Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/57/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ H. H. 2/ mal. I.

H. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K. oboch

bývajúcich u matky JUDr. M. H. bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou v K.,

proti odporcovi: JUDr. I. H. PhD., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. P. V., advokátom

v B., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. ,

o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline, JUDr. M. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. J. B.,

JUDr. D. C., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., JUDr. A. G., JUDr. M. J., JUDr. Z. J.,

JUDr. J.K., J. K., JUDr. E. K., JUDr. E. M., JUDr. J. M., JUDr. L. M., JUDr. I. N., JUDr. V.

P., JUDr. P. P., .JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R., JUDr. M. R., JUDr. V. S., Mgr. M.

Š., JUDr. E. Š., Mgr. Z. Š., Mgr. N. T., JUDr. R. U., JUDr. J. U., JUDr. M. U., JUDr. G. V. a

JUDr. D. W. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. ( vec vedená na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn.

27 ).

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z

29. novembra 2010 bola vec Krajského súdu v Košiciach vedená pod sp. zn.

(vec Okresného súdu Košice II vedená pod sp. zn. ) z dôvodu vhodnosti

prikázaná Krajskému súdu V Ţiline ( ), na ktorom je predmetná vec vedená

pod sp. zn. .

Podaním z 1. 3. 2011, ktoré Krajskému súdu v Ţiline došlo 2. 3. 2011 navrhovateľka

vzniesla námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Ţiline. Odôvodnila ju

27

tým, ţe na Krajskom súde v Ţiline pôsobí veľmi dobrý priateľ a spoluţiak odporcu JUDr. J.

B.. Menovaný sudca bol tak ako odporca počas štúdií na Právnickej fakulte UPJŠ v K.

ubytovaný na internáte na ul. M.. JUDr. Ján Burik pôsobí 20 rokov na Krajskom súde

v Ţiline, zároveň je členom Súdnej rady. Je známy svojimi veľmi dobrými vzťahmi nielen so

svojimi kolegami na Krajskom súde v Ţiline ( Mgr. D., JUDr. P., JUDr. M.), ale aj so

sudcami Najvyššieho súdu SR. Vyslovila preto domnienku, ţe u sudcov Krajského súdu

v Ţiline moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti v súvislosti s ustanovením § 14 ods. 1 O.

s. p. s prihliadnutím na ustálenú judikatúru ESĽP pre ich pomer k sudcovi JUDr. B. a na

nadštandardný vzťah tohto sudcu s odporcom. Na výzvu súdu aby sa vyjadrila, či vznáša

námietku aj voči sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhovateľka odpovedala,

ţe trvá na námietke voči všetkým sudcom Krajského súdu v Ţiline.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. l ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov tohto krajského súdu ( O. s.

p.) z hľadiska existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k

veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci ( o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ

predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento t. j. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie

nestranný - sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva povaţovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umoţňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a

nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť kaţdého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prejednanie veci

pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a

vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)

súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe

spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná

(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a

procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp.

aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho

pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno

usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o

zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú

také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či

je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo

aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Členovia senátu 7 NcC Krajského súdu v Ţiline, Mgr. F. D., JUDr. E. M. a JUDr. K. P.,

ktorému vec (rozhodnutie o námietke) pripadla na rozhodnutie sa aj v doplnených

vyjadreniach vyjadrili, ţe účastníkov konania nepoznajú, nemajú k nim, k veci a ani k JUDr.

B. ţiaden bliţší vzťah.

JUDr. J. B, JUDr. R. U. a JUDr. J. U. ktorí vo vyjadreniach uviedli, ţe JUDr. H.

poznajú z čias štúdií na UPJŠ v K. a aj keď niektorí s odporcom boli v priateľskom vzťahu,

od skončenia štúdií sa nestretávajú. Vzhľadom túto skutočnosť a odstup času nie sú

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Ostatní sudcovia Krajského súdu v Ţiline sa vo vyjadreniach k námietke zaujatosti

vyjadrili, ţe nemajú vzťah k prejednávanej veci a ani k účastníkom konania, či ich právnym

zástupcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe sudca je pri

výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je

povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.2 zák. č.

v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci,

ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a

povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len

z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o oznámeniach sudcov

Krajského súdu v Ţiline zaloţil na vzájomnej korelácii a vyvaţovaní oboch relevantných

hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska) a v súlade s vyššie

uvedeným výkladom dospel k záveru, ţe v prípade (vo výroku) vymenovaných sudcoch

nemoţno objektívne pochybovať ich nezaujatosti v zmysle ustanovenia

Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR rozhodol tak, ţe sudcovia Krajského súdu v Ţiline nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci, pričom (najmä s prihliadnutím na obsah

vznesenej námietky) rozhodol aj o ďalších sudcoch Kajského súdu v Ţiline, teda nielen tých,

ktorí ju majú prejednať a rozhodnúť v zmysle platného rozvrhu práce

O sudkyniach JUDr. E. Č. toho času na stáţi na Najvyššom súde Slovenskej

Republiky a JUDr. M. N. t. č. na materskej dovolenke, Najvyšší súd Slovenskej republiky

nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave. 27. októbra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta