Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)ae1/380828.0fc6cd.pdf
PDF · 162.08 KB
No categories available
2Cdo/164/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 164/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ Ľ. P., 2/ B.
P., 3/ I. P., všetci bývajúci v B., zastúpení C., proti žalovanej : M. C., bývajúca v B.,
zastúpená JUDr. O. Č., advokátom v B., o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 11 C 79/2008, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2011 sp.zn. 9 Co 181/2009, 9 Co 182/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 16. februára 2009 č.k. 11 C 79/2008-55 uložil
žalovanej zaplatiť žalobcom Ľ. P. sumu 3 319,39 €, B. P. sumu 4 979,08 € a I. P. sumu
2 489,54 € a nahradiť im trovy konania do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalovaná protiprávne zasiahla do osobnostných
práv na súkromie a rodinný život príbuzných v značnej miere. Dôkazne bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a zásahom do osobnostnej sféry
žalobcov. Tento zásah objektívne vyvolal nemajetkovú ujmu. Boli tak splnené zákonné
predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd mal za to, že
vzájomné rodinné vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi žalobcami a ich nebohým synom a bratom
mali vysokú pozitívnu intenzitu a ich násilnou deštrukciou prišlo k nereparovateľnému zásahu
do práva na ochranu súkromia žalobcov.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. januára 2011 č.k.
9 Co 181/2009-107, 9 Co 182/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti a uložil žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania. V otázke
neúčasti žalovanej a jej právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že k žiadosti
o odročenie pojednávania žalovaná okrem svojho tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu
právneho zástupcu nepredložila žiaden doklad objektívne spôsobilý preukázať tvrdenú
skutočnosť. Keďže uvedená skutočnosť nebola v čase rozhodovania odvolacieho súdu
hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení a nebolo
možné na ňu prihliadnuť. Námietka žalovanej, že právnemu zástupcovi nebolo doručené
predvolanie na termín pojednávania na odvolacom súde je taktiež nedôvodná, keď z obsahu
spisu (č.l. 92) je zrejmé, že právny zástupca odporkyne JUDr. O. Č. dňa 10.11.2010 prevzal
predvolanie na pojednávanie. Vo veci samej sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí súdom prvého stupňa, ktorý
v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že protiprávnym konaním žalovanej došlo k intenzívnemu
zásahu do súkromia žalobcov, ktoré zahŕňa tiež právo na realizáciu rozvíjania rodinných
vzťahov, pretože z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov blízkeho rodinného
spoločenstva úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho zostávajúcich členov, takže
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je primeraným prostriedkom obrany proti
neoprávnenému zásahu. Predčasným tragickým skonom syna a brata utrpeli vážnu traumu
prejavujúcu sa pocitom smútku, zúfalstva, stratou možnosti viesť s nebohým M.
súkromný život a sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov. Správne súd prvého stupňa postupoval pri úvahách o výške náhrady
nemajetkovej ujmy, keď prihliadol ku kritériám stanovených v § 13 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka a to, že u žalovanej ide o nedbanlivostný trestný čin, ako aj mieru zásahu
do osobnostných sfér žalobcov, kde sa jedná o zásah nereparovateľný.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorého
prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., keďže odvolací súd nevyhovel
jej návrhu na odročenie pojednávania konaného dňa 20.1.2011 z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu právneho zástupcu, nakoľko táto skutočnosť nebola hodnoverne
preukázaná. Uviedla, že jej právnemu zástupcovi bola 5.5.2010 amputovaná časť predkolenia.
Jeho zdravotný stav doposiaľ nie je stabilizovaný a aj v čase pojednávania mal zdravotné
problémy, ktoré pri nosení protézy vzniknú nie zo dňa na deň, ale z hodiny na hodinu. Tým,
že odvolací súd konal v neprítomnosti jej právneho zástupcu jej odňal možnosť konať pred
súdom. Navrhla, aby dovolací súd vyhovel jej dovolaniu a vec vrátil odvolaciemu súdu nové
konanie a rozhodnutie.
Žalobcovia 1/ až 3/ sa písomne k podanému dovolaniu žalovanej nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania žalovanej v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie
uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238
ods. 2 O.s.p.), v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť
dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. a nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého
stupňa, vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3
a 4 O.s.p.
So zreteľom na to by dovolanie žalovanej mohlo byť procesne prípustné, len ak by
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou
v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
Ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladá dovolaciemu súdu povinnosť
prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., či už to účastník namieta
alebo nie, neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti
dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/
O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :
1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku
postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
K odňatiu možnosti žalovanej pred súdom konať, malo podľa jej názoru dôjsť tým, že
odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 20. januára 2011 v neprítomnosti
dovolateľky a jej právneho zástupcu i napriek písomnému ospravedlneniu a žiadosti
o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu právneho zástupcu.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon
č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd), každý má právo, aby
jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/2006). Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces
neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Pod
spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka
súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd zhodnotil právne
a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Z obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorý predkladá účastník (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/2003).
Z citovaných ustanovení ústavy a ústavného zákona vyplýva, že základným právom
účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec
bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručená čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez
prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie
tohto práva. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon, alebo osobitný predpis neustanovil inak,
aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby
mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie
konať, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (§ 115
ods. 2 O.s.p.). Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník (právny zástupca alebo splnomocnený zástupca) nedostaví
na pojednávanie bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať
vec v jeho neprítomnosti; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu : riadne
predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia žiadosti účastníka (jeho zástupcu)
o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie
§ 119 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak
účastníkovi bráni určitá prekážka účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať
o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti.
Všeobecne platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí (§ 24 ods. 1 O.s.p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej
rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny); jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam
účastníka kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník konania zastúpený advokátom s plným
procesným plnomocenstvom (§ 25 O.s.p.), jeho procesné práva a povinnosti vykonáva
v konaní jeho zástupca. Bez ďalšieho zastúpenia účastníka konania podľa § 24 O.s.p. účastník
nie je pozbavený výkonu svojich procesných práv a povinností. Vzhľadom k tomu, že
zástupca je splnomocnený k úkonom, ktoré môže účastník v konaní urobiť (§ 28 ods. 2 veta
druhá O.s.p.), nemôže byť v zásade účastník v prípade svojej neúčasti na pojednávaní
na svojich procesných právach ukrátený. Ak sa zastúpený účastník domáha svojho práva
na prejednaní veci v jeho osobnej prítomnosti, nemožno mu toto právo uprieť.
V prípade zastúpeného účastníka ide teda o odňatie možnosti konať pred súdom len
vtedy, ak sa mu postupom súdu upiera možnosť realizovať svoje procesné práva. Ustanovenie
§ 101 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu. Ak sa ospravedlní
účastník zastúpený advokátom z účasti na pojednávaní a z dôležitého dôvodu požiada o jeho
odročenie, vzniká tým prekážka brániaca súdu uskutočnenie prejednávania, bez ohľadu
na (ne)existenciu dôvodov na strane jeho právneho zástupcu.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní
20. januára 2011 bez prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu napriek včasnému
ospravedlneniu z 19. januára 2011 (č.l. 99 spisu) z dôvodu, že právnemu zástupcovi nebolo
doručené predvolanie, ako aj z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu. Predvolanie
na uvedené pojednávanie bolo žalovanej doručené 15.11.2010 a jej právnemu zástupcovi
10.11.2010 (č.l. 98 spisu).
Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p.; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto
žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených
tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže byť vyvodzovaný len
zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca
každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom
pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla
(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho
účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania
posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti, ktorá však
neobsahovala doklad preukazujúci náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho zástupcu,
ktorý mu zamedzil účasť na odvolacom pojednávaní; žalovaná hodnoverným spôsobom
nepreukázala tvrdený dôvod, pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie, preto súd nemohol
posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky z hľadiska jej nepredvídateľnosti (nepredvídaná alebo
neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca právnemu zástupcovi prijať opatrenie
prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhlosti (vzhľadom na časové súvislosti
nedovoľujúca právnemu zástupcovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
Z uvedeného dôvodu postup odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal bez prítomnosti žalovanej
a jej právneho zástupcu zodpovedá § 101 ods. 2 O.s.p.
Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti
podaného dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej v súlade
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobcom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 242 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová