Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/125/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. H., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. L. Š., advokátom v Č., proti ţalovanej Š., so sídlom v R., zastúpenej

JUDr. J. V., advokátom S. so sídlom v Č., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Ţiline z 27. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca uznesením z 7. januára 2011 č.k. -44 konanie

v zmysle prerušil. Rozhodnutie odôvodil tým, ţe na Okresnom

súde Čadca prebieha medzi týmito účastníkmi konania konanie o zriadenie vecného bremena

za náhradu pod sp. zn. . Rozhodnutie v danom konaní má pritom podstatný

význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Okresný súd dodal, ţe v konaní bude

pokračovať, len čo odpadne prekáţka, pre ktorú sa konanie prerušilo.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu uznesením z 27. apríla 2011 sp. zn.

potvrdil prvostupňové uznesenie s tým, ţe konanie sa prerušuje

do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. .

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v prebiehajúcom konaní ako aj v konaní o zriadenie

vecného bremena za náhradu sa uplatňovaný nárok oboch účastníkov odvíja od zmluvy

o nájme (so zriadením predkupného práva) z 11. júna 2007, ktorý záväzkový vzťah

medzičasom zanikol. Vyhovenie návrhu v jednom z konaní logicky vylučuje úspešnosť

2

návrhu v konaní druhom. Aj samotné skutkové, či právne argumenty účastníkov, sú

v podstate v oboch konaniach zhodné. Z hľadiska faktickej situácie sa javí dôleţitejším

rozhodnutie o nároku na zriadenie vecného bremena za náhradu. Eventuálne vyhovenie

danému nároku okrem konštituovania (nového) vecného práva v rovine právnej, nevyţaduje

v rovine faktickej vykonanie rozsiahlych prác a výkonov spojených s vyprataním

nehnuteľností patriacich ţalobcovi. S poukazom na túto úvahu, krajský súd povaţoval

za vecne správne potvrdenie napadnutého uznesenia. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd

zohľadnil aj fakt, ţe obe konania sú z časového hľadiska len niekoľkomesačnými konaniami

a aktuálne nemoţno v prerušení konania vidieť (reálnu) hrozbu porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navyše, právu ţalobcu sa ochrana

v konečnom dôsledku poskytne i v konaní o zriadení vecného bremena. Odvolací súd zároveň

vytkol prvostupňovému súdu jeho nedôslednosť v odôvodnení rozhodnutia (nepresná citácia

zákonných ustanovení, uvedenie časti odôvodnenia z iného rozhodnutia a vyslovenie záveru

bez náleţitého vymedzenia konkrétnej právnej úvahy).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu a vec vrátiť prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z a jeho

dôvodnosť z a Odňatie moţnosti konať pred súdom videl

dovolateľ v nedostatočnom odôvodnení oboch rozhodnutí, resp. v ich nepreskúmateľnosti.

Ďalej uviedol, ţe súdy navyše vec nesprávne právne posúdili, pretoţe pokladali nárok

na zriadenie vecného bremena za dôleţitejšiu skutočnosť ako samotné vlastnícke právo.

Dovolateľ je obmedzovaný vo svojom vlastníctve, hoci na to nie sú splnené podmienky

v zmysle článku 20 ods. 4 . Rozhodnutia preto pokladá za vydané

v rozpore s . Má za to, ţe najskôr má byť vyriešená otázka

vlastníctva a aţ potom vecné bremeno. Domnieva sa, ţe súdy nesprávne postupovali, keď

konanie podľa prerušili.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

3

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný

ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo uzneseniu, ktorým odvolací

súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska (, ). V zmysle

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z a

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle aţ e/, dovolateľ

nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

4

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je

zaťaţené vadou v zmysle Túto vadu dovolateľ videl v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia, resp. v jeho nepreskúmateľnosti.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

V danej veci sa ţalobca domáha vypratania nehnuteľností v ţalobe presne

špecifikovaných, ktorých je vlastníkom. Vlastníctvo nehnuteľností (pozemkov) v tomto

prípade sporné nie je. Zo spisu vyplýva, ţe predmetné nehnuteľnosti boli prenajaté ţalovanej,

ktorá na pozemkoch v súlade s účelom nájmu a na základe stavebného povolenia postavila

stavbu s.č. X. (k.ú. Č.), ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. X. na meno

ţalovanej. Nájomná zmluva bola vypovedaná zo strany ţalobcu (prenajímateľa). Ţalovaná sa

v inom konaní domáha zriadenia vecného bremena za náhradu k týmto

nehnuteľnostiam. Súd konanie s odkazom na prerušil, pretoţe

dospel k záveru, ţe prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre

rozhodnutie súdu v tomto konaní. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil,

pričom právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia primerane vysvetlil.

Prerušenie konania ( ) je procesný inštitút, ktorý sa aplikuje vtedy, ak je

daný dôvod (prekáţka), pre ktorý dočasne nemoţno v konaní pokračovať a je reálny

predpoklad, ţe po odpadnutí tohto dôvodu (prekáţky) bude moţné v konaní pokračovať.

Prerušením konanie nekončí; všeobecným účinkom kaţdého prerušenia konania je (iba to), ţe

sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty ( ) a účastníci (dočasne) nevykonávajú

procesné úkony inak spojené s konaním. Samotným prerušením konania nedochádza teda

k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných práv ( ) –

všetky procesné práva mu totiţ zostávajú zachované a z hľadiska procesného mu

(po odpadnutí dôvodu prerušenia konania) v plnom rozsahu zostáva moţnosť ich realizácie

(porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2009 sp. zn.

a z 13. augusta 2009 sp. zn. ).

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol dôvody, pre ktoré konanie

prerušil (s vadami, ktoré mu správne vytkol odvolací súd) a odvolací súd uviedol

zrozumiteľným spôsobom dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich

rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili

od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je teda zrejmé, v čom odvolací súd

videl dôvod na prerušenie konania – uplatňovaný nárok oboch účastníkov sa odvíja

od zmluvy o nájme, vyhovenie návrhu v jednom z konaní vylučuje úspešnosť návrhu v konaní

druhom ako aj to, ţe z hľadiska faktickej situácie sa javí dôleţitejším rozhodnutie o nároku

na zriadenie vecného bremena za náhradu. Odvolací súd ďalej podotkol, ţe vyhovenie

danému nároku okrem konštituovania (nového) vecného práva v rovine právnej, nevyţaduje

v rovine faktickej vykonanie rozsiahlych prác a výkonov spojených s vyprataním

nehnuteľností patriacich ţalobcovi. Pri rozhodovaní posudzoval aj hrozbu porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Záverom dodal, ţe právu ţalobcu sa ochrana

v konečnom dôsledku poskytne i v konaní o zriadenie vecného bremena.

Napadnuté uznesenie je teda odôvodnené v súlade s v spojení

s a Vada v zmysle zistená nebola.

Pokiaľ ide o námietku, ţe súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie, samé osebe prípustnosť dovolania nezakladá.

6

Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa prípustné a vada konania

v zmysle zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný odmietol.

Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Dovolací súd ţalovanej náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo jej v dovolacom konaní ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová