Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/24/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej na neverejnom

zasadnutí konanom 8. augusta 2011 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému V. Y.,

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej

skupiny podľa Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (

v znení neskorších predpisov, ďalej už len „Tr. zák.“) a iné, o sťažnosti obvineného

proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica z 29. júla 2011, sp. zn. 65/2011, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného V. Y. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením z 29. júla 2011, sp. zn. 65/2011, rozhodol o tom,

že podľa z dôvodov uvedených v ustanovení ,

berie do väzby obvineného V. Y., nar. X., trvale bytom K., s tým, že táto mu začína

plynúť dňa 27. júla 2011 od 15.20 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby

v Leopoldove.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr

prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.

Zdôraznil v nej pritom v prvom rade tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie

považuje za nezákonné a z dôvodu absentujúcich predpísaných náležitostí v zmysle

ustanovenia aj v podstate za nepreskúmateľné. Má za to, že v jeho prípade

2

došlo k nezákonnému obmedzeniu osobnej slobody, keďže v rozpore s ustanovením

nebol ani pri zadržaní a ani bezprostredne po ňom žiadnym policajtom či iným

orgánom oboznámený o dôvodoch takéhoto postupu.

Obvinený tiež poukázal na to, že skutok, pre ktorý mu je vznesené obvinenie je časovo

ohraničený tak, že v roku 1997, kedy malo dôjsť k údajnému založeniu zločineckej skupiny,

skutkovú podstatu trestného činu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. ešte nepoznal – táto

bola do doplnená až v roku 1999. A ako podotkol v tejto súvislosti ďalej,

zatiaľ čo v zmysle pôvodného obvinenia sa malo vyššie spomenutého skutku dopustiť celkom

24 osôb, k dnešnému dňu je ich už len 6, čo samotné svedčí o nedôveryhodnosti

a nepravdivosti skutočností uvedených v skutkovej vete predmetného uznesenia.

Je toho názoru, že spôsob, akým je jeho osobná sloboda už viac ako 9 rokov

obmedzovaná, je v rozpore nielen s právnym poriadkom Slovenskej republiky ale aj s čl. 5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého ustanoveniami sú súdy

viazané. Rovnako tak by však tieto mali rešpektovať aj judikatúru ESĽP, a to predovšetkým

vo veciach, kde tento vykladá spôsob aplikácie vyššie uvedeného čl. 5 Dohovoru a zákonnosť

obmedzení osobnej slobody jednotlivca. Podľa obvineného je konanie orgánov činných

v trestnom konaní podobne ako v predchádzajúcich prípadoch aj v danom prípade účelové.

Čo sa týka publikovaných názorov ESĽP ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky

upozornil predovšetkým na to, že ak sa vykonáva trestné stíhanie obvineného súčasne v dvoch

samostatných trestných konaniach a v jednom z nich je obvinený vo väzbe, je jeho osobná

sloboda vo svojej podstate obmedzená aj v druhom z nich. Preto sú orgány činné v trestnom

konaní povinné postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením aj v tomto druhom

trestnom konaní, samozrejme, pokiaľ konanie vykonávané vo väzbe takémuto postupu

nebráni. Do pozornosti pritom dal tiež tú judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej závažnosť

obvinenia nemôže sama o sebe slúžiť na ospravedlnenie dlhej doby držania vo väzbe,

pričom sa musí v takom prípade prihliadať na trvanie už kumulovanej väzby. V iných

rozhodnutiach ESĽP sa ďalej uvádza, že počiatočné dôvody na väzbu sa postupom času

stávajú menej a menej relevantné a vnútroštátne orgány sa musia opierať o ďalšie dôvody

pre pozbavenie slobody a taktiež, že závažnosť trestu sama o sebe alebo v spojení s inými

3

dôvodmi nemôže byť akceptovaná ako dostatočný dôvod na držanie obvineného vo väzbe

po veľmi dlhú dobu takmer 4 rokov.

Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa poukázal na to,

že už v rámci výsluchu jednoznačne uviedol, kde sa bude v prípade prepustenia na slobodu

zdržiavať. Nemá záujem na opustení Slovenskej republiky, chce sa zúčastňovať na úkonoch

v trestnom konaní a očistiť svoje meno.

K väzobnému dôvodu podľa sa pritom vyjadril takým

spôsobom, že v danom prípade ide o ničím nepodloženú účelovú špekuláciu, ktorá má

„posilniť“ odôvodnenosť jeho väzby. Skutočnosť, že je obvinený aj v iných konaniach

je podľa jeho názoru vzhľadom na princíp prezumpcie neviny irelevantná a nie je možné ňou

odôvodňovať uvedený dôvod väzby.

Záverom upozornil na to, že konajúci súd nevenoval v napadnutom uznesení

jeho námietkam, majúcim závažný dopad na posúdenie zákonnosti jeho väzobného stíhania,

žiadnu pozornosť, a preto ho v tomto zmysle považuje za arbitrárne.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto obvinený V. Y. navrhol,

aby nadriadený súd v predmetnej veci bezodkladne rozhodol o jeho prepustený

na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná a bola

podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,

že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že z obsahu predloženého spisového

materiálu vyplýva, že návrh na vzatie obvineného V. Y. do väzby bol podaný prokurátorom

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovaný

trestný súd dňa 28. júla 2011 o 16.50 hod., pod sp. zn. VII/1 Gv 247/09-573, a to z dôvodov

podľa ,

4

Konajúci sudca pre prípravné konanie pritom predmetný návrh preskúmal najprv

z toho hľadiska, či bol tento podaný v zákonnej lehote a či bol podaný príslušnému súdu,

pričom zistil, že obe podmienky boli v danom prípade splnené. V tejto súvislosti zároveň

podotkol, že je síce pravda, že návrh prokurátora obsahoval množstvo nielen gramatických,

ale aj vecných chýb (ide najmä o čiastočný nesúlad skutkov, ako ich uviedol prokurátor s tým,

ako sú tieto uvedené v ním spomenutých uzneseniach vyšetrovateľa), ale je faktom,

že obvinený V. Y. je stíhaný aj za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., na ktorý sa v zmysle

vzťahuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu následne obvineného

dňa 29. júla 2011 vypočul a keďže návrh prokurátora považoval za dôvodný, napadnutým

uznesením rozhodol o tom, že V. Y. sa berie z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1

písm. a/, písm. c/ do väzby.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že :

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Po preskúmaní predloženého spisu dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

k takému záveru, že doposiaľ zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré

5

je V. Y. obvinený, sa stali, vykazujú znaky konkrétnych trestných činov a existuje dôvodné

podozrenie, že sa na ich spáchaní podieľal.

Vzhľadom na vyššie uvedené považuje sťažnostný súd za potrebné zdôrazniť zároveň

tú skutočnosť (na čo napokon správne poukázal i sudca pre prípravné konanie), že v tomto

štádiu trestného stíhania súdy nerozhodujú o vine obvineného, a preto nie je ani nevyhnutné,

aby táto bola z doposiaľ zadovážených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

preukázaná. Stačí dôvodnosť podozrenia, že obvinený mal spáchať trestnú činnosť v rozsahu,

v akom je aj obvinený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatuje, že okrem splnenia formálnych

podmienok sa konajúci sudca pre prípravné konanie dôsledne zaoberal i skúmaním

materiálnych podmienok existencie dôvodov väzby u obvineného V. Y. a zisťoval, či sú dané

také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z toho, že sa bude správať

spôsobom predpokladaným v ustanovení ,

Čo sa týka potom odôvodnenia existencie vyššie spomenutých väzobných dôvodov

v napadnutom uznesení, tak s tým sa tunajší súd stotožňuje len pokiaľ ide o dôvod

tzv. preventívnej väzby. V súvislosti s dôvodom tzv. útekovej väzby považuje totiž

za potrebné upozorniť na to, že jeho naplnenie sudca pre prípravné konanie nesprávne

odôvodnil o.i. tiež tým, že v inej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , hrozí obvinenému V. Y. v prípade uznania viny za trestný čin vraždy

doživotie. Pri danom dôvode väzby nie je totiž takéto odôvodnenie – hrozba vysokého trestu

v inom prebiehajúcom trestnom konaní - prípustné.

Vyššie uvedený nedostatok však nič nemení na tom, že i dôvod väzby podľa § 71

ods. 1 písm. a/ je v prípade obvineného jednoznačne daný, nakoľko ostatné

v napadnutom uznesení už správne uvedené konkrétne skutočnosti sú dostatočné na to,

aby opodstatňovali dôvodnú obavu z toho, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol

trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Pokiaľ ide o už viackrát opakovanú námietku obvineného, že v roku 1997, kedy malo

dôjsť k údajnému založeniu zločineckej skupiny, takéto konanie nebolo trestným činom,

keďže vtedy účinný ešte neobsahoval skutkovú podstatu trestného činu

6

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, tak k tejto

považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť iba toľko, že predmetný skutok bol v skutkovej

vete správne časovo ohraničený tak, že je v podstate kriminalizované len konanie obvinených

(medzi nimi i obvineného V. Y.) od konca roku 1999, a teda až odvtedy, kedy už toto bolo

v zmysle vtedy účinného považované za trestné.

A napokon vo vzťahu k tej námietke obvineného, že napadnuté uznesenie nespĺňa

obsahové náležitosti v zmysle konštatuje, že táto je taktiež

neopodstatnená, nakoľko vyššie uvedené ustanovenie stanovuje len všeobecne požiadavky

na obsah odôvodnenia toho - ktorého uznesenia, avšak uznesenie o väzbe je špecifickým

druhom uznesením, ktorého obsahové náležitosti vyplývajú z príslušných ustanovení

upravujúcich väzbu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. augusta 2011

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová