Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/112/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, zastúpení advokátkou: JUDr. Renáta Fardousová, Hlavná 6, Šaľa, proti odporcovi: Credit Clearing Center, a.s., Farská 1338/42, Nitra, IČO: 35 839 651, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ing. Ľubomír Navračič, PhD., Bratislava, Miletičova 21, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva a odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -228 zo dňa 19. decembra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Nariaďuje súdu prvého stupňa opraviť záhlavie napadnutého rozsudku v časti zastúpenia odporcu advokátom.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh o určenie, že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta, zapísané na LV č. XXX, k. ú. G., a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku registra „C“, na parc. č. 101/3, druh pozemku - zast. plochy a nádvoria vo výmere 556 m2, pozemok registra „C“, parc. č. 101/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2, pozemok registra „C“, parc. č. 101/5, druh pozemku - záhrady vo výmere 624 m2, nie sú predmetom záložného práva, zapísaného v časti „C:ŤARCHY“ na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. G., ako „SŠSP v Galante - Záložné právo č. úver. zmluvy 639959-5 podľa V 842/93 z 11.8.1993 v.z. 86/93.“, zamietol. Ďalej súd zamietol aj návrh na určenie, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva na týchto nehnuteľnostiach a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , ods., , , , , , , , , , , , , vecne odôvodnil tým, že súd je názoru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva, zapísaného v časti „ C:ŤARCHY“ na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. G., ako „ SŠSP v Galante - Záložné právo č. úver. zmluvy 639959-5 podľa V 842/93 z 11.8.1993 v.z.

86/93“. Rozsudok, ktorým by súd vyhovel návrhu navrhovateľov nemôže byť spôsobilý zlepšiť právne postavenie navrhovateľov, neodstraňuje sa ich neistota v danom právnom vzťahu, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe nemôže byť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom správou katastra v zmysle ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 28. septembra 2011 podľa ktorého správa katastra opraví zápis len na základe určenia, že záložná zmluva je neplatná a výrok navrhovateľov 1/ a 2/, že určité nehnuteľnosti sú alebo nie sú predmetom záložného práva, nie sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Takýto určovací výrok v rozhodnutí nič nevyrieši, kataster nehnuteľností zmenu (výmaz záložného práva) na základe tohto výroku nevyznačí, postavenie navrhovateľov sa nezmení a uvedené neodstráni ich neisté postavenie. Súd je toho názoru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem a preto súd návrh zamietol. Pokiaľ by aj súd bol toho názoru, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem, návrh i tak by nebol dôvodný. Súd poukázal na konanie pred Okresným súdom v Šali rozsudkom pod č.k. -66 zo dňa 30.05.2002 súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 2/639559-5 zo dňa 03.05.1993, uzatvorená medzi Slovenskou štátnou sporiteľnou v Bratislave, pobočka v Galante a navrhovateľmi ohľadne zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam je neplatná. Aj v tejto veci navrhovatelia odvodzujú neplatnosť záložnej zmluvy od toho, že subjekt označený v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.05.1993 ako Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave, pobočka Galanta, zastúpená p. E. J. v danom čase na území SR nepôsobil, nemal právnu subjektivitu a nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti a s tým súvisiacu spôsobilosť na právne úkony. V tejto otázke sa súd stotožňuje so záverom v rozhodnutí Okresného súdu Šaľa č.k. -66 zo dňa 30.05.2002. Toto označenie obsahuje úplné znenie obchodného mena zmluvnej strany a miesto jej sídla, takýto spôsob označenia umožňuje bez akýchkoľvek pochybností zistiť, kto je záložným veriteľom, ktorej organizačnej zložky sa vec týka. Z tohto bližšieho označenia okrem iného vyplýva, že riaditeľ pobočky mohol na základe plnej moci v mene Slovenskej štátnej sporiteľne uzatvárať a podpisovať všetky zmluvy týkajúce sa činnosti splnomocniteľa. Súd bol toho názoru, že samotná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nie je neplatná.

Navrhovatelia sa druhým petitom domáhali určenia, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, keď podľa navrhovateľov nejde o určovací návrh v zmysle ust. , z dôvodu, že sa domáhajú určenia inej právnej skutočnosti, súd je iného názoru. Súd sa nestotožňuje ani s názorom odporcu o tom, že ide o žalobu na plnenie, pretože pokiaľ by išlo o žalobu v zmysle , petit žaloby by musel zodpovedať príslušnému spôsobu vykonávania exekúcie ( a nasl. EP), čo však v danom prípade nie je. Zo samotného petitu žaloby je však možné usúdiť, že ide o žalobu v zmysle ust. , navrhovatelia sa svojím výrokom domáhajú určenia, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva teda, že nemá právo viesť výkon záložného práva. Z uvedeného nie je možné uvedený petit vyložiť inak ako žalobu v zmysle ust. (aby súd určil či odporca má resp. nemá právo..) a teda s tým je spojené aj preukázanie naliehavého právneho záujmu. Navrhovatelia v tomto prípade naliehavý právny záujem ani neodôvodnili (dôvodiac, že nejde o žalobu v zmysle ust. ), rovnako ako pri prvom petite žaloby, ani v tomto prípade nemajú na takomto určení naliehavý právny záujem. Takýto určovací výrok neodstráni ani otázku spornosti a ani právnu neistotu na strane navrhovateľov. Keďže navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na tomto určení, súd návrh aj v tejto časti žaloby zamietol. S podaním návrhu vzniká v zmysle ust. 5 ods. 1 aj poplatková povinnosť. Súd pripustil uznesením zo dňa 22. júna 2012 rozšírenie žaloby o ďalší petit a tým vznikla navrhovateľom poplatková povinnosť, keďže ide o petit žaloby, kde sa nedá predmet konania oceniť peniazmi, v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku 99,50 eur. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ a domáhali sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodili tým, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva, ktorý návrh vecne odôvodnili tým, že zmluvu o zriadení záložného práva uzavrel na strane záložného veriteľa subjekt bez právnej subjektivity, ktorá skutočnosť spôsobuje podľa absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ak je zmluva o zriadení záložného práva nulitná, tak nehnuteľnosti v nej špecifikované sa na jej základe nikdy nestali zálohom, teda predmetom záložného práva, nie sú zaťažené záložným právom, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľnosti práve na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa odvolateľov pokiaľ sa účastník

domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom alebo sa domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva, čo možno považovať za identický nárok, tak na takomto určení je vždy daný naliehavý právny záujem, pokiaľ stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti je iný a to z dôvodu, že rozhodnutím súdu sa definitívne vyrieši spornosť takéhoto zápisu a neistota v právnom postavení účastníka konania. Bez takéhoto určenia by v dôsledku zásady materiálnej publicity platil právny stav tak ako je zapísaný v katastri nehnuteľnosti a to napriek tomu, že zápis bol vykonaný v rozpore so skutočným hmotnoprávnym stavom a právne postavenie účastníka by sa stalo neisté. Právny názor vyslovený súdom, že právne spôsobilými na zápis do katastra sú len rozhodnutia súdov o určení neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona (opierajúc sa o rozhodnutie NS SR sp. zn. ) nemožno považovať za správny. K rozporu medzi skutočným a zapísaným stavom totiž nemusí dochádzať len z dôvodov neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby, ale aj dôsledkom mnohých ďalších právnych skutočností napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy atď. Odvolatelia poukázali na skutočnosť kedy bol § 34 ods. 2 katastrálneho zákona vnesený do zákona. Podľa názoru odvolateľov § 34 ods. 2 katastrálneho zákona vôbec nehovorí o tom, že len rozsudok o neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby je verejnou listinou spôsobilou na zápis ako sa domnieva prvostupňový súd, ale predmetné ustanovenie rieši len prípady záväznosti súdnych rozhodnutí medzi osobami A a B na právo zapísané v katastri v prospech osoby C, čo však v posudzovanom prípade nie je. Na tomto názore navrhovateľov nič nemení ani skutočnosť, že iný názor zastáva jeden senát Najvyššieho súdu SR, pričom rozhodnutie sp. zn. nie je judikátom. Zároveň navrhovatelia žiadali, aby súd pre prípad, že nevyhovie primárnemu petitu určil, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a tento svoj návrh odôvodnili tým, že v dôsledku nevykonania záložného práva v zákonom ustanovenej lehote došlo k jeho premlčaniu, nakoľko záložné právo tak ako všetky vecné práva podlieha premlčaniu. Právnym dôsledkom premlčania je súdna nevynútiteľnosť a predpokladom ochrany je vznesenie námietky premlčania podľa druhá veta , pričom žiaden právny predpis neupravuje, že námietku premlčania môže dlžník vzniesť len keď je v procesnom postavení odporcu. Pokiaľ teda navrhovatelia svojim rozšíreným návrhom námietku premlčania vzniesli, súd nemôže premlčanému právu priznať súdnu ochranu. Prvostupňový súd podľa odvolateľov dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keď petit, ktorým sa navrhovatelia dovolávali ochrany pred výkonom premlčaného práva posúdil ako určovaciu žalobu podľa Súd svoj názor odôvodnil tým, že ak sa navrhovatelia domáhali určenia, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva, domáhali sa vlastne určenia, že odporca nemá právo viesť výkon záložného práva, teda určenia, že tu právo nie je podľa Táto argumentácia však podľa odvolateľov nemôže obstáť a to nielen preto, že takmer každý petit je možno preformulovať, ale najmä preto, že je popretím samej podstaty toho čoho sa navrhovatelia domáhali. Navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali ochrany pred výkonom premlčaného práva a práve pre prípad, že záložné právo ako také platne vzniklo a naďalej existuje, teda nedomáhali sa určenia, že právo neexistuje. Právo viesť výkon záložného práva tak ako ho dovodil prvostupňový súd nie je samostatným právom, ale je len obsahovou zložkou záložného práva, nemôže byť samostatne predmetom právnych vzťahov a preto ani objektom určovacej žaloby. Odvolatelia zopakovali, že rozšíreným návrhom sa nedomáhali ani sa nemohli domáhať určenia, či tu je alebo nie je právo, súd nesprávne tento návrh subsumoval pod a nesprávne dovodil potrebu preukazovania naliehavého právneho záujmu práve a pre jeho nepreukázanie bez rozhodovania v merite návrh zamietol, čím navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,90 eur. K návrhu na určenie, že nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva z dôvodu neplatnosti právneho úkonu zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.05.1993 sa už odporca vyjadril svojim podaním zo dňa 23.05.2012. Poukázal na to, že v konaní o vyslovení neplatnosti právneho úkonu, ktoré bolo vedené pod spis. zn. bol vykonaný výsluch p. E. J., ktorý ako riaditeľ pobočky Galanta bol na základe splnomocnenia zo dňa 11.01.1991 splnomocnený uzatvárať a podpisovať všetky zmluvy a dokumenty týkajúce sa činnosti splnomocniteľa - Slovenská štátna sporiteľňa so sídlom Bratislava. K vyjadreniu navrhovateľov, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem vzhľadom na to, že stav v katastri nehnuteľnosti je iný ako skutočnosť, že podľa ich názoru nie sú nehnuteľnosti predmetom záložného práva, považuje odporca za irelevantné tvrdenie. Podľa odporcu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a rozsudok súdu

o určení, že záložné právo nevzniklo alebo, že nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva nie je spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľnosti. Navyše navrhovatelia si protirečia, nakoľko tvrdia, že primárnym dôvodom na požadované rozhodnutie je neplatnosť záložnej zmluvy. K námietke premlčania odporca uvádza, že súhlasí s názorom konajúceho súdu a poznamenáva, že námietka premlčania je prostriedkom obrany účastníka v konaní a premlčanie nároku v prejedávanej veci sa nestalo. Zároveň uviedol, že navrhovatelia žiadajú, aby súd rozhodol nad rámec zákona, nakoľko žiadajú kumulovanie petitu určovacieho a petitu na plnenie, čo prípustné nie je. Návrh, aby sa odporca zdržal výkonu záložného práva je podľa návrhom, ktorým sa má rozhodnúť o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Ide teda o návrh na plnenie a odporca sa má zdržať určitého konania a nie o návrh na určenie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom.

Odvolacím dôvodom je, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa citovaného návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie

súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu ( v spojení s ).

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. , publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Podľa o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len „“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. K tomuto ustanoveniu je uvedená poznámka pod čiarou 10ea) o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení skorších predpisov v znení a poznámka 10eb) , .

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že správa katastra opraví zápis (teda vyznačí stav pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou) len na základe určenia o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žiadané určenie, že nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, lebo tomu bráni právna úprava v katastrálneho zákona. Preto bol správny záver prvostupňového súdu o tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa v takomto prípade absentuje a

tento nedostatok predstavuje základný dôvod pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. K odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľov alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práv môže nemôže viesť určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú predmetom záložného práva.

Odvolatelia argumentovali, že k rozporu medzi skutočným a zapísaným stavom v katastri nehnuteľností totiž nemusí dochádzať len z dôvodu neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, ale aj v dôsledku mnohých ďalších právnych skutočností napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke právo v katastri ako aj v dôsledku zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nehnuteľnosti a podobne a vyslovili názor, že v prípade odstúpenia od zavkladovanej zmluvy správa katastra nemôže vykonávať zápis len na základe odstúpenia od súkromnej listiny, ale podkladom zápisu je až rozhodnutie súdu o určenie vlastníckeho práva. S týmto názorom odvolací súd v odvolaní súhlasí, avšak týka sa inej otázky ako je predmetom tohto konania.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na tú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá sa zaoberá situáciou, že aj v prípade existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, námietka odvolateľov o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, bola nedôvodnou, ako správne uzavrel prvostupňový súd.

Ďalší odvolací argument sa týkal v poradí druhého petitu, ktorým sa navrhovatelia domáhali, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva nehnuteľnosti, keď podľa navrhovateľov nejde o určovací návrh podľa , pretože sa domáhajú určenia inej právnej skutočnosti, súd bol však iného názoru a nestotožnil sa ani sa s tým, že ide o žalobu na plnenie. Súd uzavrel, že navrhovaný určovací výrok neodstráni otázku spornosti ani právnu neistotu na strane navrhovateľov, teda navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení. Uvedená argumentácia podľa odvolateľov však nemôže obstáť, pretože súd neprípustne preformuloval petit, ale najmä preto, že je popretím samej podstaty toho, čoho sa navrhovatelia svojim návrhom domáhajú a to ochrany pred výkonom premlčaného práva.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia uplatnili rozšírenie návrhu o určenie, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a uviedli, že sa domáhajú určenia, že je tu iná právna skutočnosť a to premlčanie, ktorá odporcovi bráni vo výkone záložného práva, nakoľko právo je možné vykonať iba v rámci premlčacej lehoty.

Navrhovatelia dôvodili, že ide o určenie tzv. inej právnej skutočnosti. Odvolací súd poukazuje, že žaloba na určenie tzv. inej právnej skutočnosti vychádza z toho, že obsahuje demonštratívny výpočet druhov návrhov na začatie konania, z ktoreho možno vyvodiť existenciu iných druhov žalôb v zákone výslovne neupravených, sú to typické prípady určenia existencie či neexistencie inej právnej skutočnosti. Žaloba na určenie inej právnej skutočnosti má byť iná žaloba ako je upravená v , a Pokiaľ prvostupňový súd uzavrel, že v danom prípade nejde o žalobu na plnenie, tak odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje, pretože navrhovatelia nežiadali deklarovať, že povinnosť odporcu vo sfére hmotného práva existuje resp. neexistuje. Prípady určenia existencie či neexistencie právnej skutočnosti sú v teórii práva sporné, pretože sa možno stretnúť s dvoma názormi. Podľa prvého názoru možnosť je daná výlučne v prípadoch, ak je prezumovaná konkrétnym zákonným ustanovením napr. možnosť určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa osobitného zákona či určenie času plnenia ponechaného na vôli dlžníka a v takýchto prípadoch nie je nutné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože tento je predpokladaný zo zákona. Druhá skupina je daná všeobecnou povahou veci. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ navrhovatelia žiadali určiť, že odporca nie je oprávnený viesť výkon záložného práva, nejde podľa vyššie uvedeného zdôvodnenia o prípad určenia neexistencie inej právnej skutočnosti, ale ide o žalobu určovaciu podľa tak ako odôvodnil prvostupňový súd, na určení ktorej navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem.

So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa

Zároveň odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa v zmysle za podmienok podľa opravu napadnutého rozhodnutia, pretože v záhlaví napadnutého rozsudku absentuje uvedenie zastúpenia odporcu jeho právnym zástupcom.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa , pretože odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa .

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.