Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. R. Č.,

nar. X., bytom B., zastúpený advokátkou JUDr. J. Š., Š., proti ţalovanému: J. Š., nar. X., V.,

zastúpený advokátom JUDr. JCLic. T. M., PhD., o zaplatenie 14 688,31 eur ( 442 500 Sk ) s

príslušenstvom, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4

Cob/51/2010-290 z 23. novembra 2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d mi e t a.

Ţalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. -256 z 11. novembra 2009 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 32 733,50 eur a náhradu trov konania 1 753,86 eur.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe právny predchodca ţalobcu S., a. s. Bratislava sa v konaní

domáhal zaplatenia zostatku nesplateného úveru z titulu istiny 442 500 Sk, z titulu riadnych

úrokov 220 226,50 Sk a z titulu poplatkov podľa sadzobníka poplatkov a náhrad 1 440 Sk a

zo súčtu týchto súm 664 166,50 Sk, úrok z omeškania vo výške 5 % od 22. 01. 1997. Do

uplynutia lehoty na splnenie rozhodnutia a po uplynutí lehoty na plnenie poplatok z

omeškania vo výške 0,05 % z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania. Celkovo si uplatnil

pohľadávku vo výške 986 130,90 Sk.

Dokazovaním zistil, ţe právny predchodca ţalobcu uzavrel so ţalovaným 30. 12. 1991

úverovú zmluvu, na základe ktorej bol ţalovanému poskytnutý strednodobý investičný

úver vo výške 500 000 Sk na nákup základných prostriedkov a zariadenia. Úver bol čerpaný

bezhotovostne dňa 10. 01. 1992 vo výške 250 000 Sk a dňa 15. 01. 1992 vo výške

250 000 Sk. Dlţník sa zaviazal splácať úver v pravidelných štvrťročných splátkach

2

od 31. 03. 1992 vo výške 32 500 Sk, s tým, ţe úver bude splatený do 31. 12. 1995, V úverovej

zmluve bola dohodnutá sadzba riadneho úroku vo výške 2,5% nad základnú sadzbu,

ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 13%, teda vo výške 15,5% s tým, ţe v prípade

nedodrţania termínov splatnosti bude zvýšená na 28%. Ţalovaný sa zaviazal v čl. III bod 1.

úverovej zmluvy splácať čerpanú sumu, úrokové náklady a platiť poplatky veriteľovi podľa

platného sadzobníka. Na zabezpečenie pohľadávky bola 30. 12. 1991 uzatvorená zmluva

o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., kat. úz. K.. Ţalovaný

zaplatil splátky istiny 30. 06. 1992 vo výške 32 500 Sk, dňa 21. 10. 1992 vo výške 25 000 Sk,

splátky riadneho úroku v období od 11. 03. 1992 do 13. 01. 1993 v celkovej výške 65 962 Sk

a splátky úroku z omeškania od 20. 08. 1992 do 13. 01. 1993 v celkovej výške 2 803,30 Sk.

Na určenie výšky uplatnenej pohľadávky súd nariadil znalecké dokazovanie., z ktorého

vyplynulo, ţe zostatok nesplatenej istiny a príslušenstva v zmysle ţaloby predstavuje

986 130,90 Sk ( 32 733,53 eur ).

Súd posúdil uplatnený nárok podľa ( ďalej

len Hospodársky zákonník ) a dospel k záveru, ţe na základe uzavretej zmluvy právny

predchodca ţalobcu poskytol ţalovanému úver 500 000 Kčs na nákup základných

prostriedkov a zariadenia, ţalovaný nesplácal úver podľa zmluvy, a preto ţalobe v súlade

so záverom znaleckého posudku vyhovel. Neakceptoval námietku ţalovaného, ţe mu nebol

poskytnutý úver vo výške 500 000 Sk, pretoţe z úverového účtu bola uhradená suma

250 000 Sk bez príkazu ţalovaného ani námietku premlčania vznesenú v konaní. Konštatoval,

ţe ţalovaný nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva bezprostredne v súvislosti s uzatvorením

kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny. Účel dohodnutý v čl. I úverovej zmluvy

bol splnený a suma 250 000 Kčs bola riadne vyplatená zástupcovi predávajúcich, čo ţalovaný

potvrdil podpisom na účtovnom doklade. Neakceptoval ani námietku premlčania vznesenú

ţalovaným s poukázaním na § 384 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach

banky z poskytnutia úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ

na účte, z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov

na ich úhradu. Ţalovaný sám v podaní z 10. 02. 2000 uviedol, ţe jeho účet od roku 1993

bol prakticky nulový. Súd vychádzal aj z histórie úveru ţalovaného. Ţalovaný ani neuviedol

akej časti istiny sa premlčanie týka.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie, v dôvodoch ktorého

uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnym skutkovým

3

zisteniam. Namietal pravdivosť znaleckého posudku, opätovne namietal premlčanie

uplatnenej pohľadávky podľa § 131a Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia

lehota tri roky a pri plneniach v splátkach plynie u jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti.

Namietal nepravdivosť konštatovania súdu v odôvodnení, ţe na účte ţalovaného vedeného

u ţalobcu nebol dostatok peňaţných prostriedkov. Poukázal na znenie Hospodárskeho

zákonníka, ktorý nepoznal ţiadne sankčné úroky 28% z poskytnutého úveru, ani úroky

z úrokov.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -290 z 23. 11. 2010 napadnutý

rozsudok potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Z jeho

odôvodnenia vyplýva, ţe súd prejednal odvolanie ţalovaného bez nariadenia pojednávania

v zmysle , pretoţe nejde o také odvolenie, proti rozhodnutiu vo veci

samej, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,

ţe odvolanie nie je dôvodné. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým

sa v celom rozsahu stotoţnil v zmysle Na doplnenie odôvodnenia

rozsudku a k odvolaniu ţalovaného doplnil, ţe ţalobca v konaní tvrdil, ţe na účte ţalovaného,

z ktorého mal realizovať splácanie úveru nebolo dostatok finančných prostriedkov v čase,

keď podľa zmluvy mal úver splácať, teda v období od 31. 01. 1992 do 30. 12. 1995. To isté

tvrdil aj ţalovaný v písomnom podaní z 10. 02. 2000, ţe jeho účet u ţalobcu bol od roku 1993

nulový zavinením ţalobcu. Odvolací súd preto povaţoval za správne ak uplatnenú

pohľadávku súd nepovaţoval ţalobou doručenou súdu 02. 12. 1996 za premlčanú,

resp. za takú, ktorá by zanikla tým, ţe by nebola podľa § 130 ods. 1 Hospodárskeho

zákonníka uplatnená na súde v zákonnej lehote 1 roka. Naviac podľa zmluvy mal ţalovaný

celý úver splatiť do 30. 12. 1995, preto od splatnosti celého úveru podal ţalobca ţalobu

na súd 02. 12. 1996 do jedného roka podľa § 130 ods. 2 písm. b/ Hospodárskeho zákonníka.

Z výpisov z účtu ţalovaného predloţených v konaní nevyplýva, ţe by mal na tomto účte

peňaţné prostriedky na realizáciu štvrťročných splátok úveru podľa zmluvy. Za nedôvodnú

povaţoval súd aj námietku ţalovaného, ţe predmetný úver v skutočnosti nečerpal vo výške

500 000 Sk ale iba vo výške 250 000 Sk, pretoţe túto sumu ţalobca vyplatil bez jeho súhlasu

zástupcovi predávajúcich, od ktorých ţalovaný kúpil nehnuteľnosť. Z listu vlastníctva

vyplýva, ţe ţalovaný je výlučným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností a tieto

sú zaloţené na zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v prospech S. K.

Ţalovaný toto v konaní nespochybnil a tieţ nespochybnil, ţe by kúpna cena za predmetnú

nehnuteľnosť, ktorú získal do výlučného vlastníctva bola zaplatená z peňaţných prostriedkov

4

z predmetnej zmluvy o úvere v sume 250 000 Sk. Na splnenie účelu úverovej zmluvy nemôţe

mať vplyv skutočnosť, ţe predávajúci odovzdali nehnuteľnosti ţalovanému aţ s veľkým

časovým odstupom od uzatvorenia kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny. Odvolací súd sa

stotoţnil s výpočtom výšky nesplateného úveru tak ako bol uvedený v znaleckom posudku

a poukázal na dohodu o sankčných úrokoch vo výške 28% ročne, priamo v zmluve

v súlade s § 141 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 03. 01. 2011.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukazom na existenciu

dovolacích dôvodov podľa a V dôvodoch

uviedol, ţe odvolací súd odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, pretoţe v rozpore

s nebol poučený súdom o svojich procesných právach a povinnostiach

ako o práve na ustanovenie zástupcu z radov advokátov na ochranu jeho záujmov podľa

a o práve vzniesť námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi. Ak by súd splnil

poučovaciu povinnosť, ţalovaný by súd poţiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov,

čo by významne ovplyvnilo výsledok odvolacieho konania. Odvolací súd odňal moţnosť

ţalovanému konať pred súdom aj tým, ţe vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,

aj keď toto odvolacie konanie bolo konaním, kde je dôleţitý verejný záujem na tom,

aby sa konalo za prítomnosti účastníkov. Ďalej tvrdil, ţe rozhodnutie súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, pretoţe súdy rozhodovali podľa neplatného

Hospodárskeho zákonníka z roku 1985. Novelizovaný zákon neobsahuje § 130 ods. 1, 2

písm. b/. V prípade nariadenia odvolacieho pojednávania by sa bol tento závaţný nedostatok

konania odstránil tým, ţe ţalovaný by predloţil novelizovaný Hospodársky zákonník.

Súdy rozhodovali na základe nepravdivého znaleckého posudku a neplatného Hospodárskeho

zákonníka. Pôvodný ţalobca nikdy nepreukázal platnosť podpisu ţalovaného na účtovnom

doklade a o tejto skutočnosti uţ bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach

rozsudkom -71 zo 17. 08. 2004, preto ide aj o prekáţku rozsúdenej veci. S.

zaplatila sumu 250 000 Sk bez príkazu ţalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho a prvostupňového súdu zrušil a vec im vrátil na ďalšie

konanie.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom podľa , preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia

dovolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe dovolanie

je prípustné, a preto prípustnosť dovolania v zmysle citovaného

nie je daná. Z tohto dôvodu dovolací súd neposudzoval právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Dovolateľ odôvodňuje prípustnosť dovolania tým, ţe mu postupom odvolacieho súdu

bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle Naplnenie uvedeného

dovolacieho dôvodu videl v tom, ţe nebol poučený súdom o práve na ustanovenie zástupcu

z radov advokátov na ochranu svojich záujmov v zmysle a odvolací súd rozhodol

vo veci bez nariadenia pojednávania.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý

znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.

Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

6

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu

vylúčený.

Podľa ( v znení platnom od 01. 09. 2003 ) účastníkovi, u ktorého

sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo

poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné

na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe procesne spôsobilému účastníkovi môţe súd

ustanoviť zástupcu z radov advokátov, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady, a to ţiadosť

účastníka konania, účastník spĺňa predpoklady, aby bol oslobodený súdom od súdnych

poplatkov a je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Účastník nemusí byť o moţnosti ţiadať

ustanovenie zástupcu z radov advokátov poučený vţdy a spôsob poučenia závisí od súdu

a konkrétnej procesnej situácie. Poučenie je podstatné vtedy, ak sudca dôjde k záveru,

ţe takáto pomoc je pre účastníka nevyhnutná a bez nej by sa sťaţilo uplatnenie základného

práva na jeho súdnu ochranu. Potrebu ochrany záujmov účastníka súd posudzuje individuálne

a spravidla bude súvisieť so skutkovou a právnou zloţitosťou veci.

Z obsahu spisu nevyplýva, ţe ţalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa

spĺňa predpoklady oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a o oslobodenie poţiadal

aţ po podaní odvolania. Ţalovaný bol podnikateľom a z jeho prednesov a písomných podaní

v priebehu konania nevyplynulo, ţe právna pomoc je pre neho nevyhnutná a bez nej

by sa sťaţilo uplatnenie jeho základného práva na súdnu ochranu. O uvedenej skutočnosti

svedčí obsah podaného dovolania, z ktorého vyplývajú námietky uvádzané ţalovaným

uţ v priebehu konania. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ súdy

nepoučili účastníka v zmysle citovaného , nebola mu odňatá moţnosť konať

pred súdom a nebol naplnený dovolací dôvod v zmysle

Ani námietka dovolateľa týkajúca sa rozhodnutia odvolacieho súdu bez nariadenia

pojednávania nie je opodstatnená.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, a/ ak je potrebné zopakovať,

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

7

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V predmetnej veci dovolateľ uvádza, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie

aj napriek tomu, ţe to vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Zákon pojem verejný záujem

bliţšie nedefinuje a záleţí na posúdení súdu, či v danej veci ide o verejný záujem.

Ako interpretačné pravidlo slúţi definícia verejného záujmu obsiahnutá v čl. 3 ods. 2

Ústavného , v zmysle ktorého verejný záujem prináša majetkový

alebo iný prospech všetkým občanom, alebo mnohým občanom. Predmetom konania je nárok

z dvojstranného právneho úkonu – úverovej zmluvy, čo nemoţno povaţovať za vec,

ktorej verejné prejednanie si vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pokiaľ odvolací súd v súlade

so zákonom nenariadil pojednávanie, neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

je postihnuté vadou uvedenou v , preto odmietol dovolanie ţalovaného

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení

s a Úspešnému ţalobcovi trovy dovolacieho

konania nevznikli, v dôsledku čoho mu priznané neboli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2011

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková