Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 26. júla 2011 v trestnej veci proti obvinenému R. J., pre trestný čin lúpeže § 188

ods. 1, ods. 2 písm. c/ – (ďalej len „Tr. zák.“) a iné o

dovolaní obvineného R. J. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š. proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 25. februára 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. J.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 22. októbra 2009, sp. zn. , bol

obvinený R. J. uznaný za vinného pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/

– (účinný do 31. decembra 2005, ďalej

len „“) a iné, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14. októbra 2003 v čase o 13:10 hod. vošiel do predajne J. v obci P., okres N.

Z., kde využil neprítomnosť zákazníkov a po nákupe, potom ako mu predavačka T. A. vracala

finančnú hotovosť, obžalovaný náhle z vrecka svojej bundy vytiahol slzotvorný sprej,

nezisteného druhu a s týmto nastriekal poškodenej T. A. do očí, na čo sa poškodená rozbehla

ku dverám predajne, kde ju obžalovaný R. J. chytil a sotil smerom dovnútra predajne,

v dôsledku čoho spadla na zem, kedy obžalovaný z otvorenej pokladne odcudzil finančnú

hotovosť vo výške 2 563,70 Sk (85,10 eur) a keď chcel z predajne ujsť, poškodená T. A. ho

chytila za nohu, na čo jej opätovne nastriekal slzotvorný sprej do očí, poškodená ho pustila,

obžalovaný z predajne ušiel a svojím konaním spôsobil poškodenej T. A. poranenie očí, ktoré

2

si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní dva dni a pre C., spotrebné družstvo, spôsobil škodu vo

výšku 2 563,70 Sk (85,10 eur),

2/ dňa 17. novembra 2003 o 00:30 hod. v katastrálnom území mesta Š., okres L. asi

100 m od cestného označenia mesta Š. prišli s už odsúdeným R. B., už odsúdeným T. B. a P.

N. na vozidle B. čiernej farby, vlastníka P. N., napadli P. N. a R. B. pešo idúceho M. V.,

ktorého bili a kopali a po jeho páde na zem, mu zobrali peniaze v hotovosti 2 300 Sk (76,35

eur), doklady a CD nosiče, pričom obžalovaný R. J. mu zabral mobilný telefón značka N.,

výrobné číslo X., z miesta činu odišli do Š., asi o 5 minút sa vrátili a R. B. a P. N. opäť

napadli M. V., pričom už odsúdený T. B. stiahol poškodenému z nôh botasky

zn. N. v hodnote 2 490 Sk (82,65 eur) a obžalovaný R. J. mu vzal nabíjačku k mobilnému

telefónu , ktorým svojím konaním spôsobil poškodenému M. V. škodu vo výške 7 000 Sk

(232,36 eur) a

3/ dňa 18. apríla 2008 predložil vo V., a. s., pobočka v Š. žiadosť o úverový produkt

„Flexipôžička“, číslo X. vo výške 250 000 Sk, pričom k žiadosti doložil potvrdenie o závislej

činnosti od zamestnávateľa L. so sídlom D. B. a výpisy z účtu z banky K., Maďarská

republika, avšak preverovaním dokladov bolo zistené, že predložené doklady sa nezakladajú

na pravde a z toho dôvodu bola predmetná žiadosť o poskytnutie úveru zamietnutá

a v prípade, že by mu bol úver schválený a vyplatený, V., a. s., M., B., I: X by bola spôsobená

škoda vo výške 250 000 Sk (8 298,47 eur).

Za to mu bol podľa uložený úhrnný a súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Senica z 20. apríla 2007, sp. zn. , ktorý bol obžalovanému

doručený 14. augusta 2007 a ktorý nadobudol právoplatnosť 23. augusta 2007, ako aj výrok

o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 11. júna 2007, sp. zn. ,

ktorý bol obžalovanému doručený 12. decembra 2007 a ktorý nadobudol právoplatnosť

12. decembra 2007.

Podľa bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny.

3

Podľa § 44 Tr. zák. súd vo vzťahu k pokusu trestného činu úverového podvodu podľa

§ 14 ods. 1 k § 222 ods. 3 Tr. zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu.

Na podklade odvolania obvineného a okresného prokurátora proti prvostupňovému

rozsudku Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. februára 2010, sp. zn. , rozhodol

tak, že

podľa , napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil v celom rozsahu a podľa obžalovaného R. J. uznal

za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ s použitím § 138 písm. a/

Tr. zák. a iné na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14. októbra 2003 v čase o 13:10 hod. vošiel do predajne J. v obci P., okres N.

Z., kde využil neprítomnosť zákazníkov a po nákupe, potom ako mu predavačka T. A. vracala

finančnú hotovosť, obžalovaný náhle z vrecka svojej bundy vytiahol slzotvorný sprej,

nezisteného druhu a s týmto nastriekal poškodenej T. A. do očí, na čo sa poškodená rozbehla

ku dverám predajne, kde ju obžalovaný R. J. chytil a sotil smerom dovnútra predajne,

v dôsledku čoho spadla na zem, kedy obžalovaný z otvorenej pokladne odcudzil finančnú

hotovosť vo výške 2 563,70 Sk (85,10 eur) a keď chcel z predajne ujsť, poškodená T. A. ho

chytila za nohu, na čo jej opätovne nastriekal slzotvorný sprej do očí, poškodená ho pustila,

obžalovaný z predajne ušiel a svojím konaním spôsobil poškodenej T. A. poranenie očí, ktoré

si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní dva dni a pre C., spotrebné družstvo, spôsobil škodu vo

výšku 2 563,70 Sk (85,10 eur),

2/ dňa 17. novembra 2003 o 00:30 hod. v katastrálnom území mesta Š., okres L. asi

100 m od cestného označenia mesta Š. prišli s už odsúdeným R. B., už odsúdeným T. B. a P.

N. na vozidle B. čiernej farby, vlastníka P. N., napadli P. N. a R. B. pešo idúceho M. V.,

ktorého bili a kopali a po jeho páde na zem, mu zobrali peniaze v hotovosti 2 300 Sk

(76,35 eur), doklady a CD nosiče, pričom obžalovaný R. J. mu zabral mobilný telefón značka

N., výrobné číslo X., z miesta činu odišli do Š., asi o 5 minút sa vrátili a R. B. a P. N. opäť

napadli M. V., pričom už odsúdený T. B. stiahol poškodenému z nôh botasky

zn. N. v hodnote 2 490 Sk (82,65 eur) a obžalovaný R. J. mu vzal nabíjačku k mobilnému

4

telefónu , ktorým svojím konaním spôsobil poškodenému M. V. škodu vo výške 7 000 Sk

(232,36 eur) a

3/ dňa 18. apríla 2008 predložil vo V. a. s., pobočke v Š. žiadosť o úverový produkt

„Flexipôžička“, číslo X. vo výške 250 000 Sk, pričom k žiadosti doložil potvrdenie o závislej

činnosti od zamestnávateľa L. so sídlom D. B. a výpisy z účtu z banky K., Maďarská

republika, avšak preverovaním dokladov bolo zistené, že predložené doklady sa nezakladajú

na pravde a z toho dôvodu bola predmetná žiadosť o poskytnutie úveru zamietnutá

a v prípade, že by mu bol úver schválený a vyplatený, V., a. s., M., B., I:X by bola spôsobená

škoda vo výške 250 000 Sk (8 298,47 eur).

Za to mu súd v bode I. výroku o treste podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k/ Tr. zák.

a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2,

§ 42 ods. 1 a podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný a súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Nové Zámky z 23. marca 2005, sp. zn. , ktorý bol obžalovanému doručený

1. apríla 2005 a právoplatnosť nadobudol 12. apríla 2005 a trestného rozkazu Okresného súdu

Nové Zámky z 11. júna 2007, sp. zn. , ktorý bol obžalovanému doručený

12. decembra 2007 a ktorý nadobudol právoplatnosť 21. decembra 2007, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V bode II. výroku o treste mu súd podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2

Tr. zák., pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Tr. zák., ani

priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)

roky.

5

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený R. J. písomným

podaním z 30. apríla 2010 (doručeným súdu prvého stupňa 5. mája 2010) prostredníctvom

obhajcu JUDr. Ľ. Š. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Nitre s tým, aby

dovolací súd podľa vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby

dovolací súd podľa zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného

súdu Nové Zámky a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. i/

Dovolateľ namietal, že rozsudok krajského súdu je absolútne nevykonateľný, nakoľko

v ňom súd nerešpektoval zákonné ustanovenia upravujúce ukladanie trestu odňatia slobody

obsiahnuté v § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Z týchto ustanovení jednoznačne

vyplýva nemožnosť uloženia dvoch trestov odňatia slobody súčasne. Pochybenie vidí v tom,

že jedným rozsudkom bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody, ako aj iný

samostatný trest odňatia slobody, pričom nie je zrejmé, ako si odvolací súd predstavoval

výkon takto uložených trestov, či by mal súčasne vykonávať dva nepodmienečné tresty

odňatia slobody alebo by mal najskôr vykonať jeden z nich a následne začať s výkonom

druhého. Ani jedna z možností však nie je právnym poriadkom Slovenskej republiky

upravená a žiadny z platných právnych predpisov ju neumožňuje. Napadnuté rozhodnutie

krajského súdu , čo do výroku o trestoch, je po obsahovej stránke nesprávne, neurčité a nie

je ho možné žiadnym právne prípustným spôsobom vykonať.

Ďalej uviedol, že z výpovedí svedkov T. B. a R. B.

je preukázané, že sa fyzického útoku na poškodeného M. V. nezúčastnil, práve naopak P. N.

v útočení bránil tým, že na neho spolu s T. B. kričali, aby ho už nebil. Svojím konaním teda

nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu lúpeže, nakoľko aj veci, ktoré mal odcudziť

6

poškodenému len našiel na zemi. V danom prípade nebol preukázaný ani jednotiaci zámer

spolupáchateľov pri použití násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, preto okresný súd, ako aj

krajský súd pochybili, keď zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa oprel

o skutočnosť, že okresný súd v súvislosti so skutkom uvedeným v bode 3/ zamietol návrh

na vykonanie dôkazov týkajúcich sa jeho majetkových pomerov. Vôbec sa nezaoberal tým,

že banke by v prípade schválenia a poskytnutia predmetného úveru nebola vznikla žiadna

škoda, nakoľko mal dostatok finančných prostriedkov na jeho riadne splácanie aj s príslušným

úrokom, čo mohlo byť v konaní dokázané. Rovnako zamietol aj návrh jeho obhajcu

na doplnenie dokazovania o výsluch svedkyne M. U., ktorá by poskytla zásadné informácie

pre rozhodovanie o vine a treste. Tieto nedostatky neboli odstránené ani v konaní o odvolaní

na súde druhého stupňa, pričom tak došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu garantovanom

, ako aj .

Poukázal aj na nesprávny výpočet trestnej sadzby trestu odňatia slobody, pretože

krajský súd mal za použitia ustanovenia § 42 ods.2 Tr. zák. najskôr zvýšiť zákonom

ustanovenú hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, následne ju znížiť podľa ustanovení

§ 38 ods. 3 Tr. zák. a trest uložiť v hornej polovici takto vypočítanej trestnej sadzby.

Ak by súd postupoval týmto spôsobom, mohol mu byť uložený trest odňatia slobody

aj pod 10 rokov.

Konštatoval tiež, že uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov, ktorý mu bol uložený za skutky uvedené v bodoch 1/

a 2/, je podľa jeho názoru neprimeraný. Súd totiž mohol pri ukladaní trestu prihliadať

aj na inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zák.

Na záver uviedol, že vzhľadom na dlhú dobu trestného stíhania, ktoré už trvá viac ako

šesť rokov, nemožno v danom prípade hovoriť o vybavení veci v primeranej lehote a bez

zbytočných prieťahov, nakoľko ani samotný rozsudok odvolacieho súdu pre chyby neobstojí.

Krajský súd nerešpektoval právo na obhajobu, neskúmal skutkový stav v takom rozsahu, ako

podľa zákona mal, pochybil pri výpočte trestnej sadzby a napokon vec nesprávne právne

posúdil.

7

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného Okresnej

prokuratúre Nové Zámky a poškodeným, T. A., M. V., V., a. s., C., zdravotnej poisťovni, a.

s., pričom k podanému dovolaniu sa vyjadril len prokurátor okresnej prokuratúry.

Prokurátor okresnej prokuratúry zastáva názor, že krajský súd sa pri rozhodovaní

nedopustil žiadnych hmotnoprávnych ani procesných pochybení, skutkový stav bol správne

a úplne zistený a trest, ktorý bol obvinenému R. J. uložený, rešpektoval všetky ustanovenia

vzťahujúce sa na ukladanie trestov. Napadnuté rozhodnutie preto považuje

za zákonné a odôvodnené a podané dovolanie za účelové v snahe zbaviť sa viny a trestnej

zodpovednosti. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

dovolanie odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu

je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náležitosti uvedené

v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/

v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/)

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky na úvod poukazuje na to, že právo na obhajobu

osoby, proti komu sa vedie trestné stíhanie je upravené v a jeho zmyslom

je zabezpečiť obhajovanie jej práv a ochranu zákonných záujmov, ako aj prispieť

k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu v sebe zahŕňa právo na osobnú obhajobu, právo nechať

sa obhajovať obhajcom, ktorým môže byť len advokát, právo na povinnú obhajobu, ako

aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať

okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch

smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Zároveň

aj predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie

každého obhajovacieho práva.

V zmysle dovolacieho dôvodu podľa je potrebné zásadné

porušenie práva na obhajobu chápať najmä ako porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

Obvinený v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá

by preukazovala, že v posudzovanom prípade bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo

na obhajobu. Obvinený tento dovolací dôvod videl najmä v tom, že konajúce súdy nevykonali

obhajobou navrhované dôkazy.

Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných zákonným spôsobom

a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného

nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle teda nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10,

resp. práva podľa

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , v zmysle tohto

ustanovenia, dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je určené k náprave

9

právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú v právnom

posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však

z hľadiska procesných predpisov.

Východiskom pre existenciu dovolacieho dôvodu podľa

spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je popis skutku, ako bol ustálený

v príslušnom výroku napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Ťažisko dokazovania

je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať alebo korigovať

len odvolací súd. S odkazom na uvedený dovolací dôvod sa nemožno domáhať preskúmania

skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol

v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny

trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa teda týka

nesprávnosti právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného konania a ktorý

je v meritórnom súdnom rozhodnutí spravidla vyjadrený v tzv. skutkovej vete výrokovej časti

rozhodnutia.

Za nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia sa považuje

nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.),

prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr. zák.), pochybenie súdu pri uložení

úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.)

a pod.

Námietka obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, že vykonanými dôkazmi nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného činu,

nakoľko chýbal jednotiaci zámer spolupáchateľov v úmysle zmocniť sa cudzej veci, nemôže

obstáť, pretože v zmysle § 20 Tr. zák. o spáchanie trestného činu spoločným konaním

ide aj vtedy, ak jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce samy osebe konanie

nenapĺňajú, vo svojom súhrne však predstavujú konanie opísané v príslušnom

ustanovení osobitnej časti (napr. spolupáchateľom na trestnom čine lúpeže podľa § 188

je aj páchateľ, ktorý sa zmocňuje cudzej veci, využívajúc skutočnosť, že jeho spolupáchateľ

zatiaľ s použitím násilia prekoná odpor poškodeného).

10

Obvinený ďalej namietal, že pri ukladaní trestu bola pri aplikácii asperačnej zásady

nesprávne vypočítaná trestná sadzba za skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, ako aj to,

že mu boli uložené dva samostatné tresty odňatia slobody popri sebe.

Z ustálenej súdnej praxe (konkrétne z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne

z 8. apríla 2009, sp. zn. , publikovaným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky v čísle 4/2009, pod poradovým číslom 32, na strane 7) vyplýva,

že ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby

uvedenej v osobitnej časti z dôvodu uvedeného v , ,

ods. 5, ods. 6, § 39 ods. 4 a § 41 ods. 2 Tr. zák., konkrétne rozpätie trestnej sadzby

sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení

§ 38 Tr. zák. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu

§ 41 ods. 2 Tr. zák. a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39

ods. 4 .

K uloženiu dvoch samostatných trestov odňatia slobody Najvyšší súd Slovenskej

republiky uvádza, že ide o bežnú prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, čo nemožno

považovať za naplnenie niektorého z obvineným uplatnených dovolacích dôvodov,

ani žiadneho iného dovolacieho dôvodu taxatívne vymedzeného v

Na podklade týchto úvah a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, spôsobom

uvedeným vo výroku tohto uznesenia, pretože dospel k záveru, že dovolacie dôvody podľa

a v posudzovanom prípade splnené neboli.

Na záver najvyšší súd poukazuje na to, že okresný, ako aj krajský súd pochybili,

keď jeden z dvoch uložených trestov odňatia slobody označili za „úhrnný a súhrnný“, pričom

takéto slovné spojenie nepozná. Pri súbehu trestných činov je možné uložiť

buď úhrnný, alebo súhrnný trest odňatia slobody. Vzhľadom na to, že súdy vo svojich

rozhodnutiach zrušili aj výroky o treste dvoch trestných rozkazov, mal byť tento trest

pomenovaný ako súhrnný. Tento formálny nedostatok však nemal vplyv na správnosť

a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

11

V Bratislave 26. júla 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková