Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/100/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ O., 2/ K., obom bývajúcim v B. a obom

zastúpeným JUDr. B., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie žalovaných 1/, 2/

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v lehote 3 dní

náhradu trov dovolacieho konania vo výške 152,46 € na účet JUDr. P., advokáta so sídlom

v B., vedený vo V., a.s., P. pod číslom X..

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že v podiele ½ je spoluvlastníkom nehnuteľností

v katastrálnom území R., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X.,

a to garáže súpisného čísla X. postavenej na parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

2 2

výmere X. ma pozemku parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m(ďalej

len „nehnuteľnosti“).

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 14. októbra 2008 č.k. -163

žalobu v celom rozsahu zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 641,60 Sk titulom

svedočného. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že súčasťou vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcu a jeho bývalej manželky B., ktoré bolo vyporiadané zmierom

právoplatným 11. novembra 2003, bola aj spoločná pohľadávka za nehnuteľnosti voči

predávajúcej H., a to z toho dôvodu, že v čase vyporiadania nemali účastníci k dispozícii list

vlastníctva ohľadne nehnuteľností. Túto pohľadávku nadobudla bývalá manželka B., ktorá tak

získala podklad pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníctva predmetných nehnuteľností.

Nehnuteľnosti boli v držbe bývalých manželov F. od roku 1992 v dobromyseľnom

presvedčení, že sú ich bezpodielovými spoluvlastníkmi titulom kúpy od H.. Keď potom B.

ako vlastníčka predmetných nehnuteľností tieto predala žalovaným 1/, 2/ na základe kúpnej

zmluvy z 3. júna 2004, jej postup považoval za súladný so zákonom.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. januára 2009

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že žalobca je

v podiele ½ spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území R., ktoré sú v katastri

nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X., a to garáže súpisného čísla X. postavenej na

2

parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ma pozemku parc. č. X. –

2

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania

a žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvého stupňa

21,29 € (641,60 Sk) titulom trov preddavkovaných štátom (svedočné). V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva (ako to zistil aj súd

prvého stupňa), že žalobca s B. počas manželstva (manželstvo bolo uzavreté 24. novembra

1979) spoločne nadobudli predmetné nehnuteľnosti, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej

žalobcom 18. decembra 1993 s predávajúcou H.. Návrh na vklad vlastníckeho práva k týmto

nehnuteľnostiam bol na kataster podaný 10. mája 1993 a Katastrálny úrad v Banskej Bystrici

– Správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím z 10. mája 1993 pod číslom V. povolila

vklad. Dňa 24. mája 2004 bola na liste vlastníctva zapísaná ako výlučne vlastníčka

nehnuteľností B.. Odvolací súd však nepovažoval za správny právny záver súdu prvého

stupňa, podľa ktorého, ak účastníci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“) nemali k dispozícii list vlastníctva ohľadne nehnuteľností,

predmetom vyporiadania mohla byť len spoločná pohľadávka voči predávajúcej H.. Odvolací

súd mal za to, že vzhľadom na konštitutívne účinky rozhodnutia správy katastra o povolení

vkladu prevodnej zmluvy na žalobcu, ktoré nastali 10. mája 1993, ako i na to, že medzi

manželmi F. nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti tvoria ich spoločný majetok,

v dohode o vyporiadaní BSM mali byť nehnuteľnosti vyporiadané. V konaní o vyporiadanie

BSM vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. obaja manželia

F. zhodne tvrdili, že nehnuteľnosti sú majetkovo neusporiadané, a preto žiadali do

vyporiadania zahrnúť len pohľadávku. Aj z formulácie uznesenia Okresného súdu Banská

Bystrica z 21. októbra 2003 č.k. -281, ktorým bol schválený zmier

o vyporiadaní BSM vyplýva, že predmetom vyporiadania okrem iných vecí a hodnôt bola len

pohľadávka v hodnote 100 000 Sk. Z toho dôvodu záver okresného súdu, že predmetom

vyporiadania BSM neboli predmetné nehnuteľnosti, ale len pohľadávka v súvislosti s týmito

nehnuteľnosťami, považoval za správny. Vzhľadom k tomu, že sporné nehnuteľnosti neboli

predmetom vyporiadania BSM vyššie uvedeným súdnym zmierom, odvolací súd uzavrel, že

sa na daný prípad uplatní právna domnienka v zmysle ,

a na jej základe predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu

a jeho bývalej manželky B.. Odvolací súd taktiež nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa,

keď po vyporiadaní spoločnej pohľadávky manželov F. považoval procesný postup B.

v súvislosti s podaním žiadosti o vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľností, za súladný so

zákonom. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neboli splnené podmienky pre

nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním v prospech B. podľa § 134 Občianskeho

zákonníka. Nebola totiž u nej splnená podmienka oprávnenej držby a naviac aj po zániku

BSM až do jeho vyporiadania bol každý z manželov vlastníkom celej spoločnej veci, pričom

bol obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého z manželov. Bolo preto vylúčené,

aby vec patriacu do BSM počas doby od jeho zániku do jeho vyporiadania vydržal pre seba

jeden z manželov. Preto B. nemohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam vydržaním. Ak za tohto stavu B. kúpnou zmluvou z 3. júna 2004 previedla

na žalovaných 1/, 2/ sporné nehnuteľnosti v celosti, previedla na kupujúcich viac práv, než

sama v tom čase mala. Porušenie tejto zásady má ten dôsledok, že uvedená kúpna zmluva je

v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu v ½ (ktorý patril žalobcovi) neplatná podľa § 39

a žalobcom podaná žaloba je dôvodná. Preto s poukazom na

zmenil rozsudok prvostupňového súdu a žalobe o určenie spoluvlastníctva vyhovel.

Výrok o trovách konania odvolací súd odôvodnil , žalobcovi nepriznal náhradu

trov konania, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadal v tom, že žalobca sám má

v značnej miere podiel na vzniku tohto sporu, keď napriek doručeniu kúpnej zmluvy uzavretej

s H. spolu s rozhodnutím o povolení vkladu, v konaní o vyporiadanie BSM tvrdil, že ide

o neusporiadané nehnuteľnosti, a keďže žalovaní 1/, 2/ boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy s B.

v dobrej viere, že nehnuteľnosti kupujú od skutočnej vlastníčky, bol toho názoru, že by

nebolo spravodlivé, aby žalovaní hradili žalobcovi trovy konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní 1/, 2/. Napadnuté rozhodnutie

žiadali zmeniť a potvrdiť rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. októbra 2008 č.k.

-163. Namietali, že odvolací súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil,

keď rozhodol v rozpore so skutočným stavom veci, nakoľko súdnym zmierom bol

vyporiadaný majetok patriaci do BSM bývalých manželov F., vrátane sporných

nehnuteľností. Na vyporiadaní hodnoty nehnuteľností sa manželia dohodli z dôvodu, že

v čase schvaľovania zmieru súdom neboli nehnuteľnosti majetkovo vysporiadané. Záver

odvolacieho súdu, že ½ nehnuteľností patrí do vlastníctva žalobcu, ktorý mal nadobudnúť

vlastnícke právo podľa v dôsledku nevyporiadania

v rámci BSM nepovažovali za správny. Podľa nich takýto záver môže mať dôsledky len voči

bývalým manželom ako účastníkom BSM a nemôže mať právne relevantný vplyv na

postavenie tretích osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo zákonom určeným spôsobom. Ďalej

poukázali na to, že odvolací súd nezohľadnil ich námietku týkajúcu sa zhodnotenia

nehnuteľností a priznal žalobcovi podiel v hodnote, o ktorý sa vôbec nepričinil.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne

správne, a preto navrhol dovolanie žalovaných zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie je

opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia žiadnu

z týchto vád nenamietali a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ani vadu tejto povahy dovolatelia

nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalovaní 1/, 2/ vychádzajúc z obsahu ich dovolania namietajú, že zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej

vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a boli

nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy uzavretej 18. decembra 1992 medzi predávajúcou H.

a kupujúcim I. (žalobcom), patrili do BSM žalobcu a jeho bývalej manželky B.; túto

skutočnosť bývalí manželia zhodne potvrdili. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto

kúpnej zmluvy v prospech žalobcu bol povolený rozhodnutím Správy katastra Banská

Bystrica z 10. mája 1993 pod č. V., ktorá zmena sa však reálne na liste vlastníctva neobjavila;

podľa Správy katastra Banská Bystrica sa tak stalo nedopatrením (viď č.l. 150 spisu).

Manželstvo žalobcu a B. bolo právoplatné rozvedené dňom 10. apríla 1998. V konaní

o vyporiadanie BSM manželov F. vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.

zn. bol uznesením z 21. októbra 2003 schválený súdny zmier, podľa ktorého

okrem iných vecí a majetkových hodnôt, bola do výlučného vlastníctva B. prikázaná

„pohľadávka – garáž súp. č. X. postavená na parcele KN X. o výmere X. m2 – zastavaná

plocha, zapísaná na LV č. X. k.ú. R. – majetkovo-právne neusporiadaná, v hodnote

100.000,- Sk.“ Následne 25. apríla 2004 pod číslom P. bolo Správou katastra Banská Bystrica

do katastra nehnuteľností zapísané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam zo 17. mája 2004 v prospech B. vyhotovené notárkou Mgr. Z. pod číslom

N.. B. následne sporné nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 3. júna 2004 previedla na

žalovaných 1/, 2/; Správa katastra Banská Bystrica vklad vlastníckeho práva na základe tejto

kúpnej zmluvy v prospech žalovaných 1/, 2/ povolila rozhodnutím zo 7. júla 2004 pod číslom

V..

V danom prípade bolo rozhodujúcim posúdiť otázku, či nehnuteľnosti, ku ktorým

žiada žalobca určiť, že je spoluvlastníkom ideálnej ½ nehnuteľností, boli predmetom

vyporiadania BSM medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou B. v rámci schváleného

súdneho zmieru uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2003 č.k.

-281, právoplatným 10. novembra 2003. Dovolací súd pri posúdení tejto

otázky dospel k záveru, že právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sporné

nehnuteľnosti neboli predmetom vyporiadania BSM uvedeným súdnym zmierom, je správny.

Aj podľa dovolacieho súdu z výrokovej časti uznesenia o schválení zmieru ani z jeho

odôvodnenia nemožno vyvodiť, že predmetom vyporiadania BSM boli aj sporné

nehnuteľnosti; naopak z obsahu tohto uznesenia jednoznačne vyplýva, že predmetom

vyporiadania BSM bola len pohľadávka 100 000 Sk v súvislosti so spornými

nehnuteľnosťami. Tomuto záveru nasvedčuje aj následné konanie bývalej manželky žalobcu

B. po schválení vyššie uvedeného súdneho zmieru, keď 17. mája 2004 požiadala o vydanie

osvedčenia o vydržaní sporných nehnuteľností. Z tohto jej konania naopak možno usúdiť, že

predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom vyporiadania BSM; ak by tomu tak bolo, riešenie

zvolené bývalou manželkou žalobcu B. pre dosiahnutie zmeny v osobe vlastníka v katastri

nehnuteľností by nebolo potrebné. Naviac podmienky pre nadobudnutie vlastníctva sporných

nehnuteľností vydržaním v prospech B. neboli v danom prípade splnené, a to z dôvodov,

ktoré odvolací súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd

v celom rozsahu stotožňuje.

Keďže sporné nehnuteľnosti neboli predmetom vyporiadania BSM žalobcu a jeho

bývalej manželky B. vyššie uvedeným súdom schváleným zmierom, správne odvolací súd

vychádzal z právnej domnienky uvedenej v , na základe

ktorej sa žalobca a jeho bývalá manželka B. stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľností, a to každý z nich v rozsahu ideálnej polovice. Pokiaľ B. previedla

nehnuteľnosti v celosti kúpnou zmluvou na žalovaných 1/, 2/, je táto zmluva čiastočne

neplatná, nakoľko previedla na kupujúcich viac práv, než v čase uzavretia kúpnej zmluvy

mala. Žalobca je naďalej spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele ½, a právom sa preto

domáha ochrany práv spoluvlastníka voči osobám, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti

ako vlastníci aj jeho ideálnej polovice sporných nehnuteľností.

Pokiaľ dovolatelia v dovolaní poukazujú na ,

Listiny základných práv a slobôd a v súvislosti s porušením

ochrany ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, tieto ich námietky nepovažuje

dovolací súd za dôvodné; rozhodnutie odvolacieho súdu je v súlade s princípom právnej istoty

a ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Tieto uvedené princípy si dovolatelia vykladajú

zúžene, výlučne v ich prospech a potierajú ochranu vlastníckeho práva iného, ktorý toto právo

mal už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti z ich strany a ktoré

bolo uvedeným prevodom porušené.

V súvislosti s ďalšími námietkami dovolateľov uvedenými v ich dovolaní, ktoré sa

týkajú nesprávnosti postupu odvolacieho súdu, keď pri rozhodovaní nezohľadnil nimi

vykonané zhodnotenie sporných nehnuteľností, dovolací súd tieto taktiež nepovažuje za

opodstatnené. Otázku náhrady žalovanými tvrdeného zhodnotenia nehnuteľností žalovaní

neurobili predmetom tohto konania, a preto odvolací súd sa pri rozhodovaní nedopustil

žiadneho pochybenia.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/, 2/ podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho

zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia z 3. apríla 2009 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny

vyplývajúcej z § 10 ods. 1 vyhlášky a jej výšku určil podľa vyčíslenia žalobcom, ktorým bol

viazaný. V zmysle tohto vyčíslenia odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 121,17 €.

Odmena spolu s režijným paušálom 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH (§ 18 ods. 3

vyhlášky) činí celkom 152,46 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková