Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4cb/369595.b1658a.pdf
PDF · 111.63 KB
No categories available
3Cdo/268/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 268/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky K., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. M., advokátkou so sídlom v Ž., proti odporkyni M., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. D., advokátkou so sídlom v B., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 20 C 164/2008, o dovolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2009 sp. zn. 5 Co 137/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III uznesením z 18. februára 2009 č.k. 20 C 164/2008-12
prerušil konanie vo veci vypratania nehnuteľnosti (rodinnému domu súp. č. X. zapísaného na
liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie Nové Mesto) do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21 C 106/2006, v ktorom ide
o určenie vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti. Konanie prerušil podľa § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p. s tým, že v predmetnom konaní o určenie vlastníctva sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2009
sp. zn. 5 Co 137/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V uznesení poukázal na § 109
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p. a vyslovil názor, že v danom prípade rozhodnutie súdu
v konaní o vypratanie nehnuteľnosti závisí od vyriešenia otázky vlastníckych práv
k nehnuteľnosti v inom súdnom konaní. Rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
-2-3 Cdo 268/2009
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie s tým, že
v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací súd porušil jej právo na verejné prejednanie veci (§ 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), lebo „vec prejednal a rozhodol o prerušení konania v jej neprítomnosti“. Procesnú
vadu tej istej povahy ďalej vyvodzovala z toho, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
odvolacieho súdu nezodpovedá zákonným požiadavkám, je neurčité, nepresvedčivé,
nepreskúmateľné – neobsahuje konkrétne vysvetlenie, na základe čoho dospel odvolací súd
k záveru o existencii dôvodu na prerušenie konania a na základe čoho považoval jej odvolacie
dôvody za neopodstatnené. Navyše, súd prvého stupňa prerušil konanie podľa ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a odvolací súd potvrdil jeho uznesenie ako vecne správne,
poukazujúc ale na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Z toho navrhovateľka vyvodila, že bolo
porušené tiež jej právo na riadne odôvodnenie a na spravodlivý súdny proces. Napokon
uviedla, že v katastri nehnuteľností, údaje ktorého sú záväzné dovtedy, kým sa nepreukáže
opak, je vedená ako vlastníčka vypratávanej nehnuteľnosti; súdy pochybili, pokiaľ vychádzali
z názoru, že na preukázanie opaku je postačujúce samo podanie návrhu na určenie vlastníctva,
a nie až rozhodnutie súdu záväzne riešiace otázku vlastníctva. Prehliadli tiež zrejmý zámer
odporkyne oddialiť rozhodnutie v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov dovolateľka žiadala
rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť. Bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania navrhovateľky vychádzal dovolací súd z toho, že
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je
v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
-3-3 Cdo 268/2009
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa §109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie navrhovateľky smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Jej
dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné. Prípustnosť tohto opravného
prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. navrhovateľka
nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie procesne závadný postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho
-4-3 Cdo 268/2009
procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu ako účastníkovi občianskeho
súdneho konania.
Podľa navrhovateľky spočíva ňou vytýkaná procesná vada v tom, že: 1. o prerušení
konania bolo rozhodnuté v jej neprítomnosti, 2. rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
dostatočne preskúmateľné a v konaní bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie a na
spravodlivý súdny proces, 3. súd prvého stupňa vychádzal z existencie iného dôvodu na
prerušenie konania než odvolací súd, 4. súdy prehliadli záväznosť údajov katastra, a to, že
zatiaľ nebolo spochybnené jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáha.
1. O prerušení konania rozhoduje súd uznesením (viď § 167 veta druhá O.s.p.). Súd
prvého stupňa nariaďuje pojednávanie, na ktoré predvoláva účastníkov konania, na
prejednanie veci samej (§ 115 ods. 1 O.s.p.); rozhodnutie o prerušení konania ale nie je
rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd nariaďuje pojednávanie na prejednanie odvolania
iba v prípadoch uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. (v ostatných prípadoch môže rozhodnúť aj
bez nariadenia odvolacieho pojednávania); v danej veci ale nešlo o prípad uvedený v § 214
ods. 1 O.s.p.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie neopodstatnene namieta,
že odvolací súd odňal navrhovateľke možnosť pred súdom konať tým, že „o prerušení
konania rozhodol v jej neprítomnosti“.
2. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Pokiaľ navrhovateľka namieta nedostatky odôvodnenia dovolaním napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu, treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
-5-3 Cdo 268/2009
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05). Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je
zrejmé, v čom odvolací súd videl dôvod na prerušenie konania [poukázal na § 109 ods. 1
písm. O.s.p. s tým, že (podľa jeho názoru) rozhodnutie v prejednávanej veci závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť]. Napadnuté uznesenie teda obsahuje vysvetlenie
dôvodu rozhodnutia a v uvedenom zmysle nie je nepreskúmateľné. Navyše, nedostatočná
preskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je dôsledkom a vonkajším prejavom takej
procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú možno
úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); sama
vada tejto povahy ale nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. (viď R 111/1998).
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces
neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Prerušenie konania (§ 109 O.s.p.) je procesný inštitút, ktorý sa aplikuje vtedy, ak je
daný dôvod (prekážka), pre ktorý dočasne nemožno v konaní pokračovať a je reálny
predpoklad, že po odpadnutí tohto dôvodu (prekážky) bude možné v konaní pokračovať.
Prerušením konanie nekončí; všeobecným účinkom každého prerušenia konania je (iba to), že
sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú
procesné úkony inak spojené s konaním. Samotným prerušením konania nedochádza teda
k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných práv (§ 237 písm. f/ O.s.p.) –
všetky procesné práva mu totiž zostávajú zachované a z hľadiska procesného mu (po
odpadnutí dôvodu prerušenia konania) v plnom rozsahu zostáva možnosť ich realizácie.
3. Dovolateľka namieta, že súdy dospeli k neopodstatnenému záveru o existencii
zákonného dôvodu na prerušenie konania (§ 109 O.s.p.) a za dôvod prerušenia konania
považovali tú istú okolnosť (prebiehajúce iné súdne konanie), právne dôsledky ktorej ale
vyvodili na základe aplikácie odlišných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Po
obsahovej stránke tu navrhovateľka namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
-6-3 Cdo 268/2009
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým
možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne
právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Či
už je teda názor súdov nižších stupňov o existencii dôvodu na prerušenie konania (§ 119
O.s.p.) správny alebo nesprávny, súdy právnym posúdením nezaložili procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
4. To, čo bolo uvedené vyššie pod 3., sa obdobne vzťahuje aj na námietku
dovolateľky, že súdy nepriznali význam záväznosti údajov katastra nehnuteľnosti, na ktorú
poukazovala v konaní, prípadne že tejto záväznosti nepriznali správny (náležitý) právny
význam.
Z uvedených dôvodov (viď 1. až 4.) dospel dovolací súd k záveru, že navrhovateľka
neopodstatnene namieta, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Keďže v danom prípade nie je dovolanie navrhovateľky podľa § 239 O.s.p. prípustné
a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá v dovolacom konaní úspech nemala (§ 243b
ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd odporkyni nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
-7-3 Cdo 268/2009
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. novembra 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková