Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
376/365049.b4a2f0.pdf
PDF · 206.72 KB
No categories available
6Cdo/43/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 43/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. S., naposledy
bytom D.D., 2/ A. S., bytom D.D., 3/ Ing. F. S., bytom Ţ., 4/ M. S., bytom D. a 5/ A. V.,
bytom Ţ., proti odporcom: 1/ F. S., bytom D.D., 2/ K. S., bytom D.D. a 3/ B. M., bytom D.D.,
zastúpení JUDr. J. P., advokátom v Č., o vypratanie nehnuteľností, ktorá vec sa viedla na
Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 9 C 364/1994, o dovolaní odporcov 1, 2/ a 3/ proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline z 12. februára 2009 sp.zn. 10 Co 129/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 12. februára 2009 sp.zn. 10 Co 129/2008
vo výrokoch, ktorými bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku o náhrade trov
konania účastníkov, z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca (súd prvého stupňa) rozsudkom z 27. novembra 2007 č.k.
9 C 364/1994-424 (v poradí uţ štvrtým) rozhodol tak, ţe:
I. Odporcom 1/, 2/ a 3/ uloţil povinnosť navrhovateľke 2/ (dovolací súd v ďalšom
zachováva číselné označenie navrhovateľov pouţívané súdmi niţších stupňov po smrti
pôvodného navrhovateľa 1/ V. S.) vypratať
2
a) z parcely KN-C č. X. – ornej pôdy o výmere 400 mzapísanej na LV č. X.
katastrálneho územia obce D., diel č. 1 – ohraničený spojnicou bodov č. 25 aţ 171, 25 aţ 172,
2
9, 10, 13, 11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 171 o výmere 207,58 mpodľa grafickej identifikácie znalca
Ing. L. B., tvoriacej prílohu č. 31 kontrolného znaleckého posudku z 12. septembra 2007,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
2
b) z parcely KN-C č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 240 m, zapísanej na LV
č. X. katastrálneho územia obce D., diel č. 8 – ohraničený spojnicou bodov č. 12, 11, 25 aţ
2
243, 1, 12 o výmere 198,12 mpodľa grafickej identifikácie znalca Ing. L. B., tvoriacej
prílohu č. 31 kontrolného znaleckého posudku z 12. septembra 2007, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku.
II. Návrh navrhovateľky 2/ na vypratanie parcely KN-C č. X. – ornej pôdy o výmere 2 400 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. vo zvyšnej časti čo do výmery 2 2 192,42 ma na vypratanie parcely KN-C č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 240 m, 2 zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. vo zvyšnej časti do výmery X.,88 m,
zamietol.
III. Návrh navrhovateľov 3/, 4, a /5 na vypratanie nehnuteľností KN-C č. X. ornej
2
pôdy o výmere 400 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. a KN-C č. X. –
2
trvalé trávnaté porasty o výmere 240 mzapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D.,
zamietol.
IV. Konanie v časti týkajúcej sa vytýčenia hranice medzi parcelami KN-C č. X. –
2
ornej pôdy o výmere 400 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. a parcelou
2
KN-C č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 240 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho
územia obce D., určenia, ţe odporcovia 1/, 2/, 3/ sú povinní zdrţať sa rušenia uţívania
navrhovateľov 2/, 3/, 4/, 5/ a v časti týkajúcej sa vypratania oplotenia a 13 ks stromčekov
z parciel KN-C č. X., X., zastavil.
V. Účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
VI. Znalcovi Ing. L. B., Š., priznal a znalečné 28 931,20 Sk.
VII. Navrhovateľom 2/, 3/, 4/ a 5/ uloţil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 13 189,35 Sk
a odporcom 1/, 2/ a 3/ sumu 5 741,85 Sk v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Ing. F. S. odpustil poriadkovú pokutu 5 000,-- Sk uloţenú uznesením Okresného
súdu Čadca z 12. septembra 1995 č. k. 9 C/364/94-118
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe v danej veci ide o návrh na vydanie veci
(vypratanie nehnuteľností) v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (O.z.), na podanie ktorého boli pôvodne
aktívne legitimovaní V. S., pôvodný navrhovateľ 1/, ktorý v priebehu konania zomrel
a po ňom jeho deti, navrhovatelia 3/, 4/ a 5/, a manţelka, navrhovateľka 2/. Od právoplatného
skončenia dedičského konania po V. S. ale svedčí aktívna legitimácia uţ iba navrhovateľke 2/,
ktorá je teraz vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka pozemkov parciel KN-C č. X. a
X.. V. S. a A. S. nadobudli vlastníctvo k predmetným pozemkom roku 1993 na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim B. S., ktorý ich vlastnil na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn. 4 C 403/85. Pravda, ostatne uvedený rozsudok určil
vlastnícke právo B. S. vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemko-kniţných
vloţkách č. X., X. ako parc.č. X., X., X., X., X., X., X., ktoré sú podľa rozsudku identické
s parcelami EN č. X., X., X., X., X. a X., no zo záverov kontrolného znaleckého posudku Ing.
2
B. vyplýva, ţe pôvodná parcela EN X. (ostatná plocha vo výmere 296 ma lúka vo výmere
2
413 m) je identická s parcelou KN-C X., ale len v bodov č. 25 aţ 171, 25 aţ 172, 9, 10, 13,
2
11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 9, 10, 13, 11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 171 o výmere 207,58 ma s parcelou KN-
2
C X., ale len v bodoch č. 12, 11, 25 aţ 243, 1, 12 o výmere 198,12 m, v akom rozsahu bolo
potrebné vindikačnej ţalobe vyhovieť, a to voči všetkým odporcom, ktorí sú vo veci pasívne
legitimovaní. Uviedol, ţe pri preukazovaní vlastníckeho práva vychádzal z údajov katastra,
ktoré sú záväzné, kým sa nepreukáţe opak. Opak bol preukázaný znaleckým dokazovaním len
pokiaľ ide o zvyšné časti parc. KN-C X. a X., v ktorých častiach bolo potrebné návrh na ich
vypratanie zamietnuť. Pokiaľ odporcovia sa bránili tým, ţe navrhovatelia nie sú vlastníkmi
týchto pozemkov ani v častiach znalcom stotoţnených s parcelou EN X., súd dospel
k záveru, ţe bol viazaný predmetom sporu, ktorý je splnenie povinnosti vypratať
nehnuteľnosti, a nie určenie vlastníctva k týmto častiam pozemkov. „Dokazovaním
vlastníctva k tejto časti predmetu sporu by preto súd prekročil predmet sporu, aj závery
odvolacieho súdu – č. listu 140 spisu, z ktorých vyplýva, ţe dokazovanie opaku zápisu na LV
nesmie presiahnuť predmet konania. Zároveň súd konštatuje, ţe vlastnícke právo k zvyšnej
časti predmetu sporu, v ktorej by súd vyhovel navrhovateľke v 2/ rade, nemoţno ustáliť
prejudiciálnym spôsobom v rámci konania o vypratanie nehnuteľností. Hmotno-právny okruh
účastníkov konania o vypratanie by nezodpovedal hmotno-právnemu okruhu účastníkov
konania o určenie vlastníckeho práva, pričom nedostatočný okruh je dôvodom pre zamietnutie
návrhu. Na takomto určení by ani nebol naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Vlastnícke právo určené prejudiciálnym spôsobom by ani nebolo moţné zapísať na list
vlastníctva, bolo by nevykonateľné. Nič však nebráni odporcom, aby v časti, v ktorej boli
neúspešný, podali návrh na určenie vlastníckeho práva, ... “. Dodal, ţe pokiaľ z kontrolného
znaleckého posudku Ing. B. vyplýva, ţe identifikácia parciel, ktorá tvorila podklad rozsudku
č.k. 4 C 403/85-10, ako nadobúdacieho titulu právneho predchodcu navrhovateľov, bola
nesprávna a zavádzajúca a ţe parc. E.X., X. sa pozemnokniţných parciel č. X. aţ X. vôbec
netýkajú, „z uvedeného je zrejmé, ţe v danom prípade by nešlo o zrejmý rozpor pri zápise
vlastníckeho práva na list vlastníctva, ktorý moţno skúmať v rámci ţaloby o vypratanie. Nová
identifikácia sporných parciel znamená nielen nový okruh účastníkov konania, ale aj nové
skutočnosti ohľadne nadobúdacích titulov, ktoré presahujú rámec tohto konania
a zodpovedajú konaniu o určenie vlastníckeho práva.“
Krajský súd v Ţiline (odvolací súd), konajúci o odvolaniach navrhovateľov
i odporcov, rozsudkom z 12. februára 2009 sp.zn. 10 Co 129/2008 rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku I. zmenil tak, ţe odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní navrhovateľom 2/ a 4/
vypratať
2
a) z parcely KNC č. X. – orná pôda o výmere 400 m, zapísanej na LV č. X. kat. úz.
Obce D., diel č. 1 – ohraničený spojnicou bodov č. 25 aţ 171, 25 aţ 172, 9, 10, 13, 11, 12, 7,
2
3, 2, 25 aţ 9, 10, 13, 11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 171 o výmere 207,58 mpodľa grafickej
identifikácie znalca Ing. L. B., tvoriacej prílohu č. 31 posudku z 12. septembra 2007, ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
2
b) z parcely KNC č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 269 m, zapísanej na liste
vlastníctva č. X. kat. úz. Obce D., diel č. 8 – ohraničený spojnicou bodov č. 12, 11, 25 aţ 243,
2
1, 12 o výmere 198,12 mpodľa grafickej identifikácie znalca Ing. L. B., tvoriacej prílohu č.
31 kontrolného znaleckého posudku z 12. septembra 2007, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozsudku.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov 2/ a 4/
2
na vypratanie parcely KNC č. X. – orná pôda o výmere 400 m, zapísanej na liste vlastníctva
2
č. X. kat. úz. Obce D. vo zvyšnej časti čo do výmery 192,42 ma na vypratanie parcely KNC
2
č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 269 m, zapísanej na liste vlastníctva č. X. kat. úz.
2
Obce D. vo zvyšnej časti do výmery 70,88 m, zamietol.
Rozsudok okresného súdu vo výroku III. zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov 3/ a 5/
na vypratanie nehnuteľnosti KNC č. X. a KNC č. X. kat. úz. D. zamietol.
Výrok rozsudku okresného súdu vo výroku IV. o zastavení konania, vo výroku VI.
a znalečnom, ako aj vo výroku VII. náhrade trov štátu, potvrdil.
Vo výroku svojho rozhodnutia tieţ uviedol, ţe výroku rozsudku okresného súdu
v bode VIII. o odpustení poriadkovej pokuty sa nedotýka.
O trovách konania (v rozsudku súdu prvého stupňa výrok V.) rozhodol tak, ţe ich
náhradu účastníkom nepriznal.
Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu vo veci samej vychádzajúc z toho, ţe v čase
jeho rozhodovania svedčila aktívna legitimácia okrem navrhovateľky 2/ uţ aj navrhovateľovi
4/. Zistil totiţ, ţe navrhovateľka 2/ darovacou zmluvou z 2. októbra 2006 previedla sporné
nehnuteľnosti, spolu s inými nehnuteľnosťami, na navrhovateľa 4/. V rovnaký deň uzavreli
uvedení účastníci i zmluvu o zriadení vecného bremena, práva doţivotného uţívania
a bývania v prospech navrhovateľky 2/ v ňou darovaných nehnuteľnostiach. Odvolací súd sa
stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o pasívnej legitimácii všetkých odporcov v konaní
o vindikačnom návrhu. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej tieţ poukázal na závery
posudku znalca Ing. B., ţe pôvodná parcela EN X. je sčasti totoţná s parcelou KNC X. a X..
Dodal, ţe „ku skutočnostiam zisteným kontrolným znaleckým dokazovaním musel krajský
súd prihliadnuť, lebo údaje katastra, vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam, parcelnom
čísle, druhu pozemku, veľkosti pozemku, sú záväzné a hodnoverné dovtedy, dokedy je
preukázaný opak“. Pokiaľ odporcovia tvrdili, ţe vlastníkmi sporných nehnuteľností sú oni,
neprodukovali ţiadny hodnoverný dôkaz o tom, ţe z pozemno-kniţnej vloţky č. X. vlastnia
parcelu č. X.. Vzhľadom na uvedené povaţoval závery posudku znalca Ing. B. za správne,
vyčerpávajúce, z ktorých správne vychádzal i súd prvého stupňa.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v častiach, ktorými bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa, podali odporcovia 1/, 2/ a 3/ dovolanie, ktoré odôvodnili tým, ţe konanie súdu
je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva v napadnutých častiach na nesprávnom právnom posúdení veci.
Uviedli, ţe odvolací súd sa nezaoberal náleţite s ich námietkami uvedenými v ich odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nevyslovil riadne a dostatočne zrozumiteľné skutkové
a právne argumenty, z ktorých by bolo zrejmé, prečo sa s ich námietkami a argumentmi
nezaoberal, resp. prečo ich povaţoval za nedôvodné. Opomenul vysporiadať sa aj s odvolacou
námietkou o nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 1/ a 2/. Podľa odporcov je teda
rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu v jeho
napadnutých častiach zrušiť.
Navrhovatelia sa k dovolaniu odporcov nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), dospel
k záveru, ţe sú splnené procesné podmienky konania o dovolaní. Prejednal vec bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť, pretoţe má vadu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Danosť tejto vady zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a spôsob rozhodnutia súdu. Odňatím
moţnosti konať pred súdom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia treba pritom rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania
a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť
č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn.
I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011, sp.zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie povaţuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom–viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.)
musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd
v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje
náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie
súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu
odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Keďţe
ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2
O.s.p.), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti
odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Pravda súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rozsah tejto povinnosti sa môţe
meniť podľa povahy rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Dovolaním napadnutá časť rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným
poţiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí.
Odporcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa dôvodili okrem iného i tým,
ţe z posudku znalca Ing. B. i z rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k.
4 C 403/85-10 jednoznačne vyplýva, ţe v ostatne uvedenom rozsudku „nebol vyslovený
výrok“, ţe právny predchodca navrhovateľov je vlastníkom parciel, ktoré majú odporcovia
vypratať. Tvrdili, ţe v uvedenom konaní „nebola právne vysporiadaná ani parcela EN X.
z dôvodu, ţe nebola identifikovaná s pozemnokniţnou parcelou a príslušnou pozemnokniţnou
vloţkou“ a ţe „z uvedeného je zrejmé, ţe bol preukázaný opak, teda ţe navrhovatelia ani ich
právny predchodca nenadobudol vlastnícke právo k parcelám alebo ich častiam na základe
tých právnych úkonov, z ktorých odvodzujú svoj nárok“. Podľa odporcov je teda nesporné, ţe
uvedený rozsudok Okresného súdu Čadca „nemá právnu záväznosť, pokiaľ ide o skutočnosť,
či ním bolo vysporiadané a určené výlučné vlastnícke právo k pozemnokniţnej parcele X.
a X. v časti, ktorá sa týka identifikácie s pôvodnou parcelou EN X.“.
V odvolaní odporcov ide o argumentáciu, ktorá mohla byť rozhodujúca
pre rozhodnutie o veci (základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie veci je
preukázanie navrhovateľovho vlastníckeho práva), ktorá argumentácia si teda vyţadovala
špecifickú odpoveď v odôvodnení rozhodnutia súdu o veci samej.
Odvolací súd na uvedené dôvody odvolania odporcov, ktoré aj zhrnul v odôvodnení
svojho rozhodnutia, reagoval len tak, ţe navrhovateľka 2/ a jej manţel (pôvodný navrhovateľ
1/) získali „ţalované nehnuteľnosti“ na základe kúpnej zmluvy od B. S., ktorý ich nadobudol
na základe rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. 4 C 403/85-10.
Z kontrolného znaleckého posudku Ing. B. vyplýva, ţe pôvodná parcela EN X. je sčasti
totoţná s parcelou KNC X. a X.. Dodal, ţe „ku skutočnostiam zisteným kontrolným
znaleckým dokazovaním musel krajský súd prihliadnuť, lebo údaje katastra, vrátane údajov o
právach k nehnuteľnostiam, parcelnom čísle, druhu pozemku, veľkosti pozemku, sú záväzné
a hodnoverné dovtedy, dokedy je preukázaný opak“. Pokiaľ odporcovia tvrdili, ţe vlastníkmi
sporných nehnuteľností sú oni, neprodukovali ţiadny hodnoverný dôkaz o tom, ţe
z pozemno-kniţnej vloţky č. X. vlastnia parcelu č. X.. Vzhľadom na uvedené povaţoval
závery posudku znalca Ing. B. za správne, vyčerpávajúce, z ktorých správne vychádzal i súd
prvého stupňa. V ďalších častiach sa odvolací súd zaoberal len tým, ţe v priebehu konania
u navrhovateľov 2/ a 4/ došlo k zmene vlastníckych vzťahoch, ktorú bolo potrebné zohľadniť
v rozhodnutí o odvolaní.
Uvedené dôvody rozhodnutia odvolacím súdom nijak nereagujú na podstatný
argument odporcov, ţe sled právnych skutočností, z ktorých navrhovatelia odvodzujú svoje
vlastníctvo (vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli kúpou od ich vlastníka B. S., ktorý ich
nadobudol na základe rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. 4 C 403/85-10),
má „trhlinu“ spočívajúcu v tom, ţe v konaní sp.zn. 4 C 403/85 „nebola vysporiadná“ parcela
EN X., časťou ktorej sú parcely KNC č. X. a X., vypratanie ktorých sa navrhovatelia
domáhali.
Z obsahu dovolacím súdom preskúmaného spisu súdu prvého stupňa vyplýva, ţe táto
odvolania námietka je opodstatnená.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. 4 C 403/85-10
bolo rozhodnuté tak, ţe: „Súd určuje, ţe nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat.
územia D. vo vloţkách X., X. ako pč. X., X., X., X., X., X., X., ktoré sú totoţné s
2
nehnuteľnosťami vedenými v E., ako EN X.-neplodná plocha o výmere 210 m, EN X.-lúka
2 22
o výmere 731 ma neplodná plocha o výmere 229 m, E.X.- roľa o výmere 310 m, E.X.-
22 2
roľa o výmere 533 m, E.X.-roľa o výmere 306 ma lúka o výmere 533 m, EN X.-ostatná
2 2
plocha o výmere 296 ma lúka o výmere 413 m, patria do výlučného vlastníctva B. S., nar.
X., bytom D. X“.
Kúpnou zmluvou medzi predávajúcim B. S. a kupujúcimi V. S. a jeho manţelkou A.,
rodenou B., spísanou formou notárskej zápisnice dňa 29. novembra 1993, na základe ktorej
bol povolený vklad s účinkami od 29. novembra 1993, boli prevedené do bezpodielového
spoluvlastníctva kupujúcich nehnuteľnosti v katastrálnom území D. evidované na liste
2
vlastníctva č. 250, ako pozemky KN č. X.-orná pôda o výmere 400 m, p. KN č. X.-lúka
2 2
o výmere 240 ma p. KN č. X.-orná pôda o výmere 517 m, ktoré predávajúci nadobudol na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. 4 C 403/85-10
(bod I. a II kúpnej zmluvy).
Z kontrolného znaleckého posudku č. X. Ing. L. B., znalca z odboru geodézie
a kartografie, vyplýva, ţe „parcely EN č. X. a X. sa pozemnokniţných parciel č. X.-X. vôbec
netýkajú, tieto parcely sú v záhradách na druhej strane cesty a sú totoţné s pozemnokniţnými
parc.č. X. a X., ktorých sa rozsudok č. 4 C 403/85 netýkal. [...] Parcely KN č. X. a X. sú
čiastočne identické s parcelami č. X. a X., nie sú však a nemôžu byť identické
s pozemnokniţnými parcelami, ktoré boli predmetom rozhodovania vo veci 4 C 403/85 [...]
Identifikácia parciel, ktorá bola podkladom pre súdne rozhodnutie [...] je nesprávna
a zavádzajúca, v dôsledku čoho aj predmetné súdne rozhodnutie nie je správne. Identifikácia
nemala byť vydaná, nakoľko parcely neboli identické, malo sa rozhodovať na základe
geometrického plánu po zameraní predmetných parciel, čím by sa pozemnokniţný stav
zidentifikoval na skutočnosť“ (bod 4. posudku).
Na tieto zistenia, na ktoré odporcovia poukazovali v odvolaní proti rozsudku súdu
prvého stupňa, odvolací súd nijak nereagoval. Iba konštatoval, ţe navrhovatelia získali
„ţalované nehnuteľnosti“ od B. S. na základe kúpnej zmluvy a tento ich základe rozsudku
Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. 4 C 403/85-10. So závermi znalca Ing. B. v bode
4. posudku sa nijak nevyporiadal a v súvislosti s týmto posudkom iba poznamenal, ţe „ku
skutočnostiam zisteným kontrolným znaleckým dokazovaním musel krajský súd prihliadnuť,
lebo údaje katastra, vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam, parcelnom čísle, druhu
pozemku, veľkosti pozemku, sú záväzné a hodnoverné dovtedy, dokedy je preukázaný opak“,
resp,. ţe „závery kontrolného znaleckého dokazovania, vykonaného znalcom Ing. B., boli
vyhodnotené ako správne, vyčerpávajúce a krajský súd z nich taktieţ vychádzal, a to aj s
prihliadnutím na poskytnuté poučenie okresným súdom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.“.
Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolací súd konal v danej
právnej veci inak, ako mu to stanovil Občiansky súdny poriadok v § 157 ods. 2 v spojení
s § 211 ods. 2 O.s.p., a tým odporcom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované za správne.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho
súdu v jeho napadnutých častiach a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil
v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 243b ods.1, 2 O.s.p.).
V tomto ďalšom konaní a z neho vychádzajúcom rozhodnutí bude sa odvolací súd
musieť vyrovnať s tým, ţe tu síce je právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníctva, ktoré
ale v časti stotoţnenia pozemnokniţných pozemkov, ku ktorým sa vlastníctvo určilo,
s pozemkami v evidencii nehnuteľností, je zjavne nesprávne. Bude jeho úlohou sa s týmto
nesúladom vyrovnať z hľadiska ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. a aj pri skúmaní platnosti
následnej kúpnej zmluvy (skutočnosť, ţe zmluva o prevode nehnuteľností bola preskúmaná
katastrálnym úradom, ktorý právoplatne rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
pre nadobúdateľov, nebráni tomu, aby súd v občianskom súdnom konaní posúdil platnosť
tejto zmluvy).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová