Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)8a7/380783.906667.pdf
PDF · 130.54 KB
No categories available
6cdo/114/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 114/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. U., bývajúceho v B.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej
A., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 12 C 123/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 22. októbra 2009 sp. zn. 3 Co 253/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2009 sp. zn. 3 Co 253/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 35 850,-- Sk
s 13 % úrokom z omeškania od 16.4.2004 do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol.
Ţalovanej a štátu náhradu trov konania nepriznal. Ţalovanú zaviazal zaplatiť na účet
okresného súdu súdny poplatok v sume 1 790,-- Sk. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca
prechádzal dňa 22.2.2002 cez V. mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, pričom pri
prechádzaní vozovky došlo k stretu s motorovým vozidlom EČ: SA 896 AF, ktoré riadil J. D.
(poistenec ţalovanej) a ţe v dôsledku tejto dopravnej nehody utrpel zlomeninu krčka
ramennej kosti a zlomeninu oboch kostí predkolenia. Pri ustálení zodpovednosti za škodu vzal
za základ svojho rozhodnutia záver vyslovený v znaleckom posudku znalcom Ing. J. B.,
podľa ktorého vodič J. D. mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by išiel niţšou rýchlosťou
(37 km/h), resp. ak by na danú situáciu zareagoval o 0,05 sekundy skôr. Z uvedeného záveru
vyvodil, ţe vznik škody nezavinil výlučne ţalobca, ale škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), v ktorom prípade sa jedná o zodpovednosť zaloţenú na princípe objektívnom. Tejto
zodpovednosti sa moţno v zmysle § 428 OZ zbaviť, len ak sa preukáţe, ţe prevádzateľ
nemohol škode zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho poţadovať.
Keďţe vodič J. D. mohol v zmysle znaleckého posudku dopravnej nehode zabrániť, nie je
moţné „uplatniť liberačné dôvody“. Dospel preto k právnemu názoru, ţe v danom prípade J.
D. ako prevádzateľ vozidla zodpovedá za škodu a teda, ţe základ ţaloby aj vo vzťahu
k ţalovanej (záväzkový vzťah z poistnej zmluvy), obstojí. Pri výške škody vychádzal zo
znaleckého posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia vypracovaného znalcom
MUDr. B. D. CSc. a priznal ţalobcovi škodu vo forme bolestného a sťaţenia spoločenského
uplatnenia v celkovej sume 35 850,-- Sk. Nárok ţalobcu, ktorým sa domáhal zvýšenia
bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia nad sumu zodpovedajúcu základnému počtu
bodov (§ 6 ods. 2 a 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.), povaţoval za nedôvodný, keďţe
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre primerané zvýšenie tohto odškodnenia. Ţalobe
v tejto časti preto nevyhovel. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania oprel o ustanovenie
§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Povinnosť ţalovanej zaplatiť súdny poplatok
odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn. 3 Co 253/2008
na odvolania oboch účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 35 850,-- Sk s 13 % úrokom z omeškania
od 16.4.2004 do zaplatenia, zmenil tak, ţe návrh zamietol. Vo výroku, ktorým bol návrh
zamietnutý a vo výroku nepriznania trov konania štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Výrok, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok zrušil a rozhodol
o trovách konania. Za nesporné (v zhode s okresným súdom) povaţoval zistenie, ţe dňa
22.2.2002 došlo v B. ceste k dopravnej nehode (stret ţalobcu ako chodcu s motorovým
vozidlom EČ: SA 896 AF, ktoré riadil J. D.) a ţe ţalobca pri nehode utrpel ťaţké zranenie.
Za základ svojho rozhodnutia vzal, okrem obsahu spisu Okresného dopravného inšpektorátu,
oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Bratislava II, jeho rozhodnutia č. p. : ORP-
331/OBCP-2002-V-II a ţalobcom hneď po dopravnej nehode podaného vysvetlenia z
22.2.2002, znalecké dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa znalcom Ing. J. B. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo záveru znalca vysloveného v znaleckom posudku,
podľa ktorého ţalobca vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového vozidla
prekáţku náhlu. Znalcom pripustenú moţnosť zabránenia dopravnej nehode v prípade
skoršieho reakčného času vodiča, resp. ak by vodič jazdil rýchlosťou 37 km/h, hodnotil tak,
ţe tieto skutočnosti nie je moţné povaţovať za subjektívne zlyhanie vodiča (vodič jazdil
rýchlosťou primeranou jeho rozhľadu, neporušil ţiadne z ustanovení zákona č. 315/1996
Z.z.). Dospel preto k záveru, ţe vodič vozidla J. D. nemohol škode zabrániť ani pri vynaloţení
všetkého úsilia a ţe sa teda zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle § 428 OZ. Okrem toho,
vychádzajúc zo záväznosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, v zmysle ktorého
bola určená zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu a to tým, ţe výlučne ţalobca
porušil pravidlá cestnej premávky, dospel k záveru, ţe škoda bola ţalobcovi spôsobená
výlučne jeho zavinením a teda, ţe vzniknutú škodu musí znášať sám (§ 441 OZ). Rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti preto podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu
v tejto časti zamietol a pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia, v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 224 a 142 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o povinnosti ţalovanej
zaplatiť súdny poplatok za návrh zrušil, lebo nenastali podmienky podľa § 2 ods. 2 zák. č.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej, podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe záver krajského súdu,
podľa ktorého v danom prípade je daný liberačný dôvod v zmysle § 428 OZ, je v rozpore
s vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalec v znaleckom posudku totiţ jasne uviedol, ţe
vodič mohol nehode zabrániť a uviedol tieţ podmienky, za ktorých sa tak mohlo stať.
Odvolací súd na daný prípad preto nesprávne aplikoval ustanovenie § 428 OZ. V tejto
súvislosti dával do pozornosti súdu, ţe išlo o miesto, kde sa nachádza zastávka MHD a kde
chodci beţne prechádzajú cez vozovku mimo priechod pre chodcov. Na tomto mieste bolo
moţné predvídať vstup chodca do vozovky a preto bolo povinnosťou vodiča prispôsobiť
rýchlosť jazdy okolnostiam tak, aby ku škode nedošlo. Namietal tieţ, ţe odvolací súd
nesprávne vyvodzoval zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu výlučne ţalobcom
z rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní. Občianskoprávny súd je totiţ takýmto
rozhodnutím viazaný len v tom smere, ţe bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Odvolací
súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe od prevádzateľa dopravného
prostriedku nemoţno v zmysle § 428 OZ poţadovať také úsilie, ktoré prekračuje jeho
povinnosti stanovené záväznými predpismi. Pri hodnotení úsilia, ktoré mohlo dopravnej
nehode zabrániť, je preto potrebné zváţiť aj to, či existuje právna povinnosť na takéto
konanie. Odvolací súd preto správne hodnotil závery znalca v otázke moţnosti vodiča
dopravnej nehode zabrániť a správne na vec aplikoval príslušné ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov. Navrhla preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je riadne zastúpený (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) nad rozsah dovolacieho návrhu (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a dospel k záveru,
ţe tento rozsudok treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli
najavo.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel
od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto
procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou
postihnuté.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 aţ 7.
Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav
veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby
odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je
opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny
rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom
rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre jeho rozhodnutie v danej veci.
I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, ţe súd
prvého stupňa v danom prípade nesprávne zistil skutkový stav (uviedol len, ţe rozhodnutie
súdu prvého stupňa nie je správne), z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu zreteľne vyplýva,
ţe dospel k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa. Odvolací súd
totiţ vychádzal v zmysle znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa
znalcom Ing. J. B. z toho, ţe ţalobca vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového
vozidla prekáţku náhlu. Odvolací súd z tohto (odlišného) skutkového rámca právne vyvodil,
ţe prevádzateľ vozidla sa zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle § 428 OZ, resp. ţe škoda
bola ţalobcovi spôsobená výlučne jeho zavinením (§ 441 OZ). Neuvedomil si pri tom
dostatočne, ţe ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba v odvolacom
konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.).
Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 22.októbra 2009 (č.l. 132 spisu)
vyplýva, ţe odvolací súd dokazovanie v uvedenom zmysle, najmä dokazovanie znaleckým
posudkom (prípadne výsluchom znalca), nezopakoval. Podanie správy predsedom senátu
o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p.,
nie je zopakovaním dokazovania (§ 122 O.s.p.). Potrebným zopakovaním dokazovania
– vo vyššie označenom skutkovom rámci, ktorý bol na súde prvého stupňa zisťovaný v oveľa
širšom rozsahu aj výsluchom ţalobcu, svedka J. D., znaleckým posudkom znalca Ing. J. B.,
jeho výsluchom a ďalšími listinami – nie je ani oboznámenie sa s priestupkovým spisom.
Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani vyjadrenie sa jednotlivých
účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil
rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho
skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha
v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho
súdu.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe rozsudok nebolo moţné
v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,
lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na zistenú
tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Nakoľko konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá zakladá dôvod
pre zrušenie rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová