Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/93/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L. Z. V., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,

advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 08.04.2009 č. k. -69, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 08.04.2009 č. k. -69 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 9041/2008-2.1 z 11.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu ţivotného prostredia

v Trenčíne č. KÚŢP/2008/00370-11/Ďu z 25.06.2008 z r u š u j e a vec v r a c i a

ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho

právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 150,- €.

O d ô v o d n e n i e :

2

Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych

konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych

zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok

ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území

alebo súhlasu na pouţitie chemických prípravkov v týchto lokalitách.

Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na zasiahnutie do lesného

porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha pre ţiadateľa,

ktorým sú Lesy SR š.p., Prievidza, ţiadosť sa týka jednotky priestorového rozdelenia lesa

162 B v lesnom uţívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie

Stráţov a platí v nej piaty stupeň ochrany) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil ţalovanému

svoju účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc

sa na o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na

Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke

(na účely tohto rozsudku ďalej

len „Aarhuský dohovor“).

Rozhodnutím č. 9041/2008-2.1 z 11.08.2008 ţalovaný správny orgán zamietol

odvolanie odvolateľa proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným na prvom stupni, ktorým

ţalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne

obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,

právne zhodné ţaloby.

Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý

ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,

ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné, ţalobca namietal,

3

ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ,

ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011

jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,

pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ), a preto postupom podľa

v spoj. s rozsudok zmenil tak, ţe podľa

napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja

ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky

pod sp. zn. aţ sa týkali rovnakých účastníkov (zmena v osobe

ţalovaného správneho orgánu v prejednávanej veci nemá zásadný vplyv na argumentáciu

súdu), obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky

z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny)

a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka

správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu

hospodárnosti obsiahnutú v (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov

s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv)

a na tú skutočnosť, ţe dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil

v rozsudku sp. zn. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ),

zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje

účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii,

resp. je dostupné na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.

4

Nakoľko však v prejednávanej veci ide o povolenie výnimky zo zákazu ustanoveného

podľa a na zasiahnutie do lesného porastu,

poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha pre ţiadateľa, ktorým sú

Lesy SR š.p., Prievidza, ţiadosť sa týka jednotky priestorového rozdelenia lesa 162 B

v lesnom uţívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie Stráţov

a platí v nej piaty stupeň ochrany, Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti komunitárnej

úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne

ţijúcich ţivočíchov a rastlín.

Podľa 5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie

kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich

živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo,

ako je uvedené v článku 130r zmluvy.

Podľa čl. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení

vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej

fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i).

Podľa čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia

na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a)

v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov

vo voľnej prírode;

b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat,

hibernácie a sťahovania;

c) úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;

d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné

opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV

písm. b) a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto

rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu.

5

Podľa čl. 16 ods. 1 písm. a) až c) Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje

uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného

druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení

článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):

a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;

b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov,

rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;

c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných

dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky

charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie.

Práve toto sú doplňujúce komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených

v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. vymedzujú rámec argumentov, prečo je

nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia

postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne

poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo

neboli splnené.

V prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez pojednávania,

lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i

ods. 2 (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi

vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie

a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku

splnilo podmienky uvedené v

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je moţné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

6

O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia

a v spojitosti s

Podľa v spojení s platí, že ak odvolací súd zmení

rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Podľa veta druhá a v spojení s platí,

že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť

najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote

podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania

neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..

Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov

1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 45) a 2. stupňového konania v sume 71,92 €

(č. l. 85) ako aj celkového vyčíslenia zo 06.06.2011.

Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia

právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s Dôvody hodné

osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno

z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou

otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.

Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov

ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd

pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť

právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt

a pokynov súdu.

Podľa veta prvá platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

7

Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto

prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého

konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne

náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. - 34 z 9. júna 2011

vyslovil porušenie práva účastníčky nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

svojvoľným postupom pri prerozdelení uţ pridelených vecí

a následným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoj nález odôvodnil tým,

ţe vo veci nepojednával senát v zloţení určenom v čase napadnutia veci a

Z.z. o súdoch v ţiadnom prípade neumoţňuje prerozdelenie uţ pridelených vecí, t. j. vecí

pridelených síce referujúcemu sudcovi, ale súčasne aj ostatným členom senátu, do ktorého

vec pôvodne napadla ako zákonným sudcom, do nového, v čase napadnutia veci existujúceho

senátu, ktorého členom sa stal sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní

členovia sa zmenili, iným spôsobom, neţ náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

Na základe citovaného nálezu a právnych záverov v ňom uvedených poţiadal

08. augusta 2011 predseda konajúceho senátu vedeniu Správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky o zosúladenie zloţenia senátu s nálezom ústavného súdu v zmysle

Rozvrhu práce. Prípisom z 10.08.2011 vedenie správneho kolégia vyjadrilo názor,

ţe v prípade zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009

8

opatrením č. Spr. 162/2009-20 z 24.09.2009 sa nejednalo o prípad podľa § 51 ods. 4 písm. b)

zák. č. 757/2005 Z.z., o ktoré oprel svoje rozhodnutie Ústavný súd Slovenskej republiky,

t. j. o zmenu v obsadení súdu sudcami. Ďalej poukázalo na nález ústavného súdu

sp. zn. -83 z 13.04.2011, ktorý zaujal v obdobnej veci opačný právny názor.

Navyše sa odvolalo na závery porady Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z dňa 09.08.2011, podľa ktorých sa predmetný nález Ústavného súdu

vzťahuje iba na konkrétnu vec sp. zn. .

Vzhľadom na tieto závery a názory ako aj na aktuálne znenie Rozvrhu práce na rok

2011 rozhodol o prejednávanej veci senát v hore uvedenom zloţení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 23. augusta 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová