Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bb1/382173.27a539.pdf
PDF · 114.08 KB
No categories available
6Tost/24/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 24/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej na neverejnom
zasadnutí konanom 8. augusta 2011 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému V. Y.,
pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov, ďalej už len „Tr. zák.“) a iné, o sťažnosti obvineného
proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica z 29. júla 2011, sp. zn. Tp 65/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného V. Y. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením z 29. júla 2011, sp. zn. Tp 65/2011, rozhodol o tom,
že podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/
Tr. por. berie do väzby obvineného V. Y., nar. X., trvale bytom K., s tým, že táto mu začína
plynúť dňa 27. júla 2011 od 15.20 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby
v Leopoldove.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr
prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
Zdôraznil v nej pritom v prvom rade tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie
považuje za nezákonné a z dôvodu absentujúcich predpísaných náležitostí v zmysle
ustanovenia § 176 Tr. por. aj v podstate za nepreskúmateľné. Má za to, že v jeho prípade
došlo k nezákonnému obmedzeniu osobnej slobody, keďže v rozpore s ustanovením
§ 86 Tr. por. nebol ani pri zadržaní a ani bezprostredne po ňom žiadnym policajtom či iným
orgánom oboznámený o dôvodoch takéhoto postupu.
Obvinený tiež poukázal na to, že skutok, pre ktorý mu je vznesené obvinenie je časovo
ohraničený tak, že v roku 1997, kedy malo dôjsť k údajnému založeniu zločineckej skupiny,
trestný zákon skutkovú podstatu trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. ešte nepoznal – táto
bola do Trestného zákona doplnená až v roku 1999. A ako podotkol v tejto súvislosti ďalej,
zatiaľ čo v zmysle pôvodného obvinenia sa malo vyššie spomenutého skutku dopustiť celkom
24 osôb, k dnešnému dňu je ich už len 6, čo samotné svedčí o nedôveryhodnosti
a nepravdivosti skutočností uvedených v skutkovej vete predmetného uznesenia.
Je toho názoru, že spôsob, akým je jeho osobná sloboda už viac ako 9 rokov
obmedzovaná, je v rozpore nielen s právnym poriadkom Slovenskej republiky ale aj s čl. 5
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého ustanoveniami sú súdy
viazané. Rovnako tak by však tieto mali rešpektovať aj judikatúru ESĽP, a to predovšetkým
vo veciach, kde tento vykladá spôsob aplikácie vyššie uvedeného čl. 5 Dohovoru a zákonnosť
obmedzení osobnej slobody jednotlivca. Podľa obvineného je konanie orgánov činných
v trestnom konaní podobne ako v predchádzajúcich prípadoch aj v danom prípade účelové.
Čo sa týka publikovaných názorov ESĽP ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky
upozornil predovšetkým na to, že ak sa vykonáva trestné stíhanie obvineného súčasne v dvoch
samostatných trestných konaniach a v jednom z nich je obvinený vo väzbe, je jeho osobná
sloboda vo svojej podstate obmedzená aj v druhom z nich. Preto sú orgány činné v trestnom
konaní povinné postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením aj v tomto druhom
trestnom konaní, samozrejme, pokiaľ konanie vykonávané vo väzbe takémuto postupu
nebráni. Do pozornosti pritom dal tiež tú judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej závažnosť
obvinenia nemôže sama o sebe slúžiť na ospravedlnenie dlhej doby držania vo väzbe,
pričom sa musí v takom prípade prihliadať na trvanie už kumulovanej väzby. V iných
rozhodnutiach ESĽP sa ďalej uvádza, že počiatočné dôvody na väzbu sa postupom času
stávajú menej a menej relevantné a vnútroštátne orgány sa musia opierať o ďalšie dôvody
pre pozbavenie slobody a taktiež, že závažnosť trestu sama o sebe alebo v spojení s inými
dôvodmi nemôže byť akceptovaná ako dostatočný dôvod na držanie obvineného vo väzbe
po veľmi dlhú dobu takmer 4 rokov.
Pokiaľ ide o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. poukázal na to,
že už v rámci výsluchu jednoznačne uviedol, kde sa bude v prípade prepustenia na slobodu
zdržiavať. Nemá záujem na opustení Slovenskej republiky, chce sa zúčastňovať na úkonoch
v trestnom konaní a očistiť svoje meno.
K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa pritom vyjadril takým
spôsobom, že v danom prípade ide o ničím nepodloženú účelovú špekuláciu, ktorá má
„posilniť“ odôvodnenosť jeho väzby. Skutočnosť, že je obvinený aj v iných konaniach
je podľa jeho názoru vzhľadom na princíp prezumpcie neviny irelevantná a nie je možné ňou
odôvodňovať uvedený dôvod väzby.
Záverom upozornil na to, že konajúci súd nevenoval v napadnutom uznesení
jeho námietkam, majúcim závažný dopad na posúdenie zákonnosti jeho väzobného stíhania,
žiadnu pozornosť, a preto ho v tomto zmysle považuje za arbitrárne.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto obvinený V. Y. navrhol,
aby nadriadený súd v predmetnej veci bezodkladne rozhodol o jeho prepustený
na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná a bola
podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho potom v zmysle
§ 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že z obsahu predloženého spisového
materiálu vyplýva, že návrh na vzatie obvineného V. Y. do väzby bol podaný prokurátorom
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovaný
trestný súd dňa 28. júla 2011 o 16.50 hod., pod sp. zn. VII/1 Gv 247/09-573, a to z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
Konajúci sudca pre prípravné konanie pritom predmetný návrh preskúmal najprv
z toho hľadiska, či bol tento podaný v zákonnej lehote a či bol podaný príslušnému súdu,
pričom zistil, že obe podmienky boli v danom prípade splnené. V tejto súvislosti zároveň
podotkol, že je síce pravda, že návrh prokurátora obsahoval množstvo nielen gramatických,
ale aj vecných chýb (ide najmä o čiastočný nesúlad skutkov, ako ich uviedol prokurátor s tým,
ako sú tieto uvedené v ním spomenutých uzneseniach vyšetrovateľa), ale je faktom,
že obvinený V. Y. je stíhaný aj za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., na ktorý sa v zmysle
§ 14 písm. h/ Tr. por. vzťahuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu následne obvineného
dňa 29. júla 2011 vypočul a keďže návrh prokurátora považoval za dôvodný, napadnutým
uznesením rozhodol o tom, že V. Y. sa berie z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1
písm. a/, písm. c/ Tr. por. do väzby.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že :
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Po preskúmaní predloženého spisu dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
k takému záveru, že doposiaľ zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré
je V. Y. obvinený, sa stali, vykazujú znaky konkrétnych trestných činov a existuje dôvodné
podozrenie, že sa na ich spáchaní podieľal.
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje sťažnostný súd za potrebné zdôrazniť zároveň
tú skutočnosť (na čo napokon správne poukázal i sudca pre prípravné konanie), že v tomto
štádiu trestného stíhania súdy nerozhodujú o vine obvineného, a preto nie je ani nevyhnutné,
aby táto bola z doposiaľ zadovážených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná. Stačí dôvodnosť podozrenia, že obvinený mal spáchať trestnú činnosť v rozsahu,
v akom je aj obvinený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatuje, že okrem splnenia formálnych
podmienok sa konajúci sudca pre prípravné konanie dôsledne zaoberal i skúmaním
materiálnych podmienok existencie dôvodov väzby u obvineného V. Y. a zisťoval, či sú dané
také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z toho, že sa bude správať
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
Čo sa týka potom odôvodnenia existencie vyššie spomenutých väzobných dôvodov
v napadnutom uznesení, tak s tým sa tunajší súd stotožňuje len pokiaľ ide o dôvod
tzv. preventívnej väzby. V súvislosti s dôvodom tzv. útekovej väzby považuje totiž
za potrebné upozorniť na to, že jeho naplnenie sudca pre prípravné konanie nesprávne
odôvodnil o.i. tiež tým, že v inej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 1T 6/2005, hrozí obvinenému V. Y. v prípade uznania viny za trestný čin vraždy
doživotie. Pri danom dôvode väzby nie je totiž takéto odôvodnenie – hrozba vysokého trestu
v inom prebiehajúcom trestnom konaní - prípustné.
Vyššie uvedený nedostatok však nič nemení na tom, že i dôvod väzby podľa § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por. je v prípade obvineného jednoznačne daný, nakoľko ostatné
v napadnutom uznesení už správne uvedené konkrétne skutočnosti sú dostatočné na to,
aby opodstatňovali dôvodnú obavu z toho, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol
trestnému stíhaniu, resp. trestu.
Pokiaľ ide o už viackrát opakovanú námietku obvineného, že v roku 1997, kedy malo
dôjsť k údajnému založeniu zločineckej skupiny, takéto konanie nebolo trestným činom,
keďže vtedy účinný Trestný zákon ešte neobsahoval skutkovú podstatu trestného činu
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, tak k tejto
považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť iba toľko, že predmetný skutok bol v skutkovej
vete správne časovo ohraničený tak, že je v podstate kriminalizované len konanie obvinených
(medzi nimi i obvineného V. Y.) od konca roku 1999, a teda až odvtedy, kedy už toto bolo
v zmysle vtedy účinného Trestného zákona považované za trestné.
A napokon vo vzťahu k tej námietke obvineného, že napadnuté uznesenie nespĺňa
obsahové náležitosti v zmysle § 176 ods. 2 Tr. por. konštatuje, že táto je taktiež
neopodstatnená, nakoľko vyššie uvedené ustanovenie stanovuje len všeobecne požiadavky
na obsah odôvodnenia toho - ktorého uznesenia, avšak uznesenie o väzbe je špecifickým
druhom uznesením, ktorého obsahové náležitosti vyplývajú z príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich väzbu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 8. augusta 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová