Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/43/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. S., naposledy

bytom D.D., 2/ A. S., bytom D.D., 3/ Ing. F. S., bytom Ţ., 4/ M. S., bytom D. a 5/ A. V.,

bytom Ţ., proti odporcom: 1/ F. S., bytom D.D., 2/ K. S., bytom D.D. a 3/ B. M., bytom D.D.,

zastúpení JUDr. J. P., advokátom v Č., o vypratanie nehnuteľností, ktorá vec sa viedla na

Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní odporcov 1, 2/ a 3/ proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 12. februára 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 12. februára 2009 sp.zn.

vo výrokoch, ktorými bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku o náhrade trov

konania účastníkov, z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca (súd prvého stupňa) rozsudkom z 27. novembra 2007 č.k.

-424 (v poradí uţ štvrtým) rozhodol tak, ţe:

I. Odporcom 1/, 2/ a 3/ uloţil povinnosť navrhovateľke 2/ (dovolací súd v ďalšom

zachováva číselné označenie navrhovateľov pouţívané súdmi niţších stupňov po smrti

pôvodného navrhovateľa 1/ V. S.) vypratať

2

a) z parcely KN-C č. X. – ornej pôdy o výmere 400 mzapísanej na LV č. X.

katastrálneho územia obce D., diel č. 1 – ohraničený spojnicou bodov č. 25 aţ 171, 25 aţ 172,

2

9, 10, 13, 11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 171 o výmere 207,58 mpodľa grafickej identifikácie znalca

Ing. L. B., tvoriacej prílohu č. 31 kontrolného znaleckého posudku z 12. septembra 2007,

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,

2

b) z parcely KN-C č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 240 m, zapísanej na LV

č. X. katastrálneho územia obce D., diel č. 8 – ohraničený spojnicou bodov č. 12, 11, 25 aţ

2

243, 1, 12 o výmere 198,12 mpodľa grafickej identifikácie znalca Ing. L. B., tvoriacej

prílohu č. 31 kontrolného znaleckého posudku z 12. septembra 2007, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou rozsudku.

II. Návrh navrhovateľky 2/ na vypratanie parcely KN-C č. X. – ornej pôdy o výmere 2 400 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. vo zvyšnej časti čo do výmery 2 2 192,42 ma na vypratanie parcely KN-C č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 240 m, 2 zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. vo zvyšnej časti do výmery X.,88 m,

zamietol.

III. Návrh navrhovateľov 3/, 4, a /5 na vypratanie nehnuteľností KN-C č. X. ornej

2

pôdy o výmere 400 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. a KN-C č. X. –

2

trvalé trávnaté porasty o výmere 240 mzapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D.,

zamietol.

IV. Konanie v časti týkajúcej sa vytýčenia hranice medzi parcelami KN-C č. X. –

2

ornej pôdy o výmere 400 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho územia obce D. a parcelou

2

KN-C č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 240 m, zapísanej na LV č. X. katastrálneho

územia obce D., určenia, ţe odporcovia 1/, 2/, 3/ sú povinní zdrţať sa rušenia uţívania

navrhovateľov 2/, 3/, 4/, 5/ a v časti týkajúcej sa vypratania oplotenia a 13 ks stromčekov

z parciel KN-C č. X., X., zastavil.

V. Účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

VI. Znalcovi Ing. L. B., Š., priznal a znalečné 28 931,20 Sk.

VII. Navrhovateľom 2/, 3/, 4/ a 5/ uloţil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike

na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 13 189,35 Sk

a odporcom 1/, 2/ a 3/ sumu 5 741,85 Sk v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Ing. F. S. odpustil poriadkovú pokutu 5 000,-- Sk uloţenú uznesením Okresného

súdu Čadca z 12. septembra 1995 č. k. -118

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe v danej veci ide o návrh na vydanie veci

(vypratanie nehnuteľností) v zmysle ustanovenia ,

v znení neskorších predpisov (O.z.), na podanie ktorého boli pôvodne

aktívne legitimovaní V. S., pôvodný navrhovateľ 1/, ktorý v priebehu konania zomrel

a po ňom jeho deti, navrhovatelia 3/, 4/ a 5/, a manţelka, navrhovateľka 2/. Od právoplatného

skončenia dedičského konania po V. S. ale svedčí aktívna legitimácia uţ iba navrhovateľke 2/,

ktorá je teraz vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka pozemkov parciel KN-C č. X. a

X.. V. S. a A. S. nadobudli vlastníctvo k predmetným pozemkom roku 1993 na základe

kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim B. S., ktorý ich vlastnil na základe právoplatného

rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn. . Pravda, ostatne uvedený rozsudok určil

vlastnícke právo B. S. vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemko-kniţných

vloţkách č. X., X. ako parc.č. X., X., X., X., X., X., X., ktoré sú podľa rozsudku identické

s parcelami EN č. X., X., X., X., X. a X., no zo záverov kontrolného znaleckého posudku Ing.

2

B. vyplýva, ţe pôvodná parcela EN X. (ostatná plocha vo výmere 296 ma lúka vo výmere

2

413 m) je identická s parcelou KN-C X., ale len v bodov č. 25 aţ 171, 25 aţ 172, 9, 10, 13,

2

11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 9, 10, 13, 11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 171 o výmere 207,58 ma s parcelou KN-

2

C X., ale len v bodoch č. 12, 11, 25 aţ 243, 1, 12 o výmere 198,12 m, v akom rozsahu bolo

potrebné vindikačnej ţalobe vyhovieť, a to voči všetkým odporcom, ktorí sú vo veci pasívne

legitimovaní. Uviedol, ţe pri preukazovaní vlastníckeho práva vychádzal z údajov katastra,

ktoré sú záväzné, kým sa nepreukáţe opak. Opak bol preukázaný znaleckým dokazovaním len

pokiaľ ide o zvyšné časti parc. KN-C X. a X., v ktorých častiach bolo potrebné návrh na ich

vypratanie zamietnuť. Pokiaľ odporcovia sa bránili tým, ţe navrhovatelia nie sú vlastníkmi

týchto pozemkov ani v častiach znalcom stotoţnených s parcelou EN X., súd dospel

k záveru, ţe bol viazaný predmetom sporu, ktorý je splnenie povinnosti vypratať

nehnuteľnosti, a nie určenie vlastníctva k týmto častiam pozemkov. „Dokazovaním

vlastníctva k tejto časti predmetu sporu by preto súd prekročil predmet sporu, aj závery

odvolacieho súdu – č. listu 140 spisu, z ktorých vyplýva, ţe dokazovanie opaku zápisu na LV

nesmie presiahnuť predmet konania. Zároveň súd konštatuje, ţe vlastnícke právo k zvyšnej

časti predmetu sporu, v ktorej by súd vyhovel navrhovateľke v 2/ rade, nemoţno ustáliť

prejudiciálnym spôsobom v rámci konania o vypratanie nehnuteľností. Hmotno-právny okruh

účastníkov konania o vypratanie by nezodpovedal hmotno-právnemu okruhu účastníkov

konania o určenie vlastníckeho práva, pričom nedostatočný okruh je dôvodom pre zamietnutie

návrhu. Na takomto určení by ani nebol naliehavý právny záujem podľa

Vlastnícke právo určené prejudiciálnym spôsobom by ani nebolo moţné zapísať na list

vlastníctva, bolo by nevykonateľné. Nič však nebráni odporcom, aby v časti, v ktorej boli

neúspešný, podali návrh na určenie vlastníckeho práva, ... “. Dodal, ţe pokiaľ z kontrolného

znaleckého posudku Ing. B. vyplýva, ţe identifikácia parciel, ktorá tvorila podklad rozsudku

č.k. -10, ako nadobúdacieho titulu právneho predchodcu navrhovateľov, bola

nesprávna a zavádzajúca a ţe parc. E.X., X. sa pozemnokniţných parciel č. X. aţ X. vôbec

netýkajú, „z uvedeného je zrejmé, ţe v danom prípade by nešlo o zrejmý rozpor pri zápise

vlastníckeho práva na list vlastníctva, ktorý moţno skúmať v rámci ţaloby o vypratanie. Nová

identifikácia sporných parciel znamená nielen nový okruh účastníkov konania, ale aj nové

skutočnosti ohľadne nadobúdacích titulov, ktoré presahujú rámec tohto konania

a zodpovedajú konaniu o určenie vlastníckeho práva.“

Krajský súd v Ţiline (odvolací súd), konajúci o odvolaniach navrhovateľov

i odporcov, rozsudkom z 12. februára 2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku I. zmenil tak, ţe odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní navrhovateľom 2/ a 4/

vypratať

2

a) z parcely KNC č. X. – orná pôda o výmere 400 m, zapísanej na LV č. X. kat. úz.

Obce D., diel č. 1 – ohraničený spojnicou bodov č. 25 aţ 171, 25 aţ 172, 9, 10, 13, 11, 12, 7,

2

3, 2, 25 aţ 9, 10, 13, 11, 12, 7, 3, 2, 25 aţ 171 o výmere 207,58 mpodľa grafickej

identifikácie znalca Ing. L. B., tvoriacej prílohu č. 31 posudku z 12. septembra 2007, ktorý

tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,

2

b) z parcely KNC č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 269 m, zapísanej na liste

vlastníctva č. X. kat. úz. Obce D., diel č. 8 – ohraničený spojnicou bodov č. 12, 11, 25 aţ 243,

2

1, 12 o výmere 198,12 mpodľa grafickej identifikácie znalca Ing. L. B., tvoriacej prílohu č.

31 kontrolného znaleckého posudku z 12. septembra 2007, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť

rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov 2/ a 4/

2

na vypratanie parcely KNC č. X. – orná pôda o výmere 400 m, zapísanej na liste vlastníctva

2

č. X. kat. úz. Obce D. vo zvyšnej časti čo do výmery 192,42 ma na vypratanie parcely KNC

2

č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 269 m, zapísanej na liste vlastníctva č. X. kat. úz.

2

Obce D. vo zvyšnej časti do výmery 70,88 m, zamietol.

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov 3/ a 5/

na vypratanie nehnuteľnosti KNC č. X. a KNC č. X. kat. úz. D. zamietol.

Výrok rozsudku okresného súdu vo výroku IV. o zastavení konania, vo výroku VI.

a znalečnom, ako aj vo výroku VII. náhrade trov štátu, potvrdil.

Vo výroku svojho rozhodnutia tieţ uviedol, ţe výroku rozsudku okresného súdu

v bode VIII. o odpustení poriadkovej pokuty sa nedotýka.

O trovách konania (v rozsudku súdu prvého stupňa výrok V.) rozhodol tak, ţe ich

náhradu účastníkom nepriznal.

Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu vo veci samej vychádzajúc z toho, ţe v čase

jeho rozhodovania svedčila aktívna legitimácia okrem navrhovateľky 2/ uţ aj navrhovateľovi

4/. Zistil totiţ, ţe navrhovateľka 2/ darovacou zmluvou z 2. októbra 2006 previedla sporné

nehnuteľnosti, spolu s inými nehnuteľnosťami, na navrhovateľa 4/. V rovnaký deň uzavreli

uvedení účastníci i zmluvu o zriadení vecného bremena, práva doţivotného uţívania

a bývania v prospech navrhovateľky 2/ v ňou darovaných nehnuteľnostiach. Odvolací súd sa

stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o pasívnej legitimácii všetkých odporcov v konaní

o vindikačnom návrhu. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej tieţ poukázal na závery

posudku znalca Ing. B., ţe pôvodná parcela EN X. je sčasti totoţná s parcelou KNC X. a X..

Dodal, ţe „ku skutočnostiam zisteným kontrolným znaleckým dokazovaním musel krajský

súd prihliadnuť, lebo údaje katastra, vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam, parcelnom

čísle, druhu pozemku, veľkosti pozemku, sú záväzné a hodnoverné dovtedy, dokedy je

preukázaný opak“. Pokiaľ odporcovia tvrdili, ţe vlastníkmi sporných nehnuteľností sú oni,

neprodukovali ţiadny hodnoverný dôkaz o tom, ţe z pozemno-kniţnej vloţky č. X. vlastnia

parcelu č. X.. Vzhľadom na uvedené povaţoval závery posudku znalca Ing. B. za správne,

vyčerpávajúce, z ktorých správne vychádzal i súd prvého stupňa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v častiach, ktorými bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa, podali odporcovia 1/, 2/ a 3/ dovolanie, ktoré odôvodnili tým, ţe konanie súdu

je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva v napadnutých častiach na nesprávnom právnom posúdení veci.

Uviedli, ţe odvolací súd sa nezaoberal náleţite s ich námietkami uvedenými v ich odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nevyslovil riadne a dostatočne zrozumiteľné skutkové

a právne argumenty, z ktorých by bolo zrejmé, prečo sa s ich námietkami a argumentmi

nezaoberal, resp. prečo ich povaţoval za nedôvodné. Opomenul vysporiadať sa aj s odvolacou

námietkou o nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 1/ a 2/. Podľa odporcov je teda

rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu v jeho

napadnutých častiach zrušiť.

Navrhovatelia sa k dovolaniu odporcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), dospel

k záveru, ţe sú splnené procesné podmienky konania o dovolaní. Prejednal vec bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť, pretoţe má vadu

podľa Danosť tejto vady zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a spôsob rozhodnutia súdu. Odňatím

moţnosti konať pred súdom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia treba pritom rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania

a je garantované tak ( a nasl.), Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť

č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn.

, z 27. júla 2011, sp.zn. ) sa za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom–viď napr. )

musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s musí súd

v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie

súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu

odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s ), pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo

a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Keďţe

ustanovenie platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (

), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti

odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Pravda súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rozsah tejto povinnosti sa môţe

meniť podľa povahy rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Dovolaním napadnutá časť rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným

poţiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

Odporcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa dôvodili okrem iného i tým,

ţe z posudku znalca Ing. B. i z rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k.

-10 jednoznačne vyplýva, ţe v ostatne uvedenom rozsudku „nebol vyslovený

výrok“, ţe právny predchodca navrhovateľov je vlastníkom parciel, ktoré majú odporcovia

vypratať. Tvrdili, ţe v uvedenom konaní „nebola právne vysporiadaná ani parcela EN X.

z dôvodu, ţe nebola identifikovaná s pozemnokniţnou parcelou a príslušnou pozemnokniţnou

vloţkou“ a ţe „z uvedeného je zrejmé, ţe bol preukázaný opak, teda ţe navrhovatelia ani ich

právny predchodca nenadobudol vlastnícke právo k parcelám alebo ich častiam na základe

tých právnych úkonov, z ktorých odvodzujú svoj nárok“. Podľa odporcov je teda nesporné, ţe

uvedený rozsudok Okresného súdu Čadca „nemá právnu záväznosť, pokiaľ ide o skutočnosť,

či ním bolo vysporiadané a určené výlučné vlastnícke právo k pozemnokniţnej parcele X.

a X. v časti, ktorá sa týka identifikácie s pôvodnou parcelou EN X.“.

V odvolaní odporcov ide o argumentáciu, ktorá mohla byť rozhodujúca

pre rozhodnutie o veci (základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie veci je

preukázanie navrhovateľovho vlastníckeho práva), ktorá argumentácia si teda vyţadovala

špecifickú odpoveď v odôvodnení rozhodnutia súdu o veci samej.

Odvolací súd na uvedené dôvody odvolania odporcov, ktoré aj zhrnul v odôvodnení

svojho rozhodnutia, reagoval len tak, ţe navrhovateľka 2/ a jej manţel (pôvodný navrhovateľ

1/) získali „ţalované nehnuteľnosti“ na základe kúpnej zmluvy od B. S., ktorý ich nadobudol

na základe rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. -10.

Z kontrolného znaleckého posudku Ing. B. vyplýva, ţe pôvodná parcela EN X. je sčasti

totoţná s parcelou KNC X. a X.. Dodal, ţe „ku skutočnostiam zisteným kontrolným

znaleckým dokazovaním musel krajský súd prihliadnuť, lebo údaje katastra, vrátane údajov o

právach k nehnuteľnostiam, parcelnom čísle, druhu pozemku, veľkosti pozemku, sú záväzné

a hodnoverné dovtedy, dokedy je preukázaný opak“. Pokiaľ odporcovia tvrdili, ţe vlastníkmi

sporných nehnuteľností sú oni, neprodukovali ţiadny hodnoverný dôkaz o tom, ţe

z pozemno-kniţnej vloţky č. X. vlastnia parcelu č. X.. Vzhľadom na uvedené povaţoval

závery posudku znalca Ing. B. za správne, vyčerpávajúce, z ktorých správne vychádzal i súd

prvého stupňa. V ďalších častiach sa odvolací súd zaoberal len tým, ţe v priebehu konania

u navrhovateľov 2/ a 4/ došlo k zmene vlastníckych vzťahoch, ktorú bolo potrebné zohľadniť

v rozhodnutí o odvolaní.

Uvedené dôvody rozhodnutia odvolacím súdom nijak nereagujú na podstatný

argument odporcov, ţe sled právnych skutočností, z ktorých navrhovatelia odvodzujú svoje

vlastníctvo (vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli kúpou od ich vlastníka B. S., ktorý ich

nadobudol na základe rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. -10),

má „trhlinu“ spočívajúcu v tom, ţe v konaní sp.zn. „nebola vysporiadná“ parcela

EN X., časťou ktorej sú parcely KNC č. X. a X., vypratanie ktorých sa navrhovatelia

domáhali.

Z obsahu dovolacím súdom preskúmaného spisu súdu prvého stupňa vyplýva, ţe táto

odvolania námietka je opodstatnená.

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. -10

bolo rozhodnuté tak, ţe: „Súd určuje, ţe nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat.

územia D. vo vloţkách X., X. ako pč. X., X., X., X., X., X., X., ktoré sú totoţné s

2

nehnuteľnosťami vedenými v E., ako EN X.-neplodná plocha o výmere 210 m, EN X.-lúka

2 22

o výmere 731 ma neplodná plocha o výmere 229 m, E.X.- roľa o výmere 310 m, E.X.-

22 2

roľa o výmere 533 m, E.X.-roľa o výmere 306 ma lúka o výmere 533 m, EN X.-ostatná

2 2

plocha o výmere 296 ma lúka o výmere 413 m, patria do výlučného vlastníctva B. S., nar.

X., bytom D. X“.

Kúpnou zmluvou medzi predávajúcim B. S. a kupujúcimi V. S. a jeho manţelkou A.,

rodenou B., spísanou formou notárskej zápisnice dňa 29. novembra 1993, na základe ktorej

bol povolený vklad s účinkami od 29. novembra 1993, boli prevedené do bezpodielového

spoluvlastníctva kupujúcich nehnuteľnosti v katastrálnom území D. evidované na liste

2

vlastníctva č. 250, ako pozemky KN č. X.-orná pôda o výmere 400 m, p. KN č. X.-lúka

2 2

o výmere 240 ma p. KN č. X.-orná pôda o výmere 517 m, ktoré predávajúci nadobudol na

základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. -10

(bod I. a II kúpnej zmluvy).

Z kontrolného znaleckého posudku č. X. Ing. L. B., znalca z odboru geodézie

a kartografie, vyplýva, ţe „parcely EN č. X. a X. sa pozemnokniţných parciel č. X.-X. vôbec

netýkajú, tieto parcely sú v záhradách na druhej strane cesty a sú totoţné s pozemnokniţnými

parc.č. X. a X., ktorých sa rozsudok č. netýkal. [...] Parcely KN č. X. a X. sú

čiastočne identické s parcelami č. X. a X., nie sú však a nemôžu byť identické

s pozemnokniţnými parcelami, ktoré boli predmetom rozhodovania vo veci [...]

Identifikácia parciel, ktorá bola podkladom pre súdne rozhodnutie [...] je nesprávna

a zavádzajúca, v dôsledku čoho aj predmetné súdne rozhodnutie nie je správne. Identifikácia

nemala byť vydaná, nakoľko parcely neboli identické, malo sa rozhodovať na základe

geometrického plánu po zameraní predmetných parciel, čím by sa pozemnokniţný stav

zidentifikoval na skutočnosť“ (bod 4. posudku).

Na tieto zistenia, na ktoré odporcovia poukazovali v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa, odvolací súd nijak nereagoval. Iba konštatoval, ţe navrhovatelia získali

„ţalované nehnuteľnosti“ od B. S. na základe kúpnej zmluvy a tento ich základe rozsudku

Okresného súdu Čadca z 31. mája 1985 č.k. -10. So závermi znalca Ing. B. v bode

4. posudku sa nijak nevyporiadal a v súvislosti s týmto posudkom iba poznamenal, ţe „ku

skutočnostiam zisteným kontrolným znaleckým dokazovaním musel krajský súd prihliadnuť,

lebo údaje katastra, vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam, parcelnom čísle, druhu

pozemku, veľkosti pozemku, sú záväzné a hodnoverné dovtedy, dokedy je preukázaný opak“,

resp,. ţe „závery kontrolného znaleckého dokazovania, vykonaného znalcom Ing. B., boli

vyhodnotené ako správne, vyčerpávajúce a krajský súd z nich taktieţ vychádzal, a to aj s

prihliadnutím na poskytnuté poučenie okresným súdom v zmysle “.

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolací súd konal v danej

právnej veci inak, ako mu to stanovil v v spojení

s , a tým odporcom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vţdy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôţe byť povaţované za správne.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu v jeho napadnutých častiach a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (, ).

V tomto ďalšom konaní a z neho vychádzajúcom rozhodnutí bude sa odvolací súd

musieť vyrovnať s tým, ţe tu síce je právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníctva, ktoré

ale v časti stotoţnenia pozemnokniţných pozemkov, ku ktorým sa vlastníctvo určilo,

s pozemkami v evidencii nehnuteľností, je zjavne nesprávne. Bude jeho úlohou sa s týmto

nesúladom vyrovnať z hľadiska ustanovenia a aj pri skúmaní platnosti

následnej kúpnej zmluvy (skutočnosť, ţe zmluva o prevode nehnuteľností bola preskúmaná

katastrálnym úradom, ktorý právoplatne rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva

pre nadobúdateľov, nebráni tomu, aby súd v občianskom súdnom konaní posúdil platnosť

tejto zmluvy).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová