Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
85d/367649.b10048.pdf
PDF · 195.42 KB
No categories available
1Sžr/36/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/36/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: P., s.r.o., IČO: X., so sídlom P., proti
odporcovi: Správa katastra Komárno, so sídlom Platanová alej č. 7, P.O.BOX 168, 945 01
Komárno, za účasti: Š., bytom P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu
v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
dňa 13. decembra 2010 č. k. 19Sp/91/2009-101, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 13. decembra 2010 č. k. 19Sp/91/2009-101 p o t v r d z u j e
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 24.7.2009 č. V-1584/2009-12 odporca podľa § 31 ods. 1, 2 a 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku
len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol návrh
na vklad záloţného práva k nehnuteľnostiam dotknutým začatým vkladovým konaním.
2
Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, ţe po začatí konania bolo toto
prerušené za účelom
1. zaplatenia správneho poplatku za návrh na vklad,
2. odstránenia nedostatkov podania – priloţené splnomocnenie pre Mgr. Ţ. je pre tento úkon
nepouţiteľné, nakoľko bez označenia nehnuteľnosti, ktoré sa majú stať predmetom
zálohu, robí toto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Z kaţdej dohody o zastupovaní
musí byť jednoznačne zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, na čo je splnomocnenec
splnomocnený.
V zákonom stanovenej lehote 30 dní bol zaplatený správny poplatok, neboli však
odstránené nedostatky uvedené v bode 2. Správny orgán dospel k záveru, ţe všeobecná
formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záloţnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záloţcu udeleného v zmluve o úvere bez bliţšieho označenia nehnuteľností, ktoré sa majú stať
predmetom zálohu, robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto je takéto
splnomocnenie pre právny úkon nepouţiteľné. Správny orgán uviedol, ţe dohodu
o splnomocnení uzavretú medzi dlţníkom a Mgr. Ţ. moţno posúdiť podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka ako neplatnú pre rozpor záujmov medzi dlţníkom a zástupcom,
nakoľko je zrejmé, ţe pri uzatváraní zmluvy dlţník nemal moţnosť voľby výberu zástupcu,
pretoţe zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorá uţ obsahovala meno
splnomocnenca a z predtlače vyplýva, ţe osoba splnomocnenca musela byť v kontakte
s navrhovateľom a preto je jeho záujem v rozpore zo záujmami zastúpeného.
Na základe uvedeného dospel správny orgán k záveru, ţe neboli splnené základné
hmotnoprávne náleţitosti uvedené v § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. a to oprávnenie
prevodcu, Mgr. Ţ. nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami v mene vlastníka, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
3
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Nitre
opravný prostriedok.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré
mu predchádzalo, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, ţe opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Predovšetkým krajský súd vychádzal zo skutkového zistenia odporcu, podľa ktorého
navrhovateľ podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záloţného práva do katastra
nehnuteľností. K návrhu pripojil aj zmluvu o zriadení záloţného práva uzavretú podľa § 151a
a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záloţným veriteľom (v tomto prípade
navrhovateľom) a záloţcom (osobou uvedenou v záhlaví rozsudku ako na konaní zúčastnenou
osobou), v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Ţ..
Krajský súd sa stotoţnil s názorom správneho orgánu, ţe plnomocenstvo udelené
dlţníkom Mgr. Ţ. nie je určité a zrozumiteľné, a preto je nepouţiteľné pre uzavretie zmluvy
o zriadení záloţného práva. Krajský súd uviedol, ţe i pokiaľ odporca v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ţe zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, meno zástupcu Mgr.
Ţ. tu bolo dopísané rukou a teda nemoţno konštatovať, ţe je súčasťou predtlače. Aj napriek
tejto skutočnosti vyhodnotil krajský súd rozhodnutie odporcu ako vecne správne, a preto toto
rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil.
III.
Odvolanie navrhovateľa/stanoviská
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 24.1.2011
(č. l. 110) v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Podľa
jeho názoru odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.
4
Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náleţitosti
vyţadované Občianskym zákonníkom, a keďţe bola splnená zákonom predpísaná písomná
forma, moţno ju povaţovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlţníka splnomocniť
Mgr. Ţ. pre prípad insolventnosti dlţníka na uzatvorenie záloţnej zmluvy k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve dlţníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyţadoval od dlţníka predloţenie listov
vlastníctva, pretoţe od podpisu úverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové
obdobie a dochádza k rýchlym prevodom nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.
Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyţaduje špecifikácia
nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú
identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu
dohody o splnomocnení je zrejmé, ţe zástupca je v mene a na účet záloţcu oprávnený
zriaďovať záloţné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záloţcu. Plná moc je
platným právnym úkonom, pretoţe je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje
podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho
oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.
K obmedzeniu voľby dlţníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, ţe dlţník
neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Ţ., neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto plnú moc
neskôr neodvolal.
Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, ţe rozhodnutie odporcu bolo
zákonné, pretoţe podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo,
ako aj Záloţná zmluva platné.
Podľa názoru navrhovateľa, ak mala správa katastra pochybnosti o platnosti
splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si podklad pre rozhodnutie. Obdobne mal
postupovať aj súd v rámci súdneho konania.
Správny orgán nerešpektoval rovnosť účastníkov a ustanovil sám seba do funkcie
ochrancu práv dlţníka. Je evidentné, ţe dlţník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne
a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ
5
ako veriteľ len vyuţil zmluvne dohodnutú moţnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záloţného
práva. Uvedené neznamená automatickú moţnosť uspokojenia svojej pohľadávky.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ ţiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie. Zároveň ţiadal o uloţenie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je
dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní
dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
6
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere
dňa 3.9.2008 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako veriteľ s dlţníkom Š..
Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlţníkovi úver v sume 14 000,-Sk (464,71 EUR), dlţník sa
zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 27 360,-Sk (908,19 EUR). Zo zmluvy
ďalej vyplýva, ţe dlţník splnomocnil advokáta Mgr. Ţ., aby za účelom zabezpečenia jeho
záväzku voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záloţnú zmluvu
podľa § 552 Občianskeho zákonníka alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práv podľa
§ 553 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlţníka, ktoré budú bliţšie
špecifikované na liste vlastníctva, vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záloţnej zmluvy, alebo
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako formu zabezpečenia splnenia úveru s tým,
ţe pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy do dodatočne poskytnutej lehoty
jeden mesiac od uzavretia zmluvy, berie na vedomie, ţe veriteľ sa stáva výlučným vlastníkom
jeho nehnuteľností.
Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať
za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi
na základe úverovej zmluvy, zostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane nákladov preukázateľne vynaloţených za účelom jej zabezpečenia a vykonania
príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo prijímam"
je podpísané Mgr. Ţ.. Podpis dlţníka bol overený dňa 2.9.2008. Dátum podpisu zmluvy je
deň, v ktorý mal dlţník prevziať finančnú hotovosť od mandantára navrhovateľa. Následne
bola uzavretá záloţná zmluva podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
navrhovateľom a dlţníkom v zastúpení advokátom Mgr. Ţ..
Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou
činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje
zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.
7
Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená
prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.
Podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje
ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,
môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení
uvedie.
Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje
na svoj rozsudok zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8Sţo 30/2007 zverejnený v plnom rozsahu
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.
Najvyšší súd tu konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci
s rozsudkom 8Sţo 30/2007 najmä v tom, ţe zmluvné strany sa dohodli na zriadení záloţného
práva v prospech záloţného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záloţného
veriteľa voči záloţcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi
navrhovateľom v pozícii záloţného veriteľa na strane veriteľa a záloţcom na strane dlţníka,
najmä na zabezpečenie pohľadávok záloţného veriteľa voči záloţcovi na vrátenie vyčíslenej
istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných
platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania aţ do zaplatenia.
Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sa ďalej v príslušnom
rozsahu uvádza.
„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O. s. p.) dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny je treba potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
8
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
............. [súd skutkové podrobnosti prípadu ďalej uvedené v rozsudku 8Sţo 30/2007
vzhľadom na ich irelevanciu k prejednávanej veci necituje] .........
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri
nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom
štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú
mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,
uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva
k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra,
záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam
v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva
9
a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva
k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv
k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä
pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území
a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom
vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu
správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28
ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu
je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2
katastrálneho zákona).
10
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne
a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych
úkonov, označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré
má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu
na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,
v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická
osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
11
Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa
katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti
návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda
právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno
podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia
o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle
§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,
ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní
platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje
zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu
s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní
s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
12
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení
katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel
k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom
(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv
k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych
inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike
sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.
Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného
práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom
do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu
a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu
účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má
účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu
vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách
ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.) posudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
13
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo
zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa
toho rozlišujeme:
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu
či iného štátneho orgánu,
2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).
Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto
zmluvu dohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú
právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté
medzi klientom a advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný
predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci
existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu),
bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom
a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník
prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy),
s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal. Všeobecné
podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.
Na tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení
veriteľa dlžníkom na všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných
14
papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon
podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je
poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité
na vyjadrenie právneho úkonu.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný
jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve
je dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola
uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy,
okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu
so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník
prejaviť.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo
na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v pred tlači
úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné
podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu
uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa.
Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník
podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie,
že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma
zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti
s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ
15
„úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva
ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu
a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase,
keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom
a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatné.
Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí
ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.
Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu
o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť
aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej
sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy.
Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.
Z horeuvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu
je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. “ [koniec
citácie rozsudku zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8Sţo 30/2007].
16
Vzhľadom na to, ţe právne vyhodnotenie účinkov plnomocenstva, ktoré mal dlţník
údajne udeliť v prejednávanej katastrálnej veci svojmu zástupcovi, tvorí jadro veci spornej
medzi účastníkmi, s prihliadnutím na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to,
ţe citovaný rozsudok sa vysporiadal s podstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa,
sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bliţšie uţ nevyjadruje.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tieţ s prihliadnutím
na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom
rozhodnutí sp.zn. 8 Sţo 30/2007, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,
aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa §
224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému
navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2
O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný
záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná
moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov
týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo
potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
17
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 11. októbra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová