Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aec/380716.d24a68.pdf
PDF · 105.01 KB
No categories available
2Cdo/42/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 42/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. K., bývajúceho v S.,
proti žalovanej D., so sídlom v Ž., zastúpenej JUDr. A. M., advokátkou v Č., o neplatnosť
výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.
1 C 189/2005, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 23. novembra 2010 sp. zn. 3 Co 195/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 2. novembra 2007 č.k. 1 C 189/2005-93
vyslovil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovanou listom z 26. augusta
2005 je neplatná. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalovanú zaviazal zaplatiť
na účet prvostupňového súdu z titulu trov preddavkovaných štátom 168 Sk a titulom súdneho
poplatku 1 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd dospel
k záveru, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nespĺňa takú intenzitu a také dôsledky
pre žalovanú, ktorými by jej prípadne bola spôsobená nejaká škoda, preto podľa názoru súdu
výpovedný dôvod neobstojí.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom (prvým v poradí)
zo 16. septembra 2008 sp. zn. 3 Co 15/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 128 Sk
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukázal. Námietku žalovanej
ohľadom doplnenia dokazovania odvolací súd nepovažoval za podstatnú, lebo žalovaná sa
vlastným zavinením nezúčastnila celého odvolacieho pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2010 sp. zn. 2 Cdo 24/2009
zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd
vo svojom rozsudku zo 16. septembra 2008 nijako nezdôvodnil námietku žalovanej ohľadne
odňatia možnosti konať pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 2. novembra 2007, ako aj
znemožnenia navrhovania dôkazov na tomto pojednávaní, keď v odôvodnení svojho
rozhodnutia iba konštatoval, že žalovaná sa vlastným zavinením nezúčastnila celého
odvolacieho pojednávania a vzhľadom na vyššie uvedené navrhované dokazovanie je
irelevantné. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s požiadavkami, ktoré
na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Krajský súd v Košiciach rozsudkom (druhým v poradí) z 23. novembra 2010 sp. zn.
3 Co 195/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
13,89 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí uviedol, že za bezvýznamné
možno považovať tú skutočnosť, či žalovanej bolo alebo nebolo umožnené navrhnúť
dokazovanie výsluchom lekára k dôvodu uvedenému v odseku 4 výpovede, keďže nešlo
o skutok odôvodňujúci výpoveď, ale podporný skutok na dôkaz o upozornení na možnosť
výpovede. Napriek tomu odvolací súd po doplnení dokazovania prednesmi žalobcu
a štatutárneho zástupcu žalovanej tento stav vyhodnotil tak, že žalovaná sa vlastným
zavinením nezúčastnila pojednávania na súde prvého stupňa v Spišskej Novej Vsi dňa
2. novembra 2007. Nie je možné uveriť štatutárnemu zástupcovi K., že v momente vyvolania
veci stál pred pojednávacou sieňou. Ak by bol stál pred pojednávacou sieňou, bezpochyby by
po vyvolaní veci vstúpil. Pokiaľ sa tak nestalo, nemožno klásť za vinu súdu prvého stupňa, že
vec nebola riadne vyvolaná, keď žalobca na výzvu vstúpil do pojednávacej siene sám. Zrejme
zástupca žalovanej sa od pojednávacej miestnosti vzdialil. Preto nemohlo dôjsť k tomu, že by
súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Žalovaná sa vlastným
zavinením zbavila možnosti navrhovať ďalšie dôkazy.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním. Prípustnosť dovolania
vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhla rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že na základe predvolania
na pojednávanie na deň 2.11.2007, ktoré sa začalo o 9.00 hod. sa riadne dostavil konateľ
žalovanej. Keď prvostupňový súd prerušil konanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, konateľ
žalovanej vstúpil do pojednávacej miestnosti s tým, že súd nereagoval na jeho obranu, že pred
vyvolaním do pojednávacej miestnosti sa nachádzal na chodbe okresného súdu a túto
skutočnosť mu mohla potvrdiť aj zapisovateľka spisovej kancelárie 1 C Okresného súdu
Spišská Nová Ves. Napriek uvedeným skutočnostiam v prejednávanej veci súd prvého stupňa
vyhlásil už len rozhodnutie a on nemal možnosť predložiť návrhy na vykonanie dokazovania
a to vypočutím svedka – lekára P. P. a zároveň navrhnúť konfrontáciu žalobcu a pána V..
Odvolací súd sa týmito námietkami dostatočne nezaoberal, ďalšie návrhy žalovanej na
pojednávaní považoval za irelevantné a v rámci odvolacieho konania neprípustné. Súd
nesprávne uviedol, že žalovaná sa vlastným zavinením nezúčastnila celého pojednávania.
V rámci prvostupňového konania žalovaná nemohla predložiť navrhované dôkazy, nakoľko sa
pojednávalo a dokazovanie prebiehalo v jej neprítomnosti. Domnieva sa, že konaním
prvostupňového súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Ďalej poukázala na to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy.
Žalobca navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jej
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je
prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo
proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolanie smeruje
proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý
rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 je dovolanie prípustné proti
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny
názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky
pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne
vymenovaných vád. Žalovaná vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany
jeho práv.
K odňatiu možnosti žalovanej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, že
nesprávnym postupom súdu prvého stupňa sa nezúčastnila na pojednávaní dňa 2. novembra
2007, kedy jej bolo odopreté predkladať návrhy na vykonanie dokazovania.
K námietke žalovanej týkajúcej sa účasti na pojednávaní pred prvostupňovým súdom
2. novembra 2007 odvolací súd uviedol, že žalovaná sa vlastným zavinením na tomto
pojednávaní nezúčastnila a nie je možné klásť za vinu súdu prvého stupňa, že vec by nebola
riadne vyvolaná. Žalobca na výzvu vstúpil do pojednávacej siene sám (zrejme sa konateľ
žalovanej od pojednávacej miestnosti vzdialil). S uvedeným názorom sa stotožnil aj dovolací
súd. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého
účastníka konania, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto
svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len
jednu výnimku z tohto práva účastníka, za splnenia ktorej sa môže vec prejednať i v jeho
neprítomnosti, a to v prípade, ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil
a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania
(č.l. 90 a nasl. spisu) vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil žalobca, žalovaná sa nedostavila,
doručenie bolo vykázané. Súd preto vyhlásil uznesenie v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., že
pojednávať sa bude v jej neprítomnosti. Keďže žalobca do pojednávacej miestnosti vstúpil, je
zrejmé, že vec musela byť riadne vyvolaná. Tomu nasvedčuje aj samotné vyhlásenie konateľa
žalovanej pred odvolacím súdom že „stál pred pojednávacou sieňou, videl ako išla
do pojednávacej siene sudkyňa a zapisovateľka a čakal na zavolanie, potom videl ako
do pojednávacej siene vstúpil žalobca, pričom on nepočul rozhlas, žeby bola táto predmetná
vec na pojednávanie vyvolaná“ (č.l. 154 spisu). V zápisnici je ďalej poznamenané, že
vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil aj konateľ žalovanej. To, že konateľ žalovanej
do pojednávacej miestnosti nevstúpil a preto nemohol navrhovať dôkazy, nemožno pripisovať
za vinu okresného súdu. Súd postupoval v danom prípade v súlade so zákonom (§ 101 ods. 2
O.s.p.). Pre úplnosť sa dodáva, že po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom
Slovenskej republiky odvolací súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade
s požiadavkami kladeným na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211
O.s.p.). Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je
možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Postup
súdu nemal preto za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tak, ako správne konštatoval odvolací súd. Prípustnosť
dovolania preto z § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodiť nemožno.
K námietke dovolateľky ohľadne hodnotenia dôkazov dovolací súd uvádza, že
v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných
dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte
sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (pre úplnosť treba dodať,
že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď
je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.).
V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalovanej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
preto mu neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová