Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/42/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. K., bývajúceho v S.,

proti žalovanej D., so sídlom v Ž., zastúpenej JUDr. A. M., advokátkou v Č., o neplatnosť

výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 23. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 2. novembra 2007 č.k. -93

vyslovil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovanou listom z 26. augusta

2005 je neplatná. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalovanú zaviazal zaplatiť

na účet prvostupňového súdu z titulu trov preddavkovaných štátom 168 Sk a titulom súdneho

poplatku 1 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd dospel

k záveru, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nespĺňa takú intenzitu a také dôsledky

pre žalovanú, ktorými by jej prípadne bola spôsobená nejaká škoda, preto podľa názoru súdu

výpovedný dôvod neobstojí.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom (prvým v poradí)

zo 16. septembra 2008 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 128 Sk

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi

2

závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukázal. Námietku žalovanej

ohľadom doplnenia dokazovania odvolací súd nepovažoval za podstatnú, lebo žalovaná sa

vlastným zavinením nezúčastnila celého odvolacieho pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2010 sp. zn.

zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd

vo svojom rozsudku zo 16. septembra 2008 nijako nezdôvodnil námietku žalovanej ohľadne

odňatia možnosti konať pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 2. novembra 2007, ako aj

znemožnenia navrhovania dôkazov na tomto pojednávaní, keď v odôvodnení svojho

rozhodnutia iba konštatoval, že žalovaná sa vlastným zavinením nezúčastnila celého

odvolacieho pojednávania a vzhľadom na vyššie uvedené navrhované dokazovanie je

irelevantné. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s požiadavkami, ktoré

na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia ( ).

Krajský súd v Košiciach rozsudkom (druhým v poradí) z 23. novembra 2010 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne

správny. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

13,89 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí uviedol, že za bezvýznamné

možno považovať tú skutočnosť, či žalovanej bolo alebo nebolo umožnené navrhnúť

dokazovanie výsluchom lekára k dôvodu uvedenému v odseku 4 výpovede, keďže nešlo

o skutok odôvodňujúci výpoveď, ale podporný skutok na dôkaz o upozornení na možnosť

výpovede. Napriek tomu odvolací súd po doplnení dokazovania prednesmi žalobcu

a štatutárneho zástupcu žalovanej tento stav vyhodnotil tak, že žalovaná sa vlastným

zavinením nezúčastnila pojednávania na súde prvého stupňa v Spišskej Novej Vsi dňa

2. novembra 2007. Nie je možné uveriť štatutárnemu zástupcovi K., že v momente vyvolania

veci stál pred pojednávacou sieňou. Ak by bol stál pred pojednávacou sieňou, bezpochyby by

po vyvolaní veci vstúpil. Pokiaľ sa tak nestalo, nemožno klásť za vinu súdu prvého stupňa, že

vec nebola riadne vyvolaná, keď žalobca na výzvu vstúpil do pojednávacej siene sám. Zrejme

zástupca žalovanej sa od pojednávacej miestnosti vzdialil. Preto nemohlo dôjsť k tomu, že by

súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Žalovaná sa vlastným

zavinením zbavila možnosti navrhovať ďalšie dôkazy.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z Navrhla rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že na základe predvolania

na pojednávanie na deň 2.11.2007, ktoré sa začalo o 9.00 hod. sa riadne dostavil konateľ

žalovanej. Keď prvostupňový súd prerušil konanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, konateľ

žalovanej vstúpil do pojednávacej miestnosti s tým, že súd nereagoval na jeho obranu, že pred

vyvolaním do pojednávacej miestnosti sa nachádzal na chodbe okresného súdu a túto

skutočnosť mu mohla potvrdiť aj zapisovateľka spisovej kancelárie 1 C Okresného súdu

Spišská Nová Ves. Napriek uvedeným skutočnostiam v prejednávanej veci súd prvého stupňa

vyhlásil už len rozhodnutie a on nemal možnosť predložiť návrhy na vykonanie dokazovania

a to vypočutím svedka – lekára P. P. a zároveň navrhnúť konfrontáciu žalobcu a pána V..

Odvolací súd sa týmito námietkami dostatočne nezaoberal, ďalšie návrhy žalovanej na

pojednávaní považoval za irelevantné a v rámci odvolacieho konania neprípustné. Súd

nesprávne uviedol, že žalovaná sa vlastným zavinením nezúčastnila celého pojednávania.

V rámci prvostupňového konania žalovaná nemohla predložiť navrhované dôkazy, nakoľko sa

pojednávalo a dokazovanie prebiehalo v jej neprítomnosti. Domnieva sa, že konaním

prvostupňového súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Ďalej poukázala na to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ). V danom prípade dovolanie smeruje

proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť

dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny

názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád. Žalovaná vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv.

K odňatiu možnosti žalovanej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

nesprávnym postupom súdu prvého stupňa sa nezúčastnila na pojednávaní dňa 2. novembra

2007, kedy jej bolo odopreté predkladať návrhy na vykonanie dokazovania.

K námietke žalovanej týkajúcej sa účasti na pojednávaní pred prvostupňovým súdom

2. novembra 2007 odvolací súd uviedol, že žalovaná sa vlastným zavinením na tomto

pojednávaní nezúčastnila a nie je možné klásť za vinu súdu prvého stupňa, že vec by nebola

riadne vyvolaná. Žalobca na výzvu vstúpil do pojednávacej siene sám (zrejme sa konateľ

žalovanej od pojednávacej miestnosti vzdialil). S uvedeným názorom sa stotožnil aj dovolací

súd. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého

účastníka konania, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto

svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení druhá veta určuje len

jednu výnimku z tohto práva účastníka, za splnenia ktorej sa môže vec prejednať i v jeho

neprítomnosti, a to v prípade, ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil

a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania

(č.l. 90 a nasl. spisu) vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil žalobca, žalovaná sa nedostavila,

doručenie bolo vykázané. Súd preto vyhlásil uznesenie v zmysle , že

pojednávať sa bude v jej neprítomnosti. Keďže žalobca do pojednávacej miestnosti vstúpil, je

zrejmé, že vec musela byť riadne vyvolaná. Tomu nasvedčuje aj samotné vyhlásenie konateľa

žalovanej pred odvolacím súdom že „stál pred pojednávacou sieňou, videl ako išla

do pojednávacej siene sudkyňa a zapisovateľka a čakal na zavolanie, potom videl ako

do pojednávacej siene vstúpil žalobca, pričom on nepočul rozhlas, žeby bola táto predmetná

vec na pojednávanie vyvolaná“ (č.l. 154 spisu). V zápisnici je ďalej poznamenané, že

vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil aj konateľ žalovanej. To, že konateľ žalovanej

do pojednávacej miestnosti nevstúpil a preto nemohol navrhovať dôkazy, nemožno pripisovať

za vinu okresného súdu. Súd postupoval v danom prípade v súlade so zákonom (§ 101 ods. 2

). Pre úplnosť sa dodáva, že po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom

Slovenskej republiky odvolací súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade

s požiadavkami kladeným na odôvodnenie rozhodnutia podľa (

). Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Postup

súdu nemal preto za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle

ustanovenia tak, ako správne konštatoval odvolací súd. Prípustnosť

dovolania preto z vyvodiť nemožno.

K námietke dovolateľky ohľadne hodnotenia dôkazov dovolací súd uvádza, že

v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte

sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať,

že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď

je dovolanie procesne prípustné – viď až c/ ).

V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia ,

a vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovanej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli,

preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová