Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/164/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ Ľ. P., 2/ B.

P., 3/ I. P., všetci bývajúci v B., zastúpení C., proti žalovanej : M. C., bývajúca v B.,

zastúpená JUDr. O. Č., advokátom v B., o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2011 sp.zn. ,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 16. februára 2009 č.k. -55 uložil

žalovanej zaplatiť žalobcom Ľ. P. sumu 3 319,39 €, B. P. sumu 4 979,08 € a I. P. sumu

2 489,54 € a nahradiť im trovy konania do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalovaná protiprávne zasiahla do osobnostných

práv na súkromie a rodinný život príbuzných v značnej miere. Dôkazne bola preukázaná

príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a zásahom do osobnostnej sféry

žalobcov. Tento zásah objektívne vyvolal nemajetkovú ujmu. Boli tak splnené zákonné

predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd mal za to, že

vzájomné rodinné vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi žalobcami a ich nebohým synom a bratom

mali vysokú pozitívnu intenzitu a ich násilnou deštrukciou prišlo k nereparovateľnému zásahu

do práva na ochranu súkromia žalobcov.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. januára 2011 č.k.

-107, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

časti a uložil žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania. V otázke

neúčasti žalovanej a jej právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že k žiadosti

2

o odročenie pojednávania žalovaná okrem svojho tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu

právneho zástupcu nepredložila žiaden doklad objektívne spôsobilý preukázať tvrdenú

skutočnosť. Keďže uvedená skutočnosť nebola v čase rozhodovania odvolacieho súdu

hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení a nebolo

možné na ňu prihliadnuť. Námietka žalovanej, že právnemu zástupcovi nebolo doručené

predvolanie na termín pojednávania na odvolacom súde je taktiež nedôvodná, keď z obsahu

spisu (č.l. 92) je zrejmé, že právny zástupca odporkyne JUDr. O. Č. dňa 10.11.2010 prevzal

predvolanie na pojednávanie. Vo veci samej sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil

s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí súdom prvého stupňa, ktorý

v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že protiprávnym konaním žalovanej došlo k intenzívnemu

zásahu do súkromia žalobcov, ktoré zahŕňa tiež právo na realizáciu rozvíjania rodinných

vzťahov, pretože z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov blízkeho rodinného

spoločenstva úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho zostávajúcich členov, takže

náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je primeraným prostriedkom obrany proti

neoprávnenému zásahu. Predčasným tragickým skonom syna a brata utrpeli vážnu traumu

prejavujúcu sa pocitom smútku, zúfalstva, stratou možnosti viesť s nebohým M.

súkromný život a sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších

rodinných príslušníkov. Správne súd prvého stupňa postupoval pri úvahách o výške náhrady

nemajetkovej ujmy, keď prihliadol ku kritériám stanovených v § 13 ods. 2, 3 Občianskeho

zákonníka a to, že u žalovanej ide o nedbanlivostný trestný čin, ako aj mieru zásahu

do osobnostných sfér žalobcov, kde sa jedná o zásah nereparovateľný.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorého

prípustnosť odôvodňovala ustanovením , keďže odvolací súd nevyhovel

jej návrhu na odročenie pojednávania konaného dňa 20.1.2011 z dôvodu zhoršenia

zdravotného stavu právneho zástupcu, nakoľko táto skutočnosť nebola hodnoverne

preukázaná. Uviedla, že jej právnemu zástupcovi bola 5.5.2010 amputovaná časť predkolenia.

Jeho zdravotný stav doposiaľ nie je stabilizovaný a aj v čase pojednávania mal zdravotné

problémy, ktoré pri nosení protézy vzniknú nie zo dňa na deň, ale z hodiny na hodinu. Tým,

že odvolací súd konal v neprítomnosti jej právneho zástupcu jej odňal možnosť konať pred

súdom. Navrhla, aby dovolací súd vyhovel jej dovolaniu a vec vrátil odvolaciemu súdu nové

konanie a rozhodnutie.

Žalobcovia 1/ až 3/ sa písomne k podanému dovolaniu žalovanej nevyjadrili.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalovanej v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie

uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

ods. 2 ), v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania v zmysle a nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa, vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4

So zreteľom na to by dovolanie žalovanej mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Ustanovenie veta druhá ukladá dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , či už to účastník namieta

alebo nie, neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Vady konania v zmysle až e/ a

v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

K odňatiu možnosti žalovanej pred súdom konať, malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 20. januára 2011 v neprítomnosti

dovolateľky a jej právneho zástupcu i napriek písomnému ospravedlneniu a žiadosti

o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu právneho zástupcu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon

č. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd), každý má právo, aby

jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Pod

spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka

súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd zhodnotil právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Z obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (),

resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník (, ).

Z citovaných ustanovení a ústavného zákona vyplýva, že základným právom

účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec

bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručená Slovenskej

republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez

prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie

tohto práva. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom

konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon, alebo osobitný predpis neustanovil inak,

aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby

mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie

konať, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (§ 115

ods. 2 ). Podľa , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Ak sa riadne predvolaný účastník (právny zástupca alebo splnomocnený zástupca) nedostaví

na pojednávanie bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať

vec v jeho neprítomnosti; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu : riadne

predvolanie účastníka (jeho zástupcu) a absencia žiadosti účastníka (jeho zástupcu)

o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie

, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak

účastníkovi bráni určitá prekážka účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať

o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti.

Všeobecne platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí ( ). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je zaručené aj v ústavnej

rovine (čl. 37 ods. 2 Listiny); jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam

účastníka kvalifikovanú ochranu. Ak je účastník konania zastúpený advokátom s plným

procesným plnomocenstvom ( ), jeho procesné práva a povinnosti vykonáva

v konaní jeho zástupca. Bez ďalšieho zastúpenia účastníka konania podľa účastník

nie je pozbavený výkonu svojich procesných práv a povinností. Vzhľadom k tomu, že

zástupca je splnomocnený k úkonom, ktoré môže účastník v konaní urobiť (§ 28 ods. 2 veta

druhá ), nemôže byť v zásade účastník v prípade svojej neúčasti na pojednávaní

na svojich procesných právach ukrátený. Ak sa zastúpený účastník domáha svojho práva

na prejednaní veci v jeho osobnej prítomnosti, nemožno mu toto právo uprieť.

V prípade zastúpeného účastníka ide teda o odňatie možnosti konať pred súdom len

vtedy, ak sa mu postupom súdu upiera možnosť realizovať svoje procesné práva. Ustanovenie

sa vzťahuje na účastníka konania i na jeho zástupcu. Ak sa ospravedlní

účastník zastúpený advokátom z účasti na pojednávaní a z dôležitého dôvodu požiada o jeho

odročenie, vzniká tým prekážka brániaca súdu uskutočnenie prejednávania, bez ohľadu

na (ne)existenciu dôvodov na strane jeho právneho zástupcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní

20. januára 2011 bez prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu napriek včasnému

ospravedlneniu z 19. januára 2011 (č.l. 99 spisu) z dôvodu, že právnemu zástupcovi nebolo

doručené predvolanie, ako aj z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu. Predvolanie

na uvedené pojednávanie bolo žalovanej doručené 15.11.2010 a jej právnemu zástupcovi

10.11.2010 (č.l. 98 spisu).

Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska

preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto

žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených

tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle môže byť vyvodzovaný len

zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému

pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca

každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom

pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho

účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.

.

V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania

posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti, ktorá však

neobsahovala doklad preukazujúci náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho zástupcu,

ktorý mu zamedzil účasť na odvolacom pojednávaní; žalovaná hodnoverným spôsobom

nepreukázala tvrdený dôvod, pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie, preto súd nemohol

posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky z hľadiska jej nepredvídateľnosti (nepredvídaná alebo

neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca právnemu zástupcovi prijať opatrenie

prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhlosti (vzhľadom na časové súvislosti

nedovoľujúca právnemu zástupcovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).

Z uvedeného dôvodu postup odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal bez prítomnosti žalovanej

a jej právneho zástupcu zodpovedá

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti

podaného dovolania podľa

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej v súlade

s v spojení s smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcom ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

9