Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Cb/100/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcov: 1. V. R., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, S., 2. P. R., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, S., zastúpení JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, Košice proti žalovaným: 1. LM Business s.r.o., so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 674 494, 2. W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. X, A. o určenie zániku zabezpečenej pohľadávky splnením o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a o určenie, že záložné právo nevzniklo, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že pohľadávka odporcu LM Business, s.r.o., Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 674 494 voči dlžníkovi W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Q. S. č. X, A., ktorý podnikal pod obchodným menom Pavol Lilko - LILKO TOUR so sídlom Merovce 294, 962 71 Dudince, IČO: 10 925 627 podľa Úverovej zmluvy č. 2153498-419 34008-7 zo dňa 12.6.1991 uzavretej medzi dlžníkom W. R. a Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave - mestská pobočka Zvolen v rozsahu zabezpečovanom Záložnou zmluvou zo dňa 23.9.1991 uzavretou medzi W. R. a Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave - mestská pobočka Zvolen a V. R. a P. R. ako navrhovateľmi z a n i k l a j e j s p l n e n í m .

II. Súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX vedeného Správou katastra A. pre k.ú. S., obec S., okres A. ako dom č.súp. XXX, postavený na parcele č. XXXX a pozemok parcela č. XXXX zastavané plochy o výmere 551 m2 uzavretá medzi W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX F., teraz bytom Ul. Q. S. č. X, XXX XX A. a Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave - mestská pobočka Zvolen zo dňa 23.9.1991 a navrhovateľmi na zabezpečenie úveru W. R. z Úverovej zmluvy č. 2153498-419 34008-7 zo dňa 12.6.1991 j e n e p l a t n á .

III. Súd návrh navrhovateľov na určenie, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. S., obec S., okres A. ako dom č.súp. XXX, postavený na parcele č. XXXX a pozemok parcela č. XXXX zastavané plochy o výmere 551 m2 uzavretej medzi W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX F., teraz bytom Ul. Q. S. č. X, XXX XX A. a Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave - mestská pobočka Zvolen zo dňa 23.9.1991 a navrhovateľmi na zabezpečenie úveru W. R. z Úverovej zmluvy č. 2153498-419 34008-7 zo dňa 12.6.1991 zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. S. v prospech LM Business, s.r.o., Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 674 494 na nehnuteľnosti parcela CKN č. XXXX a rodinný dom č.súp. XXX pod ČZ XXXX nevzniklo z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.5.2008 domáhali sa žalobcovia voči žalovanému LM Business, s.r.o., Bratislava vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalovaného LM Businnes, s.r.o. voči dlžníkovi W. R. - LILKO TOUR, so sídlom Merovce 394, Dudince podľa Úverovej zmluvy č. 2153498-419 34008-7 zo dňa 12.6.1991, ktorú uzavreli W. R. a právny predchodca Slovenskej sporiteľne Slovenská štátna sporiteľňa Bratislava - mestská pobočka Zvolen v rozsahu zabezpečovanom Záložnou zmluvou zo dňa 23.9.1991, ktorú uzavreli W. R. a Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave zanikla splnením. Žalobcovia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1/1, ktoré sa nachádzajú v k.ú. S. a sú vedené na LV Správy katastra A. č. XXX ako dom súp.č. XXX, ktorý je postavený na KN parcele č. XXXX na žalobcov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalobcovia obdržali oznámenie o začatí výkonu záložného práva od dražobníka Nová nitrianska realitná spoločnosť, s.r.o., Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 36 546 003, ktorý im oznámil, že na základe návrhu a poverenia na vykonanie dražby, ktoré im udelil žalovaný LM Businnes, s.r.o., Bratislava ako záložný veriteľ, pristúpili k výkonu záložného práva, a to predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov na verejnej dražbe podľa o dobrovoľných dražbách. Poukázali vo svojom návrhu na Uznesenie Okresného súdu v Brezne -28 zo dňa 11.4.2008, v ktorom súd vyhovel návrhu žalobcov na vydanie predbežného opatrenia a zakázal žalovanému nakladať s právami záložného veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX vedený Správou katastra A. pre k.ú. S. ako pozemok KN parcela č. XXXX o výmere 551 m2 a dom súp.č. XXX postavený na KN parcele č. XXXX, a to začať a uskutočniť výkon záložného práva alebo odpredať záloh, a to priamo alebo prostredníctvom tretích osôb až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobcovia uviedli, že dôvodom dražby, ktorú chcela zrealizovať Nová nitrianska realitná spoločnosť, s.r.o., o ktorom sa dozvedeli v oznámení od Novej nitrianskej realitnej spoločnosti, s.r.o., bolo uspokojenie pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi W. R., V. XXX, XXX XX F., ktorá mala vzniknúť z nesplateného úveru poskytnutého dlžníkovi W. R. na základe Úverovej zmluvy zo dňa 12.6.1991 Slovenskou štátnou sporiteľňou. Žalobcovia ďalej uviedli, že pohľadávku nadobudol žalovaný postúpením pohľadávky, a to tak, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku z nesplateného úveru voči W. R. Slovenskej konsolidačnej, a.s., ktorá ju následne postúpila spoločnosti GENARO INVESTMENT LIMITED so sídlom na Cypre, ktorá bola zastúpená spoločnosťou General Factoring, a.s. a táto postúpila pohľadávku ďalej žalovanému. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi W. R. ako dlžníkom Slovenskej sporiteľne a Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave - mestská pobočka Zvolen a výška čerpaného úveru nebola žalobcom známa, pretože podpísali len spodnú časť listiny označenej ako "Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam" datovanú dňa 23.9.1991. Podľa tvrdenia žalobcov im dlžník W. R. oznámil, že pohľadávku Slovenskej štátnej sporiteľne z časti v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa záložnej zmluvy zo dňa 23.9.1991 uhradil, a to na základe rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 7.8.2007 v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu W. R., V. XXX, F., IČO: 10 925 627, v rámci ktorého bolo Slovenskej štátnej sporiteľni uhradených 556 977,15 Sk. Ďalej žalobcovia uviedli, že dlžník W. R. splatil na svoj dlh voči Slovenskej štátnej sporiteľni ďalšiu sumu, a to 250 000,-- Sk dňa 1.3.2004 a 56 111,-- Sk dňa 13.5.2004. Podľa ich názoru, zmluva o zriadení záložného práva nemá všetky náležitosti predpísané Hospodárskym v znení neskorších predpisov, ktorého ustanovenia sú v tejto listine uvedené, pretože ako účastníci zriaďujúci záložné právo sú označení Slovenská štátna sporiteľňa - mestská pobočka Zvolen a dlžník W. R., ktorý však nebol vlastníkom v zmluve uvedených nehnuteľností a sami navrhovatelia nie sú v zmluve označení ako účastníci záložnej zmluvy na strane záložcu, pričom zmluvné prejavy o zriadení záložného práva a o označení nehnuteľností sú v zmluve uvedené ako zmluvné prejavy Slovenskej štátnej sporiteľne - mestská pobočka Zvolen a dlžníka W. R. a nie ako zmluvné prejavy navrhovateľov, s ktorými zákon spája účinky právneho úkonu.

Podľa ust. Hospodárskeho záložné právo zaniká, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo ak záložný dlžník zloží veriteľovi cenu založenej veci, ak je nižšia ako pohľadávka. Ak záložné právo zanikne je veriteľ povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie zániku zapísaného záložného práva.

Zo skutkového sa právneho stavu je teda, podľa žalobcov, zrejmé, že žalovaný 1/ vychádzal pri realizácii záložného práva z neplatného právneho úkonu, a to záložnej zmluvy, a jednak, podľa názoru žalobcov,

pohľadávka vo výške 540 000,-- Sk zabezpečená záložným právom zanikla jej splnením veriteľovi zo strany dlžníka. Teda podľa názoru žalobcov, aj keď žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, pristúpil k nemu neoprávnene. Plnením dlžníka W. R. pôvodnému veriteľovi zanikla zabezpečená pohľadávka vo výške 540 000,-- Sk aj s prípadným príslušenstvom a zaniklo aj záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.9.1991, pravdaže, pokiaľ by bola táto zmluva uzavretá platne.

Podľa žalobcov, títo potrebujú akútne vyriešiť stav, aby nedošlo k dražbe ich nehnuteľností, čím by došlo aj k vzniku nárokov ostatných záložných veriteľov uvedených na LV č. XXX na predčasné splatenie nimi poskytnutých úverov a žalobcovia by sa ocitli v nezvratnej ťažko napraviteľnej životnej situácii. Žalobcovia poukazovali na naliehavý právny záujem, ktorý podľa je daný z dôvodu, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovaným, ktorý postupuje v rozpore so zákonom a hrozí im, že budú zbavení možnosti užívania vyššie uvedených nehnuteľností, čím utrpia nenapraviteľnú značnú majetkovú ujmu, a tento stav nemožno iným právnym prostriedkov odstrániť. Podľa ich názoru táto určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, či eleminovanie neistoty žalobcov v právnom vzťahu, pretože k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak len prostredníctvom určovacej žaloby. Len určovacou žalobou možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi alebo žalobcami a tretími osobami.

K návrhu žalobcov sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.9.1991 bola uzatvorená podľa ust. § 129c a nasl. Hospodárskeho zákonníka.

Podľa ust. § 129d Zákona č. 109/1963 Zb. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy záložné právo vzniká priamo zo zákona alebo na základe zmluvy, v ktorej musí byť určený predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Trvanie záložného práva možno v zmluve obmedziť len na určitú dobu. Záložným právom možno zabezpečiť aj budúci alebo podmienený záväzok.

V zmysle § 129d ods. 3 Hospodárskeho zákonníka záložné právo vzniká pri nehnuteľnostiach zápisom záložného práva v evidencii nehnuteľností.

V zmysle § 129e Hospodárskeho zákonníka bola upravená aj situácia, ak niekto založí cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo organizácie, ktorej prislúcha k veci iné právo nezlučiteľné so záložným právom, a to tak, že záložné právo vznikne len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. Pri pochybnostiach platí, že záložný veriteľ jednal dobromyseľne.

Podľa tvrdenia žalovaného zo žalobného návrhu nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenia Hospodárskeho zákonníka podľa žalobcov boli v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva porušené.

Pokiaľ ide o výšku zabezpečovanej pohľadávky podľa žalovaného je pravdivé tvrdenie žalobcov, že záložná zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie záväzku dlžníka W. R. vo výške 540 000,-- Sk. Záložný veriteľ nikdy netvrdil opak, ani sa zo zálohu nedomáhal uspokojenia vo väčšom rozsahu. V tejto súvislosti však uvádza, že v zmysle má záložný veriteľ voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Rovnaké oprávnenie mu vyplývalo zo zmluvy i z ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Záložné právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.9.1991 za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 12.6.1991, ktorou bol dlžníkovi W. R. poskytnutý úver Slovenskou štátnou sporiteľňou, pričom pohľadávka žalovaného z tohto úveru v roku 2001, t.j. v čase pred žalobcami uvádzanými úhradami, už mala výšku 3 180 000,-- Sk na istine, 2 461 618,30 Sk na riadnych úrokoch 2 331 386,10 Sk, na úrokoch z omeškania, suma 500,-- Eur predstavovala náklady a 1 870,-- Sk poplatky. Podľa názoru žalovaného v zmysle ust. , ktorý je potrebné aplikovať na túto situáciu, pri plnení peňažného záväzku započítava sa najskôr uhradená suma na úroky a potom na istinu. Aj po zohľadnení úhrady z rozvrhu výťažku konkurzného konania v sume 559 977,15 Sk a súm 56 111,-- Sk a 250 000,-- Sk pohľadávka žalovaného zo zabezpečeného úveru, ktorá nebola riadne a včas splnená, by s príslušenstvom naďalej

činila minimálne sumu 7 109 268,25 Sk, pričom istina by nebola uhradená ani len čiastočne. Podľa žalovaného skutočnosť, že záloh zabezpečoval pohľadávku záložného veriteľa len do výšky 540 000,-- Sk je potrebné posudzovať v zmysle rozsahu zabezpečenia. Uvedenie výšky, v akom rozsahu záloh zabezpečuje pohľadávku veriteľa len určuje do akej výšky môže veriteľ zo zálohu uspokojiť svoju pohľadávku a má význam práve v prípade predaja zálohu a rozdeľovania výťažku. Podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade nie je možné vykladať túto skutočnosť tak, že záloh zabezpečuje len pohľadávku do výšky 540 000,-- Sk a že ak z celkovej pohľadávky bolo uhradené viac ako 540 000,-- Sk zabezpečenie zaniklo z titulu, že pohľadávka bola v tejto výške uhradená. Podľa názoru žalobcu takéto tvrdenie nemá oporu ani v Hospodárskom zákonníku. K tomu, aby zaniklo záložné právo je potrebný zánik zabezpečenej pohľadávky v celku a nie len jej časti, resp. opačne povedané pokiaľ existuje zabezpečená pohľadávka čo i len v časti, existuje popri nej aj záložné právo.

Podľa § 129h Hospodárskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo ak záložný dlžník zloží veriteľovi cenu založenej veci a je nižšia ako pohľadávka, a takisto, ak zanikne záloh, ak sa oprávnený vzdá záložného práva alebo ak uplynie čas, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Keďže ani jedna z uvedených skutočností nenastala, a to rovnako ani vo vzťahu k ustanoveniu záložné právo nezaniklo a záloh naďalej zabezpečuje pohľadávku žalovaného, aj keď len v rozsahu 540 000,-- Sk.

Okrem uvedených skutočností žalovaný ďalej namietal aj preukázanie naliehavosti právneho záujmu zo strany žalobcov, pretože žalobcovia odvtedy, ako bolo zriadené záložné právo až do momentu oznámenia o začatí výkonu záložného práva boli nečinní, o existencii záložného práva vedeli, resp. mohli vedieť minimálne od roku 1991, keď podpisovali súhlas so zriadením záložného práva, ako aj kedykoľvek následne potom podľa výpisu z listu vlastníctva. Minimálne museli, podľa názoru žalobcu, byť si vedomí možnosti výkonu záložného práva.

Okrem konania, v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia výroku, v ktorom by súd určil, že pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla splnením, žalobcovia sa v konaní pred Okresným súdom v Brezne č. domáhali aj určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia, že záložné právo podľa záložnej zmluvy nevzniklo a v súvislosti s výsledkom tohto konania navrhli, aby súd konanie, v ktorom súd mal rozhodnúť o určení, že pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla splnením, navrhli prerušiť toto konanie až do skončenia dovolacieho konania, ktoré prebiehalo na Najvyššom súde SR pod č. na základe dovolania podaného žalobcami v konaní . Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, aj žalovaný a po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol čiastočne potvrdený rozsudok Okresného súdu v Brezne o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti záložnej zmluvy a bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Brezne v časti, v ktorom okresný súd vyslovil, že záložné právo nevzniklo tak, že krajský súd v tejto časti návrh zamietol, bolo podané žalobcami dovolanie na Najvyšší súd SR. Na základe návrhu žalobcov Okresný súd v Brezne konanie , teda o určenie, že pohľadávka žalovaného voči W. R. zabezpečená záložným právom zanikla splnením, prerušil až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalobcov v konaní .

Potom, ako Najvyšší súd SR dovolanie žalobcov odmietol súd vo veci pokračoval ďalej, vytýčil vo veci pojednávanie a predvolal účastníkov. Žalobcovia v ďalšej časti konania navrhli, aby súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil dlžník W. R. a zároveň navrhli zmenu žalobného návrhu a žiadali, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu a opätovne sa domáhali vyslovenia neplatnosti záložnej zmluvy a určovacieho výroku súdu o tom, že záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva nevzniklo. Okresný súd v Brezne zmenu žalobného návrhu, ako aj vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania uznesením zo dňa 20.8.2012, pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.9.2012.

Ako súd už uviedol vyššie, v konaní rozhodol o návrhu žalobcov na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 23.9.1991, a takisto v tomto konaní súd rozhodol aj o návrhu žalobcov na určenie, že záložné právo podľa záložnej zmluvy zo dňa 23.9.1991 nevzniklo, pričom rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti, v ktorej súd zamietol návrh žalobcov na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil a zmenil výrok rozsudku okresného súdu v tej časti, v ktorej vyslovil, že záložné právo nevzniklo tak, že návrh žalobcov v tejto časti zamietol.

Aj napriek tomu, že súd o týchto návrhoch žalobcu už rozhodol, žalobcovia sa v konaní znovu domáhali, aby súd rozhodol a určil, že záložná zmluva zo dňa 23.9.1991 je neplatná a že záložné právo podľa tejto zmluvy nevzniklo.

Pokiaľ súd v konaní zamietol návrh žalobcov na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy, súd návrh zamietol predovšetkým z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, pretože žalobcovia neoznačili ako pasívne legitimovanú osobu v konaní aj W. R., ktorý uzavrel záložnú zmluvu, pričom pre úspech žalobného návrhu na určenie neplatnosti zmluvy musia byť v návrhu označení ako pasívne legitimovaní všetci účastníci zmluvy, pretože výrok rozsudku sa dotýka práv a povinností všetkých účastníkov zmluvy, preto súd v konaní návrh žalobcov na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol. Teda súd nerozhodoval o návrhu žalobcov vo veci samej, teda v konaní neskúmal opodstatnenosť návrhu na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy, ale len pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie návrh žalobcov zamietol. V konaní , pokiaľ žalobcovia označili za pasívne legitimovanú osobu v časti svojho návrhu, v ktorom žiadali vysloviť neplatnosť záložnej zmluvy aj dlžníka W. R., tento nedostatok, pre ktorý bol ich návrh na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy v konaní zamietnutý, odstránili, preto súd v konaní o ich návrhu rozhodoval, pričom súd je toho názoru, že rozhodovaniu súdu o neplatnosti záložnej zmluvy nebráni prekážka "res iudicata" v zmysle ust.

Podľa ust. § 129d ods. 1 Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo zo zákona.

Podľa ust. § 129d ods. 2 Hospodárskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva musí byť určený predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Trvanie záložného práva možno v zmluve obmedziť len na určitú dobu. Záložným právom možno zabezpečiť aj budúci alebo podmienený záväzok.

Podľa ust. § 129d ods. 3 Hospodárskeho zákonníka na základe zmluvy vzniká záložné právo: a) pri hnuteľných veciach odovzdaním veci záložnému veriteľovi, b) pri nehnuteľnostiach zápisom záložného práva v evidencii nehnuteľností.

Podľa ust. § 21 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva, právny úkon je neplatný pokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza alebo aj jeho predmetom je nemožné plnenie.

Podľa § 22 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, ináč je neplatný.

V záložnej zmluve zo dňa 23.9.1991 je ako vlastník nehnuteľnosti uvedený W. R., V. č. XXX, F., ktorá skutočnosť nie je pravdivá a nezodpovedá skutočnosti ani prehlásenie W. R. v bode 2 a 3 záložnej zmluvy, že je vlastníkom nehnuteľností. Zmluvnou stranou je teda nevlastník nehnuteľnosti, ktorý ale vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom domu bez súpisného čísla (bod 1 zmluvy) na parc. č. 696 o výmere 551 m2. Zmluvu o zriadení záložného práva, v ktorej nevlastník ako zmluvná strana vyhlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti a v ktorej len okrajovo vlastníci, ale nie ako účastníci zmluvy, súhlasia so záložným právom, považuje súd za neplatný právny úkon, ktorý sa svojím obsahom prieči zákonu, a to ust. § 129d ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, pretože tento predpokladá vznik záložného práva na základe zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom a predpokladá ako účastníkov tejto zmluvy záložného veriteľa a vlastníka zálohu.

Ďalej súd považuje záložnú zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť, keď predmet zálohu nie je identifikovaný údajmi z evidencie nehnuteľností podľa Vyhlášky č. , keď dom nie je vôbec označený súpisným číslom a parcela, na ktorej dom stojí je uvedená ako č. XXX, pričom ide o parcelu č. XXXX a pohľadávka, ktorú zabezpečuje nie je uvedená sumou, ale len odkazom na úverovú zmluvu, ktorá ale nie je prílohou k záložnej zmluve.

Podľa § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka zriadené záložného práva k nehnuteľnosti a jeho zánik musí byť zapísané na žiadosť vlastníka alebo organizácie, ktorá má k založenej veci právo hospodárenia, do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov.

Žiadosť o zápis záložného práva podal W. R. 23.9.1991, pričom v žiadosti uviedol, že do zálohu dal nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve a ďalej uviedol, že ide o parcelu č. XXX na LV č. XXX a zároveň uviedol, že údaje ním uvedené v žiadosti sú pravdivé. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, W. R. nebol vlastníkom nehnuteľností a podľa § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka nemal právo žiažiadať zápis záložného práva do evidencie nehnuteľností. V žiadosti o zápis je uvedená záložná zmluva s číslom úverovej zmluvy a s jej dátumom. Zápis záložného práva v evidencii nehnuteľností bol vykonaný na základe žiadosti nevlastníka, pričom obsah žiadosti vzhľadom na nepravdivé vyhlásenia úverového dlžníka W. R. a nesprávne identifikovanú záložnú zmluvu v žiadosti o zápis spolu s priloženou záložnou zmluvou zo dňa 23.9.1991 zavŕšil nezákonný postup právneho predchodcu žalovaného a úverového dlžníka pri zriaďovaní záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov.

Naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti záložnej zmluvy v zmysle ust. súd skúmal vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby zo strany žalobcov, a to aby sa odstránila právna neistota medzi žalobcami ako vlastníkmi nehnuteľnosti a žalovanými a zabránilo sa tak vzniku nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcov, pokiaľ by došlo k predaju ich nehnuteľností na dražbe.

Podľa zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31.12.1992 preukazujú pravdivé skutočnosti v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis. Správa katastra postupuje podľa Katastrálneho zákona, podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, vtedy správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. To platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Teda rozhodnutím súdu o tom, že záložná zmluva je neplatná dosiahne sa odstránenie nedostatku v danom právnom vzťahu a bude podkladom pre opravu zápisu o existencii záložného práva na LV č. XXX.

Vzhľadom k tomu, že záložná zmluva medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a W. R. bola podľa názoru súdu uzavretá v rozpore so zákonom súd ju v zmysle ust. § 21 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, považuje za neplatnú, a preto návrhu žalobcu na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy vyhovel, a to z dôvodov, ktoré uviedol vyššie.

Pokiaľ ide o návrh žalobcov, ktorým sa títo domáhali vyslovenia výroku súdu o tom, že záložné právo platne nevzniklo, súd tento návrh žalobcov zamietol. Zamietol ho z toho dôvodu, že o tomto návrhu žalobcov súd rozhodol rozsudkom v konaní , ktorého výrok bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2.12.2009 zmenený tak, že tento návrh bol zamietnutý. Súd návrh žalobcov v tomto konaní na vydanie rozhodnutia o tom, že záložné právo nevzniklo zamietol, a to vzhľadom k tomu, že o tomto návrhu žalobcov bolo už raz právoplatne rozhodnuté, a preto ďalšiemu rozhodovaniu súdu o takomto návrhu žalobcov bráni prekážka v zmysle , a to prekážka resjudikáta.

V zmysle len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Vzhľadom na takto citované ustanovenie súd návrh žalobcov na vyslovenie, že záložné právo platne nevzniklo, zamietol.

Súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcov pokiaľ sa títo domáhali výroku, že pohľadávka zabezpečená záložným právo zanikla splnením, a to v zmysle ust. § 129h ods. 1 Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zriadenia záložného práva.

Podľa § 129h ods. 1 Hospodárskeho zákonníka záložné právo zaniká, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo ak zloží záložný dlžník veriteľovi cenu založenej veci, ak je nižšia ako pohľadávka.

Ak zanikne záložné právo, je veriteľ povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie zániku zapísaného záložného práva.

V zmysle uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.9.1991 bod 5 sa táto zmluva uzavrela na zabezpečenie záväzku klienta vzniknutého z úverovej zmluvy č. 2153498-419 34008 zo dňa 12.6.1991, pričom v bode 5 citovanej zmluvy ju uvedené, že sa uzatvára len na zabezpečenie splatenia záväzku dlžníka s príslušenstvom do výšky 540 000,-- Kčs. Teda z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžník poskytol veriteľov na zabezpečenie splatenia svojho dlhu voči veriteľovi nehnuteľnosť, ktorou zabezpečil splatenie svojho dlhu voči veriteľovi do výšky 540 000,-- Kčs a ako vyplynulo z dokazovania, táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. V rámci konkurzného konania bola veriteľovi, a to Slovenskej štátnej sporiteľni z rozvrhu výťažku uhradená suma 559 977,15 Sk a znova dňa 1.3.2004 suma 250 000,-- Sk a 13.5.2004 suma 56 111,-- Sk. Medzi účastníkmi táto skutočnosť sporná nebola. Žalovaný 1/ nenamietal v konaní , ani vo vyjadrení k žalobnému návrhu nespochybnil skutočnosť, že v rámci konkurzného konania bola na pohľadávku žalovaného voči W. R. uhradená suma 556 977,15 Sk a znova suma 250 000,-- Sk a 56 111,-- Sk. Vzhľadom nato, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, teda dlžník na svoj dlh voči veriteľovi uhradil spolu 866 088,15 Sk, súd ustálil, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom zanikla splnením, pretože z uzavretej záložnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa záložný dlžník a veriteľ dohodli na zabezpečení pohľadávky veriteľa s príslušenstvom do výšky 540 000,-- Sk, a to založením nehnuteľnosti.

V zmysle splnením dlh zanikne.

V zmysle dlh musí byť splnený riadne a včas.

Ako vyplýva z textu záložnej zmluvy, záložný veriteľ a záložný dlžník sa dohodli, že zabezpečia pohľadávku záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi do výšky 540 000,-- Kčs aj s príslušenstvom. Teda pokiaľ v rámci konkurzného konania a následne bolo na úhradu pohľadávky úverového veriteľa z úverovej zmluvy úverovým dlžníkom poukázaná suma vyššia ako 540 000,-- Kčs, súd je toho názoru, že jeho pohľadávka voči záložnému dlžníkovi, pokiaľ bola uspokojená v rozsahu 540 000,-- Sk a viac zanikla, a to zanikla splnením, preto súd v tejto časti návrhu žalobcov, pokiaľ sa domáhali vyslovenia, že pohľadávka žalobcu v rozsahu, v akom bola zabezpečená záložným právom podľa záložnej zmluvy zanikla splnením, vyhovel a rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože mal zato, že účastníci mali v konaní len čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (, ) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).