Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/21/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. S. K.,

bývajúcej v L., proti odporkyni Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave,

Kolárska č. 4, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne zo 04. júla 2008, č. 2702/08, o odvolaní navrhovateľky proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2011, č. k. -252 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2011, č. k. -248, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 30. marca 2011, č. k. -252 p o t v r d z u j e .

Odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 30. marca 2011, č. k. -248 o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením,

č. k. -252 podľa (ďalej len „OSP“)

zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 04. júla 2008,

č. 2702/08.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa uznesením podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona

č. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

zo 04. júla 2008 č. 2702/08 pozastavila výkon advokácie navrhovateľky z dôvodu,

ţe rozsudkom Okresného súdu Poprade z 08. apríla 2008 sp. zn. -3802 bola

2

navrhovateľka uznaná vinnou, ţe ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť inému neoprávnený

prospech vykonávala svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu zadováţila inému

takým činom značný prospech a spôsobila tým iný obzvlášť závaţný následok čím spáchala

trestný čin zneuţitia právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/, c/ účinného do 31. decembra 2005, a ako verejný činiteľ

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijala úplatok čím spáchala trestný čin

prijímania úplatku podľa platného do 31. augusta 1999 a bola

odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol

jej uloţený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch

štátnej a verejnej správy na dobu 10 rokov.

Na základe vykonaného dokazovania krajský súd zistil, ţe odporkyňa uznesením

z 01. júla 2009 č. 2702/2009 (chybne uvedené č. 20702/2009) zrušila rozhodnutie

o pozastavení výkonu advokácie odporkyne, pretoţe rozsudok Okresného súdu v Poprade

z 08. apríla 2008 sp. zn. , ktorým bola navrhovateľka uznaná vinná zo spáchania

úmyselného trestného činu bol uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2009

sp. zn. zrušený v celom rozsahu, a teda neexistuje v súčasnosti dôvod

pre obligatórne pozastavenie výkonu advokácie navrhovateľky. Týmto uznesením odporkyňa

vyhovela v celom rozsahu opravnému prostriedku navrhovateľky, pretoţe aj navrhovateľka

navrhovala preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Keďţe opravnému prostriedku navrhovateľky odporkyňa v celom rozsahu vyhovela,

súd v súlade s konanie zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 2501 ods. 2 v spojení s § 246c a § 146

ods. 1 písm. c/ a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo

konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré bolo krajskému súdu

doručené 26. apríla 2011 (dané na poštovú prepravu 20. apríla 2011). V tomto „odvolaní“

navrhovateľka len uviedla, ţe zákonné a skutkové dôvody podaného odvolania predloţí súdu

písomne v lehote do 31. mája 2011.

Následne podaním z 30. mája 2011, dôjdeným na krajský súd 02. júna 2011,

navrhovateľka predloţila súdu zákonné a skutkové dôvody podaného odvolania.

Napadnutému uzneseniu krajského súdu vytkla vady podľa

spočívajúce v tom, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a podľa § 205 ods. 2

3

písm. f/ , pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho

posúdenia veci.

Navrhovateľka napadnuté uznesenie krajského súdu z 30. marca 2011 povaţuje

v celom jeho rozsahu za nesprávne a predčasne vydané z dôvodu, ţe samosudkyňa JUDr. V.

M. opakovane poprela zmysel a účel , absolútne neprihliadala

a doteraz ţiadnym spôsobom právne a skutkovo nevyhodnotila jej dôvodne a zákonne

vznesenú námietku z 08. apríla 2011 proti uzneseniu z 30. marca 2011, ktorým nebola

pripustená navrhovateľkou zákonne navrhovaná zmena ţalobného návrhu.

Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. a zdôraznila, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov

sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,

ako vyplývajú z a SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny

a spravodlivý proces ( SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţité odôvodniť (§ 132

a , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Krasko c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria

A č. 254-B, s. 49, § 30).

Vo veci konajúcej sudkyni JUDr. M. vytkla, ţe 30. marca 2011 súčasne rozhodla

o nepripustení navrhovanej zmeny ţalobného návrhu – uznesenie č. k. -248 bolo

z krajského súdu expedované 06. apríla 2011 a navrhovateľke doručené 08. apríla 2011, a tieţ

táto istá sudkyňa rozhodla o zastavení konania – uznesenie č. k. -252 podané na

poštovú prepravu aţ 07. apríla 2011 a navrhovateľka ho osobne prevzala 11. apríla 2011.

Postup sudkyne navrhovateľka označila za arbitrárne rýchly a zároveň jednoznačne nesprávny

a nezákonný, pretoţe o zastavení konania sudkyňa rozhodla ešte pred tým, ako uznesenie

o zamietnutí návrhu na zmenu návrhu nadobudlo právoplatnosť.

V tejto súvislosti navrhovateľka výslovne ţiada dôsledne v rámci odvolacieho konania

preskúmať uznesenie krajského súdu č. k. -135 z 04. marca 2010, ňou podané

odvolanie z 19. marca 2010, rozšírenie dôvodov odvolania z 23. marca 2010, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. augusta 2010, čím sa len

4

podporí a preukáţe jej tvrdenie o permanentnom porušovaním ústavných práv v tomto konaní

od jeho začiatku vţdy zo strany krajského súdu a predovšetkým predsedníčky senátu JUDr. V.

M.. Okrem iného tieţ namietla zloţenie súdu, keď o nepripustení návrhu na zmenu návrhu

uznesením zo 04. novembra 2010, č. k. -207 rozhodol v rozpore s § 246b ods. 2

písm. a/ senát.

Podľa názoru navrhovateľky je zákonné a ústavné rozhodovanie o pripustení zmeny

ţalobného návrhu podstatnou a rozhodujúcou okolnosťou, ktorá zásadným spôsobom

ovplyvní konečné rozhodnutie vo veci a jednoznačne preukáţe dôslednosť a zákonnosť práce

a obrany navrhovateľky. Preto tvrdí, ţe sa súd má a musí v odôvodnení konečného

rozhodnutia vo veci zaoberať tieţ skutočnosťami, ktoré uviedla vo svojej námietke

z 08. apríla 2011, prihliadať na ne a v konečnom dôsledku aj ich právne vyhodnotiť, pretoţe

v súlade s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky majú nesporný

význam pre konečné rozhodnutie.

Poukázala na zo spisu nesporne vyplývajúcu skutočnosť, ţe písomnými podaniami

z 26. júla 2009, z 23. septembra 2010 a z 08. marca 2011 navrhovala pripustenie zmeny

ţalobného návrhu tak, ţe súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej

advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009

a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Uznesením z 30. marca 2011 č. k. -248

Krajský súd v Košiciach rozhodol o nepripustení navrhovateľkou navrhnutej zmeny návrhu.

Navrhovateľka vzniesla výhrady voči odôvodneniu tohto rozhodnutia, pretoţe ho povaţuje

v celom rozsahu za svojvoľné, nezákonné, právne a skutkovo nepreskúmateľné, zmätočné

a arbitrárne z dôvodu, ţe súd nerešpektoval obligatórne podmienky pre nepripustenie zmeny

návrhu v zmysle . Namietla, ţe samosudkyňa prvostupňového súdu právne

a skutkovo ţiadnym spôsobom nevyhodnotila okolnosti týkajúce sa navrhovanej zmeny

ţalobného návrhu, ktoré boli podrobne a zákonne zdôvodnené v námietke navrhovateľky

z 08. apríla 2011 a majú podľa právneho názoru navrhovateľky zásadný význam

pre rozhodovanie v mojom prípade, a preto má za to, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia

trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo znamená

porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené závaţné nedostatky a procesné pochybenia v tomto

konaní navrhovateľka ţiadala, aby sa Najvyšší súd SR – ako odvolací orgán, zákonným

a ústavne konformným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami a návrhmi, ktoré uviedla

a po preskúmaní všetkých tu navrhnutých a priloţených dôkazov, ako aj kompletného na vec

sa vzťahujúceho spisu zrušil v celom rozsahu uznesenie Krajského súdu v Košiciach

5

č. k. -252 z 30. marca 2011 a vec vracia súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie

a priznal navrhovateľke trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Ktoré budú z jej strany

vyčíslené v súdom stanovenej lehote.

Odporkyňa navrhla odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne

podľa potvrdiť.

Poukázala na to, ţe Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie preto, lebo

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (SAK) rozhodnutie č. 2702/2008

zo 04. júla 2008 – ktoré krajský súd preskúmaval na základe návrhu navrhovateľky – svojim

uznesením zo dňa 0l. júla 2009 číslo 2702/2009 zrušilo, čím návrhu navrhovateľky, ktorá

sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia, v celom rozsahu vyhovelo. Uznesenie Predsedníctva

SAK č. 2702/2009 bolo Krajskému súdu v Košiciach predloţené našim podaním zo dňa

18. marca 2010 k sp. zn. .

K tej časti podania navrhovateľky zo dňa 30. mája 2011, v ktorej uvádza, ţe sa svojimi

písomnými podaniami z 26. júla 2009, 23. septembra 2010 a 08. marca 2011 domáhala zmeny

ţalobného návrhu tak, ţe súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej

advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009,

odporkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , zo dňa 27. januára 2011 s tým, ţe takýto návrh

je v správnom súdnictve neprípustný a súdy nemôţu zrušiť preskúmavané rozhodnutie len

pre určitý časový úsek. Navyše, uznesenie, ktorým krajský súd nepripustil takúto zmenu

návrhu navrhovateľka napadla odvolaním, ktoré bolo vyššie citovaným uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odmietnuté.

K poţiadavke priznania trov konania odporkyňa uviedla, ţe uznesenie č. 2702/08

zo 04. júla 2008 bola povinná prijať podľa a k jeho zrušeniu

(uznesením č. 2702/09 z. 01. júla 2009) pristúpila hneď, ako zákonné dôvody pre jeho

vydanie pominuli, čo je podrobne rozvedené vo vyjadrení odporkyne zo dňa 12. mája 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a konanie, ktoré mu predchádzalo

bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a zistil ţe odvolaniu

navrhovateľky nie je moţné priznať úspech, pretoţe neboli splnené zákonné podmienky

pre meritórne rozhodnutie vo veci.

6

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté , .

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

V predmetnom konaní bolo správnemu súdu predloţené rozhodnutie odporkyne

napadnuté opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej

hlavy s výnimkou ( ).

Podľa a o zmene a doplnení

o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) komora pozastaví výkon advokácie tomu:

a) komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo

obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo

umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi

advokátskeho povolania,

b) kto nastúpil výkon trestu odňatia slobody, bol vzatý do väzby alebo komu bolo uloţené

disciplinárne opatrenie pozastavenie výkonu advokácie,

c) komu bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina za úmyselný trestný čin

do právoplatnosti rozsudku,

d) kto podal písomnú ţiadosť na pozastavenie výkonu advokácie a preukáţe, ţe si ustanovil

za seba zástupcu.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva odporkyni povinnosť vydať

rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie advokáta, ktorý bol súdom prvého stupňa

7

v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu. V tomto prípade

zákonodarca nedal odporkyni moţnosť vziať do úvahy okolnosti trestného konania, či iné

okolnosti, tzn. Pozastavenie výkonu advokácie podľa

neformuloval ako oprávnenie, ale ako výslovnú povinnosť.

tieţ rozlišuje následky, ţe advokát bol za takýto trestný čin

odsúdený právoplatne a vtedy Slovenská advokátska komora rozhodne o vyčiarknutí advokáta

zo zoznamu advokátov ( ). Táto skutočnosť

má za následok znemoţnenie ďalšieho výkonu advokácie pre budúcnosť.

Navrhovateľka sama nikdy nepoprela skutočnosť, ţe bola rozsudkom Okresného súdu

Poprad z 08. apríla 2008, č. k. -3802 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu

zneuţitia právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestného činu prijímania úplatku podľa § 160

ods. 3 platného do 31. augusta 1999, t. j. boli naplnené zákonné

predpoklady podľa pre pozastavenie výkonu

advokácie.

Skutočnosť, ţe predmetný rozsudok Okresného súdu Poprad z 08. apríla 2008,

č. k. -3802 bol na odvolanie zrušený, bola reflektovaná aj zo strany odporkyne,

ktorá následne svoje rozhodnutie (preskúmavané) rozhodnutie podľa

zrušila, pretoţe odpadli dôvody jeho vydania.

Pokiaľ odpadnú dôvody pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 zákona

o advokácii, komora pozastavenie výkonu advokácie advokátovi bezodkladne zruší a záznam

o pozastavení výkonu advokácie vymaţe zo zoznamu advokátov (§ 10 veta druhá zákona

o advokácii).

Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti preskúmavanému rozhodnutiu

odporkyne o pozastavení výkonu advokácie podľa

v čase pred jeho zrušením podľa , pričom k jeho zrušeniu došlo

aţ za konania pred krajským súdom. Na túto skutočnosť navrhovateľka reagovala podaním

návrhu na zmenu návrhu, ktorý bol zamietnutý. Ţiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu

tak, ţe v predmetnom konaní rozhodne o tom, ţe zrušuje v celom rozsahu uznesenie

8

Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období

od 30. júla 2008 do 09. júla 2009 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Podľa správny súd konanie o žalobe zastaví ak správny orgán,

ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom

vyhovie. Odporkyňa preskúmavané rozhodnutie zrušila rozhodnutím z 01. júla 2009

č. 2702/2009, t. j. došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktorým odporkyňa návrhu

navrhovateľky na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia celkom vyhovela, a preto krajský

súd správne a v súlade s rozhodol o zastavení konania. Krajský súd mal túto

skutočnosť za riadne preukázanú predloţenou zápisnicou zo zasadnutia Predsedníctva SAK

z 25. júna 2009 (č. l. 197), ako aj predloţeným rozhodnutím odporkyne č. 2702/2009

z 01. júla 2009 (č. l. 200), a preto mu nemoţno vytýkať vadu podľa § 205 ods. 2 písm. c/

, a postupoval v súlade so zákonom, na vec správne aplikoval riadne zistené právne

normy. Z tohto dôvodu ani námietku navrhovateľky, ţe uznesenie krajského súdu trpí tieţ

vadou podľa s. 2 písm. f/ nemoţno vyhodnotiť ako relevantnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe Občiansky súdny

poriadok obsahuje osobitnú úpravu opravných prostriedkov pre konanie v správnom

súdnictve. Podľa veta druhá a tretia opravný prostriedok je prípustný,

len ak je to ustanovené v tejto časti a proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa veta prvá

sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, pouţijú primerane

ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Právna úprava zmeny návrhu na začatie konania je obsiahnutá v tretej časti

(), pričom v štvrtej časti

je vylúčená moţnosť podania odvolania voči uzneseniu súdu, ktorým sa pripustila alebo

nepripustila zmena návrhu (§ 202 ods. 3 písm. f/). Osobitná úprava piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku opravné prostriedky voči rozhodnutiu súdu o pripustení alebo nepripustení

zmeny návrhu nerieši, preto je vo vzťahu k odvolaniu pre súd záväzné ustanovenie § 202

ods. 3 písm. f/ s tým, ţe v prípade vydania takéhoto rozhodnutia v konaní podľa piatej

časti , nie sú prípustné ani ţiadne iné opravné prostriedky.

9

Navrhovateľka sa v odvolaní podanom voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 30. marca 2011, č. k. -252 domáha tieţ preskúmania zákonnosti uznesenia

tohto súdu z 30. marca 2011, č. k. -248, ktorým súd rozhodol o nepripustení

zmeny návrhu v zmysle vyššie citovaného návrhu navrhovateľky a voči ktorému

nie je prípustný opravný prostriedok a voči ktorému sa vyhradila podaním „námietok“.

Argumentovala tým, ţe nepripustením zmeny návrhu bolo porušené jej právo na spravodlivé

konania, pretoţe samosudkyňa prvostupňového súdu právne a skutkovo ţiadnym spôsobom

nevyhodnotila okolnosti týkajúce sa navrhovanej zmeny ţalobného návrhu, ktoré boli

podrobne a zákonne zdôvodnené v námietke navrhovateľky z 08. apríla 2011 a majú podľa

jej právneho názoru zásadný význam pre rozhodovanie súdu o veci.

V čase podania návrhu na zmenu návrhu bolo už preskúmavané rozhodnutie

odporkyne zrušené, a teda zanikol predmet konania pred krajským súdom

a navrhovateľke bolo celkom vyhovené, a preto bol namieste postup súdu podľa § 250o

. Rozhodnutie krajského súdu o návrhu navrhovateľky podľa nemohlo nijakým

spôsobom ovplyvniť výsledok konania. Navyše navrhovateľka opomína, ţe dôkazy

nachádzajúce sa v súdnom spise zahŕňajú aj uznesenie P SAK z 01. júla 2009 č. 2707/2009,

ktoré jednoznačne preukazovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Táto skutočnosť ako

výsledok doterajšieho konania je v priamom rozpore s poţiadavkou navrhovateľky na zmenu

návrhu, a teda je splnená poţiadavka , ţe pre nepripustenie zmeny návrhu,

pretoţe výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom

návrhu. Následne ani zamietnutie zmeny návrhu navrhovateľky podľa nemohlo mať

vplyv na zákonnosť uznesenia krajského súdu o zastavení konania, ktoré je predmetom

tohto odvolacieho konania. Z tohto dôvodu nemoţno priznať váhu tvrdeniu navrhovateľky

o arbitrárnej rýchlosti rozhodnutia o zastavení konania (-252) ešte pred riadnym

doručením uznesenia o nepripustení zmeny návrhu (-248).

Námietku navrhovateľky voči zloţeniu súdu pri rozhodovaní o procesných návrhoch,

kedy miesto samosudkyne v rozpore s rozhodoval senát, najvyšší súd vyhodnotil

ako neopodstatnenú, pretoţe táto skutočnosť nemala a ani nemohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého uznesenia o zastavení konania, o ktorom rozhodol súd v zloţení v súlade

s , t. j. rozhodoval samosudca.

10

S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, ţe je namieste potvrdiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011

č. k. –252, pretoţe je vecne i právne správne (§ 250ods. 3 veta druhá a § 219

ods. 1, 2 ).

Navrhovateľka podaním doručeným súdu 12. apríla 2011 s označením „Námietka,

č. k. -248, 8008200927“ (č. l. 257) obsahujúcemu námietku voči uzneseniu

krajského súdu z 30. marca 2011 č. k. -248, okrem iného ţiadala, aby sa „najvyšší

súd zákonným a ústavne konformným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami, ktoré

sú uvedené nielen v tomto podaní, ale aj v predchádzajúcich podaniach navrhovateľky.

(„Námietka, návrh na zmenu žalobného petitu – č. k. “ z 27. novembra 2010

a „K Vášmu listu zo dňa 07. decembra 2010 – č. k. “ z 01. januára 2011)

a následne, aby bola pripustená navrhovateľkou dôvodne a zákonne navrhovaná zmena

žalobného petitu takto:

1 Súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory

č. 2702/08 zo dňa 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009 a vec vracia

odporcovi na ďalšie konanie,

2 Súd priznáva navrhovateľke trovy konania prvostupňového a odvolacieho konania,

ktoré budú z jej strany vyčíslené v súdom stanovenej lehote.“

„Námietka“ navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu

z 30. marca 2011, č. k. -248, ktorým tento súd nepripustil zmenu návrhu

vo vyššie uvedenom zmysle. Z obsahu tohto podania je zrejmé, ţe jeho cieľom je dosiahnutie

zmeny rozhodnutia prvostupňového súdu tým, ţe súd druhej inštancie (t. j. odvolací súd)

„namietané“ uznesenie zmení v zmysle návrhu obsiahnutého „v námietke“.

V súlade s je zmena vydaného rozhodnutia možná

len za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Autoritatívna zmena

rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorú navrhovateľka „v námietke“ požaduje,

je možná jedine cestou opravného prostriedku. Pojem „námietka“ v zmysle riadneho

prostriedku nepozná, označuje sa ním procesná obrana účastníka

voči iným skutočnostiam v konaní (napr. námietka príslušnosti súdu, námietka zaujatosti,

a pod.).

11

S ohľadom na v spojení s veta prvá Najvyšší súd

Slovenskej republiky posúdil toto podanie navrhovateľky ako odvolanie voči uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011, č. k. -248.

V zmysle veta prvá v spojení s veta prvá

rozhodnutie súdu prvého stupňa môţe účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje, napadnúť

odvolaním.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila

zmena návrhu ( v spojení s veta prvá ).

Poukazujúc na a v spojení s veta

prvá najvyšší súd konštatuje, ţe odvolanie navrhovateľky označené ako „námietka“

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z uvedeného

dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení

s veta prvá odvolanie odmietol, pretoţe smeruje voči rozhodnutiu, voči

ktorému nie je odvolanie prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ povaţuje za potrebné opätovne upozorniť

na skutočnosti, ktoré uviedol uţ vo svojom uznesení z 27. januára 2011 sp. zn. ,

, ktorým rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu krajského súdu

zo 04. novembra 2010, č. k. -207 o nepripustení zmeny návrhu.

Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov

verejnej správy, avšak v zmysle príslušných ustanovení

( v prípade rozhodovania o ţalobách a pri rozhodovaní

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) môţe ţalobu zamietnuť,

preskúmavané rozhodnutie zrušiť, alebo ho za podmienok podľa zmeniť,

v prípade konania o opravnom prostriedku súd preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo

ho zruší a vráti na ďalšie konanie, pričom ustanovenie platí obdobne.

Súdy v správnom súdnictve nerozhodujú o neplatnosti právneho úkonu tak, ako

to bolo poţadované navrhovateľkou v návrhu na zmenu návrhu, o takomto petite nemôţe súd

v ţiadnom konaní podľa piatej časti rozhodovať.

12

Z uvedeného vyplýva, ţe súdy v správnom súdnictve nemôţu vydať rozhodnutie

s určujúcim výrokom, aký navrhuje navrhovateľka. nepripúšťa,

aby súdy v správnom súdnictve iba vyslovili porušenie práv navrhovateľa a tieţ, aby zrušili

preskúmavané rozhodnutie len pre určitý časový úsek. Postupujúc inak, dopustil by sa súd

porušenia , ktorá v ukladá štátnym orgánom

povinnosť konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe spôsob, akým sa krajský súd

vyporiadal s návrhom navrhovateľky na zmenu návrhu, je v súlade s Slovenskej

republiky a Občianskym právnym poriadkom a ţiadnym spôsobom nezasahuje do jej práv

a právom chránených záujmov navrhovateľky.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250k

ods. 1 a s poukazom na veta prvá , pretoţe

navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa si náhradu trov neuplatnila

( ), pričom zo súdneho spisu jej trovy nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011

JUDr. Jana B a r i c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková