Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/320/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., so sídlom v B., proti

ţalovaným 1/ O. N., bývajúcemu v R., 2/ V. N., bývajúcej v R., oboch zastúpených JUDr. I.

Š., advokátom vo S., o zaplatenie 38 102 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou

pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove zo 16. februára 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 16. júla 2010, č.k. -61

odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca 2005,

č.k. -22, podaný ţalovanými 1/, 2/ dňa 31. marca 2010, v znení podaní zo dňa

15. apríla 2010 a dňa 28.júna 2010 ako oneskorene podaný odmietol. Rozhodol tak

s poukazom na ustanovenie a vzhľadom na skutočnosť, ţe

podanie doručené súdu dňa 24. marca 2005, v ktorom ţalovaní 1/, 2/ výslovne uvádzajú, ţe

podávajú odvolanie proti výroku o trovách konania, povaţoval aj pri posúdení obsahu tohto

podania v zmysle 41 ods. 2 za odvolanie voči trovám konania. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 3. marca

2005, č.k. -22 bol ţalovaným 1/, 2/ doručený dňa 9. marca 2005, pričom

posledným dňom na podanie odporu bol deň 29. marec 2005. Prvostupňový ani odvolací súd

nepovaţovali predmetné podanie z 24. marca 2005 za nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné v zmysle , pričom ani ţalovaní 1/, / aţ do 31. marca 2010

2

nenamietali právne posúdenie tohto podania a ani v konaní nevyuţili všetky riadne opravné

prostriedky. Súd poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa odpor proti

platobnému rozkazu musí odôvodniť, pričom ustanovenie § 43 sa nepouţije. Pokiaľ išlo

o podania doručené súdu dňa 31. marca 2010, v ktorých ţalovaní 1/, 2/ čestne prehlásili, ţe

„odvolanie podané dňa 23. mája 2005 voči trovám konania č.k. v rámci svojich

znalostí chápali ako odvolanie, odpor voči celému platobnému rozkazu“, prvostupňový súd

uviedol, ţe v zmysle o Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa

stalo známym kaţdému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne

záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, preto je nepodstatné, ako ţalovaní 1/, 2/

chápali podanie v rámci svojich znalostí. Platobný rozkaz Okresného súdu Vranov

nad Topľou zo dňa 3. marca 2005, č.k. -22 nadobudol právoplatnosť dňa

30. marca 2005, pričom o výroku o trovách konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa

11. septembra 2006, č.k. -42 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

10. októbra 2006. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v predmetnom podaní doručenom súdu dňa

24. marca 2005 ţalovaní 1/, 2/ nespochybnili konkrétnu výšku uplatneného nároku, len

poukázali na zlú ekonomickú situáciu a takýto dôvod nie je z hľadiska odôvodnenia odporu

takým dôvodom, pre ktorý by sa odpor podaný proti platobnému rozkazu povaţoval

za odôvodnený. Teda aj v prípade, ak by bol súd predmetné podanie povaţoval za odpor

včasne podaný, takýto odpor by odmietol ako podaný bez odôvodnenia.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením z 26. októbra 2010,

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Mal za to, ţe podania

ţalovaných 1/, 2/ z 31. marca 2010, označené ako čestné prehlásenie, ţe ich odvolanie

z 23. mája 2005 proti platobnému rozkazu je potrebné chápať ako odpor proti platobnému

rozkazu, či návrh na vytýčenie pojednávania z 13. apríla 2010, ţe platobný rozkaz bol

napadnutý ţalovanými, je moţné chápať ako podania, ktoré uţ nemôţu zmeniť pôvodné

rozhodnutie prvostupňového súdu, ani právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Ďalšie

doplnenie odporu z 24. júna 2010 nie je moţné vykladať ako podanie odporu. Preto je podľa

názoru odvolacieho súdu nadbytočné rozhodnutie súdu prvého stupňa zo 16. júla 2010,

č.k. -61, ţe ho odmieta ako neskoré podanie odporu z 31. marca 2010 v znení

podaní z 15. apríla 2010 a 28. júna 2010. Podanie z 31. marca 2010 má charakter čestného

prehlásenia, podanie z 13. apríla 2010 je návrhom na vytýčenie pojednávania a podanie

z 24. júna 2010 je len doplnením dôvodov odporu, na čo uţ pre uplynutie lehoty nie je moţné

3

prihliadať. Uviedol, ţe ak bol platobný rozkaz doručený ţalovaným 1/, 2/ dňa 9. marca 2005

a ţalovaní 1/, 2/ podali odvolanie len proti výroku o trovách konania a o tom rozhodoval

prvostupňový súd uznesením pod č.k. -42 a toto rozhodnutie nenapadli ešte

v roku 2006, ţe ich odvolanie má byť odporom, tak po troch rokoch je moţné podania ako

čestné prehlásenia a návrhy na doplnenie dôvodov odporu, či poţiadavka na vytýčenie

termínu pojednávania, povaţovať len za účelovú snahu oddialiť vykonateľnosť právoplatného

platobného rozkazu. Ţalovaní 1/, 2/ sa domáhali preskúmania vydaného platobného rozkazu

len v časti trov konania, o čom rozhodoval súd prvého stupňa ešte v roku 2006. Platobný

rozkaz je právoplatný a rozhodovanie o ďalších dôvodoch a námietkach proti právoplatnému

platobnému rozkazu je nadbytočné. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil, nakoľko nebola potreba rozhodovať o tzv. odporoch proti platobnému rozkazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením

zo 14. septembra 2011, sp.zn. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ). Mal za to, ţe odvolací súd tým, ţe

bez ďalšieho len zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a to bez toho, ţe by ho preskúmal

z aspektu odvolacích dôvodov ţalovaných 1/, 2/, hoci pre takýto postup neboli zákonné

dôvody, odňal ţalovaným 1/, 2/ svojim postupom ako účastníkom konania moţnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Prešove potom, ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie, uznesením

zo 16. februára 2012 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil. Uviedol, ţe prvostupňový súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 3. marca 2005

podľa a uloţil ţalovaným 1/, /, aby do 15 dní od doručenia platobného

rozkazu zaplatili ţalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote

podali odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Poukázal na , podľa

ktorého platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky

právoplatného rozsudku. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak čo len jeden z odporcov podá

včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu

a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je

odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Konštatoval, ţe v danom prípade bol napadnutý platobný rozkaz podaním ţalovaných 1/, 2/,

doručeným súdu dňa 24. marca 2005, kde sa jasne udáva, ţe podávajú odvolanie proti výroku

o trovách konania. Odvolatelia 1/, 2/ jasne vymedzili predmet odvolania, t.j. trovy konania

z platobného rozkazu. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 11. septembra

2006 pod č.k. -42 potvrdil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Vranov

nad Topľou zo dňa 3. marca 2005 v časti napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku o trovách

konania. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom 10. októbra 2006. Mal za to, ţe ak ţalovaní

1/, 2/ dávajú čestné prehlásenie zo dňa 31. marca 2010, ţe odvolanie proti trovám konania

zo dňa 23. mája 2005 je odpor, ďalším podaním zo dňa 13. apríla 2010 ţiadajú vytýčiť termín

pojednávania, alebo podaním zo dňa 24. júna 2010 dopĺňajú dôvody odporu, tieto podania

z roku 2010 musel prvostupňový súd odmietnuť ako neskoro podané podľa § 174 ods. 3

písm. a/ Na podanie odporu je lehota 15 dní a tá začala plynúť nasledujúcim dňom

po doručení platobného rozkazu ţalovaným 1/, 2/, a to dňa 9. marca 2005. Podania

ţalovaných 1/, 2/ z roku 2010 ako odpory proti platobnému rozkazu sú podaniami po lehote,

ktoré mal súd prvého stupňa odmietnuť ako neskoro podané. Z tohto dôvodu povaţoval

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré uvádzajú

ţalovaní 1/, 2/ v podaniach z roku 2010, ţe mienili podať odpor proti platobnému rozkazu,

ktorý ale označili ako odvolanie, odvolací súd uviedol, ţe podľa , kaţdý

úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Ţalovaní 1/, 2/

po vydaní platobného rozkazu doručili dňa 24. marca 2005 podanie označené ako odvolanie

s tým, ţe dávajú odvolanie proti výroku o trovách konania. Sú bez práce, dokončujú dom,

na ktorom nestíhajú splácať splátky. Ţalovaní 1/, 2/ jasne uviedli, ţe dávajú odvolanie len

proti výroku o trovách konania. Ţalovaní 1/, 2/ presne určili, čo je predmetom ich písomného

podania – odvolanie proti výroku o trovách konania. Nezaoberali sa uţ meritom veci

a povinnosťou zaplatiť úver zo zmluvy o poskytnutí podpory podľa

o štátnom fonde rozvoja bývania. Odvolací súd mal za to, ţe ak prvostupňový súd v roku

2006 pod č.k. -42 rozhodol o tom, ţe potvrdzuje platobný rozkaz v napadnutej

časti, t.j. vo výroku o trovách konania, a ţalovaní 1/, 2/ nič nenamietali proti tomuto

uzneseniu, je moţné vyvodiť z tejto nečinnosti ţalovaných 1/, 2/, ţe skutočne predmetom ich

odvolania bol len výrok platobného rozkazu v časti trov konania. Ak by s tým nesúhlasili,

mohli podať odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 11. septembra 2006,

ktorý riešil otázku výroku trov konania z platobného rozkazu. Dodatočné návrhy

na pokračovanie v súdnom konaní z roku 2010 sú len návrhmi na pokračovanie v súdnom

konaní, ktoré skončilo vydaním platobného rozkazu, ktorý je právoplatný ako vo veci samej,

tak aj vo výroku o trovách platobného rozkazu. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, pokiaľ odmietol podania ţalovaných 1/, 2/ z roku 2010, ako

neskoro podané odpory proti platobnému rozkazu. Uviedol, ţe odvolací súd nemôţe

5

prihliadať na dodatočné dôvody odporu, uvádzané v podaniach z roku 2010, ţe odvolanie bol

odpor pre nemoţnosť zaplatenia sumy, uvádzanej v platobnom rozkaze, nielen trov konania.

Odvolací súd nemôţe prihliadať na tvrdené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve,

ani na dodatočnú snahu premeniť odvolanie na odpor, ak ţalovaní 1/, 2/ v primeranej lehote

nenapadli rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa 11. septembra 2006, keď sa potvrdzoval

platobný rozkaz vo výroku o trovách konania.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/, 2/, ktorí

navrhli uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/

prerušiť a poţiadať o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením a , tvrdiac, ţe

nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom a došlo k porušeniu európskeho spotrebiteľského práva. Namietali nesprávne

právne posúdenie ustanovení , , , Mali

za to, ţe odvolací súd neposúdil ich podanie podľa jeho obsahu, čím porušil právo účastníka

na prejednanie veci na pojednávaní, ako aj ich právo na rozhodnutie o ich neskorších

podaniach po podaní odporu. Poukázali na skutočnosť, ţe podanie z 24. marca 2005 bolo

odporom proti povinnosti plniť do 15 dní. Taktieţ namietali, ţe odvolací súd sa vo svojom

rozhodnutí s vecou náleţite nevysporiadal. Mali za to, ţe ak sú nejasnosti pri hodnotení

a prípustnosti opravného prostriedku proti platobnému rozkazu, je namieste poloţiť Súdnemu

dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, „či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení

s čl. 47 a 38 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, ţe ak súd neprihliadne

na neprijateľné zmluvné podmienky a bez pojednávania a dokazovania uloţil spotrebiteľovi

zaplatiť plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vrátane plnenia z neprijateľných zmluvných

podmienok, a spotrebiteľ nebol informovaný, má sa povaţovať akýkoľvek opravný

prostriedok spotrebiteľa proti platobnému rozkazu za odpor“. V dôvodoch dovolania

rozoberali skutkový a právny stav veci.

Ţalobca sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaných 1/, 2/ uvedeným v dovolaní, ktoré sa

týka nekalého postupu ţalobcu voči ţalovaným 1/, 2/, ani s ich argumentáciou týkajúcou sa

posúdenia podania zo dňa 24. marca 2005. Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ navrhol podľa § 243b

ods. 1 v plnom rozsahu zamietnuť.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

7

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalovanými 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

8

a ţalovaným 1/, 2/ neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Ţalovaní 1/, 2/ v dovolaní namietajú, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd preto

povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie dáva odňatie moţnosti

konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje

ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Navyše je potrebné uviesť aj to, ţe súdy v súlade s ustanovením

posúdili podania dovolateľov podľa ich obsahu. S ich vyhodnotením sa dovolací súd

stotoţňuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Potrebné je poukázať aj na to, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

9

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Pokiaľ ide o námietku ţalovaných 1/, 2/, ţe ak sú nejasnosti pri hodnotení

a prípustnosti opravného prostriedku proti platobnému rozkazu, je namieste poloţiť Súdnemu

dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, „či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení

s čl. 47 a 38 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, ţe ak súd neprihliadne

na neprijateľné zmluvné podmienky a bez pojednávania a dokazovania uloţil spotrebiteľovi

zaplatiť plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vrátanie plnenie z neprijateľných zmluvných

podmienok, a spotrebiteľ nebol informovaný, má sa povaţovať akýkoľvek opravný

prostriedok spotrebiteľa proti platobnému rozkazu za odpor“ dovolací súd uvádza, ţe

rozhodnutie o tom, či súd konanie preruší a poţiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie

o prejudiciálnej otázke musí súvisieť s právnym problémom riešeným v danej veci.

V prejednávanom prípade sa však o takú vec nejednalo z dôvodu, ţe rozhodnutie

prvostupňového súdu nebolo meritórne preskúmavané.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

ţalovaných 1/, 2/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovaných 1/, 2/ ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

10

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová