Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/24/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : B. K., bývajúci

v S., proti žalovanému : D. s.r.o., N., zastúpený JUDr. A. M., advokátkou v Č.,

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová

Ves pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 16. septembra 2008 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 16. septembra 2008 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 2. novembra 2007 č.k. -93

vyslovil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným listom z 26.8.2005 je

neplatná. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet

prvostupňového súdu z titulu trov preddavkovaných štátom sumu 168,-- Sk a z titulu súdneho

poplatku sumu 1 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd právne

uzavrel, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nespĺňa takú intenzitu a také dôsledky

pre žalovaného, ktorým by mu prípadne bola spôsobená nejaká škoda, preto podľa názoru

súdu výpovedný dôvod neobstojí a žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 16. septembra 2008

č.k. -116 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanému uložil zaplatiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 128,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa,

na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Námietku žalovaného ohľadom doplnenia dokazovania

odvolací súd nepovažoval za podstatnú, lebo žalovaný sa vlastným zavinením nezúčastnil

celého odvolacieho pojednávania a vzhľadom na vyššie uvedené navrhované dokazovanie je

irelevantné.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. Prípustnosť vyvodzoval

z ustanovenia a navrhol rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že na základe predvolania na pojednávanie

na deň 2.11.2007, ktoré sa začalo o 9.00 hod. sa riadne dostavil. Keď prvostupňový súd

prerušil konanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, žalovaný vstúpil do pojednávacej

miestnosti s tým, že súd nereagoval na obranu žalovaného, že pred vyvolaním

do pojednávacej miestnosti sa nachádzal na chodbe okresného súdu, a túto skutočnosť mu

mohla potvrdiť aj zapisovateľka spisovej kancelárie 1 C Okresného súdu Spišská Nová Ves.

Napriek uvedeným skutočnostiam v prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhlásil už len

rozhodnutie a on nemal možnosť predložiť návrhy na vykonanie dokazovania a to vypočutím

svedka, lekára MUDr. P. P. a zároveň navrhnúť konfrontáciu žalobcu a pána V..

Odvolací súd sa týmito námietkami dostatočne nezaoberal, ďalšie návrhy žalovaného na

pojednávaní považoval za irelevantné a v rámci odvolacieho konania neprípustné.

Nesprávne uviedol, že sa žalovaný vlastným zavinením nezúčastnil celého odvolacieho

konania, čo sa nezakladá na pravde. V rámci prvostupňového konania žalovaný nemohol

predložiť navrhované dôkazy, nakoľko sa pojednávalo a dokazovanie prebiehalo v jeho

neprítomnosti. Domnieva sa, že konaním prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť pred

súdom konať ( ).

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalovaný vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu možnosti žalovaného pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že sa nesprávnym postupom súdu prvého stupňa nezúčastnil na pojednávaní dňa 2.11.2007,

kedy mu bolo odopreté predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, odvolací súd sa týmito

námietkami náležite nevyporiadal a nesprávne uzavrel, že žalovaný sa vlastným zavinením

nezúčastnil na pojednávaní.

Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, že toto smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi podľa jeho tvrdení postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom ( ) je založené vždy na individuálnom prístupe

k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prípustnosti

dovolania z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa rôzne situácie

procesného charakteru. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia

sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktorého právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr.

stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného

súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Krajský súd vo svojom rozsudku z 16. septembra 2008 nijako nezdôvodnil námietku

žalovaného ohľadne odňatia možnosti konať mu pred súdom prvého stupňa na pojednávaní

dňa 2.11.2007, ako aj znemožnenia mu navrhovania dôkazov na tomto pojednávaní, keď

v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje, že žalovaný sa vlastným zavinením

nezúčastnil celého odvolacieho pojednávania a vzhľadom na vyššie uvedené navrhované

dokazovanie je irelevantné. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s požiadavkami,

ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157 ods. 2

). Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu,

ale aj účastníkovi konania, keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci ().

V posudzovanom prípade dovolateľa to tak nebolo a preto možno uzavrieť, že rozhodnutie

odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiž

vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie

dôkazov strán s výhradou, že (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj

Krasko c/a Švajčiarsko 1993).

Tým, že uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.

SR v spojení s a tým aj k naplneniu dovolacieho

dôvodu uvedeného v , ktorý viedol nielen k prípustnosti, ale aj dôvodnosti

mimoriadneho opravného prostriedku podaného žalovaným.

Pretože napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová