Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/115/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

UZ N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. V. N.N., proti

ţalovaným 1/ V.V., zastúpenému JUDr. Š. M.M., 2/ A.A., 3/ M. P.P., 4/ A. P.P., ţalovaní 3/,

4/ zastúpení JUDr. M. P.P., 5/ E.E., zastúpenému JUDr. D. D.D., 6/ A.A., 7/ M.M.,

zastúpenému JUDr. Š. M.M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde Nitra, pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 29. septembra 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. septembra

2010, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 22. marca 2010, č.k. -263 zamietol

ţalobu, ktorým sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných

na L.L., na L.L., na L.L., na L.L., na L.L., na L.L., bliţšie špecifikovaných v odôvodnení

rozhodnutia. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov konania vo

výške 1 534,44 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právneho zástupcu

ţalovaného. Ţalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Ţalobcovi zároveň uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovaným 3/, 4/ náhradu trov konania vo výške 4 275,17 €, ţalovanému

5/ náhradu trov konania vo výške 5 028,39 €, ţalovanému 6/ náhradu trov konania vo výške

6 101,16 €, ţalovanému 7/ náhradu trov konania vo výške 1 660,68 €, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku do rúk ich právnych zástupcov. Právne vec odôvodnil

s poukazom na ustanovenie . Uviedol, ţe v tomto konaní

neriešil ako prejudiciálnu otázku neplatnosť kúpnych zmlúv, nakoľko mal za to, ţe súčasní

vlastníci nehnuteľností tieto nadobudli v dobrej viere, poţívajú ochranu v súlade s čl. 11

Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany

2

nadobudnutých práv vychádzajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. l

ods. 1

a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR . V konaní ţalobca

nepreukázal a nevyšli najavo ţiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali dobrú vieru ţalovaných

ako nadobúdateľov nehnuteľností. Ak by súd ţalobe vyhovel a rozhodol, ţe vlastníkom

sporných nehnuteľností je ţalobca, zaniklo by vlastnícke právo ţalovaných, čo by bolo

v rozpore s , SR, terajší vlastníci by vec nemohli nijako ovplyvniť a došlo by

k váţnemu narušeniu vlastníckej istoty ako súčasti právnej istoty, ktorá je základným

atribútom demokratického právneho štátu. Dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, v tomto

prípade vyriešenie ako predbeţnej otázky, ţe kúpne zmluvy sú neplatné, nemôţe mať

za následok zánik vlastníckeho práva ţalovaných, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dobrej

viere. Všetci ţalovaní, okrem ţalovaného 5/, ktorý nehnuteľnosti nadobudol v draţbe, čo je

originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, nadobudli nehnuteľnosti kúpnymi

zmluvami, svoje vlastnícke právo nadobudli od predchádzajúcich vlastníkov a môţu sa

dovolávať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných

ľudských práv a slobôd erga omnes. Vzhľadom na tieto skutočnosti ţalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 29. septembra 2010, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

ods. 1 potvrdil. Ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 5/ náhradu trov odvolacieho

konania v sume 1 676,30 € k rukám JUDr. D. D.D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné

podmienky na určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Mal za to, ţe

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaní sporné nehnuteľnosti nadobudli

v dobrej viere, ţe im patria, pretoţe opak preukázaný nebol a dôkazného bremena sa ţalobca

v tomto smere nezhostil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , tvrdiac, ţe postupom súdu mu bola odňatá

3

moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označil skutočnosť, ţe mu neboli doručené

vyjadrenia ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal

moţnosť riadne sa s podaniami oboznámiť a zaujať k nim svoje stanovisko, ako aj

nedostatočné odôvodnenie a nepredvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Mal za to, ţe

odvolací súd sa relevantne nezaoberal jeho námietkami a právnou argumentáciou,

nezdôvodnil, prečo sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu, keď ani tento svoje

rozhodnutie náleţite nezdôvodnil. Taktieţ namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia

odvolacieho súdu o trovách konania. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový

a právny stav veci.

Ţalovaní 1/, 7/ nesúhlasili s dôvodmi a argumentmi ţalobcu uvedenými v dovolaní

a navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa zamietol a priznal

im náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaní 3/, 4/ sa stotoţnili s rozsudkami prvostupňového a odvolacieho súdu,

povaţovali ich za právne a vecne správne a dostatočne odôvodnené. Mali za to, ţe v danom

prípade nie je naplnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle

a preto navrhli dovolanie ţalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania.

Ţalovaný 5/ mal za to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny

a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolanie ţalobcu navrhol v zmysle

zamietnuť, pretoţe nie sú dané dôvody dovolania ani vady konania, pre ktoré by

bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Ţalovaní 2/, 6/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), s právnickým vzdelaním (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

pred ním konať.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ţalobca namietal, ţe odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe mu neboli

doručené vyjadrenia odporcov 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého

stupňa.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

6

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolanie podané ţalobcom proti rozsudku súdu prvého

stupňa (č.l. 274-284 spisu) bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 7/ dňa 16. júna

2010, ţalovanému 2/ dňa 16. júla 2010 (fikcia doručenia), právnej zástupkyni ţalovaných 3/,

4/ dňa 21. júna 2010, právnej zástupkyni ţalovaného 5/ dňa 17. júna 2010 a právnemu

zástupcovi ţalovaného 6/ dňa 16. júna 2010. Písomné vyjadrenie ţalovaných 1/, 7/ k tomuto

odvolaniu z 23. júna 2010 (č.l. 321-322 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa

23. júna 2010, písomné vyjadrenie ţalovaných 3/, 4/ zo 6. júla 2010 (č.l. 323-324 spisu) bolo

súdu prvého stupňa doručené dňa 12. júla 2010, písomné vyjadrenie ţalovaného 5/ z 21. júna

2010 (č.l. 317-320 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa 22. júna 2010

a písomné vyjadrenie ţalovaného 6/ z 27. júla 2010 (č.l. 328 spisu) bolo osobne podané

na súde prvého stupňa dňa 28. júla 2010, pričom zo spisu nevyplýva, ţe by boli doručené

ţalobcovi.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní

pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako

súčasti práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenia ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/,

6/, 7/ k odvolaniu neboli doručené ţalobcovi, treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo

moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa

27. apríla 2010 v prípade H. proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané

na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého

súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť

predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej

pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,

18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť

nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24); Právo

na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti

od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri A. proti Francúzsku (č. 2),

č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a V. proti Českej republike,

č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby

procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť

vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom rozhodoval

bez nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol dovolateľovi moţnosť

vyjadriť sa k písomným podaniam ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ (vyjadreniam k odvolaniu).

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na súdnu ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom

na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová