Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)f94/364577.f74feb.pdf
PDF · 153.1 KB
No categories available
5Sžp/94/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžp/94/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L. Z. V., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,
advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 14.05.2009 č. k. 1S/206/2008-75, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 14.05.2009 č. k. 1S/206/2008-75 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 133/2008-rozkl. z 01.10.2008 v spojení s rozhodnutím č. 7042/2008-2.1/KD z 22.7.2008
z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 150,- €.
O d ô v o d n e n i e :
2
Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych
konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych
zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území
alebo súhlasu na pouţitie chemických prípravkov v týchto lokalitách.
Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na vydanie súhlasu
na pozemnú aplikáciu chemických látok vo viacerých JPRL na LS Oravský Podzámok,
Oravská Polhora, Mutné, Zákamenné a Paráč) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil
ţalovanému svoju účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania
odvolávajúc sa na § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
ako aj na článok 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol
publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod por. č. 43/2006 (na účely tohto
rozsudku ďalej len „Aarhuský dohovor“).
Rozhodnutím č. 133/2008-rozkl. z 01.10.2008 ţalovaný správny orgán na návrh
rozkladovej komisie zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným
na prvom stupni, ktorým ţalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne
obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,
právne zhodné ţaloby.
Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý
ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,
ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné, ţalobca namietal,
ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ,
ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,
pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1
v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja
ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali rovnakých účastníkov (zmena v osobe
ţalovaného správneho orgánu v prejednávanej veci nemá zásadný vplyv na argumentáciu
súdu), obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky
z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny)
a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka
správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti obsiahnutú v § 6 O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov
s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na
tu skutočnosť, ţe dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil
v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008),
zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje
účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii,
resp. je dostupné na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.
Nakoľko však v prejednávanej veci ide o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c)
zák. č. 543/2002 Z.z. na pozemnú aplikáciu chemických látok vo viacerých JPRL
na LS Oravský Podzámok, Oravská Polhora, Mutné, Zákamenné a Paráč, Najvyšší súd
4
prihliadol na ďalšie osobitosti komunitárnej úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS
o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín.
Podľa 5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie
kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich
živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo,
ako je uvedené v článku 130r zmluvy.
Podľa čl. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení
vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej
fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i).
Podľa čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia na
vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a)
v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov
vo voľnej prírode;
b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat,
hibernácie a sťahovania;
c) úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;
d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné
opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV
písm. b) a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto
rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu.
Podľa čl. 16 ods. 1 písm. a) až c) Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje
uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného
druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení
článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):
a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;
5
b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov,
rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných
dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky
charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie.
Práve toto sú doplňujúce komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených
v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţp 41/2009 vymedzujú rámec argumentov, prečo je
nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia
postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne
poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo
neboli splnené.
V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i
ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi
vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie
a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku
splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.
6
Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
Podľa § 151 ods. 1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí,
že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..
Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov
1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 51), 2. stupňového konania v sume 71,92 €
(č. l. 93) a následne celého konania v sume 202,67 € (podanie zo 06.06.2011).
Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia
právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno
z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou
otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.
Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov
ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd
pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť
právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt
a pokynov súdu.
Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto
prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého
7
konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne
náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 116/2011- 34 z 9. júna 2011
vyslovil porušenie práva účastníčky nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky svojvoľným postupom pri prerozdelení uţ pridelených vecí
a následným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoj nález odôvodnil tým,
ţe vo veci nepojednával senát v zloţení určenom v čase napadnutia veci a zákon č. 757/2004
Z.z. o súdoch v ţiadnom prípade neumoţňuje prerozdelenie uţ pridelených vecí, t. j. vecí
pridelených síce referujúcemu sudcovi, ale súčasne aj ostatným členom senátu, do ktorého
vec pôvodne napadla ako zákonným sudcom, do nového, v čase napadnutia veci existujúceho
senátu, ktorého členom sa stal sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní
členovia sa zmenili, iným spôsobom, neţ náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
Na základe citovaného nálezu a právnych záverov v ňom uvedených poţiadal
08. augusta 2011 predseda konajúceho senátu vedeniu Správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o zosúladenie zloţenia senátu s nálezom ústavného súdu v zmysle
Rozvrhu práce. Prípisom z 10.08.2011 vedenie správneho kolégia vyjadrilo názor,
ţe v prípade zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009
opatrením č. Spr. 162/2009-20 z 24.09.2009 sa nejednalo o prípad podľa § 51 ods. 4 písm. b)
zák. č. 757/2005 Z.z., o ktoré oprel svoje rozhodnutie Ústavný súd Slovenskej republiky,
8
t. j. o zmenu v obsadení súdu sudcami. Ďalej poukázalo na nález ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 390/2010-83 z 13.04.2011, ktorý zaujal v obdobnej veci opačný právny názor.
Navyše sa odvolalo na závery porady Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z dňa 09.08.2011, podľa ktorých sa predmetný nález Ústavného súdu
vzťahuje iba na konkrétnu vec sp. zn. 2Cdo 47/2010.
Vzhľadom na tieto závery a názory ako aj na aktuálne znenie Rozvrhu práce na rok
2011 rozhodol o prejednávanej veci senát v hore uvedenom zloţení.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 23. augusta 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová