Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)0ef/364998.2cd89c.pdf
PDF · 117.65 KB
No categories available
5Cdo/115/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 115/2011
Slovenskej republiky
UZ N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. V. N.N., proti
ţalovaným 1/ V.V., zastúpenému JUDr. Š. M.M., 2/ A.A., 3/ M. P.P., 4/ A. P.P., ţalovaní 3/,
4/ zastúpení JUDr. M. P.P., 5/ E.E., zastúpenému JUDr. D. D.D., 6/ A.A., 7/ M.M.,
zastúpenému JUDr. Š. M.M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na
Okresnom súde Nitra, pod sp.zn. 12 C 56/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 29. septembra 2010, sp.zn. 25 Co 133/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. septembra
2010, sp.zn. 25 Co 133/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 22. marca 2010, č.k. 12 C 56/2009-263 zamietol
ţalobu, ktorým sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných
na L.L., na L.L., na L.L., na L.L., na L.L., na L.L., bliţšie špecifikovaných v odôvodnení
rozhodnutia. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov konania vo
výške 1 534,44 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právneho zástupcu
ţalovaného. Ţalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Ţalobcovi zároveň uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovaným 3/, 4/ náhradu trov konania vo výške 4 275,17 €, ţalovanému
5/ náhradu trov konania vo výške 5 028,39 €, ţalovanému 6/ náhradu trov konania vo výške
6 101,16 €, ţalovanému 7/ náhradu trov konania vo výške 1 660,68 €, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku do rúk ich právnych zástupcov. Právne vec odôvodnil
s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, ţe v tomto konaní
neriešil ako prejudiciálnu otázku neplatnosť kúpnych zmlúv, nakoľko mal za to, ţe súčasní
vlastníci nehnuteľností tieto nadobudli v dobrej viere, poţívajú ochranu v súlade s čl. 11
Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv vychádzajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. l
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 78/06. V konaní ţalobca
nepreukázal a nevyšli najavo ţiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali dobrú vieru ţalovaných
ako nadobúdateľov nehnuteľností. Ak by súd ţalobe vyhovel a rozhodol, ţe vlastníkom
sporných nehnuteľností je ţalobca, zaniklo by vlastnícke právo ţalovaných, čo by bolo
v rozpore s čl. 1, čl. 2 Ústavy SR, terajší vlastníci by vec nemohli nijako ovplyvniť a došlo by
k váţnemu narušeniu vlastníckej istoty ako súčasti právnej istoty, ktorá je základným
atribútom demokratického právneho štátu. Dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, v tomto
prípade vyriešenie ako predbeţnej otázky, ţe kúpne zmluvy sú neplatné, nemôţe mať
za následok zánik vlastníckeho práva ţalovaných, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dobrej
viere. Všetci ţalovaní, okrem ţalovaného 5/, ktorý nehnuteľnosti nadobudol v draţbe, čo je
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, nadobudli nehnuteľnosti kúpnymi
zmluvami, svoje vlastnícke právo nadobudli od predchádzajúcich vlastníkov a môţu sa
dovolávať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných
ľudských práv a slobôd erga omnes. Vzhľadom na tieto skutočnosti ţalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 29. septembra 2010, sp.zn.
25 Co 133/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 5/ náhradu trov odvolacieho
konania v sume 1 676,30 € k rukám JUDr. D. D.D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.
Zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky na určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Mal za to, ţe
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaní sporné nehnuteľnosti nadobudli
v dobrej viere, ţe im patria, pretoţe opak preukázaný nebol a dôkazného bremena sa ţalobca
v tomto smere nezhostil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, ţe postupom súdu mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označil skutočnosť, ţe mu neboli doručené
vyjadrenia ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal
moţnosť riadne sa s podaniami oboznámiť a zaujať k nim svoje stanovisko, ako aj
nedostatočné odôvodnenie a nepredvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Mal za to, ţe
odvolací súd sa relevantne nezaoberal jeho námietkami a právnou argumentáciou,
nezdôvodnil, prečo sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu, keď ani tento svoje
rozhodnutie náleţite nezdôvodnil. Taktieţ namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia
odvolacieho súdu o trovách konania. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový
a právny stav veci.
Ţalovaní 1/, 7/ nesúhlasili s dôvodmi a argumentmi ţalobcu uvedenými v dovolaní
a navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol a priznal
im náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalovaní 3/, 4/ sa stotoţnili s rozsudkami prvostupňového a odvolacieho súdu,
povaţovali ich za právne a vecne správne a dostatočne odôvodnené. Mali za to, ţe v danom
prípade nie je naplnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a preto navrhli dovolanie ţalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov
dovolacieho konania.
Ţalovaný 5/ mal za to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny
a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolanie ţalobcu navrhol v zmysle
§ 243b O.s.p. zamietnuť, pretoţe nie sú dané dôvody dovolania ani vady konania, pre ktoré by
bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Ţalovaní 2/, 6/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), s právnickým vzdelaním (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
pred ním konať.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Ţalobca namietal, ţe odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe mu neboli
doručené vyjadrenia odporcov 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého
stupňa.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS
14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolanie podané ţalobcom proti rozsudku súdu prvého
stupňa (č.l. 274-284 spisu) bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 7/ dňa 16. júna
2010, ţalovanému 2/ dňa 16. júla 2010 (fikcia doručenia), právnej zástupkyni ţalovaných 3/,
4/ dňa 21. júna 2010, právnej zástupkyni ţalovaného 5/ dňa 17. júna 2010 a právnemu
zástupcovi ţalovaného 6/ dňa 16. júna 2010. Písomné vyjadrenie ţalovaných 1/, 7/ k tomuto
odvolaniu z 23. júna 2010 (č.l. 321-322 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa
23. júna 2010, písomné vyjadrenie ţalovaných 3/, 4/ zo 6. júla 2010 (č.l. 323-324 spisu) bolo
súdu prvého stupňa doručené dňa 12. júla 2010, písomné vyjadrenie ţalovaného 5/ z 21. júna
2010 (č.l. 317-320 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa 22. júna 2010
a písomné vyjadrenie ţalovaného 6/ z 27. júla 2010 (č.l. 328 spisu) bolo osobne podané
na súde prvého stupňa dňa 28. júla 2010, pričom zo spisu nevyplýva, ţe by boli doručené
ţalobcovi.
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov
treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní
pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako
súčasti práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenia ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/,
6/, 7/ k odvolaniu neboli doručené ţalobcovi, treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo
moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa
27. apríla 2010 v prípade H. proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané
na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého
súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť
predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).
Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje
právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť
nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa
so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie
súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24); Právo
na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti
od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri A. proti Francúzsku (č. 2),
č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a V. proti Českej republike,
č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).
Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie
k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby
procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť
vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou
odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom rozhodoval
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol dovolateľovi moţnosť
vyjadriť sa k písomným podaniam ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ (vyjadreniam k odvolaniu).
Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania
a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť
povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom
na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. októbra 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová