Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/18/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej,

v právnej veci ţalobcu: 1/ M. L., nar. X., bytom F. 2/ A. L., nar. X., bytom F., obaja

zastúpení JUDr. J. S., advokátom, I., proti ţalovanému: L. B., s. r. o., V., IČO: X.

zastúpenému JUDr. J. T., advokátom, Š., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o určenie,

že záložné právo nevzniklo a o návrhu žalovaného na určenie, že žalovaný je záložným

veriteľom titulom vydržania, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. ,

na dovolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-121 zo dňa 2. decembra 2009, takto

rozhodol:

Dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ v napadnutej zmeňujúcej časti výroku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 2. decembra 2009

z a m i e t a.

Vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. -78 zo dňa 26. 02. 2009 návrh

ţalobcov 1/ a 2/ na určenie, ţe zmluva o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam,

zapísaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom č. súp. X., postavený

2

na parcele č. X. pozemok parc. číslo X., zastavené plochy o výmere 551 m, uzavretá medzi

P. L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa 23. 09. 1991 a ţalobcami

na zabezpečenie úveru P. L. z úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12. 06. 1991 je neplatná,

zamietol.

Ďalej súd určil, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom č. súp. X.,

2

postavený na parcele č. X. pozemok parc. číslo X., zastavené plochy o výmere 551 m,

uzavretá medzi P. L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa 23. 09. 1991

a ţalobcami na zabezpečenie úveru P. L. z úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12. 06. 1991,

zapísané na LV č. X. pre k. ú. H. v prospech L. B. s.r.o., R., IČO: X. na nehnuteľnosti parc. č.

C. rodinný dom č. súp. X. pod č. z. 43/91 nevzniklo.

Súd vzájomný návrh ţalovaného na určenie, ţe ţalovaný je záloţným veriteľom

vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H. titulom vydrţania

zamietol.

Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy

konania pozostávajúce z náhrady trov za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie

konania a z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v sume 398,31 eur, trovy právneho

zastúpenia v sume 4 186,58 eur a zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného

súdu B. súdny poplatok z návrhu na začatie konania – protinávrhu vo výške 99,50 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti

záloţnej zmluvy z dôvodu, ţe táto zmluva nemá náleţitosti predpísané

Zb. - Hospodársky zákonník. Ďalej ţiadali určiť, ţe záloţné právo platne nevzniklo podľa

§ 129d Hospodárskeho zákonníka a aj preto, ţe ţiadosť o zápis záloţného práva nepodala

osoba v zmysle § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka. V priebehu konania podal ţalovaný

protinávrh, ktorým ţiadal o určenie, ţe ţalovaný je záloţným veriteľom vo vzťahu

k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X. pre k. ú. H. titulom vydrţania záloţného práva

k nehnuteľnostiam. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe účastníkmi zmluvy o zriadení

záloţného práva bol právny predchodca ţalovaného S. Š. S. – mestská pobočka Z., zastúpený

Ing. I. K. a P. L., M.. Konštatoval, ţe ţalobcovia neoznačili P. L. ako pasívne legitimovanú

osobu, ktorá uzavrela záloţnú zmluvu, pričom pre úspech ţalobného návrhu na určenie

neplatnosti zmluvy musia byť pasívne legitimovanými osobami všetci účastníci zmluvy,

pretoţe výrok rozsudku sa dotýka práv a povinností všetkých účastníkov zmluvy. Preto v tejto

časti ţalobu zamietol. Zmluvu o zriadení záloţného práva povaţoval prvostupňový súd za

neplatnú pre jej neurčitosť, keď predmet zálohu nebol identifikovaný údajmi z evidencie

nehnuteľností podľa vyhlášky č. z dôvodu, ţe pohľadávka, ktorú zabezpečuje,

nie je uvedená sumou, ale len odkazom na úverovú zmluvu s poukazom na § 129d ods. 2

Hospodárskeho zákonníka. Záloţnú zmluvu povaţoval za neplatnú aj z toho dôvodu, ţe v nej

uvedený ako vlastník P. L. vlastníkom nie je, pretoţe vlastníkmi sú ţalobcovia, ktorí len

okrajovo súhlasili so záloţným právom, ale nie ako účastníci zmluvy. Tento právny úkon je

v rozpore s § 129d ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého záloţné právo vzniká na

základe zmluvy alebo priamo zo zákona. Podľa § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka

zriadenie záloţného práva k nehnuteľnosti a jej zánik musí byť zapísané na ţiadosť vlastníka,

ktorým P. L. nebol. Naliehavý právny záujem je daný, pretoţe rozhodnutie súdu o tom, ţe

záloţné právo podľa záloţnej zmluvy zo dňa 23. 09. 2001 nevzniklo, odstráni právnu neistotu

medzi ţalobcami ako vlastníkmi nehnuteľností a ţalovaným a zabráni tak vzniku

nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane ţalobcov. Uviedol, ţe v súvislosti s § 88 ods. 1

rozhodnutie súdu bude podkladom pre opravu zápisu o existencii

záloţného práva na LV č. X.

Podaný protinávrh ţalovaného prvostupňový súd zamietol s poukazom na ustanovenia

, , , podľa ktorého nemoţno nadobudnúť

záloţné právo vydrţaním.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ).

Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd určil, ţe

záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným

na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom súpis č. X., postavený

2

na parcele č. X. pozemok parc. č. X., zastavené plochy o výmere 551 m, uzavretá medzi P.

L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa 23. 09. 1991 a ţalobcami na zabezpečenie

úveru P. L. z Úverovej zmluvy č. X. zo dňa 12. 06. 1991, zapísané na LV č. X. pre k. ú. H.

v prospech L. B., s. r. o., R., IČO: X. na nehnuteľnosti parc. č. C. rodinný dom súpis č. X. pod

č. z. 43/91 nevzniklo, zmenil tak, ţe návrh ţalobcov zamietol.

Odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov

konania zmenil tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V ostatných častiach napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a ţiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa,

dospel k záveru, ţe v konaní o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy musia byť účastníkmi

všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich nástupcovia, a to buď ako ţalobcovia alebo

ako ţalovaní. Preto odvolací súd v tejto časti výroku napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

Ďalej uviedol, ţe naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit toho,

čoho sa ţalobcovia v konaní domáhajú a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným

určovacím petitom môţe dosiahnuť odstránenie právnej neistoty v danom právnom vzťahu.

Rozsudok vyhovujúci ţalobe o určenie, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení

záloţného práva platne nevzniklo, nemôţe byť spôsobilý zlepšiť právne postavenie ţalobcov,

neodstraňuje sa ich neistota v danom právnom vzťahu, keďţe rozsudok vyhovujúci takejto

ţalobe by nemohol byť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom správou

katastra v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Preto odvolací súd v tejto časti výroku

napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol.

Predmetom odvolania bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorým zamietol vzájomný

návrh ţalovaného. Ţalovaný počas celého konania neuviedol ţiadne rozhodujúce skutočnosti,

ktorými by existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení súdu zdôvodnil. Podľa

odvolacieho súdu na strane ţalovaného neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty,

ktorý by ohrozoval jeho právne postavenie. Preto v tejto časti výroku napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.

Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania zmenil a rozhodol podľa § 224

ods. 2 a

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 2

Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovej lehote dovolanie ţalobcovia.

Za vecne správny povaţovali len výrok, ktorým odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového

súdu o zamietnutí protinávrhu ţalovaného. Podľa názoru dovolateľov v konaní pred

odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v , boli porušené ich práva

na súdnu ochranu v rozpore s a S. republiky a ustanovenia

, 3, 6 Prípustnosť dovolania odvodzovali aj podľa Podľa

dovolateľov napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe

P. L., M., nemohol byť spôsobilým účastníkom zmluvy o zriadení záloţného práva, pretoţe

nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nemôţe byť ani pasívne legitimovaným

účastníkom v konaní a ako taký túto zmluvu ani neuzavrel, čo nemoţno dôvodiť z jeho

podpisu na tlačive zmluvy. Ďalej uviedli, ţe im neustále hrozí draţba ich nehnuteľnosti, a to

aj za takých okolností, ţe dlţník záloţným právom zabezpečovanú sumu úveru zaplatil a len,

ak súd vyhovie určovacej ţalobe, ţe záloţné právo na základe záloţnej zmluvy zo dňa

23. 09. 1991 nevzniklo, môţu sa zbaviť stavu právnej neistoty. K platnému vzniku záloţného

práva k nehnuteľnosti podľa § 129d Hospodárskeho zákonníka mohlo dôjsť len na základe

uzavretej zmluvy, a nie na základe súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zriadením záloţného

práva, a to zápisom záloţného práva v evidencii nehnuteľností, podanom vlastníkom

nehnuteľnosti alebo organizáciou, ktorá má k zaloţenej veci právo hospodárenia, k čomu však

v danom prípade nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti a jeho

odôvodnenie k tomuto výroku nie je v súlade ani s ustanovením § 34 ods. 2 zákona č.

o katastri nehnuteľností. Z prechodných ustanovení v katastrálneho

zákona nevyplýva, ţe by sa toto ustanovenie § 34 ods. 2 cit. zákona na ţalobcov vzťahovalo,

a ţe by správa katastra mala vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom.

Dovolatelia preto navrhujú napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe

súd potvrdzuje rozsudok prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch II. aţ VI., mení

výrok I. tak, ţe zmluva o zriadení záloţného práva je neplatná.

K podanému dovolaniu sa ţalovaný nevyjadril.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 01. 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

dovolanie ţalobcov podľa a zistil, ţe nie je dôvodné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolatelia napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu,

t. j. v časti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, v časti výroku, ktorým

bol potvrdený, ako aj výrokovú časť o náhrade trov konania. Dovolanie podali z dôvodu, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Sú toho názoru, ţe postupom

súdu ako účastníkom konania im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku uviedol neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,

ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil len

čiastočne a ţalobu zamietol, a to v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, ţe záloţné

právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva nevzniklo. V tejto časti je dovolanie

prípustné s poukazom na ustanovenie a dovolacím dôvodom dovolateľov

je nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska ust.

o katastri nehnuteľností a otázky nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany

ţalobcov , ktorý vyţaduje

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis,

neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím

dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ţalobcovia v 1/ a 2/ rade sa domáhali určenia neplatnosti záloţnej zmluvy zo dňa

23. 09. 1991, ako aj určenia, ţe záloţné právo na základe predmetnej zmluvy platne

nevzniklo. Prvostupňový súd ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu – záloţnej zmluvy

zamietol a odvolací súd v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil. V časti určenia, ţe

záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, zapísaných

na liste vlastníctva č. X. nevzniklo, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a ţalobu v tejto

časti zamietol s odôvodnením, ţe vyhovujúci rozsudok, nemôţe byť spôsobilý zlepšiť právne

postavenie ţalobcov, neodstraňuje sa ich neistota v danom právnom vzťahu, keďţe rozsudok

vyhovujúci takejto ţalobe by nemohol byť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto

právnym úkonom správou katastra v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej ţaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu

na poţadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem ţalobcov. Právny záujem musí byť

podľa poţiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho

záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre ţalobcov to znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol

v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho

záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej ţaloby .

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je

úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.

Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli,

zmenili sa alebo zanikli mimo pôsobenia správy katastra, na základe iných práv skutočností.

Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa

záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré

podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods.

1 tohto zákona), t. j. záznam má iba evidenčný charakter.

Správa katastra postupuje podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol

o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej draţby, vtedy správa katastra

vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou; to platí aj vtedy,

ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu

záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. To znamená, ţe správa katastra opraví

zápis, len na základe určenia, ţe záloţná zmluva je neplatná, pričom súd o určenie neplatnosti

tohto právneho úkonu rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a odvolací súd v tejto časti potvrdil

rozsudok ako vecne správny a dovolanie v tejto časti nie je v zmysle prípustné,

a preto nie je predmetom preskúmania dovolacieho súdu.

Rozsudok súdu o určení, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţnej

zmluvy nevzniklo, z takéhoto konania by nebolo moţné zapísať do katastra nehnuteľností,

lebo tomu bráni úprava zakotvená v § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. V zmysle prechodných

a záverečných ustanovení (§ 78 ods. 1 tohto zákona) pre zmenu vyznačenia zápisu je potrebné

aplikovať zákonný postup v zmysle citovaného ustanovenia (§ 34 ods. 2 ). Naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení v zmysle v takomto prípade bude

chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia

ţaloba nemôţe obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu ţaloby.

Preto neobstojí právny dôvod dovolania v zmysle ust. s. 2 písm. c/

Taktieţ dovolací súd sa nestotoţnil s dovolateľmi, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

).

Iné vady, mimo vád uvedených v ust. , sú spôsobilým dovolacím

dôvodom iba za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi

takéto vady patri skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo

nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s ustanoveniami , ţe odvolací súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, neţ súd prvého stupňa bez

toho, ţe by postupoval podľa ust. a opakoval dôkazy, na ktorých zaloţil

svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci

rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie

nenapravil.

Odvolací súd vychádzal z toho istého skutkového stavu ako súd prvého stupňa, ktorý

však nesprávne vyvodil danosť naliehavého záujmu na určení, ţe záloţné právo nevzniklo

a odstránenie právnej neistoty ţalobcov v danom právnom vzťahu.

Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám

uvedeným v a boli porušené ich práva na súdnu ochranu.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie zákonu odporujúci procesný postup

súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. O vadu v zmysle uvedeného ustanovenia ide pritom len vtedy, ak išlo

o procesný postup nesprávny, ktorý sa prejavil v priebehu konania. Názor dovolateľov, ţe

odvolací súd sa dopustil vady tejto povahy pre vyslovený právny názor o nedostatku

naliehavého právneho záujmu, nie je správny. Odvolací súd tým, ţe neskúmal vecnú stránku

ţalobného návrhu, keď rozsudkom ţalobu zamietol pre chýbajúci naliehavý právny záujem

na poţadovanom určení v zmysle , neporušil právo na súdnu ochranu

ţalobcov. Odvolací súd dodrţal zákonom predpísaný procesný postup pri vyhlasovaní

rozsudku podľa a v zmysle nebolo potrebné

nariaďovať pojednávanie a prejednať odvolanie v prítomnosti sporových strán.

Dovolací súd nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania,

taxatívne uvedené v ustanovení

Namietaná nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku ( ), má však povahu

uznesenia, a preto je prípustnosť dovolania potrebné posudzovať podľa § 239 ods. 1 a 2

Ustanovenie však vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie ţalobcov 1/ a 2/

proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej zamietol podľa § 243b

ods. 1 a vo zvyšku dovolanie ako neprístupné odmietol podľa

v spojení s ust.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. a ods. I , a to podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešnému ţalovanému ich náhradu nepriznal, keďţe mu trovy

v dovolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová