Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/58/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., proti ţalovaným 1/ T.,

s.r.o., so sídlom v IČO X., 2/ TS., s.r.o., so sídlom v IČO X., o vypratanie nehnuteľnosti,

vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , a na

Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu

v Ţiline, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. J. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. D. C.,

JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. Dz., JUDr. M. J., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. L. M.,

JUDr. I. N., JUDr. M. N., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr.

R. U., JUDr. G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. V. P., JUDr. E. Š., Mgr. N. T., JUDr. J.

U., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K., JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr.

V. S., JUDr. M. U., JUDr. D. W. n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , (vec

Okresného súdu Námestovo sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Krajského súdu v Ţiline Mgr. F. D. v konaní vedenom na Krajskom

súde v Ţiline pod sp. zn. , predloţil vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej ţalovanými

2

1/ a 2/ voči všetkým sudcom Krajského súdu v Ţiline, ktorý je vecne a miestne príslušný na

rozhodovanie o odvolaní.

Námietku zaujatosti z 21. septembra 2010 (čl. 480 spisu) ţalovaní vzniesli

z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline vzhľadom na

postavenie a doterajšie pôsobenie štatutárneho orgánu ţalobcu ( primátor Ing. I. Š. ) a jeho

vzťahy voči všetkým subjektom, ktorým štát zveril určité rozhodovacie právomoci ( na úseku

štátnej a verejnej správy, samosprávy ).

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline, JUDr. J. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. D. C.,

JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., JUDr. M. J., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. L. M.,

JUDr. I. N., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr.

G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. V. P., JUDr. E. Š., Mgr. N. T., JUDr. J. U., JUDr. M.

B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K., JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr. V. S., JUDr.

M. U., JUDr. D. W., k vznesenej námietke vo vyjadrení na č.l. 485 – 494 spisu zhodne

uviedli, ţe nemajú ţiaden vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani k veci a preto sa

necítia byť zaujatí. JUDr. M. C. sa pre dlhodobú pracovnú neschopnosť k námietke zaujatosti

nevyjadril. Rovnako sa nevyjadrila JUDr. M. N., z titulu čerpania materskej dovolenky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle

Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Ţiline na rok 2011, vedený pod Spr 565/2010,

účinný dňom 6. júna 2011 majú o veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , 7

Co 266/2010 (vec Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. ) rozhodovať

sudcovia JUDr. M. C., Mgr. F. D. a JUDr. K. P.. To znamená, ţe rozhodovacia činnosť

ostatných sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná. Podľa aktuálneho zoznamu

sudcov Krajského súdu v Ţiline, vedeného na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky však JUDr. M. C. má prerušený výkon funkcie sudcu od 4. júla 2011 ako aj Mgr. K.

H. od 1. augusta 2011 ( podľa ). JUDr. A. P. v súčasnosti

nie je sudkyňou Krajského súdu v Ţiline, bola ustanovená do funkcie predsedníčky

Okresného súdu v Čadci. Vzhľadom na zmenu okolností bolo preto potrebné rozhodnúť

3

o všetkých sudcoch Krajského súdu v Ţiline, nakoľko člen senátu 7 Co ( JUDr. M. C. )

v súčasnosti nie je sudcom Krajského súdu v Ţiline a vo veci sú účastníkom namietaní všetci

sudcovia krajského súdu.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 aţ

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej

strane).

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na

prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a

rozhodnúť o ňom (, , ).

Z hľadiska ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ

vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril

právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),

2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo

relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3/ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval

vec na súde niţšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanom veci o takýto

prípad nejde.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov krajského súdu nezistil ani

ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v

zmysle uvedeného ustanovenia . Základom pre vylúčenie sudcu môţu byť

len objektívne zistené dôvody; nepreukázané a nepodloţené tvrdenia nemoţno vziať na

zreteľ.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.

2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky

veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a

povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z

naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka

konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho

predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1

nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý

proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia, aby

vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Na druhej strane ústavná úprava práva na

spravodlivý proces ( ) zahrňuje právo, aby prejednávaná

právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných

pravidiel príslušnosti súdov ( ). Z uvedeného vyplýva, ţe

obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu

prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď I. ÚS . ,

).

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a

straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu

5

z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok ().

Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho,

ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a

objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri

napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k

ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri

subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný

opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o

skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré

môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done")]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v

hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej

úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká

obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo

môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť, ţe

6

subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a

nestranne.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti nie je rozhodujúci

subjektívny názor, domnienka alebo pocit účastníka konania. Nadriadený súd totiţ môţe

vylúčiť namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci aţ vtedy, keď je evidentné,

ţe vzťah sudcu nie je len tvrdený, ale ţe skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou

vykazuje znaky relevantné v zmysle

V danom prípade ţalovaní 1/ a 2/ tvrdili, ţe primátor T. ako štatutátny orgán má vzťah

k všetkým subjektom štátu, ktorým ten zveril rozhodovaciu právomoc, teda aj k sudcom

Krajského súdu v Ţiline a preto sa podľa jeho názoru navonok nejavia byť pri prejednávaní a

rozhodovaní vecí nestranní. Uvedený subjektívny pocit však nepodloţili ţiadnou relevantnou

okolnosťou z hľadiska , objektívne zakladajúcou dôvod pre pochybnosť o

zaujatosti vo výroku uvedených sudcov. Ani z ich vyjadrení nevyplývajú ţiadne zákonné

dôvody pre ich vylúčenie. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej

námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia druhá veta tak, ţe vo

výroku označení sudcovia Krajského súdu v Ţiline nie sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania predmetnej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

7

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta