Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)2e8/381943.0bf28c.pdf
PDF · 160.15 KB
No categories available
7Nc/52/2011
Najvyšší súd 7 Nc 52/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., bývajúceho v D.
zastúpeného Centrom právnej pomoci v Banskej Bystrici, Kukučínova 24, proti ţalovaným 1/
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. 13,
2/ Okresnému súdu Revúca, so sídlom v Revúcej, ul. SNP č. 539/1, 3/ JUDr. R. S., 4/
Krajskému súdu v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 12, 5/
JUDr. M. B. 6/ JUDr. Z. N. o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica
pod. sp. zn. 7C 105/2010 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 17 Co 177/2011,
v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania
a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. N., JUDr. J. D., JUDr. A. M.,
JUDr. M. T., PhD. a JUDr. E. Ţ. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7 C 105/2010 (a na
Krajskom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 17Co 177/2001) .
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. A., JUDr. J. B., JUDr. J. B.,
Mgr. Š. B., Mgr. J. B., JUDr. J. B., JUDr. Ľ. B., JUDr. Ľ. B., PhD., Mgr. I. D., JUDr. D. D.,
Doc. JUDr. M. Ď., PhD Mgr. R. Ď., JUDr. Ľ. G., Mgr. J. G., JUDr. Ing. J. G., PhD., JUDr.
I. H., JUDr. Š. H., JUDr. J. H., JUDr. P. Ch., JUDr. M. K., JUDr. E. K., JUDr. D. K., JUDr.
A. K., JUDr. M. K., JUDr. O. M., JUDr. D. M., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. J. M.,
JUDr. D. M., JUDr. Z. N., Mgr. E. N., JUDr. A. P., JUDr. M. P., JUDr. P. P., JUDr. M. P.,
JUDr. M. R., JUDr. J. R., JUDr. M. S., JUDr. S. S., JUDr. J. Š., JUDr. E. V., JUDr. F. Z., s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská
2
Bystrica pos sp.zn. 7 C 105/2010 (a na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 17Co
177/2001).
Prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (veci vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 7 C 105/2010) aţ do jej právoplatného skončenia sa p r i k a z u j e
Krajskému súdu v Ţiline.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn.:
3 Nc 12/2010 boli sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Z. N., JUDr. M. B.,
Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. S. S., Š. H., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. M. P., JUDr. P.
P., Mgr. E. N., JUDr. J. M., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. D.
K., JUDr. Ľ. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A.,
Mgr. A. P., JUDr. J. R., JUDr. P. Ch., Mgr. J. B., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K.,
JUDr. D. M., JUDr. M. P., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B. a JUDr. J. H. vylúčení
z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ktorá bola na ňom vedená pod sp. zn 5 C 147/2009 (v súčasnosti po
prikázaní veci Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 10. mája 2010 sp.zn. 14 NcC
46/2009 ( č.l. 38) ide o vec vedenú na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7 C
105/2010). V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. B., JUDr. J. N.,
JUDr. A. M., JUDr. J. D., JUDr. J. M., Mgr. R. Ď., JUDr. J. B., JUDr. D. D., JUDr. M. K.,
JUDr. E. Ţ. a Doc. JUDr. M. Ď., PhD. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe títo
nie sú vylúčení z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn. 5 C 147/2009
(v súčasnosti po prikázaní veci Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 10. mája
2010 sp.zn. 14 NcC 46/2009 ide o vec vedenú na Okresnom súde Banská bystrica pod
sp.zn. 7 C 105/2010).
V odôvodnení uviedol, ţe z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici
vyplýva, ţe niektorí z nich sa cítia byť subjektívne zaujatí pre svoj kolegiálny vzťah
k účastníkom konania, konkrétne k ţalovaným 5/ a 6/, ktoré sú ich kolegyne - sudkyne
krajského súdu, prípadne sa cítia byť zaujatí z dôvodu, ţe voči týmto ţalovaným majú bliţší,
priateľský vzťah. Ďalší sudcovia dôvod, pre ktorí sa cítia byť zaujatí, vzhľadali v tom, ţe
3
ţalovaným 4/ je súd, na ktorom vykonávajú svoju funkciu sudcu, prípadne svoju zaujatosť
nachádzali v tom, ţe ţalovaným 1/ je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Z vyjadrenia ďalšej časti sudcov vyplýva, ţe sa síce subjektívne necítia byť zaujatí, ale
s ohľadom na povahu účastníkov by mohli vzniknúť pochybnosti o ich nestrannosti.
Vychádzal z toho, ţe pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru u sudcov Krajského
súdu v Banskej Bystrici k účastníčkam konania v postavení ţalovaných 5/ a 6/, z oznámenia
sudcov tohto súdu vyplýva, ţe niektorí sudcovia sa cítia byť subjektívne zaujatý pre svoj
priateľský vzťah k ţalovaným. V prípade sudcov, ktorí odôvodnili svoju subjektívnu
zaujatosť svojím priateľským pomerom k ţalovaným 5/ a 6/, a sú uvedení v prvom odseku
výroku tohto uznesenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o existencii
okolnosti, ktorá je relevantná z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., ktorá ich vylučuje z prejednávania
a rozhodovania danej veci. Okolnosťou, ktorá odôvodňuje ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci je bliţší, priateľský vzťah k účastníčkam konania v postavení ţalovaných
5/ a 6/. Sudkyne JUDr. Z. N. a JUDr. M. B. sú ako účastníčky konania bez ďalšieho vylúčené
z prejednávania a rozhodovania danej veci. Sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici
uvedených v druhom odseku výroku tohto uznesenia nadriadený súd nevylúčil z
prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko v ich prípade buď absentuje objektívny základ
nimi tvrdenej subjektívnej zaujatosti z dôvodu existencie kolegiálneho vzťahu k ţalovaným
5/ a 6/ (JUDr. J. B., JUDr. A. M., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. B., JUDr. D. D., JUDr.
E. Ţ.), prípadne títo sudcovia sa subjektívne ani necítili byť zaujatí a okolnosti nimi uvedené
nevyvolávajú ani objektívne pochybnosti o nestrannosti ich rozhodovania (JUDr. J. N., JUDr.
J. M., JUDr. M. K., Doc. JUDr. M. Ď., PhD.). Z výroku uznesenia najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Nc 12/2010 z 29. apríla 2010 vyplýva, ţe otázka vylúčenia
i nevylúčenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici dopadá len na konanie o vylúčení
sudcov Okresného súdu Revúca (vec Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14 NcC
46/2009).
V konaní o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu vydanému Okresným súdom Banská
Bystrica z 25. augusta 2010, č.k. 7C 105/2010 - 53 vedenom na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn 17 Co 177/2011 jeho sudcovia opakovane oznámili, ţe sú u nich dané
dôvody, pre ktoré sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7 C 105/2010 (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.). Na
základe toho predseda Krajského súdu v Banskej Bystrice predloţil vec na rozhodnutie
v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky pretoţe v dôsledku
4
vyjadrení sudcov krajského súdu nie je moţné vytvoriť odvolací senát na prejedanie
a rozhodnutie veci.
Z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, ţe niektorí z nich
poukazujú na svoje predchádzajúce vyjadrenia pre ktoré uţ boli vylúčení z rozhodovania
a prejednávania v tejto veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla
2010 sp.zn. 3 Nc 12/2010 a nedeklarujú zmenu pomerov (teda ide o sudcov, ktorí sa cítili byť
zaujatí pre svoj bliţší – priateľský vzťah k účastníkom konania, konkrétne k ţalovaným 5/
a 6/, ktorými sú ich kolegyne - sudkyne krajského súdu). Ďalší sudcovia dôvod, pre ktorí sa
cítili byť zaujatí, vzhľadali v tom, ţe ţalovaným 4/ je súd, na ktorom vykonávajú svoju
funkciu sudcu, prípadne svoju zaujatosť nachádzali v tom, ţe ţalovaným 1/ je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, s ktorým sú v spore. V prípade sudcov
JUDr. A. M. (porovnaj vyjadrenia z čl. 16, čl. 25 a z čl. 91 spisu), JUDr. J. N. (porovnaj
vyjadrenia z čl. 27 a z čl. 96 spisu), JUDr. J. D. (porovnaj vyjadrenia z čl. 16, z čl. 27 a z čl.
97 spisu) a JUDr. E. Ţ. (porovnaj vyjadrenia z čl. 18, z čl. 30 a z čl. 101 spisu), ide o sudcov,
ktorí neboli vylúčení z rozhodovania a prejednávania v tejto veci uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn. 3 Nc 12/2010 a nedeklarujú zmenu
pomerov. V prípade sudcov JUDr. J. B. (porovnaj vyjadrenia z čl. 17, čl. 28 a z čl. 98 spisu),
JUDr. D. D. (porovnaj vyjadrenia z čl. 17 a z čl. 100 spisu), JUDr. M. K. (porovnaj
vyjadrenia z čl. 18 a z čl. 101 spisu), ide o sudcov, ktorí neboli vylúčení z rozhodovania
a prejednávania v tejto veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla
2010 sp.zn. 3 Nc 12/2010 a ktorí vo vyjadreniach deklarujú priateľský vzťah k ţalovanej 5/
alebo 6/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
5
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,
ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným
spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho
nestrannosť),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).
Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach
vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej
republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto
prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď
ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola
odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov
(čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal
rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal
meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút
vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom
predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho
rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného
sudcu, spočíva v moţnosti zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý
a nie nestranný sudca.
6
Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕţania
určitej procesnej strane. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej
veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť
tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a
objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd
poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré
im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe
návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci
pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a
vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom
základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať
kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia
veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri
svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka
nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k
účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca
myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,
aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti
vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti
Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť
nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not
only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt
nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.
7
necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol
byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného
sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom
jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok
nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava
z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu
nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na
nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava
povaţovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,
ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k
veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle
a nestranne.
Vo výrokovej časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení
sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalovaným 5/ a
6/ (tieţ sudkyniam, resp. k bývalej sudkyni JUDr. M. B.) bliţší osobný (priateľský) vzťah, pre
ktorý dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe zakladá skutočnosť relevantnú
8
z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., a je dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania
v danej veci.
V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí uţ boli rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn. 3 Nc 23/2010 vylúčení
z prejednávania a rozhodovania, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe pokiaľ
nedošlo u týchto k zmene pôvodne deklarovaného vzťahu (stavu), naďalej pretrvávajú dôvody
pre pochybnosť o ich nezaujatosti. Medzi sudcov u ktorých Najvyšší súd Slovenskej
republiky zistil dôvody zakladajúce ich vylúčenie patrí i sudkyňa JUDr. I. H., pretoţe u tejto
mimo kolegiálneho vzťahu k ţalovanej 6/ vznikol tieţ blízky pracovný vzťah v spoločnom
senáte, ktorý svojou intenzitu môţe vzbudzovať objektívne pochybnosti o nezaujatosti
sudkyne a sudca Doc. JUDr. M. Ď., PhD., zastávajúci funkciu predsedu súdu a preto z dôvodu
existencie riadiaceho (inštitucializovaného) vzťahu k ţalovanému 4/ môţu vznikať
objektívne pochybnosti zakladajúce jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci.
U sudcov, ktorí doposiaľ neboli rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29. apríla 2010 sp.zn. 3 Nc 23/2010 vylúčení z prejednávania a rozhodovania a u ktorých
nedošlo k zmene pôvodne deklarovaného vzťahu (stavu), rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky tak, ţe títo sudcovia (JUDr. A. M., sudca občianskoprávneho kolégia, JUDr. J. N.,
sudkyňa správneho kolégia, JUDr. J. D., predseda trestnoprávneho kolégia JUDr. E. Ţ.,
sudkyňa obchodnoprávneho kolégia) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej
veci. Medzi sudcov u ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvody
zakladajúce pochybnosti o ich vylúčení patrí aj sudkyňa JUDr. M. T.,PhD., sudkyňa
občianskoprávneho kolégia (o vylúčení ktorej v tomto konaní doposiaľ nebolo rozhodované),
pretoţe vylúčenie nemoţno vyvodzovať len pre existenciu jej kolegiálneho vzťahu
k ţalovanej 6/.
Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe tu
nastala procesná situácia, na ktorú dopadá § 12 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia ak
nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec
prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec aţ do jej
právoplatného skončenia Krajskému súdu v Ţiline, v zmysle bodu 2.4.3. Rozvrhu práce na
Krajskom súde v Banskej Bystrici pre rok 2011 nemoţno určiť senát ad hoc losovaním z
9
predsedov senátu a sudcov (teda s pomedzi najmenej dvoch nevylúčených predsedov senátu),
pretoţe v danom prípade jediným nevylúčeným predsedom senátu je sudca JUDr. J. D..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. septembra 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta