Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c50/364178.da0f86.pdf
PDF · 141.29 KB
No categories available
8Sžp/1/2011
Najvyšší súd 8Sžp/1/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcov: 1/ P.. V. J., bytom Ţ. X., B., 2/ P.. M. J., bytom tamtieţ, obaja
zastúpení advokátom J.. M. Š., C.., AK so sídlom N. X., B., proti ţalovanému: Krajský
stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: V. Š., bytom F. X.,
B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A-2009/1945-PSO z 19.
októbra 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S/237/2009 -42 z 3. decembra 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S/237/2009 - 42 z 3. decembra 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške
123,11 Euro a to k rukám ich právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/
OSP rozhodnutie ţalovaného č. A-2009/1945-PSO zo dňa 27.10.2009, ktorým ţalovaný
zmenil rozhodnutie príslušného stavebného úradu, Mestskej časti B. – V., č.
DSP/4509/2006,2009/10/JF-69 zo dňa 2. marca 2009 o dodatočnom povolení stavby
„Novostavba ubytovne“ na pozemkoch parc. č. X., X., X. a X. v k.ú. B. - V.. V odôvodnení
rozsudku krajský súd uviedol, ţe oba správne orgány pochybili, keď podľa § 66 ods. 1 zákona
č. 70/1976 Zb. stavebného zákona (ďalej len „stavebný zákon“) v stavebnom konaní
nerozhodli o námietkach účastníkov konania, ktoré boli v konaní vznesené. Krajský súd
dôvodil, ţe absencia rozhodnutia o námietkach účastníkov konania je takou vadou
napadnutého rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť a na túto vadu bol súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti aj bez toho, aby sa týchto vád domáhal účastník konania
v podanej ţalobe a to podľa § 250i ods. 3 OSP. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe
ţalobcom priznal náhradu trov konania v sume 311,70 euro.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby rozsudok
zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Ţalovaný dôvodil tým, ţe ţalobcovia namietali, riadne
nezistenie skutkového stavu, nezohľadnenie všetkých stanovísk účastníkov konania, technické
riešenie napojenia v rozpore s STN, znehodnotenie nehnuteľnosti ţalobcov čo do ceny
a kvality bývania. Nenamietali však v ţalobnom návrhu skutočnosť, ţe o ich námietkach
nebolo rozhodnuté, pričom z dikcie ust. § 250j OSP vyplýva, ţe súd rozhoduje len v rozsahu
a dôvodoch uvedených v ţalobe a preto, ţe súd rozhodol nad rámec ţaloby. Zároveň ţalovaný
uviedol, ţe sa v odôvodnení rozhodnutí vysporiadal s námietkami ţalobcov a právna istota
a procesné práva účastníkov boli zachované. A preto je toho názoru, ţe napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a to najmä § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Zároveň namietali aj výšku priznaných trov konania za právne úkony vykonané v roku 2009
(2x115,90Euro) a to za prevzatie veci a spísanie ţaloby a to z dôvodu, ţe ţalobný návrh bol
vypracovaný a podpísaný priamo ţalobcami a nie právnym zástupcom.
K podanému odvolaniu sa podaním z 20. januára 2011 vyjadril právny zástupca
ţalobcov, ktorý napadnutý rozsudok krajského súdu povaţoval za správny a navrhol jeho
potvrdenie, aj čo do merita veci a aj čo do trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania vo výške 123,11 euro.
K podanému odvolaniu sa nevyjadril stavebník ako účastník konania, hoci mu výzva
na vyjadrenie sa k odvolaniu bola doručená dňa 27. januára 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.
v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchá-
dzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. augusta 2011 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy
OSP (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať
„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale
len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-
právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je
súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie príslušného
stavebného úradu, Mestskej časti B. – V., č. DSP/4509/2006,2009/10/JF-69 zo dňa
2. marca 2009 o dodatočnom povolení stavby „Novostavba ubytovne“ na pozemkoch parc. č.
X., X., X. a X. v k.ú. B. - V. a či toto rozhodnutie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi
a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez
právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predloţených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby
stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie
stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení
stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66.
Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad
záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţanie všeobecných
technických poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem
a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo
obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé,
ţe správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, ţe pre
dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Stavebné orgány
oboch stupňov však v administratívnom konaní vôbec nerozhodli o námietkach účastníkov
konania v súlade s § 66 ods. 1 stavebného zákona a preto nemoţno povaţovať takého
rozhodnutie administratívnych orgánov oboch stupňov za rozhodnutie vydané v súlade
so zákonom. Nestačí totiţ, aby sa administratívne orgány s námietkami účastníkov konania
vysporiadali v odôvodnení samotného rozhodnutia, ale aby rozhodnutie obsahovalo aj výrok
rozhodnutia ako bolo o námietkach rozhodnuté. Výrok rozhodnutia je totiţ záväznou častou
rozhodnutia ako pre účastníkov konania, tak aj pre správne orgány. Naviac odôvodnenie
rozhodnutia podrobnejšie ozrejmuje, čo z vykonaného dokazovania vyplynulo, prečo správny
orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Ak však v odôvodnení rozhodnutia
nie je uvedený výrok, ktorý korešponduje s odôvodnením, hoci správnemu orgánu takáto
povinnosť vyplýva priamo zo zákona (§ 66 stavebného zákona), tak potom ide o takú vadu
konania, ktorá ma vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú musí súd v súlade
s ust. § 250i ods. 3 OSP prihliadnuť z úradnej povinnosti. Nakoľko v ţalobou napadnutom
rozhodnutí takýto výrok (rozhodnutie o námietkach účastníkov konania) absentuje,
nezostávalo súdu iné, neţ rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd
zároveň zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorý by stanovil
miernejšie kritériá pre náleţitosti rozhodnutia, neţ aké sú vyţadované zákonom.
Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd povaţuje
za potrebné uviesť, ţe neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa
čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty
práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99,
tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom
rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných
fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
Pokiaľ ide o odvolanie čo do trov právneho zastúpenia, tak súd dospel k záveru, ţe
tieto boli správne priznané za prevzatie veci a za spísanie ţaloby na súd a to za dva úkony
právnej pomoci. Ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe ţalobu pre ţalobcov nespísal
ich právny zástupca, ktorý túto skutočnosť uviedol aj vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušujúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech,
priznal náhradu za jeden úkon právnej sluţby podľa § 11 ods. 1 a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom
v rozhodujúcom období (1/6 výpočtového základu v príslušnom kalendárnom roku) vo výške
115,90 Euro, a reţijný paušál vo výške 7,21 Euro, t.j. celkom 123,11 Euro.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 18. augusta 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská