Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/44/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. Ţ., bývajúceho v Ţ.,

proti ţalovaným 1/ P. B., 2/ B. B. 3/ Ľ. B., ţalovaní 1/ aţ 3/ všetci bývajúci v Ţ.Č. 4/ JUDr.

D. H., 5/ N. H., 6/ D. H., ţalovaní 4/ aţ 6/ všetci bývajúci v Ţ., o nahradenie vyhlásenia

vôle, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , a na Krajskom súde

v Ţiline pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Ţiline z

prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. M. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. J. B.,

JUDr. D. C., JUDr. E. Č., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., JUDr. A. G., Mgr. K. H.,

JUDr. M. J., JUDr. Z. J., JUDr. J. K., J. K., JUDr. E. K., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. L.

M., JUDr. I. N., JUDr. A. P., JUDr. V. P., JUDr. P. P., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T.

R., JUDr. M. R., JUDr. V. S., Mgr. M. Š., JUDr. E. Š., Mgr. Z. Š., Mgr. N. T., JUDr. R.

U., JUDr. J. U., JUDr. M. U., JUDr. G. V. a JUDr. D. W., s ú v y l ú č e n í

z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 18 C

55/2008 a na Krajskom súde Ţilina pod sp. zn. .

Prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (veci vedenej na Okresnom súde Ţilina pod

sp. zn. ) aţ do jej právoplatného skončenia sa prikazuje Krajskému súdu

v Trenčíne.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2008 sp.zn.:

3 boli sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. M. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B.,

JUDr. Š. B., JUDr. E. B., JUDr. J. B., JUDr. D. C., JUDr. E. Č., JUDr. M. D., Mgr. F. D.,

JUDr. Y. D., Mgr. K. H., JUDr. M. J., JUDr. Z. J., JUDr. J. K., J. K., JUDr. E. K., JUDr. J.

2

M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. A. P., JUDr. K. P., JUDr. T. R., JUDr. M. R.,

JUDr. V. S., Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr. J. U., JUDr. M. U., JUDr. G. V.,

JUDr. D. W., JUDr. F. P., JUDr. R. K. vylúčení z rozhodovania o tom, či sudcovia

Okresného súdu Ţilina sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom

vedená pod sp. zn. . V odôvodnení skonštatoval, ţe sudcovia Krajského súdu

v Ţiline uviedli, ţe odporca 4/ je nielen ich kolegom, ale zároveň tieţ priateľom, všetci

zhodne konštatovali, ţe vnútorne sa cítia byť zaujatí. Tento ich vnútorný pocit, i keby

vychádzal len zo vzťahu čisto pracovného (kolegiálneho), bolo potrebné zohľadniť a

rešpektovať, lebo ak má sudca sám subjektívne pochybnosti o svojej schopnosti prejednať a

rozhodnúť vec nestranne a nezaujato, moţno mať tieto pochybnosti aj objektívne. Z výroku

uznesenia najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júna 2008

vyplýva, ţe otázka vylúčenia sudcov Krajského súdu v Ţiline a následného prikázania vo veci

dopadá len na konanie o vylúčení sudcov Okresného súdu Ţilina.

V konaní o odvolaní proti (zamietajúcemu) rozsudku vydanému Okresným súdom

v Ţiline 31.1.2011, č.k. - 88 vedenom na Krajskom súde v Ţiline pod zn.

jeho sudcovia opakovane oznámili, ţe sú u nich dané dôvody, pre ktoré sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn.

( a ). Na základe toho podpredsedníčka Krajského

súdu v Ţiline poverená zastupovaním predsedu súdu predloţila vec na rozhodnutie v zmysle

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( ) z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

3

ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v moţnosti zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý

a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕţania

určitej procesnej strane. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej

veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť

4

tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a

objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd

poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci

pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a

vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať

kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť

nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

5

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k

veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Vo výrokovej časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení

sudcovia Krajského súdu v Ţiline, ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalovanému 4/ (tieţ

sudcovi) bliţší osobný (priateľský) vzťah, pre ktorý dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe zakladá skutočnosť relevantnú z hľadiska , a je dôvodom pre

ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

V prípade sudcov Krajského súdu v Ţiline, ktorí vo svojich písomných vyjadreniach

poukázali na kolegiálny vzťah a tieţ na skutočnosť, ţe v tejto veci uţ boli rozhodnutím

6

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008 sp.zn. vylúčení

z prejednávania a rozhodovania, a preto sa cítia byť zaujatí, vzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky na zreteľ, ţe vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite

a kolegiálnosti. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí zodpovedajúce medze,

objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Avšak skutočnosť, ţe v tejto

veci uţ skôr došlo k vylúčeniu sudcov a prikázaniu veci inému krajskému súdu, a existencia

pretrvávajúceho vzťahu sudcov k odporcovi je deklarovaná v ich vyjadreniach, zakladá

objektívny dôvod pre pochybnosť o ich nezaujatosti aj v odvolacom konaní,

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe

sudcovia uvedení vo výrokovej časti tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe tu

nastala procesná situácia, na ktorú dopadá V zmysle tohto ustanovenia ak

nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec

prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec aţ do jej

právoplatného skončenia Krajskému súdu v Trenčíne.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta