Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
371/364580.d848e6.pdf
PDF · 154.09 KB
No categories available
5Sžp/93/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžp/93/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L. Z. V., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,
advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 08.04.2009 č. k. 2S/190/08-69, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 08.04.2009 č. k. 2S/190/08-69 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 9041/2008-2.1 z 11.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu ţivotného prostredia
v Trenčíne č. KÚŢP/2008/00370-11/Ďu z 25.06.2008 z r u š u j e a vec v r a c i a
ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 150,- €.
O d ô v o d n e n i e :
2
Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych
konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych
zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území
alebo súhlasu na pouţitie chemických prípravkov v týchto lokalitách.
Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na zasiahnutie do lesného
porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha pre ţiadateľa,
ktorým sú Lesy SR š.p., OZ Prievidza, ţiadosť sa týka jednotky priestorového rozdelenia lesa
162 B v lesnom uţívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie
Stráţov a platí v nej piaty stupeň ochrany) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil ţalovanému
svoju účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc
sa na § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na článok 9
Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod por. č. 43/2006 (na účely tohto rozsudku ďalej
len „Aarhuský dohovor“).
Rozhodnutím č. 9041/2008-2.1 z 11.08.2008 ţalovaný správny orgán zamietol
odvolanie odvolateľa proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným na prvom stupni, ktorým
ţalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne
obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,
právne zhodné ţaloby.
Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý
ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,
ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné, ţalobca namietal,
3
ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ,
ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,
pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1
v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja
ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali rovnakých účastníkov (zmena v osobe
ţalovaného správneho orgánu v prejednávanej veci nemá zásadný vplyv na argumentáciu
súdu), obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky
z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny)
a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka
správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti obsiahnutú v § 6 O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov
s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv)
a na tú skutočnosť, ţe dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil
v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008),
zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje
účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii,
resp. je dostupné na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.
4
Nakoľko však v prejednávanej veci ide o povolenie výnimky zo zákazu ustanoveného
podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f) zák. č. 543/2002 Z.z. na zasiahnutie do lesného porastu,
poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha pre ţiadateľa, ktorým sú
Lesy SR š.p., OZ Prievidza, ţiadosť sa týka jednotky priestorového rozdelenia lesa 162 B
v lesnom uţívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie Stráţov
a platí v nej piaty stupeň ochrany, Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti komunitárnej
úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne
ţijúcich ţivočíchov a rastlín.
Podľa 5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie
kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich
živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo,
ako je uvedené v článku 130r zmluvy.
Podľa čl. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení
vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej
fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i).
Podľa čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia
na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a)
v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov
vo voľnej prírode;
b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat,
hibernácie a sťahovania;
c) úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;
d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné
opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV
písm. b) a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto
rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu.
5
Podľa čl. 16 ods. 1 písm. a) až c) Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje
uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného
druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení
článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):
a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;
b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov,
rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných
dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky
charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie.
Práve toto sú doplňujúce komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených
v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţp 41/2009 vymedzujú rámec argumentov, prečo je
nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia
postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne
poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo
neboli splnené.
V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i
ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi
vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie
a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku
splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
6
O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
Podľa § 151 ods. 1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí,
že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..
Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov
1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 45) a 2. stupňového konania v sume 71,92 €
(č. l. 85) ako aj celkového vyčíslenia zo 06.06.2011.
Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia
právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno
z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou
otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.
Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov
ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd
pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť
právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt
a pokynov súdu.
Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
7
Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto
prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého
konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne
náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 116/2011- 34 z 9. júna 2011
vyslovil porušenie práva účastníčky nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky svojvoľným postupom pri prerozdelení uţ pridelených vecí
a následným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoj nález odôvodnil tým,
ţe vo veci nepojednával senát v zloţení určenom v čase napadnutia veci a zákon č. 757/2004
Z.z. o súdoch v ţiadnom prípade neumoţňuje prerozdelenie uţ pridelených vecí, t. j. vecí
pridelených síce referujúcemu sudcovi, ale súčasne aj ostatným členom senátu, do ktorého
vec pôvodne napadla ako zákonným sudcom, do nového, v čase napadnutia veci existujúceho
senátu, ktorého členom sa stal sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní
členovia sa zmenili, iným spôsobom, neţ náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
Na základe citovaného nálezu a právnych záverov v ňom uvedených poţiadal
08. augusta 2011 predseda konajúceho senátu vedeniu Správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o zosúladenie zloţenia senátu s nálezom ústavného súdu v zmysle
Rozvrhu práce. Prípisom z 10.08.2011 vedenie správneho kolégia vyjadrilo názor,
ţe v prípade zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009
8
opatrením č. Spr. 162/2009-20 z 24.09.2009 sa nejednalo o prípad podľa § 51 ods. 4 písm. b)
zák. č. 757/2005 Z.z., o ktoré oprel svoje rozhodnutie Ústavný súd Slovenskej republiky,
t. j. o zmenu v obsadení súdu sudcami. Ďalej poukázalo na nález ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 390/2010-83 z 13.04.2011, ktorý zaujal v obdobnej veci opačný právny názor.
Navyše sa odvolalo na závery porady Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z dňa 09.08.2011, podľa ktorých sa predmetný nález Ústavného súdu
vzťahuje iba na konkrétnu vec sp. zn. 2Cdo 47/2010.
Vzhľadom na tieto závery a názory ako aj na aktuálne znenie Rozvrhu práce na rok
2011 rozhodol o prejednávanej veci senát v hore uvedenom zloţení.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 23. augusta 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová