Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/39/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. F., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. P. D., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ O. K., 2/ K. K.,

obom bývajúcim v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod

sp. zn. , na dovolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 28. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. januára 2009 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

zo 14. októbra 2008 č.k. -163 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Banská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že v podiele ½ je spoluvlastníkom nehnuteľností

v katastrálnom území R., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X.,

a to garáže súpisného čísla X. postavenej na parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

2 2

výmere X. ma pozemku parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m(ďalej

len „nehnuteľnosti“).

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 14. októbra 2008 č.k. -163

žalobu v celom rozsahu zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 641,60 Sk titulom

svedočného. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že súčasťou vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcu a jeho bývalej manželky B. F., ktoré bolo vyporiadané zmierom

právoplatným 11. novembra 2003, bola aj spoločná pohľadávka za nehnuteľnosti voči

predávajúcej H. M., a to z toho dôvodu, že v čase vyporiadania nemali účastníci k dispozícii

2

list vlastníctva ohľadne nehnuteľností. Túto pohľadávku nadobudla bývalá manželka B. F.,

ktorá tak získala podklad pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníctva predmetných

nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli v držbe bývalých manželov F. od roku 1992

v dobromyseľnom presvedčení, že sú ich bezpodielovými spoluvlastníkmi titulom kúpy od H.

M.. Keď potom B. F. ako vlastníčka predmetných nehnuteľností tieto predala žalovaným 1/,

2/ na základe kúpnej zmluvy z 3. júna 2004, jej postup považoval za súladný so zákonom.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. januára 2009

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že žalobca je

v podiele ½ spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území R., ktoré sú v katastri

nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X., a to garáže súpisného čísla X. postavenej na

2

parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ma pozemku parc. č. X. –

2

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania

a žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvého stupňa

21,29 € (641,60 Sk) titulom trov preddavkovaných štátom (svedočné). V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva (ako to zistil aj súd

prvého stupňa), že žalobca s B. F. počas manželstva (manželstvo bolo uzavreté 24. novembra

1979) spoločne nadobudli predmetné nehnuteľnosti, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej

žalobcom 18. decembra 1993 s predávajúcou H. M.. Návrh na vklad vlastníckeho práva

k týmto nehnuteľnostiam bol na kataster podaný 10. mája 1993 a Katastrálny úrad v Banskej

Bystrici – Správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím z 10. mája 1993 pod číslom

V. povolil vklad. Dňa 24. mája 2004 bola na liste vlastníctva zapísaná ako výlučne vlastníčka

nehnuteľností B. F.. Odvolací súd však nepovažoval za správny právny záver súdu prvého

stupňa, podľa ktorého, ak účastníci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“) nemali k dispozícii list vlastníctva ohľadne nehnuteľností,

predmetom vyporiadania mohla byť len spoločná pohľadávka voči predávajúcej H. M..

Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na konštitutívne účinky rozhodnutia správy katastra

o povolení vkladu prevodnej zmluvy na žalobcu, ktoré nastali 10. mája 1993 ako i na to, že

medzi manželmi F. nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti tvoria ich spoločný majetok,

v dohode o vyporiadaní BSM mali byť nehnuteľnosti vyporiadané. V konaní o vyporiadanie

BSM vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. obaja manželia

F. zhodne tvrdili, že nehnuteľnosti sú majetkovo neusporiadané, a preto žiadali do

vyporiadania zahrnúť len pohľadávku. Aj z formulácie uznesenia Okresného súdu Banská

Bystrica z 21. októbra 2003 č.k. -281, ktorým bol schválený zmier

o vyporiadaní BSM, vyplýva, že predmetom vyporiadania okrem iných vecí a hodnôt bola len

pohľadávka v hodnote 100 000 Sk. Z toho dôvodu záver okresného súdu, že predmetom

vyporiadania BSM neboli predmetné nehnuteľnosti, ale len pohľadávka v súvislosti s týmito

nehnuteľnosťami, považoval za správny. Vzhľadom k tomu, že sporné nehnuteľnosti neboli

predmetom vyporiadania BSM vyššie uvedeným súdnym zmierom, odvolací súd uzavrel, že

sa na daný prípad uplatní právna domnienka v zmysle ,

a na jej základe predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu

a jeho bývalej manželky B. F.. Odvolací súd taktiež nesúhlasil so záverom súdu prvého

stupňa, keď po vyporiadaní spoločnej pohľadávky manželov F. považoval procesný postup B.

F. v súvislosti s podaním žiadosti o vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľností, za súladný

so zákonom. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neboli splnené podmienky pre

nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním v prospech B. F. podľa § 134 Občianskeho

zákonníka. Nebola totiž u nej splnená podmienka oprávnenej držby a naviac aj po zániku

BSM až do jeho vyporiadania bol každý z manželov vlastníkom celej spoločnej veci, pričom

bol obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého z manželov. Bolo preto vylúčené, aby

vec pariacu do BSM počas doby od jeho zániku do jeho vyporiadania vydržal pre seba jeden

z manželov. Preto B. F. nemohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním. Ak za tohto stavu B. F. kúpnou zmluvou z 3. júna 2004 previedla na žalovaných

1/, 2/ sporné nehnuteľnosti v celosti, previedla na kupujúcich viac práv, než sama v tom čase

mala. Porušenie tejto zásady má ten dôsledok, že uvedená kúpna zmluva je v časti prevodu

spoluvlastníckeho podielu v ½ (ktorý patril žalobcovi) neplatná podľa § 39 Občianskeho

zákonníka a žalobcom podaná žaloba je dôvodná. Preto s poukazom na zmenil

rozsudok prvostupňového súdu a žalobe o určenie spoluvlastníctva vyhovel. Výrok o trovách

konania odvolací súd odôvodnil , žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď

dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadal v tom, že žalobca sám má v značnej miere podiel

na vzniku tohto sporu, keď napriek doručeniu kúpnej zmluvy uzavretej s H. M. spolu

s rozhodnutím o povolení vkladu, v konaní o vyporiadanie BSM tvrdil, že ide

o neusporiadané nehnuteľnosti, a keďže žalovaní 1/, 2/ boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy s B.

F. v dobrej viere, že nehnuteľnosti kupujú od skutočnej vlastníčky, bol toho názoru, že by

nebolo spravodlivé, aby žalovaní hradili žalobcovi trovy konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní 1/, 2/. Napadnuté rozhodnutie

žiadali zmeniť a potvrdiť rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. októbra 2008 č.k.

-163. Namietali, že odvolací súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil,

4

keď rozhodol v rozpore so skutočným stavom veci, nakoľko súdnym zmierom bol

vyporiadaný majetok patriaci do BSM bývalých manželov F., vrátane sporných

nehnuteľností. Na vyporiadaní hodnoty nehnuteľností sa manželia dohodli z dôvodu, že

v čase schvaľovania zmieru súdom neboli nehnuteľnosti majetkovo vysporiadané. Záver

odvolacieho súdu, že ½ nehnuteľností patrí do vlastníctva žalobcu, ktorý mal nadobudnúť

vlastnícke právo podľa v dôsledku nevyporiadania

v rámci BSM nepovažovali za správny. Podľa nich takýto záver môže mať dôsledky len voči

bývalým manželom ako účastníkom BSM a nemôže mať právne relevantný vplyv na

postavenie tretích osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo zákonom určeným spôsobom. Ďalej

poukázali na to, že odvolací súd nezohľadnil ich námietku týkajúcu sa zhodnotenia

nehnuteľností a priznal žalobcovi podiel v hodnote, o ktorý sa vôbec nepričinil.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne

správne, a preto navrhol dovolanie žalovaných zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29. marca 2010 sp. zn.

dovolanie žalovaných 1/, 2/ zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov

dovolacieho konania vo výške 152,46 €. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol,

že za rozhodujúce považoval posúdenie otázky, či nehnuteľnosti, ku ktorým žiada žalobca

určiť, že je spoluvlastníkom ideálnej ½ nehnuteľností, boli predmetom vyporiadania BSM

medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou B. F. v rámci schváleného súdneho zmieru

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2003 č.k. -281,

právoplatným 10. novembra 2003. Dovolací súd pri posúdení tejto otázky dospel k záveru, že

právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti neboli predmetom

vyporiadania BSM uvedeným súdnym zmierom, je správny. Aj podľa dovolacieho súdu

z výrokovej časti uznesenia o schválení zmieru ani z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť, že

predmetom vyporiadania BSM boli aj sporné nehnuteľnosti; naopak z obsahu tohto uznesenia

jednoznačne vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM bola len pohľadávka 100 000 Sk

v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami. Tomuto záveru nasvedčuje aj následné konanie

bývalej manželky žalobcu B. F. po schválení vyššie uvedeného súdneho zmieru, keď 17. mája

2004 požiadala o vydanie osvedčenia o vydržaní sporných nehnuteľností. Z tohto jej konania

naopak možno usúdiť, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom vyporiadania BSM; ak

by tomu tak bolo, riešenie zvolené bývalou manželkou žalobcu B. F. pre dosiahnutie zmeny

v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností by nebolo potrebné. Naviac podmienky pre

nadobudnutie vlastníctva sporných nehnuteľností vydržaním v prospech B. F. neboli v danom

prípade splnené, a to z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia,

s ktorými sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Keďže sporné nehnuteľnosti neboli

predmetom vyporiadania BSM žalobcu a jeho bývalej manželky B. F. vyššie uvedeným

súdom schváleným zmierom, správne odvolací súd vychádzal z právnej domnienky uvedenej

v , na základe ktorej sa žalobca a jeho bývalá manželka

B. F. stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to každý z nich

v rozsahu ideálnej polovice. Pokiaľ B. F. previedla nehnuteľnosti v celosti kúpnou zmluvou

na žalovaných 1/, 2/, je táto zmluva čiastočne neplatná, nakoľko previedla na kupujúcich viac

práv, než v čase uzavretia kúpnej zmluvy mala. Žalobca je preto naďalej spoluvlastníkom

nehnuteľností v podiele ½, a právom sa domáha ochrany práv spoluvlastníka voči osobám,

ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci aj jeho ideálnej polovice sporných

nehnuteľností. Rozsudok odvolacieho súdu je v súlade s princípom právnej istoty a ústavnej

ochrany vlastníckeho práva. Tieto uvedené princípy si dovolatelia vykladajú zúžene, výlučne

v ich prospech a popierajú ochranu vlastníckeho práva iného, ktorý toto právo mal už v čase

nadobudnutia vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti z ich strany a ktoré bolo uvedeným

prevodom porušené.

Na základe sťažnosti žalovaných 1/, 2/ Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 27. januára 2011 sp. zn. vyslovil, že ich základné právo vlastniť majetok

podľa . ods. 1 , základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa bolo porušené rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. marca 2010. Ústavný

súd Slovenskej republiky uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

V odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky po zhrnutí priebehu súdnych konaní

(na prvostupňovom, odvolacom a dovolacom súde) uviedol, že primárnou povinnosťou

všeobecných súdov pri rozhodovaní o tzv. určovacej žalobe podľa je, aby

sa pri rozhodovaní vysporiadali najprv s otázkou existencie či neexistencie naliehavého

právneho záujmu žalobcu; o vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že

naliehavý právny záujem je daný. V danej veci sa všeobecné súdy otázkou existencie

naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení spoluvlastníckeho práva vôbec

nezaoberali, čím postupovali arbitrárne a porušili základné právo žalovaných 1/, 2/ vlastniť

6

majetok podľa . ods. 1 a základné právo na súdnu ochranu

podľa . S poukazom na skutkové okolnosti

riešeného prípadu Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že treba „vychádzať

z toho, že sa žalobca a bývalá manželka žalobcu dohodli na tom, že nárokovaný zápis

vlastníckeho práva svedčiaci pôvodne obom má byť vykonaný iba v prospech bývalej

manželky žalobcu, pričom je zrejmé iba jej vecou, resp. rizikom, ako to dosiahne, resp. či to

vôbec dosiahne. Vychádzajúc z tejto skutočnosti ústavný súd nevidí naliehavý právny záujem

na požadovanom určení spoluvlastníckeho práva na strane žalobcu“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v náleze z 27. januára 2011 sp. zn. (§ 56

ods. 6 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov). Vzhľadom na túto viazanosť Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatuje, že výhrady vyslovené v predmetnom náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2010

sp. zn. sa obsahovo – po vecnej stránke (skutkovej aj právnej) rovnako týkajú

aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2009 sp. zn. ako

i rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. októbra 2008 č.k. -163.

Táto okolnosť, aj so zreteľom na povahu a účel dovolacieho konania vedie Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že v danej procesnej situácii, ktorá nastala po rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2011 sp. zn. prichádza v dovolacom

konaní do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2009 sp. zn. ako i rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. októbra 2008 č.k. -163 a vec vrátil na

ďalšie konanie Okresnému súdu Banská Bystrica ( ods. l, 3 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. septembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková