Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cb4/367766.77b028.pdf
PDF · 176.7 KB
No categories available
5Sžo/21/2011
Najvyšší súd 5Sžo/21/2011
Slovenskej republiky 5Sžo/36/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. S. K.,
bývajúcej v L., proti odporkyni Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave,
Kolárska č. 4, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne zo 04. júla 2008, č. 2702/08, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-252 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-248, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-252 p o t v r d z u j e .
Odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-248 o d m i e t a .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením,
č. k. 6S/112/2008-252 podľa § 250o Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 04. júla 2008,
č. 2702/08.
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa uznesením podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)
zo 04. júla 2008 č. 2702/08 pozastavila výkon advokácie navrhovateľky z dôvodu,
ţe rozsudkom Okresného súdu Poprade z 08. apríla 2008 sp. zn. 5T/74/2006-3802 bola
2
navrhovateľka uznaná vinnou, ţe ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť inému neoprávnený
prospech vykonávala svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu zadováţila inému
takým činom značný prospech a spôsobila tým iný obzvlášť závaţný následok čím spáchala
trestný čin zneuţitia právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/, c/ Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, a ako verejný činiteľ
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijala úplatok čím spáchala trestný čin
prijímania úplatku podľa § 160 ods. 3 Trestného zákona platného do 31. augusta 1999 a bola
odsúdená na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a bol
jej uloţený trest zákazu činnosti vykonávania riadiacich a rozhodovacích funkcií v orgánoch
štátnej a verejnej správy na dobu 10 rokov.
Na základe vykonaného dokazovania krajský súd zistil, ţe odporkyňa uznesením
z 01. júla 2009 č. 2702/2009 (chybne uvedené č. 20702/2009) zrušila rozhodnutie
o pozastavení výkonu advokácie odporkyne, pretoţe rozsudok Okresného súdu v Poprade
z 08. apríla 2008 sp. zn. 5T/74/2006, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinná zo spáchania
úmyselného trestného činu bol uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2009
sp. zn. 1To/51/2008 zrušený v celom rozsahu, a teda neexistuje v súčasnosti dôvod
pre obligatórne pozastavenie výkonu advokácie navrhovateľky. Týmto uznesením odporkyňa
vyhovela v celom rozsahu opravnému prostriedku navrhovateľky, pretoţe aj navrhovateľka
navrhovala preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Keďţe opravnému prostriedku navrhovateľky odporkyňa v celom rozsahu vyhovela,
súd v súlade s § 250o OSP konanie zastavil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 2501 ods. 2 v spojení s § 246c a § 146
ods. 1 písm. c/ OSP a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo
konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré bolo krajskému súdu
doručené 26. apríla 2011 (dané na poštovú prepravu 20. apríla 2011). V tomto „odvolaní“
navrhovateľka len uviedla, ţe zákonné a skutkové dôvody podaného odvolania predloţí súdu
písomne v lehote do 31. mája 2011.
Následne podaním z 30. mája 2011, dôjdeným na krajský súd 02. júna 2011,
navrhovateľka predloţila súdu zákonné a skutkové dôvody podaného odvolania.
Napadnutému uzneseniu krajského súdu vytkla vady podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP
spočívajúce v tom, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a podľa § 205 ods. 2
3
písm. f/ OSP, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho
posúdenia veci.
Navrhovateľka napadnuté uznesenie krajského súdu z 30. marca 2011 povaţuje
v celom jeho rozsahu za nesprávne a predčasne vydané z dôvodu, ţe samosudkyňa JUDr. V.
M. opakovane poprela zmysel a účel Občianskeho súdneho poriadku, absolútne neprihliadala
a doteraz ţiadnym spôsobom právne a skutkovo nevyhodnotila jej dôvodne a zákonne
vznesenú námietku z 08. apríla 2011 proti uzneseniu z 30. marca 2011, ktorým nebola
pripustená navrhovateľkou zákonne navrhovaná zmena ţalobného návrhu.
Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 332/09 a zdôraznila, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov
sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny
a spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţité odôvodniť (§ 132
a § 157 OSP, I. ÚS 243/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán
s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Krasko c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria
A č. 254-B, s. 49, § 30).
Vo veci konajúcej sudkyni JUDr. M. vytkla, ţe 30. marca 2011 súčasne rozhodla
o nepripustení navrhovanej zmeny ţalobného návrhu – uznesenie č. k. 6S/112/2008-248 bolo
z krajského súdu expedované 06. apríla 2011 a navrhovateľke doručené 08. apríla 2011, a tieţ
táto istá sudkyňa rozhodla o zastavení konania – uznesenie č. k. 6S/112/2008-252 podané na
poštovú prepravu aţ 07. apríla 2011 a navrhovateľka ho osobne prevzala 11. apríla 2011.
Postup sudkyne navrhovateľka označila za arbitrárne rýchly a zároveň jednoznačne nesprávny
a nezákonný, pretoţe o zastavení konania sudkyňa rozhodla ešte pred tým, ako uznesenie
o zamietnutí návrhu na zmenu návrhu nadobudlo právoplatnosť.
V tejto súvislosti navrhovateľka výslovne ţiada dôsledne v rámci odvolacieho konania
preskúmať uznesenie krajského súdu č. k. 6S/112/2008-135 z 04. marca 2010, ňou podané
odvolanie z 19. marca 2010, rozšírenie dôvodov odvolania z 23. marca 2010, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/153/2010 z 11. augusta 2010, čím sa len
4
podporí a preukáţe jej tvrdenie o permanentnom porušovaním ústavných práv v tomto konaní
od jeho začiatku vţdy zo strany krajského súdu a predovšetkým predsedníčky senátu JUDr. V.
M.. Okrem iného tieţ namietla zloţenie súdu, keď o nepripustení návrhu na zmenu návrhu
uznesením zo 04. novembra 2010, č. k. 6S/112/2008-207 rozhodol v rozpore s § 246b ods. 2
písm. a/ OSP senát.
Podľa názoru navrhovateľky je zákonné a ústavné rozhodovanie o pripustení zmeny
ţalobného návrhu podstatnou a rozhodujúcou okolnosťou, ktorá zásadným spôsobom
ovplyvní konečné rozhodnutie vo veci a jednoznačne preukáţe dôslednosť a zákonnosť práce
a obrany navrhovateľky. Preto tvrdí, ţe sa súd má a musí v odôvodnení konečného
rozhodnutia vo veci zaoberať tieţ skutočnosťami, ktoré uviedla vo svojej námietke
z 08. apríla 2011, prihliadať na ne a v konečnom dôsledku aj ich právne vyhodnotiť, pretoţe
v súlade s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky majú nesporný
význam pre konečné rozhodnutie.
Poukázala na zo spisu nesporne vyplývajúcu skutočnosť, ţe písomnými podaniami
z 26. júla 2009, z 23. septembra 2010 a z 08. marca 2011 navrhovala pripustenie zmeny
ţalobného návrhu tak, ţe súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009
a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Uznesením z 30. marca 2011 č. k. 6S/112/2008-248
Krajský súd v Košiciach rozhodol o nepripustení navrhovateľkou navrhnutej zmeny návrhu.
Navrhovateľka vzniesla výhrady voči odôvodneniu tohto rozhodnutia, pretoţe ho povaţuje
v celom rozsahu za svojvoľné, nezákonné, právne a skutkovo nepreskúmateľné, zmätočné
a arbitrárne z dôvodu, ţe súd nerešpektoval obligatórne podmienky pre nepripustenie zmeny
návrhu v zmysle § 95 ods. 2 OSP. Namietla, ţe samosudkyňa prvostupňového súdu právne
a skutkovo ţiadnym spôsobom nevyhodnotila okolnosti týkajúce sa navrhovanej zmeny
ţalobného návrhu, ktoré boli podrobne a zákonne zdôvodnené v námietke navrhovateľky
z 08. apríla 2011 a majú podľa právneho názoru navrhovateľky zásadný význam
pre rozhodovanie v mojom prípade, a preto má za to, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia
trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo znamená
porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené závaţné nedostatky a procesné pochybenia v tomto
konaní navrhovateľka ţiadala, aby sa Najvyšší súd SR – ako odvolací orgán, zákonným
a ústavne konformným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami a návrhmi, ktoré uviedla
a po preskúmaní všetkých tu navrhnutých a priloţených dôkazov, ako aj kompletného na vec
sa vzťahujúceho spisu zrušil v celom rozsahu uznesenie Krajského súdu v Košiciach
5
č. k. 6S/112/2008-252 z 30. marca 2011 a vec vracia súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie
a priznal navrhovateľke trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Ktoré budú z jej strany
vyčíslené v súdom stanovenej lehote.
Odporkyňa navrhla odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Poukázala na to, ţe Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie preto, lebo
Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (SAK) rozhodnutie č. 2702/2008
zo 04. júla 2008 – ktoré krajský súd preskúmaval na základe návrhu navrhovateľky – svojim
uznesením zo dňa 0l. júla 2009 číslo 2702/2009 zrušilo, čím návrhu navrhovateľky, ktorá
sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia, v celom rozsahu vyhovelo. Uznesenie Predsedníctva
SAK č. 2702/2009 bolo Krajskému súdu v Košiciach predloţené našim podaním zo dňa
18. marca 2010 k sp. zn. 6S/112/2008.
K tej časti podania navrhovateľky zo dňa 30. mája 2011, v ktorej uvádza, ţe sa svojimi
písomnými podaniami z 26. júla 2009, 23. septembra 2010 a 08. marca 2011 domáhala zmeny
ţalobného návrhu tak, ţe súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009,
odporkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sţo/1/2011, 5Ndz/1/2011 zo dňa 27. januára 2011 s tým, ţe takýto návrh
je v správnom súdnictve neprípustný a súdy nemôţu zrušiť preskúmavané rozhodnutie len
pre určitý časový úsek. Navyše, uznesenie, ktorým krajský súd nepripustil takúto zmenu
návrhu navrhovateľka napadla odvolaním, ktoré bolo vyššie citovaným uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odmietnuté.
K poţiadavke priznania trov konania odporkyňa uviedla, ţe uznesenie č. 2702/08
zo 04. júla 2008 bola povinná prijať podľa zákona č. 586/2003 Z. z. a k jeho zrušeniu
(uznesením č. 2702/09 z. 01. júla 2009) pristúpila hneď, ako zákonné dôvody pre jeho
vydanie pominuli, čo je podrobne rozvedené vo vyjadrení odporkyne zo dňa 12. mája 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a zistil ţe odvolaniu
navrhovateľky nie je moţné priznať úspech, pretoţe neboli splnené zákonné podmienky
pre meritórne rozhodnutie vo veci.
6
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté § 244 ods. 1, 2 OSP.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
V predmetnom konaní bolo správnemu súdu predloţené rozhodnutie odporkyne
napadnuté opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej
hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) komora pozastaví výkon advokácie tomu:
a) komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo
obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo
umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi
advokátskeho povolania,
b) kto nastúpil výkon trestu odňatia slobody, bol vzatý do väzby alebo komu bolo uloţené
disciplinárne opatrenie pozastavenie výkonu advokácie,
c) komu bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina za úmyselný trestný čin
do právoplatnosti rozsudku,
d) kto podal písomnú ţiadosť na pozastavenie výkonu advokácie a preukáţe, ţe si ustanovil
za seba zástupcu.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva odporkyni povinnosť vydať
rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie advokáta, ktorý bol súdom prvého stupňa
7
v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu. V tomto prípade
zákonodarca nedal odporkyni moţnosť vziať do úvahy okolnosti trestného konania, či iné
okolnosti, tzn. Pozastavenie výkonu advokácie podľa § 8 ods. 1 zákona o advokácii
neformuloval ako oprávnenie, ale ako výslovnú povinnosť.
Zákon o advokácii tieţ rozlišuje následky, ţe advokát bol za takýto trestný čin
odsúdený právoplatne a vtedy Slovenská advokátska komora rozhodne o vyčiarknutí advokáta
zo zoznamu advokátov (§ 7 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii). Táto skutočnosť
má za následok znemoţnenie ďalšieho výkonu advokácie pre budúcnosť.
Navrhovateľka sama nikdy nepoprela skutočnosť, ţe bola rozsudkom Okresného súdu
Poprad z 08. apríla 2008, č. k. 5T/74/2006-3802 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu
zneuţitia právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestného činu prijímania úplatku podľa § 160
ods. 3 Trestného zákona platného do 31. augusta 1999, t. j. boli naplnené zákonné
predpoklady podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii pre pozastavenie výkonu
advokácie.
Skutočnosť, ţe predmetný rozsudok Okresného súdu Poprad z 08. apríla 2008,
č. k. 5T/74/2006-3802 bol na odvolanie zrušený, bola reflektovaná aj zo strany odporkyne,
ktorá následne svoje rozhodnutie (preskúmavané) rozhodnutie podľa § 10 zákona o advokácii
zrušila, pretoţe odpadli dôvody jeho vydania.
Pokiaľ odpadnú dôvody pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 zákona
o advokácii, komora pozastavenie výkonu advokácie advokátovi bezodkladne zruší a záznam
o pozastavení výkonu advokácie vymaţe zo zoznamu advokátov (§ 10 veta druhá zákona
o advokácii).
Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti preskúmavanému rozhodnutiu
odporkyne o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii
v čase pred jeho zrušením podľa § 10 zákona o advokácii, pričom k jeho zrušeniu došlo
aţ za konania pred krajským súdom. Na túto skutočnosť navrhovateľka reagovala podaním
návrhu na zmenu návrhu, ktorý bol zamietnutý. Ţiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu
tak, ţe v predmetnom konaní rozhodne o tom, ţe zrušuje v celom rozsahu uznesenie
8
Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období
od 30. júla 2008 do 09. júla 2009 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Podľa § 250o OSP správny súd konanie o žalobe zastaví ak správny orgán,
ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom
vyhovie. Odporkyňa preskúmavané rozhodnutie zrušila rozhodnutím z 01. júla 2009
č. 2702/2009, t. j. došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktorým odporkyňa návrhu
navrhovateľky na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia celkom vyhovela, a preto krajský
súd správne a v súlade s § 250o OSP rozhodol o zastavení konania. Krajský súd mal túto
skutočnosť za riadne preukázanú predloţenou zápisnicou zo zasadnutia Predsedníctva SAK
z 25. júna 2009 (č. l. 197), ako aj predloţeným rozhodnutím odporkyne č. 2702/2009
z 01. júla 2009 (č. l. 200), a preto mu nemoţno vytýkať vadu podľa § 205 ods. 2 písm. c/
OSP, a postupoval v súlade so zákonom, na vec správne aplikoval riadne zistené právne
normy. Z tohto dôvodu ani námietku navrhovateľky, ţe uznesenie krajského súdu trpí tieţ
vadou podľa § 205ods. 2 písm. f/ OSP nemoţno vyhodnotiť ako relevantnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe Občiansky súdny
poriadok obsahuje osobitnú úpravu opravných prostriedkov pre konanie v správnom
súdnictve. Podľa § 246c ods. 1 veta druhá a tretia OSP opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti a proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP
sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, pouţijú primerane
ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Právna úprava zmeny návrhu na začatie konania je obsiahnutá v tretej časti
Občianskeho súdneho poriadku (§ 95), pričom v štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku
je vylúčená moţnosť podania odvolania voči uzneseniu súdu, ktorým sa pripustila alebo
nepripustila zmena návrhu (§ 202 ods. 3 písm. f/). Osobitná úprava piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku opravné prostriedky voči rozhodnutiu súdu o pripustení alebo nepripustení
zmeny návrhu nerieši, preto je vo vzťahu k odvolaniu pre súd záväzné ustanovenie § 202
ods. 3 písm. f/ OSP s tým, ţe v prípade vydania takéhoto rozhodnutia v konaní podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku, nie sú prípustné ani ţiadne iné opravné prostriedky.
9
Navrhovateľka sa v odvolaní podanom voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-252 domáha tieţ preskúmania zákonnosti uznesenia
tohto súdu z 30. marca 2011, č. k. 6S/211/2008-248, ktorým súd rozhodol o nepripustení
zmeny návrhu v zmysle vyššie citovaného návrhu navrhovateľky a voči ktorému
nie je prípustný opravný prostriedok a voči ktorému sa vyhradila podaním „námietok“.
Argumentovala tým, ţe nepripustením zmeny návrhu bolo porušené jej právo na spravodlivé
konania, pretoţe samosudkyňa prvostupňového súdu právne a skutkovo ţiadnym spôsobom
nevyhodnotila okolnosti týkajúce sa navrhovanej zmeny ţalobného návrhu, ktoré boli
podrobne a zákonne zdôvodnené v námietke navrhovateľky z 08. apríla 2011 a majú podľa
jej právneho názoru zásadný význam pre rozhodovanie súdu o veci.
V čase podania návrhu na zmenu návrhu bolo už preskúmavané rozhodnutie
odporkyne zrušené, a teda zanikol predmet konania pred krajským súdom
a navrhovateľke bolo celkom vyhovené, a preto bol namieste postup súdu podľa § 250o
OSP. Rozhodnutie krajského súdu o návrhu navrhovateľky podľa § 95 OSP nemohlo nijakým
spôsobom ovplyvniť výsledok konania. Navyše navrhovateľka opomína, ţe dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise zahŕňajú aj uznesenie P SAK z 01. júla 2009 č. 2707/2009,
ktoré jednoznačne preukazovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Táto skutočnosť ako
výsledok doterajšieho konania je v priamom rozpore s poţiadavkou navrhovateľky na zmenu
návrhu, a teda je splnená poţiadavka § 95 ods. 2 OSP, ţe pre nepripustenie zmeny návrhu,
pretoţe výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom
návrhu. Následne ani zamietnutie zmeny návrhu navrhovateľky podľa nemohlo mať
vplyv na zákonnosť uznesenia krajského súdu o zastavení konania, ktoré je predmetom
tohto odvolacieho konania. Z tohto dôvodu nemoţno priznať váhu tvrdeniu navrhovateľky
o arbitrárnej rýchlosti rozhodnutia o zastavení konania (6S/112/2008-252) ešte pred riadnym
doručením uznesenia o nepripustení zmeny návrhu (6S/112/2008-248).
Námietku navrhovateľky voči zloţeniu súdu pri rozhodovaní o procesných návrhoch,
kedy miesto samosudkyne v rozpore s § 246b OSP rozhodoval senát, najvyšší súd vyhodnotil
ako neopodstatnenú, pretoţe táto skutočnosť nemala a ani nemohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého uznesenia o zastavení konania, o ktorom rozhodol súd v zloţení v súlade
s § 246b ods. 2 OSP, t. j. rozhodoval samosudca.
10
S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, ţe je namieste potvrdiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011
č. k. 5Sţ/21/2011–252, pretoţe je vecne i právne správne (§ 250ods. 3 veta druhá a § 219
ods. 1, 2 OSP).
Navrhovateľka podaním doručeným súdu 12. apríla 2011 s označením „Námietka,
č. k. 6S/112/2008-248, 8008200927“ (č. l. 257) obsahujúcemu námietku voči uzneseniu
krajského súdu z 30. marca 2011 č. k. 6S/112/208-248, okrem iného ţiadala, aby sa „najvyšší
súd zákonným a ústavne konformným spôsobom vyporiadal so skutočnosťami, ktoré
sú uvedené nielen v tomto podaní, ale aj v predchádzajúcich podaniach navrhovateľky.
(„Námietka, návrh na zmenu žalobného petitu – č. k. 6S/112/2008“ z 27. novembra 2010
a „K Vášmu listu zo dňa 07. decembra 2010 – č. k. 6S/112/2008“ z 01. januára 2011)
a následne, aby bola pripustená navrhovateľkou dôvodne a zákonne navrhovaná zmena
žalobného petitu takto:
1 Súd zrušuje v celom rozsahu uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory
č. 2702/08 zo dňa 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009 a vec vracia
odporcovi na ďalšie konanie,
2 Súd priznáva navrhovateľke trovy konania prvostupňového a odvolacieho konania,
ktoré budú z jej strany vyčíslené v súdom stanovenej lehote.“
„Námietka“ navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu
z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-248, ktorým tento súd nepripustil zmenu návrhu
vo vyššie uvedenom zmysle. Z obsahu tohto podania je zrejmé, ţe jeho cieľom je dosiahnutie
zmeny rozhodnutia prvostupňového súdu tým, ţe súd druhej inštancie (t. j. odvolací súd)
„namietané“ uznesenie zmení v zmysle návrhu obsiahnutého „v námietke“.
V súlade s Občianskym súdnym poriadkom je zmena vydaného rozhodnutia možná
len za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Autoritatívna zmena
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorú navrhovateľka „v námietke“ požaduje,
je možná jedine cestou opravného prostriedku. Pojem „námietka“ v zmysle riadneho
prostriedku Občiansky súdny poriadok nepozná, označuje sa ním procesná obrana účastníka
voči iným skutočnostiam v konaní (napr. námietka príslušnosti súdu, námietka zaujatosti,
a pod.).
11
S ohľadom na § 41 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP Najvyšší súd
Slovenskej republiky posúdil toto podanie navrhovateľky ako odvolanie voči uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2011, č. k. 6S/112/2008-248.
V zmysle § 201 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
rozhodnutie súdu prvého stupňa môţe účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje, napadnúť
odvolaním.
Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila
zmena návrhu (§ 202 ods. 3 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Poukazujúc na § 201 ods. 1 a § 202 ods. 3 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP najvyšší súd konštatuje, ţe odvolanie navrhovateľky označené ako „námietka“
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z uvedeného
dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odvolanie odmietol, pretoţe smeruje voči rozhodnutiu, voči
ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ povaţuje za potrebné opätovne upozorniť
na skutočnosti, ktoré uviedol uţ vo svojom uznesení z 27. januára 2011 sp. zn. 5Sţo/1/2011,
5Ndz/1/2011, ktorým rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu krajského súdu
zo 04. novembra 2010, č. k. 6S/112/2008-207 o nepripustení zmeny návrhu.
Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy, avšak v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(§ 250j OSP v prípade rozhodovania o ţalobách a § 250q ods. 2 OSP pri rozhodovaní
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) môţe ţalobu zamietnuť,
preskúmavané rozhodnutie zrušiť, alebo ho za podmienok podľa § 250j ods. 5 OSP zmeniť,
v prípade konania o opravnom prostriedku súd preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo
ho zruší a vráti na ďalšie konanie, pričom ustanovenie § 250j ods. 5 OSP platí obdobne.
Súdy v správnom súdnictve nerozhodujú o neplatnosti právneho úkonu tak, ako
to bolo poţadované navrhovateľkou v návrhu na zmenu návrhu, o takomto petite nemôţe súd
v ţiadnom konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať.
12
Z uvedeného vyplýva, ţe súdy v správnom súdnictve nemôţu vydať rozhodnutie
s určujúcim výrokom, aký navrhuje navrhovateľka. Občiansky súdny poriadok nepripúšťa,
aby súdy v správnom súdnictve iba vyslovili porušenie práv navrhovateľa a tieţ, aby zrušili
preskúmavané rozhodnutie len pre určitý časový úsek. Postupujúc inak, dopustil by sa súd
porušenia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 2 ods. 2 ukladá štátnym orgánom
povinnosť konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe spôsob, akým sa krajský súd
vyporiadal s návrhom navrhovateľky na zmenu návrhu, je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky a Občianskym právnym poriadkom a ţiadnym spôsobom nezasahuje do jej práv
a právom chránených záujmov navrhovateľky.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250k
ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pretoţe
navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa si náhradu trov neuplatnila
(§ 151 ods. 1 OSP), pričom zo súdneho spisu jej trovy nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011
JUDr. Jana B a r i c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková