Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c0b/380619.5186d4.pdf
PDF · 209.38 KB
No categories available
7Nc/58/2011
Najvyšší súd 7 Nc 58/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., proti ţalovaným 1/ T.,
s.r.o., so sídlom v IČO X., 2/ TS., s.r.o., so sídlom v IČO X., o vypratanie nehnuteľnosti,
vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 7 Co 264/2010, 7 Co 266/2010 a na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2 C 140/2008, o vylúčení sudcov Krajského súdu
v Ţiline, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. J. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. D. C.,
JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. Dz., JUDr. M. J., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. L. M.,
JUDr. I. N., JUDr. M. N., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr.
R. U., JUDr. G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. V. P., JUDr. E. Š., Mgr. N. T., JUDr. J.
U., JUDr. M. B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K., JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr.
V. S., JUDr. M. U., JUDr. D. W. n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 7 Co 264/2010, 7 Co 266/2010 (vec
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2 C 140/2008).
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Ţiline Mgr. F. D. v konaní vedenom na Krajskom
súde v Ţiline pod sp. zn. 7 Co 264/2010, 7 Co 266/2010 predloţil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej ţalovanými
2
1/ a 2/ voči všetkým sudcom Krajského súdu v Ţiline, ktorý je vecne a miestne príslušný na
rozhodovanie o odvolaní.
Námietku zaujatosti z 21. septembra 2010 (čl. 480 spisu) ţalovaní vzniesli
z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline vzhľadom na
postavenie a doterajšie pôsobenie štatutárneho orgánu ţalobcu ( primátor Ing. I. Š. ) a jeho
vzťahy voči všetkým subjektom, ktorým štát zveril určité rozhodovacie právomoci ( na úseku
štátnej a verejnej správy, samosprávy ).
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline, JUDr. J. B., JUDr. O. B., Mgr. K. B., JUDr. D. C.,
JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., JUDr. M. J., JUDr. J. K., JUDr. E. M., JUDr. L. M.,
JUDr. I. N., JUDr. K. P., JUDr. F. P., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., Mgr. Z. Š., JUDr. R. U., JUDr.
G. V., JUDr. E. Č., JUDr. J. M., JUDr. V. P., JUDr. E. Š., Mgr. N. T., JUDr. J. U., JUDr. M.
B., JUDr. A. G., JUDr. Z. J., J. K., JUDr. E. K., JUDr. P. P., JUDr. M. R., JUDr. V. S., JUDr.
M. U., JUDr. D. W., k vznesenej námietke vo vyjadrení na č.l. 485 – 494 spisu zhodne
uviedli, ţe nemajú ţiaden vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani k veci a preto sa
necítia byť zaujatí. JUDr. M. C. sa pre dlhodobú pracovnú neschopnosť k námietke zaujatosti
nevyjadril. Rovnako sa nevyjadrila JUDr. M. N., z titulu čerpania materskej dovolenky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci
Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Ţiline na rok 2011, vedený pod Spr 565/2010,
účinný dňom 6. júna 2011 majú o veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 Co 264/2010, 7
Co 266/2010 (vec Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 2 C 140/2008 ) rozhodovať
sudcovia JUDr. M. C., Mgr. F. D. a JUDr. K. P.. To znamená, ţe rozhodovacia činnosť
ostatných sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná. Podľa aktuálneho zoznamu
sudcov Krajského súdu v Ţiline, vedeného na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky však JUDr. M. C. má prerušený výkon funkcie sudcu od 4. júla 2011 ako aj Mgr. K.
H. od 1. augusta 2011 ( podľa § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. ). JUDr. A. P. v súčasnosti
nie je sudkyňou Krajského súdu v Ţiline, bola ustanovená do funkcie predsedníčky
Okresného súdu v Čadci. Vzhľadom na zmenu okolností bolo preto potrebné rozhodnúť
3
o všetkých sudcoch Krajského súdu v Ţiline, nakoľko člen senátu 7 Co ( JUDr. M. C. )
v súčasnosti nie je sudcom Krajského súdu v Ţiline a vo veci sú účastníkom namietaní všetci
sudcovia krajského súdu.
Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 aţ
§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje
spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej
strane).
Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu
(§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť
súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na
prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej
osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a
rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ
vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril
právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),
2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo
relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3/ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).
Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval
vec na súde niţšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanom veci o takýto
prípad nejde.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov krajského súdu nezistil ani
ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v
zmysle uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. . Základom pre vylúčenie sudcu môţu byť
len objektívne zistené dôvody; nepreukázané a nepodloţené tvrdenia nemoţno vziať na
zreteľ.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.
2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky
veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a
povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z
naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka
konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho
predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý
proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia, aby
vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Na druhej strane ústavná úprava práva na
spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zahrňuje právo, aby prejednávaná
právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných
pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedeného vyplýva, ţe
obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu
prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď I. ÚS 73/97,1. ÚS 27/98,
Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a
straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec
prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu
5
z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho,
ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a
objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri
napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho
osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k
ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri
subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný
opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o
skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však
(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré
môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť
poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must
also be seen to be done")]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na
vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k
prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v
hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej
úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke
rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka
konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha
a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému
kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká
obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne
závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo
môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť, ţe
6
subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci,
účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom
ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a
nestranne.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti nie je rozhodujúci
subjektívny názor, domnienka alebo pocit účastníka konania. Nadriadený súd totiţ môţe
vylúčiť namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci aţ vtedy, keď je evidentné,
ţe vzťah sudcu nie je len tvrdený, ale ţe skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou
vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
V danom prípade ţalovaní 1/ a 2/ tvrdili, ţe primátor T. ako štatutátny orgán má vzťah
k všetkým subjektom štátu, ktorým ten zveril rozhodovaciu právomoc, teda aj k sudcom
Krajského súdu v Ţiline a preto sa podľa jeho názoru navonok nejavia byť pri prejednávaní a
rozhodovaní vecí nestranní. Uvedený subjektívny pocit však nepodloţili ţiadnou relevantnou
okolnosťou z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., objektívne zakladajúcou dôvod pre pochybnosť o
zaujatosti vo výroku uvedených sudcov. Ani z ich vyjadrení nevyplývajú ţiadne zákonné
dôvody pre ich vylúčenie. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej
námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe vo
výroku označení sudcovia Krajského súdu v Ţiline nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
7
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta