Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/52/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., bývajúceho v D.

zastúpeného Centrom právnej pomoci v Banskej Bystrici, Kukučínova 24, proti ţalovaným 1/

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. 13,

2/ Okresnému súdu Revúca, so sídlom v Revúcej, ul. SNP č. 539/1, 3/ JUDr. R. S., 4/

Krajskému súdu v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 12, 5/

JUDr. M. B. 6/ JUDr. Z. N. o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod. sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. ,

v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania

a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. N., JUDr. J. D., JUDr. A. M.,

JUDr. M. T., PhD. a JUDr. E. Ţ. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. (a na

Krajskom súde Banská Bystrica pod sp.zn. ) .

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. A., JUDr. J. B., JUDr. J. B.,

Mgr. Š. B., Mgr. J. B., JUDr. J. B., JUDr. Ľ. B., JUDr. Ľ. B., PhD., Mgr. I. D., JUDr. D. D.,

Doc. JUDr. M. Ď., PhD Mgr. R. Ď., JUDr. Ľ. G., Mgr. J. G., JUDr. Ing. J. G., PhD., JUDr.

I. H., JUDr. Š. H., JUDr. J. H., JUDr. P. Ch., JUDr. M. K., JUDr. E. K., JUDr. D. K., JUDr.

A. K., JUDr. M. K., JUDr. O. M., JUDr. D. M., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. J. M.,

JUDr. D. M., JUDr. Z. N., Mgr. E. N., JUDr. A. P., JUDr. M. P., JUDr. P. P., JUDr. M. P.,

JUDr. M. R., JUDr. J. R., JUDr. M. S., JUDr. S. S., JUDr. J. Š., JUDr. E. V., JUDr. F. Z., s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Banská

2

Bystrica pos sp.zn. (a na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 17Co

177/2001).

Prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (veci vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. ) aţ do jej právoplatného skončenia sa p r i k a z u j e

Krajskému súdu v Ţiline.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn.:

3 boli sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Z. N., JUDr. M. B.,

Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. S. S., Š. H., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. M. P., JUDr. P.

P., Mgr. E. N., JUDr. J. M., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. D.

K., JUDr. Ľ. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A.,

Mgr. A. P., JUDr. J. R., JUDr. P. Ch., Mgr. J. B., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K.,

JUDr. D. M., JUDr. M. P., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B. a JUDr. J. H. vylúčení

z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci, ktorá bola na ňom vedená pod sp. zn (v súčasnosti po

prikázaní veci Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 10. mája 2010 sp.zn. 14 NcC

46/2009 ( č.l. 38) ide o vec vedenú na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7 C

105/2010). V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. B., JUDr. J. N.,

JUDr. A. M., JUDr. J. D., JUDr. J. M., Mgr. R. Ď., JUDr. J. B., JUDr. D. D., JUDr. M. K.,

JUDr. E. Ţ. a Doc. JUDr. M. Ď., PhD. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe títo

nie sú vylúčení z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn.

(v súčasnosti po prikázaní veci Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 10. mája

2010 sp.zn. ide o vec vedenú na Okresnom súde Banská bystrica pod

sp.zn. ).

V odôvodnení uviedol, ţe z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici

vyplýva, ţe niektorí z nich sa cítia byť subjektívne zaujatí pre svoj kolegiálny vzťah

k účastníkom konania, konkrétne k ţalovaným 5/ a 6/, ktoré sú ich kolegyne - sudkyne

krajského súdu, prípadne sa cítia byť zaujatí z dôvodu, ţe voči týmto ţalovaným majú bliţší,

priateľský vzťah. Ďalší sudcovia dôvod, pre ktorí sa cítia byť zaujatí, vzhľadali v tom, ţe

3

ţalovaným 4/ je súd, na ktorom vykonávajú svoju funkciu sudcu, prípadne svoju zaujatosť

nachádzali v tom, ţe ţalovaným 1/ je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Z vyjadrenia ďalšej časti sudcov vyplýva, ţe sa síce subjektívne necítia byť zaujatí, ale

s ohľadom na povahu účastníkov by mohli vzniknúť pochybnosti o ich nestrannosti.

Vychádzal z toho, ţe pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru u sudcov Krajského

súdu v Banskej Bystrici k účastníčkam konania v postavení ţalovaných 5/ a 6/, z oznámenia

sudcov tohto súdu vyplýva, ţe niektorí sudcovia sa cítia byť subjektívne zaujatý pre svoj

priateľský vzťah k ţalovaným. V prípade sudcov, ktorí odôvodnili svoju subjektívnu

zaujatosť svojím priateľským pomerom k ţalovaným 5/ a 6/, a sú uvedení v prvom odseku

výroku tohto uznesenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o existencii

okolnosti, ktorá je relevantná z hľadiska , ktorá ich vylučuje z prejednávania

a rozhodovania danej veci. Okolnosťou, ktorá odôvodňuje ich vylúčenie z prejednávania a

rozhodovania veci je bliţší, priateľský vzťah k účastníčkam konania v postavení ţalovaných

5/ a 6/. Sudkyne JUDr. Z. N. a JUDr. M. B. sú ako účastníčky konania bez ďalšieho vylúčené

z prejednávania a rozhodovania danej veci. Sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici

uvedených v druhom odseku výroku tohto uznesenia nadriadený súd nevylúčil z

prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko v ich prípade buď absentuje objektívny základ

nimi tvrdenej subjektívnej zaujatosti z dôvodu existencie kolegiálneho vzťahu k ţalovaným

5/ a 6/ (JUDr. J. B., JUDr. A. M., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. B., JUDr. D. D., JUDr.

E. Ţ.), prípadne títo sudcovia sa subjektívne ani necítili byť zaujatí a okolnosti nimi uvedené

nevyvolávajú ani objektívne pochybnosti o nestrannosti ich rozhodovania (JUDr. J. N., JUDr.

J. M., JUDr. M. K., Doc. JUDr. M. Ď., PhD.). Z výroku uznesenia najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 29. apríla 2010 vyplýva, ţe otázka vylúčenia

i nevylúčenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici dopadá len na konanie o vylúčení

sudcov Okresného súdu Revúca (vec Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14 NcC

46/2009).

V konaní o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu vydanému Okresným súdom Banská

Bystrica z 25. augusta 2010, č.k. - 53 vedenom na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn jeho sudcovia opakovane oznámili, ţe sú u nich dané

dôvody, pre ktoré sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp.zn. ( a ). Na

základe toho predseda Krajského súdu v Banskej Bystrice predloţil vec na rozhodnutie

v zmysle Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky pretoţe v dôsledku

4

vyjadrení sudcov krajského súdu nie je moţné vytvoriť odvolací senát na prejedanie

a rozhodnutie veci.

Z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, ţe niektorí z nich

poukazujú na svoje predchádzajúce vyjadrenia pre ktoré uţ boli vylúčení z rozhodovania

a prejednávania v tejto veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla

2010 sp.zn. a nedeklarujú zmenu pomerov (teda ide o sudcov, ktorí sa cítili byť

zaujatí pre svoj bliţší – priateľský vzťah k účastníkom konania, konkrétne k ţalovaným 5/

a 6/, ktorými sú ich kolegyne - sudkyne krajského súdu). Ďalší sudcovia dôvod, pre ktorí sa

cítili byť zaujatí, vzhľadali v tom, ţe ţalovaným 4/ je súd, na ktorom vykonávajú svoju

funkciu sudcu, prípadne svoju zaujatosť nachádzali v tom, ţe ţalovaným 1/ je Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, s ktorým sú v spore. V prípade sudcov

JUDr. A. M. (porovnaj vyjadrenia z čl. 16, čl. 25 a z čl. 91 spisu), JUDr. J. N. (porovnaj

vyjadrenia z čl. 27 a z čl. 96 spisu), JUDr. J. D. (porovnaj vyjadrenia z čl. 16, z čl. 27 a z čl.

97 spisu) a JUDr. E. Ţ. (porovnaj vyjadrenia z čl. 18, z čl. 30 a z čl. 101 spisu), ide o sudcov,

ktorí neboli vylúčení z rozhodovania a prejednávania v tejto veci uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn. a nedeklarujú zmenu

pomerov. V prípade sudcov JUDr. J. B. (porovnaj vyjadrenia z čl. 17, čl. 28 a z čl. 98 spisu),

JUDr. D. D. (porovnaj vyjadrenia z čl. 17 a z čl. 100 spisu), JUDr. M. K. (porovnaj

vyjadrenia z čl. 18 a z čl. 101 spisu), ide o sudcov, ktorí neboli vylúčení z rozhodovania

a prejednávania v tejto veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla

2010 sp.zn. a ktorí vo vyjadreniach deklarujú priateľský vzťah k ţalovanej 5/

alebo 6/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline

( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( ) z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

5

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v moţnosti zmariť hroziace riziko, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý

a nie nestranný sudca.

6

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕţania

určitej procesnej strane. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej

veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť

tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a

objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd

poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci

pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a

vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať

kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť

nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

7

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k

veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Vo výrokovej časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení

sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí sa vyjadrili tak, ţe majú k ţalovaným 5/ a

6/ (tieţ sudkyniam, resp. k bývalej sudkyni JUDr. M. B.) bliţší osobný (priateľský) vzťah, pre

ktorý dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe zakladá skutočnosť relevantnú

8

z hľadiska , a je dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

v danej veci.

V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí uţ boli rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn. vylúčení

z prejednávania a rozhodovania, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe pokiaľ

nedošlo u týchto k zmene pôvodne deklarovaného vzťahu (stavu), naďalej pretrvávajú dôvody

pre pochybnosť o ich nezaujatosti. Medzi sudcov u ktorých Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil dôvody zakladajúce ich vylúčenie patrí i sudkyňa JUDr. I. H., pretoţe u tejto

mimo kolegiálneho vzťahu k ţalovanej 6/ vznikol tieţ blízky pracovný vzťah v spoločnom

senáte, ktorý svojou intenzitu môţe vzbudzovať objektívne pochybnosti o nezaujatosti

sudkyne a sudca Doc. JUDr. M. Ď., PhD., zastávajúci funkciu predsedu súdu a preto z dôvodu

existencie riadiaceho (inštitucializovaného) vzťahu k ţalovanému 4/ môţu vznikať

objektívne pochybnosti zakladajúce jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto

veci.

U sudcov, ktorí doposiaľ neboli rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. apríla 2010 sp.zn. vylúčení z prejednávania a rozhodovania a u ktorých

nedošlo k zmene pôvodne deklarovaného vzťahu (stavu), rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky tak, ţe títo sudcovia (JUDr. A. M., sudca občianskoprávneho kolégia, JUDr. J. N.,

sudkyňa správneho kolégia, JUDr. J. D., predseda trestnoprávneho kolégia JUDr. E. Ţ.,

sudkyňa obchodnoprávneho kolégia) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej

veci. Medzi sudcov u ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvody

zakladajúce pochybnosti o ich vylúčení patrí aj sudkyňa JUDr. M. T.,PhD., sudkyňa

občianskoprávneho kolégia (o vylúčení ktorej v tomto konaní doposiaľ nebolo rozhodované),

pretoţe vylúčenie nemoţno vyvodzovať len pre existenciu jej kolegiálneho vzťahu

k ţalovanej 6/.

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe tu

nastala procesná situácia, na ktorú dopadá V zmysle tohto ustanovenia ak

nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec

prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec aţ do jej

právoplatného skončenia Krajskému súdu v Ţiline, v zmysle bodu 2.4.3. Rozvrhu práce na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pre rok 2011 nemoţno určiť senát ad hoc losovaním z

9

predsedov senátu a sudcov (teda s pomedzi najmenej dvoch nevylúčených predsedov senátu),

pretoţe v danom prípade jediným nevylúčeným predsedom senátu je sudca JUDr. J. D..

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta