

stav ohľadne charakteru tovaru, t. j. nebolo zrejmé, či išlo o investičné zlato. Preto napadnuté

rozhodnutie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1.322,43 eur podľa .

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. K súdom vytýkanej nedostatočne zistenej

forme dodávaného zlata uviedol, že z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní

z 21. mája 2008, konkrétne z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že do Českej republiky

dodával zlato vo forme tehál. V konaní nebolo spochybnené, že ani jedna z obchodných

spoločností, ktorá kupovala a predávala predmetné zlato nebola výrobcom zlata, či jeho

konečným používateľom ako polotovaru na výrobu výrobkov, teda že sa obchodovalo

so zlatom vo forme tehál s rýdzosťou 999/100. Poukázal na faktúry č. 3/07 a č. 4/07, ktoré

vystavila spoločnosť I., s. r. o. K. pre R. M. za dodávku zlata v celkovej hmotnosti 28 kg,

v ktorých je špecifikovaná hmotnosť tehál 1000 g a 100 g. Uvedené hmotnosti sú v súlade

s Nariadením Rady ES č. 1777/2005. R. M. na základe faktúry č. 107/2007 dodal zlato pre

žalobcu. Dodávka bola realizovaná 03. júla 2007, a v ten istý deň bolo zlato predané do

Českej republiky spoločnosti F. C., s. r. o. a následne bolo predané do Talianska, takže

správca dane nemal možnosť túto fyzicky preveriť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti,

žalovaný vyslovil názor, že v prejednávanej veci nepochybne išlo o dodávku investičného

zlata. Správnosť svojich tvrdení podoprel rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. .

V súvislosti s nariadením Rady č. 1777/2005 a jej prílohou č. II. v ktorej je určená

minimálna definícia hmotností ako jednotky akceptovanej na trhu s drahými kovmi uviedol,

že toto bolo len vykonávacím nariadením a strata účinnosti šiestej smernice

po 31. decembra 2006 nemala za následok zrušenie účinnosti tohto nariadenia 1777/2005.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal, že v období rokov 2004 až 2008 daňové

orgány vykonali množstvo kontrol predaja zlata, ale až do vydania pracovnej pomôcky

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky nenamietali odpočítanie dane z nákupu tohto

zlata. Zmenu postupu daňových orgánov vo výklade ustanovenia

Z. z. označil za nezlučiteľnú s princípom materiálneho právneho štátu, ktorého neoddeliteľnou

súčasťou je princíp právnej istoty. Ak daňový orgán uvedenú právnu otázku riešil iným

spôsobom, mal povinnosť sa argumentačne vyrovnať so skoršími rozhodnutiami.

Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia,

že predmetom dodávky bolo investičné zlato a uviedol, že skutkový stav posudzovaný

v konaní vedenom pod sp. zn. nemusí byť autentický s prejednávanou vecou.

V doplnení vyjadrenia ďalej namietal, že na základe výsledkov opakovanej daňovej

kontroly vydal Daňový úrad Kysucké Nové Mesto podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. dodatočný platobný výmer č. /Dudo z 12. mája 2009,

ktorým znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007

o sumu 87.420,07 eur (zo sumy – 87.553,71 eur uvedenej v daňovom priznaní na sumu -

133,64 eur). Podľa žalobcu je tento dodatočný platobný výmer nulitný právny úkon, nakoľko

predchádzajúca daňová kontrola neskončila právoplatným vyrubením dane.

Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania bez ich vyčíslenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ). Odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie, ktorým správca dane

podľa znížil žalobcovi ako platiteľovi dane

z pridanej hodnoty nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl

2007 o sumu 87.420,06 eur a priznal mu nadmerný odpočet v sume 133,64 eur. Z hľadiska

námietok žalovaného uvedených v odvolaní, zostala sporná aplikácia pojmu investičné zlato

v zmysle ustanovenia na tovar, ktorý dodal R.

M. žalobcovi, t. j. na zlato rýdzosti , v celkovej hmotnosti 28 kg.

Pre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo taktiež

potrebné skúmať správnosť procesného postupu správnych orgánov v daňovom konaní

a ničotnosť rozhodnutia správcu dane č. /Dudo z 12. mája 2009.

Konaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu

vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré

sú upravené právnymi normami.

Správne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Základnou podmienkou úspešnosti

žaloby je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, teda je v rozpore s právnym

poriadkom. Súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré

určí žalobca vo svojej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd

nie je žalobou viazaný.

Podľa ustanovenia súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého

vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu

je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia súd

zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo

rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy

neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie

vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby

v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Okrem dôvodov nezákonnosti rozhodnutia uvedených v , v konaní

tiež môže dôjsť k vydaniu správneho aktu postihnutého vadou, ktorej závažnosť

je tak evidentná, že nemôže byť právnym poriadkom tolerovaná, preto sa musí tento správny

akt považovať za nemajúci žiadny právny účinok - za právne ničotný. Súd prihliada

k existencii tejto skutočnosti aj keď ju žalobca nenamietal.

Podľa ustálenej súdnej praxe predpokladom pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

je okrem samotného rozhodnutia aj administratívny spis, ktorý bol správnym orgánom

vyhotovený pri rozhodovaní o veci. Neúplnosť spisu vyvoláva vznik pochybností

o spoľahlivo a správne zistenom skutkovom stave. Následkom neúplnosti spisu je nemožnosť

preskúmať napadnuté rozhodnutie, t. j. posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady

rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, v dôsledku čoho je potrebné napdnuté rozhodnutie

zrušiť a dokazovanie vrátiť na správny orgán.

Súdny a admistratívny spis obsahuje okrem rozsudku krajského súdu, rozhodnutie

o odvolaní č. I/228/13474-103456/2009/993168-r zo 16. septembra 2009, odvolanie

zo 16. júna 2009, dodatočný platobný výmer č. /Dudo z 12. mája 2009,

protokol z kontroly č. /Var zo dňa 21. apríla 2009, zápisnicu o ústnom

pojednávam č. /Var zo dňa 09. apríla 2009, výzvu na vyjadrenie

sa k protokolu č. /Var zo dňa 21. apríla 2009, zápisnicu o ústnom

pojednávaní č. /Var zo dňa 05. mája 2009, faktúru č. 107/2007 zo dňa

03. júla 2007 od R. M., odpoveď na dožiadanie č. zo 06. júna 2008,

rozhodnutie č. I/228/13683-105136/2009/993168-r zo dňa 23. septembra 2009, list zo dňa 18.

apríla 2008, prehlásenie K. K. z 30. apríla 2007, potvrdenie splnenia ohlasovacej povinnosti z

20. marca 2007, čestné prehlásenie D. H. zo dňa 07. apríla 2008, čestné prehlásenie K. K.

z 08. apríla 2008, osvedčenie o pravosti podpisu K. K., odpoveď puncového úradu č.

z 23. mája 2008, žiadosť o zaslanie informácie z 23. apríla 2008, výzvu na

predloženie dokladov č. /Mrň zo dňa 23. apríla 2008, odpoveď zo dňa 14.

mája 2008, daňové priznanie za júl 2007, medzinárodnú výmenu daňových informácií

č. 655/320/19174/2007Var z 31. októbra 2007 (F., s. r. o.), odpoveď č. I/621/13514-

23762/08/Sed zo 04. marca 2008, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. /Kri

zo dňa 21. mája 2008, výpisy zo živnostenského registra – R. M., J. K., pracovnú pomôcku č.

s dodatkom č. 1, Nariadenie Rady ES č. 1777/2005.

Obsah spisu netvorí (medzi uvedenými podkladmi nie je) rozhodnutie Daňového

úradu Kysucké Nové Mesto č. /Dudo z 10. júla 2008 ani rozhodnutie

žalovaného č. I/228/240-885/2009/993168-r z 13. januára 2009, ktorým zrušil prvostupňové

rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez uvedených rozhodnutí

a podkladov na základe ktorých boli vydané, nemožno skúmať slnenie podmienok daňového

konania, v procese ktorého podľa tvrdenia žalobcu porušením ustanovenia § 44 ods. 6

písm. b/ bod 1 (bez vyrubovacieho konania) došlo k vydaniu

ničotného rozhodnutia Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. /Dudo

z 12. mája 2009. Najvyšší súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu

nezaoberal.

Z dôvodov uvedených v a Najvyšší súd Slovenskej

republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline tak, že podľa okrem

napadnutého rozhodnutia žalovaného zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

a vec vrátil správneho orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá a ako

aj v spojení s 211 ods. 2 a veta prvá tak, že žalobcovi

priznal ich náhradu, pretože aj napriek tomu, že sám odvolanie nepodal bol v tomto konaní

úspešný. Náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z náhrady trov právnej služby -

podanie vyjadrenia na odvolanie došlé súdu 26. júla 2010 á 123,50 eura, doplnenie odvolania

došlé 18. apríla 2011 á 123,50 eura a účasť na verejnom vyhlásení rozsudku pred najvyšším

súdom dňa 14. júla 2011 á 30,88 eura + 3 x režijný paušál á 7,41 eura + 20 % DPH – 53,85

eura, t. j. spolu 123,50 x 2 + 30,88 + 7,41 x 3 = 269,23 eura + 53,85 eura = 323,08 eura (§ 11

ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 6 písm. b/, § 19 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení do 01. júna 2010, ktorú sumu

je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi JUDr. E. K. ( spojení s 211 ods. 2 a

veta prvá ).

Pokiaľ právny zástupca žalobcu žiadal priznať aj ďalšie trovy ako prevzatie a prípravu

zastúpenia a prvú poradu s klientom v odvolacom konaní, odmena za takýto úkon právnej

služby ( vyhlášky č. mu už bola priznaná súdom prvého

stupňa a pre odvolacie konanie ju nemožno účtovať osobitne. Taktiež pokiaľ ide o náhradu

hotových výdavkov za cestovné z K. do B. a späť vo výške 407,45 eura a nocľažné za izbu

„De Luxe“ v hoteli vo výške 118,65 eura, právny zástupca žalobcu nijako nepreukázal (napr.

čestným prehlásením), že do B. pricestoval výlučne a osobitne iba na vyhlásenie rozsudku

v tejto veci.

Najvyšší súd v tejto súvislosti v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. dáva do pozornosti, že trovy vynaložené účastníkom

konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu

konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo

procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou

vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle

dotknutého článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia

sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné

vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník

nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé

platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej pomoci.

Vychádzajúc z uvedeného nemohol najvyšší súd hotové výdavky tak, ako ich právny

zástupca žalobcu uplatnil, považovať v zmysle za účelne vynaložené

a z tohto dôvodu tieto ani nemohol žalobcovi priznať. K tomuto len poznamenáva,

že ak verejné vyhlásenie rozhodnutia najvyšším súdom bolo oznámené na štvrtok

14. júla 2011 o 10.30 hod. a právny zástupca cestoval osobným motorovým vozidlom, hoci

aj z K., len preto, aby si vypočul rozsudok, nebol dôvod na ubytovanie v B. deň vopred.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V B. 14. júla 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková