Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2c3/364329.fe4a67.pdf
PDF · 126.95 KB
No categories available
5Cdo/64/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 64/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., proti ţalovaným 1/ O.
N., 2/ V. N., oboch zastúpených JUDr. I. Š., o zaplatenie 38 102 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp.zn. 6 Ro 28/2005, o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 26. októbra 2010, sp.zn. 12 Co 43/2010, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. októbra 2010, sp.zn. 12 Co 43/2010
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 16. júla 2010, č.k. 6 Ro 28/2005-61
odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca 2005,
č.k. 6 Ro 28/2005-22, podaný ţalovanými 1/, 2/ dňa 31. marca 2010, v znení podaní zo dňa
15. apríla 2010 a dňa 28. júna 2010 ako oneskorene podaný odmietol. Rozhodol tak
s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, ţe
podanie doručené súdu dňa 24. marca 2005, v ktorom ţalovaní 1/, 2/ výslovne uvádzajú, ţe
podávajú odvolanie proti výroku o trovách konania, povaţoval aj pri posúdení obsahu tohto
podania v zmysle 41 ods. 2 O.s.p. za odvolanie voči trovám konania. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca
2005, č.k. 6 Ro 28/2005-22 bol ţalovaným 1/, 2/ doručený dňa 9. marca 2005, pričom
posledným dňom na podanie odporu bol deň 29. marec 2005. Prvostupňový ani odvolací súd
nepovaţovali predmetné podanie z 24. marca 2005 za nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., pričom ani ţalovaní 1/, 2/ aţ do 31. marca 2010
nenamietali právne posúdenie tohto podania a ani v konaní nevyuţili všetky riadne opravné
prostriedky. Súd poukázal na ustanovenie § 172 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa odpor proti
platobnému rozkazu musí odôvodniť, pričom ustanovenie § 43 sa nepouţije. Pokiaľ išlo
o podania doručené súdu dňa 31. marca 2010, v ktorých ţalovaní 1/, 2/ čestne prehlásili, ţe
odvolanie podané dňa 23. mája 2005 voči trovám konania č.k. 6 Ro 28/2005 v rámci svojich
znalostí chápali ako odvolanie, odpor voči celému platobnému rozkazu, prvostupňový súd
uviedol, ţe v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa
stalo známym kaţdému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne
záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, preto je nepodstatné, ako ţalovaní 1/, 2/
chápali podanie v rámci svojich znalostí. Platobný rozkaz Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 3. marca 2005, č.k. 6 Ro 28/2005-22 nadobudol právoplatnosť dňa
30. marca 2005, pričom o výroku o trovách konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa
11. septembra 2006, č.k. 6 Ro 28/2005-42 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10. októbra 2006. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v predmetnom podaní doručenom súdu dňa
24. marca 2005 ţalovaní 1/, 2/ nespochybnili konkrétnu výšku uplatneného nároku, len
poukázali na zlú ekonomickú situáciu a takýto dôvod nie je z hľadiska odôvodnenia odporu
takým dôvodom, pre ktorý by sa odpor podaný proti platobnému rozkazu povaţoval
za odôvodnený. Teda aj v prípade, ak by bol súd predmetné podanie povaţoval za odpor
včasne podaný, takýto odpor by odmietol ako podaný bez odôvodnenia.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením z 26. októbra 2010,
sp.zn. 12 Co 43/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Mal za to, ţe podania
ţalovaných 1/, 2/ z 31. marca 2010, označené ako čestné prehlásenie, ţe ich odvolanie
z 23. mája 2005 proti platobnému rozkazu je potrebné chápať ako odpor proti platobnému
rozkazu, či návrh na vytýčenie pojednávania z 13. apríla 2010, ţe platobný rozkaz bol
napadnutý ţalovanými, je moţné chápať ako podania, ktoré uţ nemôţu zmeniť pôvodné
rozhodnutie prvostupňového súdu, ani právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Ďalšie
doplnenie odporu z 24. júna 2010 nie je moţné vykladať ako podanie odporu. Preto je podľa
názoru odvolacieho súdu nadbytočné rozhodnutie súdu prvého stupňa zo 16. júla 2010,
č.k. 6 Ro 28/2005-61, ţe ho odmieta ako neskoré podanie odporu z 31. marca 2010 v znení
podaní z 15. apríla 2010 a 28. júna 2010. Podanie z 31. marca 2010 má charakter čestného
prehlásenia, podanie z 13. apríla 2010 je návrhom na vytýčenie pojednávania a podanie
z 24. júna 2010 je len doplnením dôvodov odporu, na čo uţ pre uplynutie lehoty nie je moţné
prihliadať. Uviedol, ţe ak bol platobný rozkaz doručený ţalovaným 1/, 2/ dňa 9. marca 2005
a ţalovaní 1/, 2/ podali odvolanie len proti výroku o trovách konania a o tom rozhodoval
prvostupňový súd uznesením pod č.k. 6 Ro 28/2005-42 a toto rozhodnutie nenapadli ešte
v roku 2006, ţe ich odvolanie má byť odporom, tak po troch rokoch je moţné podania ako
čestné prehlásenia a návrhy na doplnenie dôvodov odporu, či poţiadavka na vytýčenie
termínu pojednávania, povaţovať len za účelovú snahu oddialiť vykonateľnosť právoplatného
platobného rozkazu. Ţalovaní 1/, 2/ sa domáhali preskúmania vydaného platobného rozkazu
len v časti trov konania, o čom rozhodoval súd prvého stupňa ešte v roku 2006. Platobný
rozkaz je právoplatný a rozhodovanie o ďalších dôvodoch a námietkach proti právoplatnému
platobnému rozkazu je nadbytočné. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil, nakoľko nebola potreba rozhodovať o tzv. odporoch proti platobnému rozkazu.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/, 2/, ktorí
navrhli uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením
§ 241 ods. 2 písm. c/ a § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, ţe nesprávnym právnym posúdením veci
odvolacím súdom im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu európskeho
spotrebiteľského práva. Namietali nesprávne právne posúdenie ustanovení § 172 ods. 1, § 174
ods. 2, 3 písm. a/, § 41 ods. 2 O.s.p. Nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, ţe odporom je
len podanie, ktorým je spochybnená konkrétna výška uplatneného nároku. Za nesprávny
povaţovali tieţ jeho názor, ţe pri právoplatnom platobnom rozkaze je uţ „nadbytočné“
zaoberať sa ďalšími podaniami. Mali za to, ţe odvolací súd neposúdil ich podanie podľa jeho
obsahu, čím porušil právo účastníka na prejednanie veci na pojednávaní, ako aj ich právo
na rozhodnutie o ich neskorších podaniach po podaní odporu. Poukázali na skutočnosť, ţe
podanie z 24. marca 2005 bolo odporom proti povinnosti plniť do 15 dní. V dôvodoch
dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci.
Ţalobca sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaných 1/, 2/ uvedeným v dovolaní, ktoré sa
týka nekalého postupu ţalobcu voči ţalovaným 1/, 2/, ani s ich argumentáciou týkajúcou sa
posúdenia podania zo dňa 24. marca 2005. Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ navrhol podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. v plnom rozsahu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), pretoţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach upravujúcich prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným v tejto procesnej forme (v danom prípade
uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, ţe ide
o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť
nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Z obsahu dovolania ţalovaných je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania vyvodzujú z toho, ţe
odvolací súd napadnutým uznesením vec po právnej stránke nesprávne posúdil podľa § 221
ods. 1 písm. i/ O.s.p., ktoré na daný skutkový stav nedopadá a ho naň nesprávne aplikoval
a tým vo veci nesprávne rozhodol.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.).
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.
Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. súd môţe aj bez výslovnej ţiadosti navrhovateľa a bez
vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie
peňaţnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze
uloţí odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi
uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý
platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43
sa nepouţije.
Podľa § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
oneskorene.
Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali.
Citované zákonné ustanovenie zakotvuje jeden z dôvodov taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 221 ods.1 O.s.p., pre ktoré môţe odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa. Zo znenia § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. vyplýva, ţe ide o procesné rozhodnutia, ktoré
súd vydal bez návrhu, a na vydanie ktorých neboli splnené zákonné podmienky, resp.
neexistovali dôvody na ich vydanie alebo dôvody existujúce v čase vydania napadnutého
rozhodnutia dodatočne odpadli. Z uvedeného vyplýva, ţe aplikácia citovaného zákonného
ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade, ţe ide o nemeritórne rozhodnutia vydané
bez návrhu.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe Okresný súd Vranov nad Topľou
(súd prvého stupňa) vydal dňa 3. marca 2005 č.k. 6 Ro 28/2005-22 platobný rozkaz, ktorým
uloţil ţalovaným 1/ a 2/, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili ţalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 689 863,86 Sk, dlţný úrok vo výške 353 646,14 Sk, zmluvnú
pokutu vo výške 10% zo súčtu istiny a dlţného úroku t.j. 104 351 Sk s tým, ţe plnením
jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného, alebo aby
v tej istej lehote podali odpor na tomto súde. Proti platobnému rozkazu podali ţalovaní
v zákonom stanovenej lehote „odvolanie“ proti výroku o trovách konania s tým, ţe „som bez
práce, dokončujem dom, na ktorom nestíham splácať splátky“. Okresný súd Vranov
nad Topľou uznesením z 11. septembra 2006 č.k. 6 Ro 28/2005 potvrdil platobný rozkaz
vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 3. marca 2005 č.k. 6 Ro 28/2005-22 v časti
napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku o trovách konania. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 10. októbra 2006. Ţalovaní 1/ a 2/ podaniami z 31.3.2010 zaslaných do spisu
prehlasujú, ţe ich odvolanie z 23. mája 2005 (správne má byť 24. marca 2005) proti
platobnému rozkazu, je potrebné chápať ako odpor voči celému platobnému rozkazu. Dňa
15. apríla 2010 bolo doručené súdu podanie ţalovaných, označené ako „návrh na vytýčenie
pojednávania“, v ktorom uviedli, ţe dňa 24. marca 2005 podali odpor proti platobnému
rozkazu, ktorý nesprávne označili ako odvolanie, ale podľa ich vôle to bola vôľa podať odpor.
Odpor odôvodnili tým, ţe ţalovaný 1/ je bez práce, dokončovali dom a nestíhali platiť
splátky. Nesúhlasili ani s vysokými trovami, v odvolaní mienili dosiahnuť aj splátky, keďţe
15 dňová lehota bola pre nich úplne neprijateľná. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením
zo 16. júla 2010 č.k. 6 Ro 28/2005-61 odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca 2005 č.k. 6 Ro 28/2005-22 podaný ţalovanými 1/, 2/ dňa
31. marca 2010, v znení podaní z 15. apríla 2010 a 28. júna 2010 odmietol ako oneskorene
podaný. Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaní ţalovaných, uznesením
z 26. októbra 2010 sp.zn. 12 Co 43/2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Konštatoval,
ţe platobný rozkaz je právoplatný, rozhodovanie o ďalších dôvodoch a námietkach proti
právoplatnému rozkazu je nadbytočné, a preto nebola potreba rozhodovať o tzv. odporoch
proti platobnému rozkazu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odvolací súd prejedná vec tak,
ţe je zásadne viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd v predmetnej veci tak
nepostupoval a vedený nesprávnym právnym názorom rozhodnutie súdu prvého stupňa
z hľadiska správnosti jeho záverov, ţe v danej veci tu nie sú dôvody na rozhodovanie
o odpore proti platobnému rozkazu, z hľadiska dôvodov odvolania ţalovaných nespreskúmal.
V prejednávanej veci však ide o rozhodnutie vo veci samej a pokiaľ nie sú dané dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 218 ods. 1 O.s.p., odvolací súd musí o odvolaní
ţalovaných rozhodnúť.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd tým, ţe bez ďalšieho
len zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a to bez toho, ţe by ho preskúmal z aspektu
odvolacích dôvodov ţalovaných, hoci pre takýto postup neboli zákonné dôvody, odňal
ţalovaným svojim postupom ako účastníkom konania moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Porušil tak právo ţalovaných na súdnu ochranu vyplývajúcu
z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Uvedená procesná vada zakladá podľa uvedeného
ustanovenia prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaním postihnutom tak
závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. septembra 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová