Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej, v právnej veci žalobcu Ing. Z.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX rue des fraises, XX XXX S., P. republika, štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Púchovským, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX G. G., zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 33.193,95 Eur s príslušenstvom, o nároku znalkyne na náhradu trov konania, o nároku štátu na náhradu trov konania a o nároku svedkyne na náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -398 zo dňa 30. marca 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -398 zo dňa 30. marca 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výrokom III. rozhodol, že znalkyňa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výrokom IV. rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom V. rozhodol, že svedkyňa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.193,95 Eur s príslušenstvom. Ďalej súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -245 zo dňa 27. apríla 2017, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a súdnej znalkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tiež štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi Mgr. K. I. ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom došlo dňa 04. 10. 2007 k uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom k overeniu podpisu na zmluve zo strany prevodcu došlo dňa 05. 10. 2007. V zmluve si tieto zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 1.160.000,- Sk (38.504,95 Eur) a táto mala byť vyplatená v lehote 3. (troch) rokov od uzatvorenia tejto zmluvy (čl. I.). Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil na účet prevodcu (S.. K. I.) dňa 31. 12. 2010 sumu vo výške 2.311,- Eur a dňa 03. 01. 2011 sumu vo výške 3.000,- Eur, spolu teda istinu vo výške 5.311,- Eur. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne nepoprel, preto súd považoval skutkové

tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu a úhrady sumy spolu vo výške 5.311,- Eur za nesporné ( ). Súd mal tiež za preukázané, že medzi S.. K. I. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo dňa 15. 02. 2011 k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 33.193,919 Eur vzniknutej z titulu čiastočného neuhradenia zmluvne dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu. Žalovaný však v konaní poprel platnosť tejto zmluvy, pretože podľa jeho tvrdenia zo strany postupcu Mgr. K. I. došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá v čase uzatvárania tejto zmluvy už neexistovala a zanikla z titulu splnenia. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalovaný Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 05. 10. 2007, ktorý svedčí o tom, že žalovaný vyplatil sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur) otcovi S.. K. I. F.. X. I., ako zástupcovi S.. K. I., ktorý bol oprávnený prevziať finančné prostriedky na základe Dohody spoločníkov STAVO-REÁL-SERVIS s.r.o. o zastupovaní zo dňa 17. 06. 2003. Týmto považoval žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04. 10. 2007 za splnený, keď dňa 05. 10. 2007 zaplatil sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur), dňa 31. 12. 2010 sumu 2.311,- Eur a dňa 03. 01. 2011 sumu 3.000,- Eur. Podľa tvrdenia žalovaného, dňa 15. 02. 2011 nebolo už možné pohľadávku vo výške 33.193,919 Eur postúpiť na žalobcu, keďže v tomto čase už neexistovala, teda zanikla z titulu splnenia.

4. V odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že dospel k záveru, že S.. K. I. ako splnomocniteľ dňa 12.07.2006 udelila F.. H. I. ako splnomocnencovi písomné osobitné (špeciálne) plnomocenstvo na určitý druh právnych úkonov, t.j. k všetkým úkonom týkajúcim sa jeho obchodného podielu v spoločnosti za jej neprítomnosti. Súd dospel k záveru, že udelením tohto osobitného splnomocnenia F.. H. I. bolo odvolané plnomocenstvo splnomocnencovi F.. X. I. zo dňa 17.06.2003, a teda toto plnomocenstvo zaniklo podľa ustanovenia . Súd bol tiež toho názoru, že F.. X. I. nebol oprávnený na prevzatie finančných prostriedkov dňa 05.10.2007 od žalovaného ako zástupca S.. K. I. na základe dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, pretože toto plnomocenstvo zaniklo podľa ustanovenia odvolaním zo strany splnomocniteľa. Súd mal za to, že zo strany žalovaného k splneniu záväzku zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2007 vo výške 1.000.000,-Sk nedošlo. Súd mal tiež za to, že pokiaľ aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že podpis na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 05.10.2007 je pravým podpisom F.. X. I. a pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že sumu 1.000.000,-Sk osobne odovzdal F.. X. I. (čo vo svojej svedeckej výpovedi poprel), žalovaný tak neurobil oprávnenej osobe, keďže oprávnenou osobou bola S.. K. I. alebo F.. H. I. na základe Splnomocnenia osvedčeného dňa 12.07.2006. Súd tiež dospel k záveru, že medzi S.. K. I. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15.02.2011, na základe ktorej sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky s príslušenstvom. Súd teda považoval žalobu za dôvodnú, a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Na základe podaného odvolania žalovaným proti rozsudku č.k. -245 zo dňa 27.04.2017 odvolací súd rozhodol o odvolaní uznesením č.k. -308 zo dňa 14.06.2018, pričom napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že po preskúmaní veci a doplnení dokazovania, dospel odvolací súd k záveru, že námietky žalovaného vznesené v odvolaní sú dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie postráda odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17. 06. 2003 nebola spornou. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom namietal, že v rámci celého konania pred súdom prvej inštancie namietal absolútnu neplatnosť tejto dohody, pričom po prerušení pojednávania pred odvolacím súdom za účelom preukázania tejto skutočnosti právny zástupca žalobcu poukázal na pojednávanie zo dňa 28. 03. 2017, ako aj vyjadrenia z 22. 01. 2017 a 09. 06. 2017. Vzhľadom na tieto námietky právneho zástupcu žalobcu, ktoré nekorešpondujú s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že predmetná dohoda bola nesporne uzatvorená platne, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, keďže nie je z jeho odôvodnenia zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal náležitosťami tejto Dohody o zastupovaní zo dňa 17. 06. 2003, nevysporiadal sa právne s tvrdenými skutočnosťami obidvoch strán konania, a teda z rozsudku nie je zrejmé, akým myšlienkovým a právnym postupom sa súd riadil pri hodnotení tejto dohody. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže z neho nie je možné zistiť, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17. 06. 2003 je nesporne platným

plnomocenstvom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia , zrušil a podľa ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v naznačenom smere, pričom pokiaľ dospeje k záveru, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 je platným plnomocenstvom, odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil špeciálnu plnú moc udelenú matke F.. H. I. za takú, ktorou došlo k zrušeniu Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ nedôjde k vypovedaniu platne udeleného plnomocenstva, môžu popri sebe existovať aj viaceré splnomocnenia, pričom plnením ktorémukoľvek splnomocnencovi je dlh splnený. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a následne vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu výsluchom právnych zástupcov sporových strán, svedkov Ing. X. I., S.. K. I., N. P., oboznámením sa s obsahom súdneho spisu sp.zn. , obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. a listinami nachádzajúcimi sa vo veľkej prílohovej obálke ako dôkazy produkované obidvomi sporovými stranami, ktorá prílohová obálka tvorí súčasť súdneho spisu sp.zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe zo dňa 28. 04. 2011, dňa 04. 10. 2007 uzavrela pôvodná veriteľka S.. K. I. v postavení prevodkyne Zmluvu o prevode obchodného podielu so žalovaným v postavení nadobúdateľa, na základe ktorej previedla svoj obchodný podiel vo výške 25 % na základnom imaní spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS spol. s r.o., so sídlom v Slovenskej Ľupči, Príboj 779, IČO: 36 015 482 na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 38.504,95 Eur (1.160.000,- Sk). Zmluvné strany sa dohodli, že nadobúdateľ zaplatí kúpnu cenu prevodkyni v lehote 3 rokov od uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaný uhradil svoj záväzok na zaplatenie istiny len čiastočne, a to dňa 31. 12. 2010 vo výške 2.311,- Eur a dňa 03. 01. 2011 vo výške 3.000,- Eur. Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe, pôvodná veriteľka ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 02. 2011 postúpila svoju pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny 33.193,95 Eur s príslušenstvom voči žalovanému, žalobcovi ako postupníkovi. Napriek tomu, že lehota na zaplatenie dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu uplynula dňa 04. 10. 2010, žalovaný si svoj záväzok vo zvyšnej časti nesplnil a zvyšok kúpnej ceny neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splatného záväzku, uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 04. 01. 2011 do zaplatenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33.193,95 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 04. 01. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov súdneho konania. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 04. 10. 2007, internetový výpis z obchodného registra spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS spol. s r.o. zo dňa 28. 04. 2011, výpisy z účtu postupcu zo dňa 31. 12. 2010 a zo dňa 31. 01. 2011 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 02. 2011.

10. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16. 11. 2011 uviedol, že žalobca odvodzuje nadobudnutie pohľadávky v uvedenej sume z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 02. 2011, ktorú mu postúpila S.. K. I. v sume 33.193,95 Eur s príslušenstvom, avšak žalovaný je toho názoru, že zo strany postupkyne S.. K. I. došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá v čase uzatvárania už neexistovala a zanikla z titulu splnenia. Je pravdou, že Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 04. 10. 2007 mu Petra Vokánová prevádzala svoj obchodný podiel za dohodnutú cenu 1.160.000,- Sk. Táto zmluva je zo dňa 04. 10. 2007, pričom podpisy oboch účastníkov boli osvedčované dňa 05. 10. 2007. K podpísaniu tejto zmluvy o prevode obchodného podielu došlo až na druhý deň po vyhotovení tejto zmluvy, a to z toho dôvodu, že K. I. a jej otec, ktorý ju zastupoval a ktorý v jej mene dohodol všetky podmienky ohľadne prevodu obchodného podielu, nesúhlasil s tým, aby doba splatnosti bola 3 roky od uzatvorenia tejto zmluvy. Jednoznačne trval na tom, že žalovaný musí vyplatiť cenu za tento obchodný podiel v sume 1.000.000,- Sk a len zostatok v sume 160.000,- Sk môže vyplatiť v dohodnutej lehote splatnosti. Z toho dôvodu bol žalovaný donútený zohnať v tejto výške finančné prostriedky, čo sa mu aj podarilo. Následne žalovaný zmluvu o prevode obchodného podielu podpísal a súčasne si dal na nej osvedčiť aj svoj podpis dňa 05. 10. 2007. Túto zmluvu spolu s ďalšími listinami potrebnými k prevodu obchodného podielu žalovaný odovzdal otcovi Petry I., a to F.. X. I.. Tento listiny prevzal a dal tiež podpísať a osvedčiť podpis K. I. na zmluve o prevode obchodného podielu v tento istý deň 05. 10. 2007. Ďalej podľa tvrdenia

žalovaného v odpore, po vybavení tejto záležitosti F.. X. I. zmluvu o prevode obchodného podielu spolu s ďalšími listinami žalovanému priniesol a odovzdal mu ich oproti vyplateniu časti ceny obchodného podielu v sume 1.000.000,- Sk, o čom bol žalovaným vypísaný aj výdavkový pokladničný doklad zo dňa 05. 10. 2007 na sumu 1.000.000,- Sk, ktorý podpísal za príjemcu a originál zostal u žalovaného a kópiu dostal F.. X. I.. Žalovaný následne realizoval doplatenie tejto ceny za prevod obchodného podielu v sume 160.000,- Sk tak, že dňa 31. 12. 2010 zaplatil sumu 2.311,- Eur a dňa 03. 01. 2011 sumu 3.000,- Eur, teda doplácal len to, čo bol zostatok jeho záväzku a doplácal v zmysle dohodnutej lehoty splatnosti s tým, že sa ocitol v omeškaní s týmito platbami, a preto ešte uhrádzal za omeškanie úrok z omeškania v sume 113,10 Eur, ktorá suma bola poukázaná na účet Petry Vokánovej dňa 31. 12. 2010 s označením účelu platby - penále. Žalovaný už len dodal, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 15. 02. 2011, teda v čase, kedy už mal zaplatené aj úroky z omeškania a z tejto skutočnosti teda vyplýva, že dlh žalovaného bol zaniknutý aI.., ako postupca, nemohla postúpiť túto pohľadávku na postupníka. Zo všetkých týchto dôvodov potom žalovaný navrhol, aby súd napadnutý platobný rozkaz zrušil a vytýčil vo veci pojednávanie. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k odporu fotokópiu Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05. 10. 2007 znejúceho na sumu 1.000.000,- Sk.

11. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 23. 12. 2011 uviedol, že žalobca zaplatenie súm vo výške 2.311,- Eur a 3.000,- Eur nijakým spôsobom nespochybnil a ich úhradu sám uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Rozhodne však rozporuje úhradu sumy vo výške 33.193,95 Eur, ktorá je predmetom súdneho konania. Obrana žalovaného v tom smere, že predmetnú sumu mal pri podpise Zmluvy o prevode obchodného podielu vyplatiť Ing. X. I., je podľa názoru žalobcu účelová a právne bezpredmetná. V zmluve a ani v žiadnom inom dokumente nie je uvedené, že postupkyňa splnomocnila tretiu osobu na prevzatie odplaty za prevod obchodného podielu. Pokiaľ žalovaný poskytoval F.. X. I. nejaké plnenie, nebolo to plnenie zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 04. 10. 2007, ale z iného - žalobcovi neznámeho - skutkového a právneho dôvodu. Žalobca mal teda za to, že žalovaný nemôže preukazovať úhradu pohľadávky postupkyni výdavkovým pokladničným dokladom vystaveným v prospech inej osoby, resp. iného právneho subjektu. Navrhol preto, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

12. Po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom, právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie bol toho názoru, že Dohoda spoločníkov spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS o zastupovaní zo 17. 06. 2003 je neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu jej neurčitosti v zmysle , ako aj rozporu so zákonom v zmysle . V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že dohoda o zastupovaní je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvárajú splnomocniteľ so splnomocnencom, pričom v tejto dohode nie je zrejmé, kto je splnomocniteľom a kto je splnomocnencom, na tejto dohode je 6 účastníkov a právny zástupca žalobcu mal za to, že v prípade dohody o zastupovaní sa jedná o dvojstranný právny úkon. Podľa jeho názoru nie je zrejmé, osoby ktoré podpísali dohodu, v akom postavení vystupovali, keď podpísali túto dohodu, kto bol kým, nie je zrejmé z tejto dohody, kto koho splnomocnil, kto je splnomocnenec, kto je splnomocnencom, splnomocniteľ a splnomocnenec. Účastníci nie sú jasným, určitým a nespochybniteľným spôsobom označení, čiže chýbajú tam základné generálie týchto účastníkov, ktorí podpísali predmetnú dohodu. Nie je jasný predmet tejto dohody, nie je daný rozsah zastupovania a absentuje tu splnomocnenie, resp. prehlásenie splnomocniteľa o tom, že splnomocňuje určitú osobu na jeho zastupovanie a nie je daný ani rozsah takéhoto splnomocnenia. V dohode sa neurčitým spôsobom len uvádza, že noví spoločníci budú zastupovaní, avšak v čom budú zastupovaní, v akom rozsahu, v akej veci, v akom predmete majú byť zastupovaní a vo vzťahu k tomu prehláseniu absolútne postráda táto dohoda ten výrok, ktorým splnomocniteľom splnomocňuje nejakú konkrétnu osobu, aby ho zastupovala. Pokiaľ sa v dohode uvádza, že zastúpenie bude realizované v plnom rozsahu všetkých úkonov bez výnimky týkajúcej sa obchodného podielu, nie je zrejmé, akého obchodného podielu a ani v akej spoločnosti by sa malo jednať o obchodný podiel. Podľa jeho názoru, nie je ani určitým spôsobom vyjadrený rozsah tohto splnomocnenia. Právny zástupca žalobcu mal za to, že predmetná dohoda je neplatná pre svoju neurčitosť, nepreskúmateľnosť, ako aj pre rozpor so zákonom, pretože neobsahuje prehlásenie a rozsah splnomocnenia podľa . Ďalej právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom tvrdil, že v prípade, že by mal súd za to, že predmetná dohoda je platná vo vzťahu k tej skutočnosti, či došlo k vypovedaniu plnomocenstva, poukázal na výpovede svedkov S.. K. I. a F.. X. I., ktorí rovnako spoločne uviedli, že predmetnú dohodu, resp. zastupovanie, ktoré mal F.. I. vykonávať vo vzťahu k obchodnému podielu N. I. v spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS, toto zastúpenie bolo zo strany F.. I. vypovedané voči K. I. z dôvodu nezhôd

so spoločníkmi, resp. konateľmi spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS. Túto skutočnosť potvrdila aj Petra Vokánová s tým, že toto vypovedanie plnomocenstva akceptovala. Akou formou bolo vypovedané, svedkovia nevypovedali, ale je zrejmé, že vypovedať plnú moc je možné aj ústnou formou, resp. môže k tomu dôjsť aj konkludentným spôsobom. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, títo dvaja svedkovia jednoznačne potvrdili, že k výpovedi tohto plnomocenstva došlo a následne F.I. udelila plnomocenstvo Ing. F.j s tým, že spoločnosť o tejto skutočnosti upovedomila, doručila jej novú plnú moc a zo strany spoločnosti bolo toto nové plnomocenstvo zobraté na vedomie, bolo akceptované, keďže na ďalšie valné zhromaždenia zo strany spoločnosti bola pozývaná už len nová zástupkyňa F. a predchádzajúci zástupca I. nevykonával žiadne úkony súvisiace so zastupovaním dcéry Q.Právny zástupca žalobcu tiež upozornil na tú skutočnosť, že podľa je presne povedané, že čo sa rozumie, aké práva a povinnosti vyplývajú pre spoločníka s vlastníctvom obchodného podielu, a teda to je vyjadrenie jeho účasti na fungovaní tej spoločnosti a na vykonávaní kontroly v tejto spoločnosti. Pokiaľ sa uzatvára dohoda o prevode obchodného podielu, táto musí byť s poukazom na ustanovenie v písomnej podobe, pričom podpisy na tejto dohode musia byť osvedčené. Je zrejmé, že na základe tej dohody o zastupovaní zo dňa 17. 06. 2003, ani toho splnomocnenia, ktoré dala K. F.. H. I., nebolo možné zo strany žiadneho zástupcu uzavrieť dohodu o prevode obchodného podielu, pretože neboli vykonané, teda plnomocenstvá boli v písomnej podobe, ale neboli na týchto plnomocenstvách osvedčené podpisy účastníkov. To znamená, že k takémuto právnemu úkonu na zastúpenie K.j pri uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu nebol nikto splnomocnený a žiadny zástupca ani takýto právny úkon nemohol vykonať a je aj z obsahu dohody o prevode obchodného podielu zrejmé, že túto podpísala a aj podpis osvedčila samotná predávajúca. Právny zástupca žalobcu mal teda za to, že pokiaľ nebol nikto splnomocnený na uzatvorenie takejto dohody, nemohlo nikomu ani vzniknúť právo na prevzatie synalagmatického plnenia z uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu, a teda na prevzatie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že k prevodu obchodného podielu došlo v roku 2010, pričom žalovaný uvádza, že kúpnu cenu za predaj obchodného podielu vyplatil na základe plnomocenstva z roku 2003, a teda právny zástupca žalobcu má za to, že v roku 2003, kedy sa konštatuje, že sa K. I. stala novým spoločníkom v tejto spoločnosti, nemala táto žiadny úmysel predávať svoj obchodný podiel a ani nemala úmysel, aby kúpnu cenu z takéhoto predaja obchodného podielu v budúcnosti nejaký zástupca za ňu prevzal. Právny zástupca žalobcu zároveň upriamil pozornosť, že má za to, že predmetná dohoda alebo zastupovanie je viazané len vo vzťahu majiteľa obchodného podielu vo vzťahu k spoločnosti, táto plná moc nemôže slúžiť v žiadnom prípade na zastupovanie v iných právnych úkonoch zastupovanej, a teda pokiaľ je zmluva o prevode obchodného podielu dvojstranný právny úkon medzi majiteľom obchodného podielu a kupujúcim, k takémuto právnemu úkonu je zapotreby, aby žalovaný preukázal, že plnil na základe plnomocenstva, z ktorého by bolo zrejmé, že z tohto dvojstranného právneho úkonu, ktorý so spoločnosťou ako takou nemá nič spoločné, plnil na základe toho určitého konkrétneho plnomocenstva. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, v súdenom prípade sa určitým spôsobom zliali do jedného dve právne skutočnosti, jednak konanie a zastupovanie voči spoločnosti a na druhej strane vedľa toho samostatne stojace uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu.

13. Právny zástupca žalovaného s názorom právneho zástupcu žalobcu, že Dohoda o plnomocenstve zo dňa 17. 06. 2003 je podľa neurčitá a z toho titulu neplatná, nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že je potrebné opätovne pozorne a podrobne sa oboznámiť s obsahom tejto dohody spoločníkov o zastupovaní zo dňa 17. 06. 2003, z ktorej je zrejmé, že kto a koho splnomocňuje, v obsahu tej dohody je jednoznačne uvedené, že v tomto konkrétnom prípade N. ktorá je tam označená aj rodným číslom, že táto ako nová spoločníčka tejto obchodnej spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS s.r.o. bude zastupovaná Ing. X. I., pri ktorom je tiež ďalší identifikátor a to rodné číslo. To znamená, bez akýchkoľvek pochybností je možné určiť, kto koho zastupuje, ako aj ohľadne akých záležitostí, je to riešené vo vzťahu k problematike, ktorá súvisí s obchodným podielom, ktorý vlastní K. I. v obchodnej spoločnosti a v poslednom odstavci je uvedené, že toto zastúpenie bude realizované v plnom rozsahu všetkých úkonov bez výnimky týkajúcej sa obchodného podielu. To znamená, že je tu daný rozsah, teda že bude realizované v plnom rozsahu. Právny zástupca žalovaného zároveň poukázal aj na skutočnosť, že už aj vo svojom prvom rozsudku súd prvej inštancie sa touto problematikou zaoberal a dopracoval sa k názoru, že táto dohoda spoločníkov ohľadne zastupovania je platným právnym úkonom, s ktorým sa právny zástupca žalovaného stotožnil. Zo strany odvolacieho súdu bola vytknutá len problematika iná, že súd prvej inštancie túto problematiku dostatočným spôsobom nezdôvodnil, hoci údajne právny zástupca žalobcu niekoľkokrát v priebehu konaní pred súdom prvej inštancie toto napádal, avšak právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť nikde nenašiel, že by niečo napádal. V tomto smere úvaha ohľadne

neurčitosti tohoto právneho úkonu a následného vyvodenia podľa , že táto dohoda by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom z tých dôvodov ako uviedol právny zástupca žalobcu, nezodpovedá zákonnému posúdeniu, je to posúdenie, ktoré nemá oporu v zákone a podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je nie správne a je zmätočné. Právny zástupca žalovaného túto dohodu považuje za jednoznačne platný právny úkon, podľa ktorého sa títo účastníci tejto dohody o zastupovaní správali, konali a splnomocnenec na základe tejto dohody o zastupovaní sa aj zúčastňoval jednotlivých zasadnutí valného zhromaždenia tejto obchodnej spoločnosti. Takže bez akýchkoľvek pochybností nikdy nikto nemal pochybnosť o tom, že by nebol splnomocneným zástupcom Ing. X. I., že by nebol zastupoval svoju dcéru ako vlastníčku obchodného podielu v tejto obchodnej spoločnosti K. I.. Ďalej podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, bez akýchkoľvek pochybností nikdy nikto nemal pochybnosť o tom, že by nebol splnomocneným zástupcom F.. X. I., že by nebol zastupoval svoju dcéru ako vlastníčku obchodného podielu v tejto obchodnej spoločnosti K. I., takže či bol alebo nebol F.. X. I. splnomocnený aj na prevzatie peňazí vo výške 1.000.000,- Sk ako časti plnenia za odplatný prevod v mene svojej dcéry Petry I. je jednoznačné v tom smere, že takéto oprávnenie mal a na základe tohoto oprávnenia aj tieto peniaze prevzal, pričom tomuto prevzatiu predtým predchádzala otázka rokovaní ohľadne dojednania podmienok ohľadne prevodu obchodného podielu, ktoré realizoval výlučne pán F.. I., ktorý všetko dohodoval so žalovaným, doriešil, dotiahol a dokonca ešte aj v tom smere, že to podmienil tým, že musí byť ten 1.000.000,- Sk vyplatený v hotovosti. Pokiaľ bola v konaní namietaná skutočnosť, že na výdavkovom doklade nie je podpis F.. I., znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že sa jedná o pravý podpis F.. I.. Právny zástupca žalovaného tiež poukázal na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve existovala aj v čase odovzdávania týchto peňazí F.. I. a nebolo potrebné, prečo by mal F.. I. chodiť s ďalším plnomocenstvom na prevzatie tých peňazí, keď táto dohoda existovala v spise STAVO-REÁL-SERVIS a opätovne zdôraznil, že všetky podmienky ohľadne prevodu obchodného podielu dojednávala nie K. I., ani jej matka, ale F.. X. I.. Pokiaľ sa týka otázky a problematiky odvolania plnej moci, vypovedania plnej moci, právny zástupca žalovaného poukázal na prvé výsluchy tak F.. I., ako aj K. I., kde on kládol otázky na tieto skutočnosti svedkom, pričom z odpovedí týchto svedkov na jeho otázky nevyplýva, že by oni vypovedali tak, že jeden odvolal alebo druhý vypovedal plnomocenstvo, vôbec nie. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že skutočne tento písomný právny úkon, dohoda spoločníkov o zastupovaní, ktorá bola teda uzatvorená v písomnej forme, že by títo účastníci tejto dohody aj písomne vypovedávali alebo odvolávali túto plnú moc a takýto prejav vôle, že by bol aj doručovaný do sídla spoločnosti. Toto nikdy nebolo ani tvrdené a ani to nikdy nimi nebolo preukazované, lebo sa to preukázať nedá. Takže podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, v tomto smere nedošlo k zániku tej dohody ani z titulu vypovedania, ani z titulu odvolania plnej moci. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný bol oprávnený a mohol odovzdať peňažné prostriedky vo výške 1.000.000,- Sk F.. I. a tento bol oprávnený na základe tejto dohody peniaze prijať, ak tieto peniaze prijal, tak v tejto časti došlo k zániku dlhu splnením a ten rozdiel potom neskôr žalovaný uhradil a ak teda v celom rozsahu došlo k splateniu dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu, tak nie je možné zo strany K. I. dohodou o postúpení pohľadávky postupovať túto pohľadávku na žalobcu, lebo táto pohľadávka v čase postúpenia už neexistovala, z titulu splnenia zanikla a takýto právny úkon potom je absolútne neplatným právnym úkonom. Z tohto titulu potom považoval právny zástupca žalovaného celú žalobu za nedôvodnú, nezákonnú, amorálnu a nemravnú.

14. Žalovaný v priebehu konania predložil ako listinný dôkaz Splnomocnenie zo dňa 06.02.2003, ktorý predložil na pojednávaní dňa 02.04.2019 a ktorým mienil preukázať, že K. I. splnomocnila na svoje zastupovanie F.. X. I. nielen na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, ale aj týmto Splnomocnením zo dňa 06.02.2003 a okrem toho splnomocnila aj svoju matky F.. H. I. dňa 12.07.2006, z ktorých listinných dôkazov podľa žalovaného vyplýva, že v spoločnosti existovalo popri sebe viacero splnomocnení. Existenciu tohto Splnomocnenia zo dňa 06.02.2003 potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom aj svedkyňa N. P..

15. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyhodnotil skutkový a právny stav a mal za preukázané, že medzi S.. K. I. ako prevodcom a žalovaným, ako nadobúdateľom došlo dňa 04.10.2007 k uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom k overeniu podpisu na zmluve zo strany prevodcu došlo dňa 05.10.2007. V zmluve si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 1.160.000,-Sk (38.504,95 Eur) a táto mala byť vyplatená v lehote 3 rokov od uzatvorenia tejto

zmluvy. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný uhradil na účet prevodcu (S.. K. I.) dňa 31.12.2010 sumu vo výške 2.311,-Eur a dňa 03.01.2011 sumu vo výške 3.000,-Eur, spolu teda istinu vo výške 5.311,- Eur. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne nepoprel, preto súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu a úhrady sumy spolu vo výške 5.311,- Eur za nesporné v zmysle .

16. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi K. I. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo dňa 15.02.2011 k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom bolo postúpenie pohľadávky vo výške 33.193,919 Eur vzniknutej z titulu čiastočného neuhradenia zmluvne dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu. Žalovaný v konaní poprel platnosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko tvrdil, že zo strany postupcu S.. K. I. došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá v čase uzatvárania tejto zmluvy už neexistovala a zanikla z titulu splnenia. Žalovaný predložil ako dôkaz pokladničný doklad zo dňa 05.10.2007, na základe ktorého mal žalovaný vyplatiť otcovi S.. K. I. F.. X. I. sumu 1.000.000,-Sk, a to ako zástupcovi S.. K. I., ktorý bol oprávnený prevziať tieto finančné prostriedky na základe Dohody spoločníkov STAVO-REAL-SERVIS s.r.o. o zastupovaní zo dňa 17.06.2003. Žalovaný považoval svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2007 za splnený, keďže dňa 05.10.2007 zaplatil sumu 1.000.000,-SK (33.193,92 Eur), dňa 31.12.2010 sumu 2.311,-Eur a dňa 03.01.2011 sumu 3.000,-Eur. Podľa názoru žalovaného už dňa 15.02.2011 nebolo možné pohľadávku vo výške 33.193,919 Eur postúpiť na žalobcu, keďže v tom čase už neexistovala, lebo zanikla z titulu splnenia.

17. Súd prvej inštancie na základe pokynov odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že Mgr. K. I. ako splnomocniteľ udelila dňa 17.06.2003 svojmu otcovi F.. X. I. ako splnomocnencovi plnomocenstvo na jej zastupovanie v plnom rozsahu všetkých úkonov bez výnimky týkajúcej sa obchodného podielu v obchodnej spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS s.r.o. Žalovaný ako dôkaz predložil originál Dohody spoločníkov STAVO-REAL- SERVIS s.r.o. o zastupovaní zo dňa 17.06.2003. Súd konštatoval, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a ide o dvojstranný právny úkon, na rozdiel od plnomocenstva, ktoré treba považovať za jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. N. dospel k záveru, že S.. K. I. ako splnomocniteľ udelila F.. X. I. ako splnomocnencovi písomné všeobecné (generálne) plnomocenstvo na všetky právne úkony.

18. Súd tiež považoval za nesporné, že K. I. ako splnomocniteľ udelila svojej matke F.. H. I. ako splnomocnencovi Splnomocnenie k všetkým úkonom týkajúcich sa jej obchodného podielu v obchodnej spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS s.r.o. Slovenská Ľupča, Príboj 779 za jej neprítomnosti. Z uvedeného je podľa súdu možné vyvodiť záver, že dňa 12.07.2006 udelila S.. K. I. ako splnomocniteľ F.. H. I. ako splnomocnencovi písomné osobitné (špeciálne) plnomocenstvo na určitý druh právnych úkonov, t.j. k všetkým úkonom týkajúcich sa jej obchodného podielu v spoločnosti za jej neprítomnosti.

19. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že Dohoda spoločníkov STAVO-REAL-SERVIS s.r.o. o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 je platným právnym úkonom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa jedná o dohodu spoločníkov spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS, s.r.o. a že nová spoločníčka F. (identifikovaná rodným číslom) ako splnomocniteľ udelila svojmu otcovi Ing.I.i (identifikovaného rodným číslom) ako splnomocnencovi plnomocenstvo na jej zastúpenie v spoločnosti v plnom rozsahu všetkých úkonov bez výnimky týkajúcej sa obchodného podielu. Keďže táto Dohoda spĺňa všetky atribúty plnomocenstva predpokladané v ustanovení v a , súd mal za to, že tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, pričom žalobca v konaní nepreukázal, ako svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (ktorému) alebo ju obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( a ).

20. Súd bol tiež toho názoru, že k vypovedaniu ani odvolaniu tohto plnomocenstva - Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, či už zo strany S.. K. I. alebo F.. X. I. právne relevantným spôsobom nedošlo. S.. K. I. a F.. X. I. ako svedkovia vypovedali, že došlo k ukončeniu zastupovania Ing. X. I., a to najmä z dôvodu vnútorných sporov v spoločnosti, avšak podľa súdu ani jeden z týchto svedkov neuviedol, kedy sa tak malo stať a akým spôsobom a v konaní nebolo ani preukázané, že prípadné ukončenie zastupovania F.. X. I. bolo spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS, s.r.o. aj doručené tak, aby mu bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že zastupovanie spoločníčky S.. K. I. F.. X. I. zaniklo podľa §

33b ods. 1 . Súd vyslovil názor, že o zániku plnomocenstva spoločníka by mala mať vedomosť aj spoločnosť, v ktorej sa realizuje výkon práv všetkých spoločníkov, pretože z dôvodu právnej istoty majú mať všetci spoločnosti vedomosť o tom, ktorý spoločník a akým spôsobom vykonáva svoje práva spoločníka v spoločnosti.

21. Súd ďalej uviedol, že aj keď Mgr. K. I. splnomocnila svoju matku F.. H. I. dňa 12.07.2006 k všetkým úkonom týkajúcich sa jej obchodného podielu v spoločnosti a toto splnomocnenie doručila aj spoločnosti, realizácia tohto splnomocnenia sa týkala len za neprítomnosti S.. K. I.. Súd zistil, že ani z toho splnomocnenia explicitne nevyplývalo, že ním S.. K. I. ako splnomocniteľ odvolala splnomocnenie splnomocnencovi F.. X. I. udelené mu na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 a že platné je jedine Splnomocnenie udelenéN. Súd bol toho názoru, že popri splnomocnení na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 udelené Ing. X. I. existovalo súčasne aj splnomocnenie zo dňa 12.07.2006 udelené Ing. H. I..

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Ing. X. I. ako splnomocnenec S.. K. I., ktorá na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2007 previedla svoj obchodný podiel na žalovaného, bol oprávnený na prevzatie finančných prostriedkov dňa 05.10.2007 od žalovaného, a to ako zástupca S.. K. I. na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003. Súd konštatoval, že ani jeden z týchto dvoch svedkov v konaní pred súdom hodnoverným spôsobom neobjasnil, z akých dôvodov si neprevzala finančné prostriedky od žalovaného priamo S.. K. I., keď dňa 05.10.2007 úradným spôsobom overovala svoj podpis na Zmluve a v ten istý deň prevzal finančné prostriedky od žalovaného F.. X. I.. Svedkyňa S.. K. I. vo svojej výpovedi navyše uviedla, že po uzavretí dohody o prevode obchodného podielu nepožadovala od žalovaného vyplatenie kúpnej ceny. Takéto konanie S.. K. I. podľa súdu nasvedčuje tomu, že F.. X. I. bol oprávnený na prevzatie finančných prostriedkov za prevod obchodného podielu vo výške 1.000.000,Sk dňa 05.10.2007 od žalovaného. Súd tiež uviedol, že iné logické zdôvodnenie nebolo prezentované.

23. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli v súdnom konaní najavo bol súd názoru, že žalovaný splnil svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2007, nakoľko dňa 05.10.2007 vyplatil F.. X. I. ako splnomocnenému zástupcovi S.. K. I. časť kúpnej ceny za prevod obchodného podielu vo výške 1.000.000,-Sk, čo žalovaný preukázal originálom Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05.10.2007, ktorý podpísal F.. X. I., ktorého podpis bol na základe Znaleckého posudku č. 59/2014 zo dňa 03.11.2014 znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou zistený ako pravý podpis F.. X. I.. Okrem sumy 1.000.000,-Sk uhradil žalovaný dňa 31.12.2010 sumu 2.311,-Eur a dňa 03.01.2011 sumu 3.000,- Eur, spolu vo výške 5.311,-Eur na účet prevodcu, t.j. S.. K. I..

24. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2007 v plnom rozsahu splnil, súd bol toho názoru, že právna predchodkyňa žalobcu (S.. K. I.) nemohla časť svojej pohľadávky vo výške 1.000.000,-Sk (33.193,95 Eur) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.02.2011 platne postúpiť na žalobcu, keďže táto pohľadávka zanikla pred jej postúpením zaplatením t.j. splnením. Súd preto považoval Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medziXX.XX.XXXX. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 15.02.2011 za absolútne neplatný právny úkon podľa , a to z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia. Súd konštatoval, že predmetom tohto právneho úkonu bolo plnenie nemožné, keďže predmet postúpenia pohľadávky zanikol pred jej postúpením dňa 05.10.2007.

25. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, zákonné ustanovenia, ako aj právny názor odvolacieho súdu považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol vrátane úroku z omeškania z uplatnenej istiny.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

27. Súd rozhodol o nároku znalkyne na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa tak, že znalkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že na návrh žalovaného, ku ktorému sa pripojil aj žalobca súd uznesením č.k. -99 zo dňa 22.11.2013 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a za znalca v odbore Písmoznalectvo, odvětví Ručné písmo

(identifikácia pisateľa) ustanovil PhDr. PaedDr. Eriku Strakovú, nar. 03.06.1957, s miestom výkonu činnosti v Liptovskom Mikuláši, Dubová 493/5, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odd: znalci, časti: fyzické osoby, pod evidenčným číslom 913231. Za účelom vykonania znaleckého dokazovania zložil žalobca, ako aj žalovaný preddavok na trovy tohto dôkazu, každý po 200,-Eur. Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. 59/2014 zo dňa 03.11.2014 a doručila súdu dňa 12.11.2014 znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalečného vo výške 1.374,48 Eur. Súd priznal znalkyni uznesením č.k. -182 zo dňa 12.12.2014 znalečné vo výške 1.374,48 Eur, ktoré uznesenie bolo v dôsledku odvolania žalobcu Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako súdom odvolacím uznesením č.k. -203 zo dňa 30.06.2015 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd konštatoval, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy od 01.06.2016 nadobudol účinnosť a bolo potrebné o nároku na náhradu trov konania znalkyne rozhodnúť v tomto rozsudku, ktorým sa konanie končí. Súd ďalej uviedol, že z povahy veci vyplýva, že oprávnená osoba má vždy nárok na náhradu trov dôkazu v plnej výške, keďže v jej prípade nemožno uvažovať o procesnom neúspechu. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov dôkazu a súčasť rozsudku má z procesného hľadiska iba predbežný charakter, pričom osobe oprávnenej na náhradu trov dôkazu je tento nárok priznaný vždy a v plnej výške, pokiaľ bol uplatnený riadne a včas. Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo k vysporiadaniu preddavkov pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musel súd priznať oprávnenej osobe (znalkyni) nárok na náhradu trov konania - znalečné proti konkrétnej sporovej strane, t.j. žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. Súd tiež uviedol, že v zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech. O výške tejto náhrady trov konania - znalečného a o jej vysporiadaní z preddavkov zložených obidvomi sporovými stranami (každý po 200,-Eur) rozhodne aj v intenciách uvedeného zrušeného uznesenia odvolacieho súdu súdny úradník okresného súdu po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

28. O nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol rozhodol súd podľa tak, že štát má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatil svedkyni G. svedočné, ktoré jej bolo priznané uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -86 zo dňa 24.06.2013. O výške tejto náhrady trov konania - svedočného, ktoré platil štát rozhodne súd podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O nároku svedkyne na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol rozhodol súd podľa , tak, že svedkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože svedkyňa Mgr. K. I., nar. XX.XX.XXXX, G. G. - N., A. XXXX/XX si na pojednávaní dňa 31.05.2019 uplatnila svedočné, ktoré jej nemohlo byť vyplatené vzhľadom na to, že nebolo kryté preddavkom na trovy dôkazu. O výške tejto náhrady trov konania - svedočného rozhodne súd podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 33.195,95 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 04.01.2011 do zaplatenia a zároveň aby zaviazal žalovaného zaplatiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

31. Žalobca podal odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku z dôvodov podľa a .

32. Žalobca poukázal na uznesenie odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 14.06.2018 a uviedol, že súd prvej inštancie dospel po doplnení dokazovania v bode 45 odôvodnenia rozsudku k záveru, že Mgr. Petra Vokánová ako splnomocniteľ udelila dňa 17.05.2003 F.. X. I. ako splnomocnencovi písomné všeobecné (generálne) plnomocenstvo na všetky právne úkony bez výnimky, týkajúce sa obchodného podielu v spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS s.r.o., Slovenská Ľupča. Žalobca s takýmto vyhodnotením dôkazov a právnym posúdením nesúhlasí z dôvodu, že Dohoda o zastupovaní bola viacstranný právny úkon podľa , ktorý uzavrelo šesť osôb, ktorých postavenie na tomto právnom úkone nie je možné zistiť, resp. určiť. Žiadnym spôsobom podľa žalobcu nie je v tejto dohode udelené plnomocenstvo podľa , teda jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje rozsah oprávnenia

zastupovať a konať v mene a na účet zastúpeného. Dohoda o zastupovaní bez pripojenia plnomocenstva je podľa žalobcu z hľadiska oprávnenia splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa irelevantná.

33. Žalobca ďalej tvrdí, že s ďalšími námietkami vo vzťahu k tejto dohode, ktoré predniesol právny zástupca na pojednávaniach sa súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Súd podľa žalobcu neuviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že Dohoda o zastupovaní je všeobecným (generálnym) plnomocenstvom na všetky právne úkony. Podľa žalobcu táto dohoda by neumožnila nikomu zastupovať S.. K. I. v konaní pred súdom, napr. o rozvod manželstva, resp. pri predaji nehnuteľnosti a ani pri predaji obchodného podielu. Žalobca preto nemôže akceptovať záver súdu uvedený v bode 47 odôvodnenia rozsudku, že Dohoda spoločníkov STAVO-REÁL-SERVIS s.r.o., Slovenská Ľupča o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 je platným právnym úkonom.

34. Žalobca tiež až zásadne rozporuje záver súdu uvedený v bode 48. odôvodnenia rozsudku, že k vypovedaniu ani odvolaniu Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, či už zo strany S.. K. I. alebo F.. X. I., právne relevantným spôsobom nedošlo. Toto je v rozpore s výpoveďou svedka F.. X. I., ktorý dňa 31.05.2019 vypovedal, že „bol som veľakrát oklamaný pánom N. a nastal taký moment, že ma nechcel pustiť do areálu, tak som sa nejako ako nahneval a povedal som svojej dcére, že toto plnomocenstvo ja vykonávať nemôžem a že nech radšej poverí moju manželku, lebo má na to vzdelanie, má na to, tak odvtedy som potom skončil“... skončilo to neviem presne dátum, ale ešte predtým, ako sa predával podiel, na moju žiadosť teda, no“. „Moja dcéra po tomto ako som teda odmietol, teda ukončil tú svoju účasť na tom splnomocnení, tak dala splnomocnenie mojej manželke, ja som sa potom už nezúčastnil už vôbec“.

35. Žalobca tiež poukázal na výpoveď svedkyne S.. K. I., ktorá na otázku, či ukončila nejakým spôsobom splnomocnenie, ktoré udelila svojmu otcovi odpovedala „to si nepamätám, ale viem, že otec, v podstate bolo to na otcovu iniciatívu, že lebo otec povedal, že on už ďalej nechce, lebo práve kvôli tým sporom, takže bolo to iniciované z otcovej strany. Otec ma požiadal o ukončenie vlastne, bolo to z jeho iniciatívy“. Ďalej táto svedkyňa uviedla, že po vypovedaní plnomocenstva zo strany otca, tento už za ňu žiadne právne úkony v spoločnosti nevykonal, na valnom zhromaždení, kde sa schvaľoval predaj obchodného podielu dňa 04.10.2007 sa zúčastnila osobne za prítomnosti matky a tu jej aj boli po skončení odovzdané zmluvy o predaji obchodného podielu, aby po ich podpísaní aj osvedčila pravosť podpisu pred notárom s tým, že po osvedčení podpisu zmluvy odovzdala mame a nie otcovi. Otca na prevzatie kúpnej ceny nesplnomocnila.

36. Podľa žalobcu predmetné výsluchy nesporne preukazujú, že Dohodu o zastupovaní vypovedal F.. X. I. ústne predtým, ako S.. K. I. udelila plnomocenstvo matke F.. H. I.. To, že o vypovedaní plnomocenstva mala vedomosť aj spoločnosť, je preukázané aj tým, že potom, ako bola do spoločnosti doručená plná moc na zastupovanie, F.. H. I. táto bola na všetky nasledujúce valné zhromaždenia pozývaná a len ona sa týchto aj ako zástupkyňa zúčastňovala. F.. X. I. už na tieto pozývaný nebol a ani sa ich nezúčastnil.

37. Podľa názoru žalobcu záver súdu uvedený v bode 49. odôvodnenia rozsudku, že popri splnomocnení na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 udelené F.. X. I., existovalo aj splnomocnenie zo dňa 12.07.2006 udelené F.. H. I., je v rozpore s vykonanými dôkazmi, pretože dohodu zo dňa 17.06.2003 vypovedal F.. X. I..

38. Z týchto dôvodov žalobca rozporuje záver súdu uvedený v bode 50. odôvodenia rozsudku, že F.. X. I. bol oprávnený na prevzatie finančných prostriedkov dňa 05.10.2007 od žalovaného, a to ako zástupca S.. K. I. na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003. Podľa súdu ani jeden z týchto dvoch svedkov v konaní pred súdom hodnoverným spôsobom neobjasnil, z akých dôvodov si neprevzala finančné prostriedky od žalovaného priamo S.. K. I., keď dňa 05.10.2007 úradným spôsobom overila svoj podpis na zmluve a v ten istý deň prevzal finančné prostriedky F.. X. I.. S.. K. I. vo svojej výpovedi navyše uviedla, že po uzavretí dohody o prevode obchodného podielu nepožadovala od žalovaného vyplatenie kúpnej ceny. Y. konanie S.. K. I. potom nasvedčuje tomu, že Ing. X. I. mal a bol oprávnený na prevzatie finančných prostriedkov za prevod obchodného podielu vo výške 1.000.000.,-Sk dňa 05.10.2007 od žalovaného. Iné logické zdôvodnenie nebolo prezentované.

39. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že Mgr. K. I. prevzala Zmluvy o prevode obchodného podielu po ich schválení valným zhromaždením dňa 04.10.2007. Podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu mala

byť kúpna cena vo výške 1.000.000,- Sk vyplatená v lehote troch rokov od uzavretia tejto zmluvy. V zmluve niet zmienky o tom, že po osvedčení podpisu nasledujúci deň, teda 05.10.2007 vyplatí žalovaný v postavení kupujúceho sumu 1.000.000,-Sk predávajúcej. Z uvedeného dôvodu preto S.. K. I. po osvedčení podpisu nepožadovala vyplatenie kúpnej ceny, pretože kupujúci mal právo kúpnu cenu hradiť v lehote troch rokov a nemohla predpokladať, že kupujúci v lehote splatnosti troch rokov by mal záujem zaplatiť 90 % kúpnej ceny nasledujúci deň. Žalobca tvrdí, že pokiaľ by mal kupujúci záujem takýmto spôsobom zaplatiť kúpnu cenu, nebol by ako autor zmluvy uvádzal splatnosť v trvaní troch rokov a aj predávajúca by určite rada prijala zaplatenie kúpnej ceny nasledujúci deň. Žalobca tiež poukázal na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 19.03.2013, kde uviedol, že Zmluvu o prevode obchodného podielu odovzdal Ing. X. I. dňa 04.10.2007, aby tento zabezpečil overený podpis u notára s tým, že mu vie vyplatiť 1.000.000,-Sk podľa zmluvy ako sa v Zmluve uvádza, keď ju donesie podpísanú. Pokiaľ teda mal žalovaný v úmysle vyplatiť 1.000.000,-Sk potom, ako mu bude odovzdaná podpísaná zmluva, žalobca si kladie otázku, prečo sa splatnosť kúpnej ceny v zmluve odložila na tri roky. Žalobca tiež poukázal na to, že pokiaľ mienil z banky vybrať 1.000.000,-Sk, podľa verejne známych pravidiel bánk musel požiadavky na výber takejto sumy oznámiť banke minimálne tri dni vopred. Žalobca teda rozporuje záver uvedený v bode 51. odôvodnenia rozsudku v tom smere, že podpis F.. X. I. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 05.10.2007 bolo na základe Znaleckého posudku PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej zistený ako pravý. Žalobca tvrdí, že predmetný znalecký posudok nebol ako dôkaz v konaní vykonaný, voči posudku žalobca podal dňa 29.07.2015 zásadné námietky a žiadal, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. S námietkami a ani návrhom žalobcu sa súd nijako nevysporiadal a pokiaľ tento dôkaz nebol vykonaný, nemohol ho súd ani vyhodnotiť.

40. Žalobca tiež namieta, že súd nevyhodnotil vykonané dokazovanie v tom smere, či už Dohoda o zastupovaní a aj plnomocenstvo na zastupovanie F.. H. I. bolo smerované a oznámené spoločnosti STAVO-REÁL-SERVIS s.r.o. Slovenská Ľupča a jej štatutárnemu orgánu za účelom zastupovania pri uplatňovaní práv spoločníka podľa . Ani jeden z týchto právnych úkonov nebol oznámený fyzickej osobe - občanovi.

41. Žalobca ďalej uviedol, že Dohodu o prevode obchodného podielu uzavrela osobne bez akéhokoľvek zastúpenia S.. K. I. s D. N. a akékoľvek plnomocenstvá oznámené spoločnosti vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu, boli irelevantné. Žalobca má za to, že pokiaľ žalovaný mienil vyplatiť kúpnu cenu ako synalagmatický právny úkon inej osobe ako právnej predchodkyni žalobcu, bol povinný požiadať toho, komu mienil zaplatiť, o preukázanie sa plnou mocou oprávňujúcou ho na prevzatie kúpnej ceny. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalovaný predloženie takéhoto plnomocenstva nepožadoval a pokiaľ by platil kúpnu cenu osobe, ktorá nebola oprávnená na prevzatie kúpnej ceny, nesplnil si záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu voči predávajúcej právnej predchodkyni žalobcu a nesplnil si teda záväzok zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas.

42. Ďalej žalobca tvrdí, že podľa výpovede žalovaného, tento podpísal Zmluvy o prevode obchodného podielu ako prvý a odovzdal ich na podpísanie a osvedčenie podpisu predávajúcej S.. K. I.. Potom ako zmluvy podpísala a osvedčila svoj podpis S.. K. I., zmluva sa stala platnou a účinnou a S.. K. I. prestala byť spoločníčkou spoločnosti a z tohto dôvodu došlo aj k zániku všetkých splnomocnení na jej zastupovanie ako spoločníčky spoločnosti.

43. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.12.2022, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

44. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.04.2017, proti ktorému žalovaný podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 14.06.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení a zastáva názor, že súd prvej inštancie po zrušení veci sa dôsledne zaoberal skutočnosťami, ktoré vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd naznačil a s vykonanými dôkazmi sa dôsledne vysporiadal tak po stránke skutkovej ako aj právnej. Žalovaný tvrdí, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je určité a zrozumiteľné a bez akýchkoľvek pochybností dáva odpoveď na všetky otázky, ktoré mu boli vytýkané v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Žalovaný teda považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a jeho odôvodnenie za preskúmateľné.

45. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že K. I. bola v ich spoločnosti len formálnou spoločníčkou a vždy o všetkom rozhodoval a všetko riešil jej otec F.. X. I., ktorý nemohol v spoločnosti vystupovať ako spoločník vo vlastnom mene z dôvodu, že v dôsledku svojich predchádzajúcich podnikateľských aktivít sa ocitol v predĺžení.

46. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu a F.. X. I. v priebehu konania dochádzalo k rôznym zmenám ohľadne skutkových tvrdení. Svoj procesný útok založil na tej skutočnosti, že žalovaný nedisponoval takou výškou finančných prostriedkov, ktorú dňa 05.10.2007 vyplatil F.. I. v sume 1.000.000,-Sk a súčasne zo strany F.. X. I. bolo tvrdené, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 05.10.2007 nie je jeho pravým podpisom a že ide o podpis falšovaný.

47. Žalovaný tvrdí, že v konaní preukázal, že dňa 05.10.2007 takouto sumou vo výške 1.000.000,- Sk disponoval a súčasne vykonaným znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že podpis F.. X. I. na výdavkovom doklade je podpisom pravým. Táto skutočnosť vyplýva zo záveru znaleckého posudku, ktorý vypracovala súdna znalkyňa Erika Straková dňa 03.11.2014.

48. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku na strane 45 (správne má byť v bode 45.) a nasl. odôvodnenia svojho rozsudku podrobne rozoberá dôvody, na základe ktorých rozhodol vo veci samej. S týmito dôvodmi sa žalovaný stotožňuje a je toho názoru, že dôvody, ktoré uvádza žalobca vo svojom odvolaní nie sú právne významné a nie sú v súlade so zákonom. Žalobca neakceptuje záver súdu v bode 47. odôvodnenia rozsudku, že dohoda spoločníkov o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 je platným právnym úkonom. Bližšie zdôvodnenie tejto problematiky žalobca vo svojom odvolaní neuvádza a nie je teda možné sa následne aj kvalifikovane vyjadriť k takémuto jeho stanovisku.

49. Pokiaľ žalobca rozporuje záver súdu uvedený v bode 48. odôvodnenia rozsudku, a to ohľadne zániku dohody o zastupovaní, a to buď vypovedaním alebo odvolaním, žalobca sa v ďalších bodoch svojho odvolania zaoberá touto problematikou v tom smere, že cituje výroky K. I. a F.. X. I., ktorí ako svedkovia vypovedali ústne.

50. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa touto problematikou zaoberal v bode 48. odôvodnenia rozsudku a konštatuje, že k vypovedaniu ani odvolaniu tohto plnomocenstva právne relevantným spôsobom nedošlo. Súd správne konštatuje, že nebolo konkrétne špecifikované, kedy sa tak malo stať a akým spôsobom. Podľa názoru žalovaného ide o účelové tvrdenie Petry I. a F.. X. I. vzhľadom na zmenenú situáciu, ktorá v konaní nastala. Podľa názoru žalovaného v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Zároveň uviedol, že ide o osoby, ktoré evidentne majú enormný záujem na výsledku tohto konania, čím je pochopiteľne daná následne aj pochybnosť o vierohodnosti takýchto tvrdení.

51. Zároveň žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že znalecký posudok ako dôkaz v konaní nebol vykonaný. Žalovaný je názoru, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom a nemožno mu nič vyčítať, a je teda relevantným dôkazom, na ktorý súd správne prihliadol. Žalobca v konaní ničím nepreukázal takú právnu skutočnosť, ktorá spochybňovala pravosť podpisu Ing. X. I. na výdavkovom doklade. V podrobnostiach žalovaný ďalej poukázal na svoje doterajšie písomné, ako aj ústne prejavy.

52. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

53. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

54. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokmi II. až V. rozhodol, že žalovaný, znalkyňa, štát a svedkyňa majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že Dohoda o zastúpení zo dňa 17.05.2003

nie je plnomocenstvom udeleným S.. K. I. podľa F.. X. I. ako splnomocnencovi tak, ako tvrdil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Tiež žalobca tvrdil, že svedeckými výpoveďami S.. K. I. a F.. X. I. bolo preukázané, že došlo k vypovedaniu Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 zo strany F.. X. I..

55. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

56. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

57. Podľa ustanovenia , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

58. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkov stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec aj správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožňuje a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať.

59. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17.05.2003 bola viacstranným právnym úkonom podľa , a že nejde o plnomocenstvo udelené podľa . Odvolací súd uvádza, že z predmetnej Dohody zo dňa 17.06.2003 vyplýva, že Petra Vokánová identifikovaná rodným číslom podpísala, že bude konať v zastúpení Ing. X. I., ktorý je identifikovaný rodným číslom, pričom zastúpenie bude realizované v plnom rozsahu všetkých úkonov bez výnimky týkajúcej sa obchodného podielu v spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS, s.r.o. Skutočnosť, že predmetom tejto dohody je aj splnomocnenie ďalšieho nového spoločníka Z. S., a že predmetná dohoda je podpísaná aj ďalšími osobami prítomnými pri udelení splnomocnenia neznamená, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu názoru, že ide o splnomocnenie podľa . Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že z obsahu Dohody zo dňa 17.06.2003 vyplýva, kto udelil splnomocnenie, komu, pričom je vyšpecifikované, na aké zastúpenie je zástupca splnomocnený, pričom odvolací súd súhlasí s tým, že ide o generálne plnomocenstvo, nakoľko splnomocnenie bolo udelené v rozsahu všetkých úkonov bez výnimky týkajúcej sa obchodného podielu S.. K. I. v spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS s.r.o., Príboj 779, Slovenská Lupča. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že po doplnení dokazovania zo strany súdu prvej inštancie po zrušení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -245 zo dňa 27. apríla 2017 zo strany odvolacieho súdu uznesením č.k. -308 zo dňa 14. júna 2018, žalovaný predložil súdu prvej inštancie splnomocnenie zo dňa 06.02.2003, t.j. zo dňa, kedy S.. K. I. nadobudla obchodný podiel z spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS, s.r.o. od otca Ing. X. I., a v ten istý deň udelila otcovi Ing. X. I., identifikovanému rodným číslom splnomocnenie ku všetkým právam a povinnostiam, ako i úkonom vyplývajúcim z jej obchodného podielu v tejto obchodnej spoločnosti. Týmto listinným dôkazom žalovaný preukázal, že S.. K. I. udelila generálnu plnú moc svojmu otcovi ku všetkým úkonom týkajúcim sa jej obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, pričom toto splnomocnenie korešponduje aj s obsahom Dohody zo dňa 17.06.2003. Odvolací súd preto nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že Dohoda o zastupovaní bez pripojenia plnomocenstva je podľa žalobcu z hľadiska oprávnenia splnomocnenca konať v mene spoločnosti irelevantná, keďže žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie k predmetnej Dohode zo dňa 17.06.2003 predložil aj samostatné splnomocnenie zo dňa 06.02.2003. Odvolací súd má za to, že predmetná Dohoda o zastúpení zo dňa 17.06.2003 je platným splnomocnením tak, ako súd prvej inštancie uviedol v bode 45. odôvodnenia rozsudku.

60. Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že z rozsudku nevyplýva, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že Dohoda o zastupovaní je všeobecným (generálnym) plnomocenstvom na všetky právne úkony. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetná Dohoda by neoprávňovala zastupovať Mgr. K. I. napr. pri predaji nehnuteľnosti, alebo v konaní pred

súdom napr. o rozvod manželstva, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je možné prisvedčiť žalobcovi, že pri uzatváraní scudzovacej zmluvy a následnom katastrálnom konaní je potrebné venovať zvýšenú pozornosť nielen formálnym ale aj obsahovým náležitostiam plnej moci. , ani o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (Katastrálny zákon) neobsahuje požiadavku na obsah plnej moci, avšak v aplikačnej praxi katastrálnych odborov sa možno stretnúť s požiadavkou, aby v plnej moci bola presne špecifikovaná nehnuteľnosť, ktorá má sa stať predmetom prevodu alebo zálohu. Ak by plná moc neobsahovala presnú špecifikáciu nehnuteľnosti, spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť plnej moci. K tejto praxi sa však priklonil vo svojom rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 11.10.2011, avšak nejde o náležitosť splnomocnenia uloženú zákonom, avšak aplikačná prax si v niektorých prípadoch vytvára riešenia, ktoré možno nie úplne jednoznačne vyplývajú z právnej úpravy, ale sú nejakým spôsobom viac kompaktibilné s praktickými potrebami spoločenského života. Uvedené výnimky však nemožno zovšeobecniť na všetky plné moci a nemožno konštatovať, pre zastupovanie spoločníka v obchodnej spoločnosti pri úkonoch týkajúcich sa obchodného podielu je nutné uviesť aj ďalšie skutočnosti okrem tých, ktoré sú uvedené v Dohode zo dňa 17.06.2003, ako aj v splnomocnení zo dňa 06.02.2003. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

61. Odvolací súd zároveň nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v konaní preukázal, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 bola zo strany F.. X. I. vypovedaná, resp. odvolaná. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 48. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že ani Mgr. K. I. a ani F.. X. I. neuviedli, kedy a akým spôsobom malo dôjsť k vypovedaniu, resp. odvolaniu tohto plnomocenstva Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003. Odvolací súd tiež súhlasí s tým, že v konaní nebolo preukázané, že prípadné ukončenie zastupovania F.. X. I. bolo spoločnosti STAVP- REAL-SERVIS s.r.o. doručené tak, aby bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že zastupovanie spoločníčky S.. K. I. Ing. X. I. zaniklo v súlade s . Žalobca teda v konaní nezvládol dôkazné bremeno preukázania, že došlo k vypovedaniu, resp. odvolaniu Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, a preto odvolací súd nesúhlasí ani s touto odvolacou námietkou žalobcu.

62. Zároveň odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17.06.2003 existovala súčasne so splnomocnením zo dňa 12.07.2006 udeleným zo strany S.. K. I. mame F.. H. I., čo vyplýva aj z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného už v zrušujúcom uznesení č.k. -308 zo dňa 14.6.2018.

63. Pokiaľ žalobca rozporuje skutočnosť, že F.. X. I. nebol oprávnený na prevzatie finančných prostriedkov dňa 05.10.2007 od žalovaného, a to ako zástupca S.. K. I. na základe Dohody o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, odvolací súd nesúhlasí ani s touto námietkou žalobcu, nakoľko plnomocenstvo bolo zo strany S.. K. I. udelené na všetky právne úkony týkajúce sa jej obchodného podielu v spoločnosti. Na základe toho odvolací súd zastáva názor, a to aj vzhľadom na celkové správanie F.. X. I. od prevodu obchodného podielu v spoločnosti na svoju dcéru, že on naďalej vykonával v zastúpení práva spoločníka S.. K. I. na jednotlivých valných zhromaždeniach. Odvolaciemu súdu sa vzhľadom na vykonané dokazovanie javí pravdivým tvrdenie žalovaného, že žalobca aj po prevode obchodného podielu na svoju dcéru naďalej vystupoval voči ostatným spoločníkom spoločnosti v rozsahu, ako tak robil pred prevodom obchodného podielu. Žalobca nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom, že k prevodu obchodného podielu zo strany žalobcu nedošlo na základe jeho dlžôb voči veriteľom, a teda že k prevodu obchodného podielu pristúpil len na základe svojej ochrany voči veriteľom. Takémuto konaniu nasvedčuje aj samotné tvrdenie žalobcu v odvolaní, v ktorom spochybňuje skutočnosť, že napriek tomu, že v zmluve o prevode obchodného podielu bola dohodnutá lehota na zaplatenie ceny obchodného podielu do 3 rokov, nie je podľa žalobcu logické, aby žalovaný vyplatil žalovanú sumu v deň podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaný v konaní preukázal, že mal finančné prostriedky v žalovanej sume ku dňu prevodu obchodného podielu k dispozícii a tiež originálom výdavkového pokladničného dokladu preukázal, že žalobcovi vyplatil 1.000.000,Sk dňa 05.10.2007, pričom ako účel platby je uvedená Zmluva o prevode obchodného podielu časť z kúpnej ceny 1.160.000,-Sk. Žalobca popieral v konaní prevzatie sumy 1.000.000,-Sk od žalovaného, avšak znaleckým posudkom PhDr. PadDr. Eriky Strakovej bolo v konaní preukázané, že podpis žalobcu na predmetnom výdavkovom doklade je pravý. Tvrdenia žalobcu, že neprevzal finančné prostriedky od žalovaného vo výške 1.000.000,-Sk boli teda v konaní vierohodne vyvrátené a pokiaľ žalobca namieta, že súd nevykonal kontrolný znalecký posudok, odvolací súd poukazuje na to, že v priebehu konania došlo k zániku , pričom

súd v konaní pokračoval podľa ustanovení . umožňoval žalobcovi dať si vypracovať odborné stanovisko, resp. znalecký posudok, ktorý súdu mohol predložiť a vyvrátiť ním správnosť v konaní vypracovaného znaleckého posudku PhDr. PaedDr. Erikovou Strakovou. Pokiaľ tak neurobil a len namieta závery znalkyne, ktorá jednoznačne v závere uviedla, že podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 05.10.2007 je pravým podpisom F.. X. I., nezvládol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca finančné prostriedky od žalovaného vo výške 1.000.000,-Sk neprevzal. Postupom súdu prvej inštancie nebolo znemožnené žalobcovi, aby uplatňoval svoje práva v konaní, resp. že by bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko ako už bolo uvedené, žalobca mal podľa platného zákonné možnosti ako vierohodne závery znaleckého posudku vyvrátiť, čo však neurobil.

64. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nepožadoval od žalobcu plnú moc oprávňujúcu ho na prevzatie kúpnej ceny a pokiaľ by žalovaný platil kúpnu cenu osobe, ktorá nebola oprávnená na prevzatie kúpnej ceny, nesplnil si záväzok Zmluvy o prevode obchodného podielu voči predávajúcej, a teda si nesplnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že táto námietka žalobcu, ktorý preukázateľne podľa vypracovaného znaleckého posudku prevzal finančné prostriedky vo výške 1.000.000,-Sk od žalovaného a následne podpísal so svojou dcérou zmluvu o postúpení pohľadávky, následkom čoho sa stal žalobcom v konaní a uplatňuje si od žalovaného v konaní tú istú sumu, ktorú už raz od žalovaného prevzal, nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi a takéto konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný vyplatil žalobcovi 1.000.000,-Sk s vedomím, že žalobca bol od momentu prevodu obchodného podielu spoločnosti z jeho strany na Mgr. K. I., jeho dcéru splnomocnený na všetky úkony súvisiace s obchodným podielom spoločnosti STAVO-REAL-SERVIS s.r.o., a teda konal v dobrej viere, že udelené splnomocnenie ho oprávňuje aj na prevzatie peňazí.

65. K tvrdeniu žalobcu, že momentom podpísania Zmluvy o predaji obchodného podielu zo strany S.. K. I. prestala byť spoločníčkou spoločnosti, a teda z toho dôvodu došlo aj k zániku všetkých splnomocnení na jej zastupovanie ako spoločníčky spoločnosti, odvolací súd konštatuje, že Dohoda o zastupovaní zo dňa 17.06.2003, ako aj splnomocnenie zo dňa 06.02.2003 bolo žalobcovi zo strany S.. K. I. udelené na všetky úkony vyplývajúce z jej obchodného podielu, za čo možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať aj prevzatie samotných finančných prostriedkov za predaj tohto obchodného podielu. Pokiaľ teda F.. X. I. prevzal 1.000.000,-Sk (33.193,919 Eur) od žalovaného, ako časť ceny obchodného podielu a zvyšok ceny žalovaný preukázateľne zaplatil na účet S.. K. I., žalovaná pohľadávka zanikla splnením ešte pred postúpením pohľadávky na žalobcu, a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.02.2011 je neplatná.

66. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd námietky žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné.

67. Pokiaľ sa žalobca odvolal aj čo do výrokov II. až V. rozsudku, v odôvodnení odvolania žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré tieto výroky rozsudku napáda, a preto odvolací súd nemohol odvolanie žalobcu v tomto rozsahu preskúmať. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až V. postupom podľa priznal žalovanému, znalkyni, štátu, ako aj svedkyni nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný.

68. Súd prvej inštancie teda podľa názoru odvolacieho súdu neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces, námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

69. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

70. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

71. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

72. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).