Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/50/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M., bytom T.T., právne

zastúpenej JUDr. J., advokátom, AK M., M., proti žalovanej: Správa katastra Brezno,

Brezenská č. 4, Brezno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. C-8/2010-T. zo

dňa 16.6.2010, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -92 zo dňa 28.1.2011, v časti o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -92 zo dňa 28.1.2011 v časti o trovách m e n í tak, že žalovaná

je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 368,97 €, k rukám jej právneho

zástupcu JUDr. J., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 81,51 €

k rukám jej právneho zástupcu JUDr. J., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil z dôvodu podľa § 250j

ods. 3 rozhodnutie žalovanej č. C-8/2010-Telgárt zo dňa 16.6.2010 o potvrdení

nadobudnutia vlastníctva časti nehnuteľností v k. ú. T. vydržaním v prospech žalobkyne

a v časti o zamietnutí návrhu na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva ku v rozhodnutí

špecifikovaným nehnuteľnostiam a zároveň vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. O trovách

2

konania rozhodol tak, že žalovanú zaviazal k náhrade trov konania žalobkyne vo výške

216, 28 €.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie

zrušil z dôvodu, že žalovaná napriek výzve nepredložila súdu kompletný administratívny spis

súvisiaci s vecou, čo zakladá nepreskúmateľnosť jej rozhodnutia a zároveň v zmysle § 250j

ods. 3 aj dôvod na jeho zrušenie. Žalobkyni priznal náhradu trov konania, avšak

len vo výške 50% z ňou uplatnenej sumy dôvodiac, že žalobkyňa bola síce úspešná,

no nie z dôvodov, že by jeho žaloba bola oprávnená, resp. súd dôvodnosť žaloby neskúmal.

Preto súd túto skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pri určovaní výšky

náhrady trov konania v zmysle .

Proti výroku rozsudku o trovách podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaná. Žalobkyňa

nesúhlasila s priznaním len polovice uplatnených trov konania, pretože sama nemôže

ovplyvniť konanie žalovanej a nemôže tak dosiahnuť, aby reagovala na výzvy súdu

o predloženie žiadaného spisu. Súd nemôže považovať nečinnosť žalovanej za dôvod hodný

osobitného zreteľa a z tohto dôvodu krátiť trovy právneho zastúpenia na strane žalobkyne,

ktorá sa len domáha ochrany svojich práv, keď meritórne rozhodnutie vo veci bolo zmarené

len nečinnosťou správneho orgánu. Preto žiadala odvolací súd zmeniť výrok rozsudku

krajského súdu o trovách konania tak, že jej budú priznané trovy v plnej výške 366,57 €

a zároveň si uplatnila aj náhradu trovy odvolacieho konania vo výške 81,51 €.

Žalovaná v odvolaní namietla uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni

dôvodiac, že krajský súd rozhodol procesne pre nečinnosť správneho orgánu – nezaslanie

administratívneho spisu, ku ktorému došlo zlyhaním ľudského faktora. Krajský súd podľa

žalovanej nepotupoval správne, keď z rozhodnutia nebola zrejmá oprávnenosť podania žaloby

a napriek tomu ju zaviazal k úhrade, hoci len čiastočnej, trov konania. Poukázala tiež na to,

že krajský súd procesne pochybil, keď jej žalobu nezaslal a neumožnil jej tým brániť sa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

3

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že rozsudok

krajského súdu v časti o trovách je treba zmeniť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu,

že ak žalobca mal síce vo veci úspech, ale napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z iných

dôvodov, než ktoré uviedol v žalobe, je to dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie

náhrady trov konania alebo celkom alebo sčasti v zmysle .

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež

rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -26

z 10.11.2009: „Ustanovenie umožňuje súdu,

aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia priznal tomu

účastníkovi, ktorému inak patrí náhrada trov konania, túto náhradu len sčasti. Zákon

ako dôvod na použitie uvedeného ustanovenia uvádza okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ktoré zákon neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára

priestor na voľnú úvahu súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej

úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti

úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu

zodpovednosti za výsledok sporového konania“.

Z citovaného nálezu tiež vyplýva právny názor, že nepriznaním účelne

vynaložených trov konania dochádza v podstate k popretiu úspechu sťažovateľa

v predmetnom súdnom konaní.

Z iného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (č. k. -33

z 15.12.2009) zasa vyplýva, že za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle citovaného

ustanovenia nemožno považovať takú skutočnosť, ktorá vo svojej podstate

4

znamená porušenie zákona, resp. predstavuje nezákonný postup. Takýto výklad by bol

arbitrárny, lebo zásadne popiera účel a význam tohto ustanovenia.

V prejednávanej veci krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia správneho orgánu

podľa , teda z dôvodu takej vady, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej

povinnosti a nie je pritom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Je teda nesporné, že zo strany

správneho orgánu došlo pri vydaní napadnutých rozhodnutí k porušeniu zákona, preto za tejto

situácie nebola podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná existencia dôvodu hodného

zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni, alebo na ich priznanie

len sčasti.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok

krajského súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zmeniť podľa

a úspešnej žalobkyni priznať náhradu účelne vynaložených trov prvostupňového konania

podľa § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 v plnej výške, tak ako si ich uplatnila.

Odvolací súd preto priznal žalobkyni náhradu účelne vynaložených trov konania

pred krajským súdom v o výške 368,97 €, ktoré pozostávajú zo:

- zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 €

- z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie

žaloby) po 120,23 €, určené podľa vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej

len „vyhl.“

- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl., 2x po 7,21 €

- zo zvýšenia odmeny (240,46 €) o 19% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl., teda o 48,09 €.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení

s a tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu vo výške

81,51 € tak, ako si ich jej advokát vyčíslil, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za jeden

úkon právnej služby (podanie odvolania) v sume 61,75 €, prislúchajúci režijný paušál 7,41 €

a zvýšenie odmeny o 20% DPH.

5

Odvolací súd však poukazuje na to, že advokát si vyčíslil trovy odvolacieho konania

v sume 81,51 €, keď za jeden úkon právnej služby žiadal 61,75 €, hoci nie je zrejmé, z čoho

vyvodil túto sumu, keďže 1/6 výpočtového základu (741 €), na ktorú by mal inak v zmysle

§ 11 ods. 4 vyhl. nárok, predstavuje suma 123,50 € (1/13 výpočtového základu je 57 €).

Odvolací súd tiež dáva do pozornosti ustanovenie § 18 ods. 3 vyhl., v zmysle ktorého

advokátovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty sa zvyšuje odmena a náhrady podľa tejto

vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu, teda právny zástupca žalobkyne si mohol vyčísliť zvýšenie aj za prislúchajúci

režijný paušál pri trovách prvostupňového aj odvolacieho konania, no keďže tak neurobil

a nežiadal ani o priznanie odmeny za úkon v odvolacom konaní vo výške 1/6 výpočtového

základu, súd mu nemohol priznať viac, ako sám žiadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová