Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/212/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci navrhovateľa : N. S., so sídlom M. X., L., zastúpeného J.. R. G.,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom D.. H. X., L., proti odporcovi : Správa

katastra Lučenec, so sídlom M. Rázusa 32, Lučenec, za účasti O. D., zastúpenej J.. J. B.,

advokátom, Advokátska kancelária B. & B. so sídlom T. X., Z., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu č. V 2840/08 zo dňa 18. januára 2010, na odvolanie účastníka O. D.

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -25 zo dňa 24. mája

2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-25 zo dňa 24. mája 2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. V 2840/08

zo dňa 18. januára 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odporcu

č. V 2840/08 zo dňa 18. januára 2010 podľa

(ďalej len „“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 510,31 € k rukám jeho právneho

zástupcu do troch dní.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci

napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil, keď prihliadol najmä na skutočnosti, že už svojím

rozhodnutím vydaným pod sp. zn. dňa 18. mája 2009 zrušil pôvodné

rozhodnutie odporcu zo dňa 16. decembra 2008 s konštatovaním, že z pohľadu podmienok

upravených v o majetku obcí (ďalej len „“),

boli splnené všetky podmienky pre platné uzavretie zmluvy a jej následné zavkladovanie.

Mal zato, že nie je možné akceptovať tvrdenie, že kedykoľvek po splnení podmienok

je možné zmeniť názor a vziať svoju vôľu k pôvodnému právnemu úkonu späť bez zákonom

predpokladaných náležitostí. Uvedené sa týkalo skutočnosti, že odporca vo vzťahu

k predmetu vkladu považoval za podstatný argument, že obecné zastupiteľstvo O. D.

nevedelo, čo je predmetom zamýšľanej zmluvy medzi ňou a navrhovateľom. Dospel k záveru,

že odporca nebol oprávnený posudzovať platnosť zmluvy z hľadiska

z pohľadu dodržania istých procedurálnych pravidiel prijímania rozhodnutí týmto

zastupiteľstvom, resp. samotným starostom obce. Taktiež poukázal na to, že reparácia

pôvodného stanoviska uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré bolo kladné, nie je právne

možná prostredníctvom pravidiel upravených ohľadne vkladového konania podľa

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Ďalej uviedol, že v obnovenom konaní po tomto

zrušujúcom rozhodnutí, krajský súd zistil a mal za preukázané, že nové nesúhlasné

rozhodnutie odporcu vo vzťahu k predmetnej zmluve bolo postavené na skutočnosti,

či aj čiastočné povolenie vkladu je účelné v zmysle § 31 ods. 3 veta druhá katastrálneho

zákona. Poukázal na skutočnosť, že z dôvodu, že súčasťou kúpnej zmluvy bola aj zmluva

o zriadení vecného bremena a predávajúci nesúhlasí s povolením vkladu len časti návrhu,

by mohol vzniknúť problém prístupu k rekreačným chatám vo vlastníctve fyzických osôb.

Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že neexistencia zmluvy o zriadení vecného

bremena (navrhovateľ už v pôvodnom konaní odstúpil od platnosti tejto časti zmluvy), ktorú

mala spoločnosť navrhovateľa snahu uzavrieť v prospech iných subjektov, žiadnym

spôsobom neovplyvňuje zmluvné vzťahy medzi účastníkmi kúpnej zmluvy a kúpnu zmluvu

nijako právne neovplyvňuje, pretože vecné bremeno nemalo byť zriadené v prospech O. D..

Naopak, súhlasil s vyjadrením O. D., že by taký problém s prístupom mohol vzniknúť, čo

predávajúci správne predvída a tým je daný dôvod na zamietnutie celého návrhu na vklad.

Krajský súd sa s takýmto právnym názorom nestotožnil a v zmysle už uvedeného, ako aj na

základe argumentov vyjadrených už v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí mal za to, že takýto

postup je nesprávny, a tým pádom i napadnuté rozhodnutie odporcu nezákonné. Vyslovil, že

pojem účelné tak, ako to vyplýva z § 31 ods. 3 veta druhá katastrálneho zákona, skutočne

možno vykladať len vo vzťahu k účastníkom právneho úkonu, pričom nie je možné ním

odôvodňovať skutočnosti, majúce dopad na tretie osoby, ktoré nie sú účastníkmi tohto

právneho úkonu. Súd prvého stupňa konštatoval, stotožňujúc sa tým s názorom navrhovateľa,

že možnosť nepovoliť vklad vlastníctva z dôvodu neúčelnosti môže nastať jedine vtedy,

pokiaľ by sa povolením vkladu čo len v časti, stratil skutočný účel, ktorí účastníci právneho

úkonu a vkladového konania sledovali pri uzavretí samotného právneho úkonu. Uvedené však

v danom prípade nenastalo a argumentácia ohľadne ohrozenia prístupovej cesty vlastníkov

rekreačných chát je v tomto smere zástupnou a irelevantnou záležitosťou, pretože ako bolo

uvádzané, každý vlastník domovej nehnuteľnosti, stojacej na pozemku, ktorý nie je vo

vlastníctve vlastníka domu, má právo v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka sa domáhať zriadenia vecného bremena. V prípade, že by došlo k ohrozeniu

prístupu činnosťou navrhovateľa, by vecné bremeno mohlo byť zriadené bez ohľadu na to, či

predmetné pozemky sú vo vlastníctve samotného navrhovateľa alebo doterajšieho vlastníka,

teda O. D.. Zároveň krajský súd dospel k záveru, že i pokiaľ ide o niektoré skutkové okolnosti

slúžiace ako podklad pre právnu argumentáciu odporcu, nie sú tieto celkom pravdivé ani vo

vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, o ktorej platnosť

v danom prípade ide, keď predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy bolo 79 pozemkov,

pričom len 8 z týchto pozemkov malo slúžiť ako prístupová cesta a tie boli predmetom druhej

časti, časti B zmluvy o zriadení vecného bremena. Mal za preukázané, že navrhovateľ

neponúkal vlastníkom rekreačných chát na predaj pozemky, slúžiace dovtedy ako prístupové

cesty k rekreačným chatám fyzických osôb, ale ponúkal im na predaj len tie pozemky, ktoré

mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy, teda časti A zmluvy, ktoré by boli vhodné na

parkovanie motorových vozidiel. Takéto tvrdenie odporcu vo vzťahu k výkladu účelnosti

pokladal za rozporuplné, keďže uvádzaná skutočnosť nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľ

mal záujem obmedziť prístup k rekreačným chatám, prípadne, že by právne bola zmluva

postavená na tom, že predmetom takýchto ďalších predajov by mali byť doterajšie prístupové

cesty. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa zato, že z právneho hľadiska

odporca naďalej neposudzoval vec v intenciách pôvodného zrušujúceho rozhodnutia, keď si

ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho zákona z pohľadu účelnosti nesprávne vykladá, pokiaľ

nad právny rámec daného vzťahu a príslušných ustanovení katastrálneho zákona posudzuje

otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvy. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil pre dôvody,

vyplývajúce z , keď rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku podal účastník konania O. D., prostredníctvom právneho

zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. d/ a f/

, navrhujúc, aby odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -25 zo dňa 24. mája 2010 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal nesprávnosť záveru krajského súdu

vo vzťahu k obmedzeniu vlastníckych práv vlastníkov rekreačných chát a súčasne súdu

vyčítal opomenutie skutočnosti, že vecné bremeno tak, ako je to naznačené v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, je možné zriadiť pokiaľ nedôjde k dohode, len na základe

rozhodnutia súdu, za splnenia ďalších podmienok uvedených v zákone. Vyjadril nesúhlas

so záverom súdu prvého stupňa, že odporca nemôže nad rámec § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona posudzovať platnosť zmluvy, nakoľko podľa názoru účastníka konania pokiaľ má

odporca na základe citovaného zákonného ustanovenia skúmať skutočnosti, či zmluva

neodporuje zákonu, alebo ho neobchádza, pri tomto postupe odporca dôsledne vyhodnotil

spornú skutočnosť, a síce, že uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré schválilo tento prevod,

bolo neplatné z dôvodov jeho neurčitosti, nezrozumiteľnosti a súčasnej absencie formálnych

náležitostí uznesenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , podľa ktorého pokaľ ide o majetok obce, obecnému

zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony v nadväznosti na § 9 ods. 2

Uzatvárať zmluvy o vecnom bremene patrí do vyhradenej pôsobnosti

obecného zastupiteľstva, ktoré túto nemôže preniesť na primátora, resp. starostu obce.

Zároveň dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo

21/2002, v zmysle ktorého majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať

obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného

rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže

v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Zdôraznil, že v rozhodnutí

sa uvádza aj, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je

autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení

alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného

zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne

náležitosti. Vzhľadom na uvedené účastník konania vyslovil názor, že majetkovoprávne

úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez

predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec,

pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Na takéto konanie mu

s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, preto jeho právny úkon by ani nevyvolal právne

účinky.

Navrhovateľ ani odporca sa k podanému odvolaniu účastníka konania písomne

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s § 211 a nasl. a dospel

k záveru, že odvolanie O. D. je opodstatnené.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým bol

zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení

vecného bremena uzavretej dňa 5. augusta 2008 medzi O. D. ako predávajúcim

a navrhovateľom ako kupujúcim. Treba zdôrazniť, že ide o rozhodnutie vydané odporcom

potom, ako jeho predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie zo 16. decembra 2008 bolo

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -19 z 21. júla 2009, zrušené

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený

v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné

a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad

splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad

splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti

návrhu.

Z uvedeného vyplýva, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných

podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem

splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra

pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku

postupovať v súlade s ustanoveniami , ako aj ďalšími právnymi

predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo

zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný

záväzok zmluvných strán uzavretý.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Správa katastra

Lučenec preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona,

potom ako zistila, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre povolenie vkladu, návrh na

vklad zamietla.

Podľa Slovenská republika je právnym

štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri

nálezy Ústavného súdu SR napr. , ).

Podľa štátne orgány môžu konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v právnom

štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu

priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,

uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu

a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe

ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník

vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje

podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo

uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje

aj v intenciách ustanovenia vyhlášky č.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri

ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa , katastrálneho zákona a vyhlášky č. posudzuje

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho

procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu

na vklad.

Správny orgán v danej veci správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní

všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami, či sú splnené

zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na

základe tejto zmluvy.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporcu vyplývajú

nasledujúce skutočnosti.

Na Správu katastra Lučenec dňa 7. augusta 2008 došiel návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného

bremena, uzavretých dňa 5. augusta 2008 o ktorý požiadali účastníci týchto právnych úkonov,

a to O. D. ako predávajúci a a navrhovateľ ako kupujúci.

Odporca o predmetnom návrhu na vklad po prvý krát rozhodol dňa 16. decembra 2008

rozhodnutím č. 2840/08 tak, že návrh na vklad zamietol, a to v podstate z dôvodu, že mal

za to, že kúpna zmluva nebola platne uzavretá, lebo kúpna zmluva bola uzavretá

5. augusta 2008 a obecné zastupiteľstvo odpredaj pozemkov bez bližšieho určenia predmetu

predaja schválilo dňa 3. apríla 2008 a geometrický plán, ktorý bližšie špecifikoval predmet

predaja bol vyhotovený až dňa 6. júna 2008. S poukazom na uvedené skutočnosti odporca

skonštatoval, že uznesenie z 3. apríla 2008 je neplatné a týmto bolo porušené ust. § 9 ods. 2

, v zmysle ktorého schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy

zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku ako aj § 4 Zásad hospodárenia

s majetkom O. D.. S týmto rozhodnutím odporcu sa neuspokojil navrhovateľ, ktorý

ho napadol odvolaním na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom z 21. júla 2009,

č.k. -19, rozhodnutie odporcu zo 16. decembra 2008 zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd argumentoval tým, že odporca nebol

oprávnený posudzovať platnosť zmluvy z hľadiska

V zmysle horeuvedených zákonných ustanovení, odporca pri rozhodovaní o povolení

vkladu bol povinný prihliadať ma skutkové a právne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv

na povolenie vkladu. Odvolací poukazuje na skutočnosť, že v posudzovanej veci išlo o prevod

majetku obce, a preto podmienkou platnosti kúpnej zmluvy bolo schválenie prevodu

vlastníctva obecným zastupiteľstvom.

Podľa ustanovenia schváleniu obecným

zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku.

Z podkladov administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že súčasťou návrhu na vklad

v tejto veci bol aj výpis uznesenia zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva D. konaného

3. apríla 2008, podľa ktorého uznesením č. 3/2008 pod bodom 2/ písm. r/ obecné

zastupiteľstvo schválilo odpredaj pozemkov v rekreačnej oblasti v katastrálnom území D. pre

navrhovateľa, ktorých špecifikáciu určí novovypracovaný geometrický plán za kúpnu cenu 76

Sk/m2.

Z podkladov spisu bolo ďalej zistené, že geometrický plán, ktorý špecifikoval

nehnuteľnosti schválené na odpredaj bol vypracovaný až dňa 6. júna 2008 a kúpnopredajná

zmluva bola uzavretá až 5. augusta 2008.

Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie

obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,

ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom

vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne

účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Odvolací súd

zastáva názor, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku

a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda

ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného

obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich

vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona.

Z poukazom na skutočnosť, že uznesenie obecného zastupiteľstva v preskúmavanej

veci neobsahovalo požadované náležitosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu kúpnu zmluvu

a zmluvu o zriadení vecného bremena, nebolo možné považovať za vkladu schopnú listinu

v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Za tohto stavu vo veci príslušný správny orgán

správne postupoval, keď po zistení uvedeného nedostatku, naň prihliadol a návrh na vklad

vlastníckeho práva v predmetnej veci podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona zamietol.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odporcu

zrušil z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne a právne správne, podľa

názoru odvolacieho súdu nerozhodol vo veci v súlade s katastrálnym zákonom. Odvolací súd

preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

, a zmenil a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Náhradu trov konania odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi nepriznal

/ v spojení s /, odporcovi právo na náhradu trov

konania zo zákona neprislúcha a úspešnému účastníkovi O. D. náhradu trov konania

z dôvodu ich neuplatnenia, resp. nevyčíslenia nebolo možné priznať ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská