Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d07/381796.915ebe.pdf
PDF · 134.63 KB
No categories available
4Obdo/18/2010
Najvyšší súd 4 Obdo 18/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej,
v právnej veci ţalobcu: 1/ M. L., nar. X., bytom F. 2/ A. L., nar. X., bytom F., obaja
zastúpení JUDr. J. S., advokátom, I., proti ţalovanému: L. B., s. r. o., V., IČO: X.
zastúpenému JUDr. J. T., advokátom, Š., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o určenie,
že záložné právo nevzniklo a o návrhu žalovaného na určenie, že žalovaný je záložným
veriteľom titulom vydržania, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb 99/2008,
na dovolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
41 Cob 139/2009-121 zo dňa 2. decembra 2009, takto
rozhodol:
Dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ v napadnutej zmeňujúcej časti výroku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob/139/2009 zo dňa 2. decembra 2009
z a m i e t a.
Vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 7Cb 99/2008-78 zo dňa 26. 02. 2009 návrh
ţalobcov 1/ a 2/ na určenie, ţe zmluva o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom č. súp. X., postavený
2
na parcele č. X. pozemok parc. číslo X., zastavené plochy o výmere 551 m, uzavretá medzi
P. L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa 23. 09. 1991 a ţalobcami
na zabezpečenie úveru P. L. z úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12. 06. 1991 je neplatná,
zamietol.
Ďalej súd určil, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom č. súp. X.,
2
postavený na parcele č. X. pozemok parc. číslo X., zastavené plochy o výmere 551 m,
uzavretá medzi P. L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa 23. 09. 1991
a ţalobcami na zabezpečenie úveru P. L. z úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12. 06. 1991,
zapísané na LV č. X. pre k. ú. H. v prospech L. B. s.r.o., R., IČO: X. na nehnuteľnosti parc. č.
C. rodinný dom č. súp. X. pod č. z. 43/91 nevzniklo.
Súd vzájomný návrh ţalovaného na určenie, ţe ţalovaný je záloţným veriteľom
vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H. titulom vydrţania
zamietol.
Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy
konania pozostávajúce z náhrady trov za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania a z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v sume 398,31 eur, trovy právneho
zastúpenia v sume 4 186,58 eur a zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu B. súdny poplatok z návrhu na začatie konania – protinávrhu vo výške 99,50 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
záloţnej zmluvy z dôvodu, ţe táto zmluva nemá náleţitosti predpísané zákonom č. 109/1964
Zb. - Hospodársky zákonník. Ďalej ţiadali určiť, ţe záloţné právo platne nevzniklo podľa
§ 129d Hospodárskeho zákonníka a aj preto, ţe ţiadosť o zápis záloţného práva nepodala
osoba v zmysle § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka. V priebehu konania podal ţalovaný
protinávrh, ktorým ţiadal o určenie, ţe ţalovaný je záloţným veriteľom vo vzťahu
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X. pre k. ú. H. titulom vydrţania záloţného práva
k nehnuteľnostiam. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe účastníkmi zmluvy o zriadení
záloţného práva bol právny predchodca ţalovaného S. Š. S. – mestská pobočka Z., zastúpený
Ing. I. K. a P. L., M.. Konštatoval, ţe ţalobcovia neoznačili P. L. ako pasívne legitimovanú
osobu, ktorá uzavrela záloţnú zmluvu, pričom pre úspech ţalobného návrhu na určenie
neplatnosti zmluvy musia byť pasívne legitimovanými osobami všetci účastníci zmluvy,
pretoţe výrok rozsudku sa dotýka práv a povinností všetkých účastníkov zmluvy. Preto v tejto
časti ţalobu zamietol. Zmluvu o zriadení záloţného práva povaţoval prvostupňový súd za
neplatnú pre jej neurčitosť, keď predmet zálohu nebol identifikovaný údajmi z evidencie
nehnuteľností podľa vyhlášky č. 23/1964 Zb. z dôvodu, ţe pohľadávka, ktorú zabezpečuje,
nie je uvedená sumou, ale len odkazom na úverovú zmluvu s poukazom na § 129d ods. 2
Hospodárskeho zákonníka. Záloţnú zmluvu povaţoval za neplatnú aj z toho dôvodu, ţe v nej
uvedený ako vlastník P. L. vlastníkom nie je, pretoţe vlastníkmi sú ţalobcovia, ktorí len
okrajovo súhlasili so záloţným právom, ale nie ako účastníci zmluvy. Tento právny úkon je
v rozpore s § 129d ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého záloţné právo vzniká na
základe zmluvy alebo priamo zo zákona. Podľa § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka
zriadenie záloţného práva k nehnuteľnosti a jej zánik musí byť zapísané na ţiadosť vlastníka,
ktorým P. L. nebol. Naliehavý právny záujem je daný, pretoţe rozhodnutie súdu o tom, ţe
záloţné právo podľa záloţnej zmluvy zo dňa 23. 09. 2001 nevzniklo, odstráni právnu neistotu
medzi ţalobcami ako vlastníkmi nehnuteľností a ţalovaným a zabráni tak vzniku
nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane ţalobcov. Uviedol, ţe v súvislosti s § 88 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. rozhodnutie súdu bude podkladom pre opravu zápisu o existencii
záloţného práva na LV č. X.
Podaný protinávrh ţalovaného prvostupňový súd zamietol s poukazom na ustanovenia
§ 151 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemoţno nadobudnúť
záloţné právo vydrţaním.
O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd určil, ţe
záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom súpis č. X., postavený
2
na parcele č. X. pozemok parc. č. X., zastavené plochy o výmere 551 m, uzavretá medzi P.
L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa 23. 09. 1991 a ţalobcami na zabezpečenie
úveru P. L. z Úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12. 06. 1991, zapísané na LV č. X. pre k. ú. H.
v prospech L. B., s. r. o., R., IČO: X. na nehnuteľnosti parc. č. C. rodinný dom súpis č. X. pod
č. z. 43/91 nevzniklo, zmenil tak, ţe návrh ţalobcov zamietol.
Odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov
konania zmenil tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V ostatných častiach napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a ţiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa,
dospel k záveru, ţe v konaní o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy musia byť účastníkmi
všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich nástupcovia, a to buď ako ţalobcovia alebo
ako ţalovaní. Preto odvolací súd v tejto časti výroku napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.
Ďalej uviedol, ţe naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit toho,
čoho sa ţalobcovia v konaní domáhajú a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným
určovacím petitom môţe dosiahnuť odstránenie právnej neistoty v danom právnom vzťahu.
Rozsudok vyhovujúci ţalobe o určenie, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení
záloţného práva platne nevzniklo, nemôţe byť spôsobilý zlepšiť právne postavenie ţalobcov,
neodstraňuje sa ich neistota v danom právnom vzťahu, keďţe rozsudok vyhovujúci takejto
ţalobe by nemohol byť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom správou
katastra v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Preto odvolací súd v tejto časti výroku
napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol.
Predmetom odvolania bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorým zamietol vzájomný
návrh ţalovaného. Ţalovaný počas celého konania neuviedol ţiadne rozhodujúce skutočnosti,
ktorými by existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení súdu zdôvodnil. Podľa
odvolacieho súdu na strane ţalovaného neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty,
ktorý by ohrozoval jeho právne postavenie. Preto v tejto časti výroku napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil.
Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania zmenil a rozhodol podľa § 224
ods. 2 a § 142 ods. 2 O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovej lehote dovolanie ţalobcovia.
Za vecne správny povaţovali len výrok, ktorým odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového
súdu o zamietnutí protinávrhu ţalovaného. Podľa názoru dovolateľov v konaní pred
odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p., boli porušené ich práva
na súdnu ochranu v rozpore s čl. 46 a čl. 48 Ústavy S. republiky a ustanovenia
§ 1, 3, 6 O. s. p. Prípustnosť dovolania odvodzovali aj podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Podľa
dovolateľov napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe
P. L., M., nemohol byť spôsobilým účastníkom zmluvy o zriadení záloţného práva, pretoţe
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nemôţe byť ani pasívne legitimovaným
účastníkom v konaní a ako taký túto zmluvu ani neuzavrel, čo nemoţno dôvodiť z jeho
podpisu na tlačive zmluvy. Ďalej uviedli, ţe im neustále hrozí draţba ich nehnuteľnosti, a to
aj za takých okolností, ţe dlţník záloţným právom zabezpečovanú sumu úveru zaplatil a len,
ak súd vyhovie určovacej ţalobe, ţe záloţné právo na základe záloţnej zmluvy zo dňa
23. 09. 1991 nevzniklo, môţu sa zbaviť stavu právnej neistoty. K platnému vzniku záloţného
práva k nehnuteľnosti podľa § 129d Hospodárskeho zákonníka mohlo dôjsť len na základe
uzavretej zmluvy, a nie na základe súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zriadením záloţného
práva, a to zápisom záloţného práva v evidencii nehnuteľností, podanom vlastníkom
nehnuteľnosti alebo organizáciou, ktorá má k zaloţenej veci právo hospodárenia, k čomu však
v danom prípade nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti a jeho
odôvodnenie k tomuto výroku nie je v súlade ani s ustanovením § 34 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Z prechodných ustanovení v § 78 ods. 1 katastrálneho
zákona nevyplýva, ţe by sa toto ustanovenie § 34 ods. 2 cit. zákona na ţalobcov vzťahovalo,
a ţe by správa katastra mala vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom.
Dovolatelia preto navrhujú napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe
súd potvrdzuje rozsudok prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch II. aţ VI., mení
výrok I. tak, ţe zmluva o zriadení záloţného práva je neplatná.
K podanému dovolaniu sa ţalovaný nevyjadril.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 01. 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
dovolanie ţalobcov podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a zistil, ţe nie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolatelia napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu,
t. j. v časti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, v časti výroku, ktorým
bol potvrdený, ako aj výrokovú časť o náhrade trov konania. Dovolanie podali z dôvodu, ţe
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Sú toho názoru, ţe postupom
súdu ako účastníkom konania im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O. s. p.).
Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku uviedol neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Občiansky súdny poriadok umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,
ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil len
čiastočne a ţalobu zamietol, a to v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, ţe záloţné
právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva nevzniklo. V tejto časti je dovolanie
prípustné s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O. s. p. a dovolacím dôvodom dovolateľov
je nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a otázky nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany
ţalobcov , ktorý vyţaduje § 80 písm. c/ O. s. p.
Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený
skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis,
neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím
dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ţalobcovia v 1/ a 2/ rade sa domáhali určenia neplatnosti záloţnej zmluvy zo dňa
23. 09. 1991, ako aj určenia, ţe záloţné právo na základe predmetnej zmluvy platne
nevzniklo. Prvostupňový súd ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu – záloţnej zmluvy
zamietol a odvolací súd v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil. V časti určenia, ţe
záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, zapísaných
na liste vlastníctva č. X. nevzniklo, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a ţalobu v tejto
časti zamietol s odôvodnením, ţe vyhovujúci rozsudok, nemôţe byť spôsobilý zlepšiť právne
postavenie ţalobcov, neodstraňuje sa ich neistota v danom právnom vzťahu, keďţe rozsudok
vyhovujúci takejto ţalobe by nemohol byť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto
právnym úkonom správou katastra v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti
určovacej ţaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu
na poţadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem ţalobcov. Právny záujem musí byť
podľa poţiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre ţalobcov to znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol
v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho
záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej ţaloby .
Podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je
úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.
Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli mimo pôsobenia správy katastra, na základe iných práv skutočností.
Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa
záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré
podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods.
1 tohto zákona), t. j. záznam má iba evidenčný charakter.
Správa katastra postupuje podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej draţby, vtedy správa katastra
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou; to platí aj vtedy,
ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. To znamená, ţe správa katastra opraví
zápis, len na základe určenia, ţe záloţná zmluva je neplatná, pričom súd o určenie neplatnosti
tohto právneho úkonu rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a odvolací súd v tejto časti potvrdil
rozsudok ako vecne správny a dovolanie v tejto časti nie je v zmysle § 238 O. s. p. prípustné,
a preto nie je predmetom preskúmania dovolacieho súdu.
Rozsudok súdu o určení, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţnej
zmluvy nevzniklo, z takéhoto konania by nebolo moţné zapísať do katastra nehnuteľností,
lebo tomu bráni úprava zakotvená v § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. V zmysle prechodných
a záverečných ustanovení (§ 78 ods. 1 tohto zákona) pre zmenu vyznačenia zápisu je potrebné
aplikovať zákonný postup v zmysle citovaného ustanovenia (§ 34 ods. 2 ). Naliehavý právny
záujem na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. v takomto prípade bude
chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia
ţaloba nemôţe obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu ţaloby.
Preto neobstojí právny dôvod dovolania v zmysle ust. § 241ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Taktieţ dovolací súd sa nestotoţnil s dovolateľmi, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p. ).
Iné vady, mimo vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., sú spôsobilým dovolacím
dôvodom iba za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi
takéto vady patri skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo
nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania
nepostupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, neţ súd prvého stupňa bez
toho, ţe by postupoval podľa ust. § 213 ods. 3 O. s. p. a opakoval dôkazy, na ktorých zaloţil
svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci
rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie
nenapravil.
Odvolací súd vychádzal z toho istého skutkového stavu ako súd prvého stupňa, ktorý
však nesprávne vyvodil danosť naliehavého záujmu na určení, ţe záloţné právo nevzniklo
a odstránenie právnej neistoty ţalobcov v danom právnom vzťahu.
Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám
uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p. a boli porušené ich práva na súdnu ochranu.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie zákonu odporujúci procesný postup
súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. O vadu v zmysle uvedeného ustanovenia ide pritom len vtedy, ak išlo
o procesný postup nesprávny, ktorý sa prejavil v priebehu konania. Názor dovolateľov, ţe
odvolací súd sa dopustil vady tejto povahy pre vyslovený právny názor o nedostatku
naliehavého právneho záujmu, nie je správny. Odvolací súd tým, ţe neskúmal vecnú stránku
ţalobného návrhu, keď rozsudkom ţalobu zamietol pre chýbajúci naliehavý právny záujem
na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., neporušil právo na súdnu ochranu
ţalobcov. Odvolací súd dodrţal zákonom predpísaný procesný postup pri vyhlasovaní
rozsudku podľa § 153 ods. 3 O. s. p. a v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. nebolo potrebné
nariaďovať pojednávanie a prejednať odvolanie v prítomnosti sporových strán.
Dovolací súd nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania,
taxatívne uvedené v ustanovení § 237 O. s. p.
Namietaná nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku (§ 167 ods. 1 O. s. p.), má však povahu
uznesenia, a preto je prípustnosť dovolania potrebné posudzovať podľa § 239 ods. 1 a 2
O. s. p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. však vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku
rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie ţalobcov 1/ a 2/
proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej zamietol podľa § 243b
ods. 1 O. s. p. a vo zvyšku dovolanie ako neprístupné odmietol podľa § 218 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. I O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov
v dovolacom konaní. Úspešnému ţalovanému ich náhradu nepriznal, keďţe mu trovy
v dovolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová