Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/64/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., proti ţalovaným 1/ O.

N., 2/ V. N., oboch zastúpených JUDr. I. Š., o zaplatenie 38 102 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 26. októbra 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. októbra 2010, sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 16. júla 2010, č.k. -61

odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca 2005,

č.k. -22, podaný ţalovanými 1/, 2/ dňa 31. marca 2010, v znení podaní zo dňa

15. apríla 2010 a dňa 28. júna 2010 ako oneskorene podaný odmietol. Rozhodol tak

s poukazom na ustanovenie a vzhľadom na skutočnosť, ţe

podanie doručené súdu dňa 24. marca 2005, v ktorom ţalovaní 1/, 2/ výslovne uvádzajú, ţe

podávajú odvolanie proti výroku o trovách konania, povaţoval aj pri posúdení obsahu tohto

podania v zmysle 41 ods. 2 za odvolanie voči trovám konania. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca

2005, č.k. -22 bol ţalovaným 1/, 2/ doručený dňa 9. marca 2005, pričom

posledným dňom na podanie odporu bol deň 29. marec 2005. Prvostupňový ani odvolací súd

nepovaţovali predmetné podanie z 24. marca 2005 za nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné v zmysle , pričom ani ţalovaní 1/, / aţ do 31. marca 2010

nenamietali právne posúdenie tohto podania a ani v konaní nevyuţili všetky riadne opravné

prostriedky. Súd poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa odpor proti

2

platobnému rozkazu musí odôvodniť, pričom ustanovenie § 43 sa nepouţije. Pokiaľ išlo

o podania doručené súdu dňa 31. marca 2010, v ktorých ţalovaní 1/, 2/ čestne prehlásili, ţe

odvolanie podané dňa 23. mája 2005 voči trovám konania č.k. v rámci svojich

znalostí chápali ako odvolanie, odpor voči celému platobnému rozkazu, prvostupňový súd

uviedol, ţe v zmysle o Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa

stalo známym kaţdému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne

záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, preto je nepodstatné, ako ţalovaní 1/, 2/

chápali podanie v rámci svojich znalostí. Platobný rozkaz Okresného súdu Vranov

nad Topľou zo dňa 3. marca 2005, č.k. -22 nadobudol právoplatnosť dňa

30. marca 2005, pričom o výroku o trovách konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa

11. septembra 2006, č.k. -42 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

10. októbra 2006. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v predmetnom podaní doručenom súdu dňa

24. marca 2005 ţalovaní 1/, 2/ nespochybnili konkrétnu výšku uplatneného nároku, len

poukázali na zlú ekonomickú situáciu a takýto dôvod nie je z hľadiska odôvodnenia odporu

takým dôvodom, pre ktorý by sa odpor podaný proti platobnému rozkazu povaţoval

za odôvodnený. Teda aj v prípade, ak by bol súd predmetné podanie povaţoval za odpor

včasne podaný, takýto odpor by odmietol ako podaný bez odôvodnenia.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením z 26. októbra 2010,

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Mal za to, ţe podania

ţalovaných 1/, 2/ z 31. marca 2010, označené ako čestné prehlásenie, ţe ich odvolanie

z 23. mája 2005 proti platobnému rozkazu je potrebné chápať ako odpor proti platobnému

rozkazu, či návrh na vytýčenie pojednávania z 13. apríla 2010, ţe platobný rozkaz bol

napadnutý ţalovanými, je moţné chápať ako podania, ktoré uţ nemôţu zmeniť pôvodné

rozhodnutie prvostupňového súdu, ani právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Ďalšie

doplnenie odporu z 24. júna 2010 nie je moţné vykladať ako podanie odporu. Preto je podľa

názoru odvolacieho súdu nadbytočné rozhodnutie súdu prvého stupňa zo 16. júla 2010,

č.k. -61, ţe ho odmieta ako neskoré podanie odporu z 31. marca 2010 v znení

podaní z 15. apríla 2010 a 28. júna 2010. Podanie z 31. marca 2010 má charakter čestného

prehlásenia, podanie z 13. apríla 2010 je návrhom na vytýčenie pojednávania a podanie

z 24. júna 2010 je len doplnením dôvodov odporu, na čo uţ pre uplynutie lehoty nie je moţné

prihliadať. Uviedol, ţe ak bol platobný rozkaz doručený ţalovaným 1/, 2/ dňa 9. marca 2005

a ţalovaní 1/, 2/ podali odvolanie len proti výroku o trovách konania a o tom rozhodoval

prvostupňový súd uznesením pod č.k. -42 a toto rozhodnutie nenapadli ešte

v roku 2006, ţe ich odvolanie má byť odporom, tak po troch rokoch je moţné podania ako

čestné prehlásenia a návrhy na doplnenie dôvodov odporu, či poţiadavka na vytýčenie

termínu pojednávania, povaţovať len za účelovú snahu oddialiť vykonateľnosť právoplatného

platobného rozkazu. Ţalovaní 1/, 2/ sa domáhali preskúmania vydaného platobného rozkazu

len v časti trov konania, o čom rozhodoval súd prvého stupňa ešte v roku 2006. Platobný

rozkaz je právoplatný a rozhodovanie o ďalších dôvodoch a námietkach proti právoplatnému

platobnému rozkazu je nadbytočné. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil, nakoľko nebola potreba rozhodovať o tzv. odporoch proti platobnému rozkazu.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/, 2/, ktorí

navrhli uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením

a , tvrdiac, ţe nesprávnym právnym posúdením veci

odvolacím súdom im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu európskeho

spotrebiteľského práva. Namietali nesprávne právne posúdenie ustanovení § 172 ods. 1, § 174

ods. 2, 3 písm. a/, Nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, ţe odporom je

len podanie, ktorým je spochybnená konkrétna výška uplatneného nároku. Za nesprávny

povaţovali tieţ jeho názor, ţe pri právoplatnom platobnom rozkaze je uţ „nadbytočné“

zaoberať sa ďalšími podaniami. Mali za to, ţe odvolací súd neposúdil ich podanie podľa jeho

obsahu, čím porušil právo účastníka na prejednanie veci na pojednávaní, ako aj ich právo

na rozhodnutie o ich neskorších podaniach po podaní odporu. Poukázali na skutočnosť, ţe

podanie z 24. marca 2005 bolo odporom proti povinnosti plniť do 15 dní. V dôvodoch

dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci.

Ţalobca sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaných 1/, 2/ uvedeným v dovolaní, ktoré sa

týka nekalého postupu ţalobcu voči ţalovaným 1/, 2/, ani s ich argumentáciou týkajúcou sa

posúdenia podania zo dňa 24. marca 2005. Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ navrhol podľa § 243b

ods. 1 v plnom rozsahu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), pretoţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho

súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach upravujúcich prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným v tejto procesnej forme (v danom prípade

uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, ţe ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť

nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Z obsahu dovolania ţalovaných je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania vyvodzujú z toho, ţe

odvolací súd napadnutým uznesením vec po právnej stránke nesprávne posúdil podľa § 221

ods. 1 písm. i/ , ktoré na daný skutkový stav nedopadá a ho naň nesprávne aplikoval

a tým vo veci nesprávne rozhodol.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Podľa súd môţe aj bez výslovnej ţiadosti navrhovateľa a bez

vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie

peňaţnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze

uloţí odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi

uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý

platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43

sa nepouţije.

Podľa súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

oneskorene.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo

bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo

ak také dôvody neexistovali.

Citované zákonné ustanovenie zakotvuje jeden z dôvodov taxatívne vymenovaných

v ustanovení , pre ktoré môţe odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého

stupňa. Zo znenia vyplýva, ţe ide o procesné rozhodnutia, ktoré

súd vydal bez návrhu, a na vydanie ktorých neboli splnené zákonné podmienky, resp.

neexistovali dôvody na ich vydanie alebo dôvody existujúce v čase vydania napadnutého

rozhodnutia dodatočne odpadli. Z uvedeného vyplýva, ţe aplikácia citovaného zákonného

ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade, ţe ide o nemeritórne rozhodnutia vydané

bez návrhu.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe Okresný súd Vranov nad Topľou

(súd prvého stupňa) vydal dňa 3. marca 2005 č.k. -22 platobný rozkaz, ktorým

uloţil ţalovaným 1/ a 2/, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili ţalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 689 863,86 Sk, dlţný úrok vo výške 353 646,14 Sk, zmluvnú

pokutu vo výške 10% zo súčtu istiny a dlţného úroku t.j. 104 351 Sk s tým, ţe plnením

jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného, alebo aby

v tej istej lehote podali odpor na tomto súde. Proti platobnému rozkazu podali ţalovaní

v zákonom stanovenej lehote „odvolanie“ proti výroku o trovách konania s tým, ţe „som bez

práce, dokončujem dom, na ktorom nestíham splácať splátky“. Okresný súd Vranov

nad Topľou uznesením z 11. septembra 2006 č.k. potvrdil platobný rozkaz

vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 3. marca 2005 č.k. -22 v časti

napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku o trovách konania. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 10. októbra 2006. Ţalovaní 1/ a 2/ podaniami z 31.3.2010 zaslaných do spisu

prehlasujú, ţe ich odvolanie z 23. mája 2005 (správne má byť 24. marca 2005) proti

platobnému rozkazu, je potrebné chápať ako odpor voči celému platobnému rozkazu. Dňa

15. apríla 2010 bolo doručené súdu podanie ţalovaných, označené ako „návrh na vytýčenie

pojednávania“, v ktorom uviedli, ţe dňa 24. marca 2005 podali odpor proti platobnému

rozkazu, ktorý nesprávne označili ako odvolanie, ale podľa ich vôle to bola vôľa podať odpor.

Odpor odôvodnili tým, ţe ţalovaný 1/ je bez práce, dokončovali dom a nestíhali platiť

splátky. Nesúhlasili ani s vysokými trovami, v odvolaní mienili dosiahnuť aj splátky, keďţe

15 dňová lehota bola pre nich úplne neprijateľná. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením

zo 16. júla 2010 č.k. -61 odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu

Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca 2005 č.k. -22 podaný ţalovanými 1/, 2/ dňa

31. marca 2010, v znení podaní z 15. apríla 2010 a 28. júna 2010 odmietol ako oneskorene

podaný. Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaní ţalovaných, uznesením

z 26. októbra 2010 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Konštatoval,

ţe platobný rozkaz je právoplatný, rozhodovanie o ďalších dôvodoch a námietkach proti

právoplatnému rozkazu je nadbytočné, a preto nebola potreba rozhodovať o tzv. odporoch

proti platobnému rozkazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odvolací súd prejedná vec tak,

ţe je zásadne viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd v predmetnej veci tak

nepostupoval a vedený nesprávnym právnym názorom rozhodnutie súdu prvého stupňa

z hľadiska správnosti jeho záverov, ţe v danej veci tu nie sú dôvody na rozhodovanie

o odpore proti platobnému rozkazu, z hľadiska dôvodov odvolania ţalovaných nespreskúmal.

V prejednávanej veci však ide o rozhodnutie vo veci samej a pokiaľ nie sú dané dôvody

na odmietnutie odvolania v zmysle , odvolací súd musí o odvolaní

ţalovaných rozhodnúť.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd tým, ţe bez ďalšieho

len zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a to bez toho, ţe by ho preskúmal z aspektu

odvolacích dôvodov ţalovaných, hoci pre takýto postup neboli zákonné dôvody, odňal

ţalovaným svojim postupom ako účastníkom konania moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Porušil tak právo ţalovaných na súdnu ochranu vyplývajúcu

z článku 46 ods. 1 , ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Uvedená procesná vada zakladá podľa uvedeného

ustanovenia prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaním postihnutom tak

závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová