Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžz/4/2010

Najvyšší súd -32

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Jozefa Milučkého

v právnej veci navrhovateľa J. Š., toho času v Ú., P., proti odporcovi Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní

proti nečinnosti odporcu a o ochrane pred nezákonným zásahom odporcu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 1. decembra 2010, doručeným Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dňa 6. decembra 2010, v znení jeho doplnenia na základe výzvy podľa

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, č. k. 8Sžz/4/2010-

-4 domáhal, aby súd podľa (ďalej len „OSP“)

zakázal odporcovi v konaní o vydaní všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví

vzory návrhov na začatie konania, podľa pokračovať v porušovaní

navrhovateľovho práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na informácie podľa a aby mu

prikázal obnoviť stav pred zásahom. Zároveň sa domáhal, aby sa odporcovi podľa § 250t

ods. 1, 4 uložila povinnosť v konaní o vydaní všeobecne záväzného právneho predpisu,

ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie konania, podľa konať a ustanoviť

alebo vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie

konania.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 10. marca 2011, doručeným

tunajšiemu súdu dňa 11. marca 2011, v ktorom žiadal, aby v prípade ak Najvyšší súd

Slovenskej republiky nezastaví konanie pre nedostatok právomoci, návrh ako nedôvodný

zamietol.

Uviedol, že vec, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na tunajší súd nemôže byť predmetom

konania podľa piatej časti , nakoľko v danej veci sa navrhovateľ domáha normotvornej

činnosti odporcu, pričom tento v danej veci nerozhodoval o právach a povinnostiach

navrhovateľa a jeho normotvorná činnosť by nemala byť predmetom preskúmavania v rámci

správneho súdnictva. Preto odporca zastával názor, že súd by mal konanie pre nedostatok

právomoci zastaviť.

Následne poukázal na ustanovenie , ktoré okrem toho, že vylučuje

formu rozhodnutia, pojem zásah nedefinuje a ani nekonkretizuje, čo považuje za zásah resp.

aké formy konania mal na mysli. Z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia

alebo iné zásahy verejnej moci“ odporca vyvodil, že logickým výkladom možno dospieť

k záveru, že pojem „zásah“ treba vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky

bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ resp. iného „donútenia“ zameraného priamo proti

poškodenému resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané

účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. iným prostriedkom nápravy ako súdnym donútením

neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje

proti „zásahu“, na elimináciu ktorého neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky.

Vyjadril sa, že mu nie je z návrhu zrejmé, ako bol navrhovateľ ukrátený na svojich

právach tým, že odporca nepostupoval v súlade s , keď predmetné

ustanovenie je splnomocňovacie ustanovenie v zmysle ,

pričom jeho nenaplnením podľa názoru odporcu nedochádza k zásahu do práv fyzických

a právnických osôb. Mal zato, že nevydanie predmetného všeobecne záväzného právneho

predpisu neznemožňuje osobám uplatňovať si svoje nároky súdnou cestou, nespôsobuje

porušenie práva na súdnu ochranu. Bolo by tomu tak len v prípade, ak by bolo zákonom

ustanovené, že návrhy na začatie konania je možné podávať výlučne formou podaní

uvedených v takomto všeobecne záväznom právnom predpise. Preto podľa odporcu

namietaným postupom nedošlo k ukráteniu navrhovateľa na jeho právach. Zároveň

konštatoval, že navrhovateľom namietaný „zásah“ nie je možné pokladať za zameraný priamo

proti jeho osobe. Za nevykonateľnú považoval žiadosť navrhovateľa o obnovenie stavu pred

zásahom, nakoľko stav pred takýmto „zásahom“ je stále stav, kedy všeobecne záväzný

predpis jednoducho neexistoval a teda nie je zrejmé k obnoveniu akého stavu pred zásahom

by malo rozhodnutím súdu dôjsť.

Ohľadom navrhovateľom namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy uviedol, že

v danej veci nie je možné konštatovať nečinnosť odporcu ako správneho orgánu, keďže pri

normotvornej činnosti odporca postavenie správneho orgánu nemá, neexistuje konanie

v zmysle správneho konania, neexistujú žiadni účastníci konania, k zásahu do ktorých práv

by mohlo dôjsť nečinnosťou odporcu a neexistujú ani procesné lehoty, v ktorých má odporca

istým spôsobom konať. Preto mal zato, že nedochádza k nečinnosti odporcu v takom

význame, že by o nej mohol rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa príslušných

ustanovení piatej časti a súčasne ani nie je možné odporcovi uložiť povinnosť konať

a ustanoviť alebo vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na

začatie konania.

Podaním zo dňa 8. júna 2011, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa

14. júna 2011, navrhovateľ reagoval na výzvu súdu zo dňa 1. júna 2011, ktorou ho súd žiadal

o oznámenie, či v zmysle súhlasí s prejednaním predmetnej veci bez

nariadenia pojednávania. Uvedeným podaním navrhovateľ súdu oznámil, že na podanej

žalobe trvá a navrhuje súdu, aby po preskúmaní všetkých námietok žalobe v celom rozsahu

alebo čiastočne vyhovel. Zároveň uviedol, že podľa s prejednaním bez nariadenia

pojednávania súhlasí a žiada o ospravedlnenie svojej neprítomnosti.

Vo vzťahu k vyjadreniu odporcu zo dňa 10. marca 2011 uviedol, že ho považuje za

irelevantné, keďže ako právny úkon bolo podpísané neoprávnenou a nesplnomocnenou

fyzickou osobou M.. J. E.. H.. Ohľadom námietky nedostatku právomoci Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky poukázal na o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov a na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený v rozhodnutí sp. zn. , z ktorého použitím analógie vyvodil existenciu

právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za súčasného rešpektovania ústavného

zákazu denegatio iustitiae a práva na súdnu ochranu. Vyslovil názor, že pojem nezákonný

zásah je potrebné vykladať extenzívne, aby pod pojem zásah bolo právne možné subsumovať

akékoľvek protiprávne konanie orgánu verejnej správy, ktoré je v rozpore s čl. 2 ods. 2

a má negatívny dopad na subjektívne práva a právom chránené

záujmy dotknutého subjektu, bez ohľadu na formu takéhoto zásahu, okrem formy rozhodnutia

ako individuálneho správneho aktu.

Vyjadril nesúhlas s tvrdením odporcu, že v danej veci nie je orgánom verejnej správy,

keď ako správny orgán nepoukázal na žiadne ustanovenie zákona, z ktorého vychádza.

Nepovažoval za relevantné, že neexistuje konanie v zmysle správneho konania, nakoľko

odporca ako ústredný orgán verejnej správy v podstate vždy koná ako správny orgán a to aj

v iných konaniach, neprebiehajúcich v zmysle správneho konania. Opätovne zdôraznil, že na

svojich právach bol ukrátený nevydaním všeobecne záväzného právneho predpisu, čím mu

odporca bráni získať informácie o vzoroch návrhov na začatie konania, o ktoré odporcu už

v minulosti žiadal.

Stotožnil sa so záverom odporcu, že petitu v časti o vydanie príkazu k obnoveniu stavu

pred zásahom nebude možné vyhovieť, k čomu dodal, že navrhovateľ túto požiadavku

vzniesol zámerne iba z formálnych dôvodov, čo však nie je prekážkou čiastočnému

vyhoveniu žalobnému petitu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu

navrhovateľa o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v

a nasl. ( v spojení s ), ako aj na konanie

proti nečinnosti odporcu podľa a nasl. ( v spojení

s ) dospel k záveru, že návrh nie je prípustný. Rozhodol bez nariadenia

pojednávania ( v spojení s ) s tým, že rozsudok verejne

vyhlásil dňa 18. augusta 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na

úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk najmenej päť

dní vopred ( a ).

Podľa vety prvej , súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd

návrhu vyhovel.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je

poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na

svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením

povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,

obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu,

ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného návrhu, podania

navrhovateľa zo dňa 8. júna 2011 a vyjadrenia odporcu posudzoval, či sa navrhovateľ môže

pred súdom účinne domáhať toho, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní

navrhovateľovho práva na inú právnu ochranu tým, že nevydal všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie konania podľa , a či taký

zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ministerstvá a iné orgány štátnej správy na

základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú

na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú

spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Odporca je v zmysle o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvom a teda súčasne aj ústredným orgánom

štátnej správy, ktorému je zverená aj normotvorná právomoc. Jej podstatou je starostlivosť

o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do jeho pôsobnosti tým, že na základe zákonného

splnomocnenia vydáva právne predpisy označované ako vyhlášky, výnosy alebo opatrenia.

Postupuje pritom spôsobom uvedeným v Legislatívnych pravidlách vlády Slovenskej

republiky.

Tunajší súd na základe vyššie uvedeného dospel k názoru, že navrhovateľ sa svojim

návrhom doručeným súdu nedomáhal ochrany pred takým zásahom, ktorým bol ukrátený na

svojich právach a právom chránených záujmoch podľa , a ani neuviedol

také tvrdenie, na základe ktorého by súd mohol uložiť povinnosť nepokračovať v konkrétnom

zásahu alebo obnoviť stav pred zásahom. Domáhal sa toho, aby odporca vydal všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie konania podľa § 374b ods. 1

, avšak tvrdenie, že odporca nevydal právny predpis, nemožno považovať za nezákonný

zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a ani nemá charakter opatrenia

zameraného priamo proti navrhovateľovi. Súd nezistil ani existenciu trvajúceho zásahu proti

navrhovateľovi, ktorým by bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach, nakoľko zásahom je

aktívne konanie orgánu vykazujúce znaky bezprostredného pokynu alebo donútenia

smerovaného na poškodeného (navrhovateľa). Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo

nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu

verejnej správy (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 15. februára 2011). Z týchto dôvodov návrh v časti o ochranu pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ako neprípustný podľa

zamietol.

Podľa ust. , , , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len

"rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom

verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným

v a 250u .

Podľa až 8 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný,

ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,

vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho

konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy

povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.

Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v preskúmavanej veci neboli

splnené podmienky v zmysle citovaných právnych noriem

odôvodňujúce vyhovenie návrhu smerujúceho proti nečinnosti konania odporcu o návrhu

navrhovateľa o uložení povinnosti v konaní o vydaní všeobecne záväzného právneho

predpisu, ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie konania, podľa konať

a ustanoviť alebo vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na

začatie konania.

Z predloženého spisového materiálu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal na

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť vo veci „súdnych tlačív“

vydávaných podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že normotvornú činnosť odporcu nie

je možné považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, nakoľko

nedochádza k naplneniu pojmových znakov správneho konania, ktoré je právnym postupom

(procesom), v ktorom sa v oblasti verejnej správy aplikuje norma hmotného práva na

konkrétny prípad. Výsledkom správneho konania je rozhodnutie vo veci, ktorého relevantným

efektom je buď vznik alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti nejakej

konkrétnej osoby, prípadne úradné potvrdenie (deklarovanie) zisteného právneho alebo

faktického stavu. Oproti tomu výsledkom normotvornej právomoci odporcu je vznik, zmena

či zánik právnych noriem so všeobecnou záväznosťou, vzťahujúcich sa na každého na celom

teritóriu štátu. Teda aj v prípade nečinnosti odporcu, nemôže byť predmetom súdneho

prieskumu podľa štvrtej hlavy piatej časti ustanovujúcej

konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd

Slovenskej republiky považoval návrh navrhovateľa aj v tejto časti za neprípustný

a nedôvodný, preto jeho návrh podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle spolu s

ods. 5 , keď ich náhradu neúspešnému navrhovateľovi nepriznal. V konaní úspešný

odporca právo na náhradu trov konania nemá zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. augusta 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská