Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6cdo/114/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. U., bývajúceho v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej

A., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 22. októbra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2009 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 35 850,-- Sk

s 13 % úrokom z omeškania od 16.4.2004 do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol.

Ţalovanej a štátu náhradu trov konania nepriznal. Ţalovanú zaviazal zaplatiť na účet

okresného súdu súdny poplatok v sume 1 790,-- Sk. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca

prechádzal dňa 22.2.2002 cez V. mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, pričom pri

prechádzaní vozovky došlo k stretu s motorovým vozidlom EČ: SA 896 AF, ktoré riadil J. D.

(poistenec ţalovanej) a ţe v dôsledku tejto dopravnej nehody utrpel zlomeninu krčka

ramennej kosti a zlomeninu oboch kostí predkolenia. Pri ustálení zodpovednosti za škodu vzal

za základ svojho rozhodnutia záver vyslovený v znaleckom posudku znalcom Ing. J. B.,

podľa ktorého vodič J. D. mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by išiel niţšou rýchlosťou

(37 km/h), resp. ak by na danú situáciu zareagoval o 0,05 sekundy skôr. Z uvedeného záveru

vyvodil, ţe vznik škody nezavinil výlučne ţalobca, ale škoda bola vyvolaná osobitnou

povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle (ďalej len

), v ktorom prípade sa jedná o zodpovednosť zaloţenú na princípe objektívnom. Tejto

2

zodpovednosti sa moţno v zmysle zbaviť, len ak sa preukáţe, ţe prevádzateľ

nemohol škode zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho poţadovať.

Keďţe vodič J. D. mohol v zmysle znaleckého posudku dopravnej nehode zabrániť, nie je

moţné „uplatniť liberačné dôvody“. Dospel preto k právnemu názoru, ţe v danom prípade J.

D. ako prevádzateľ vozidla zodpovedá za škodu a teda, ţe základ ţaloby aj vo vzťahu

k ţalovanej (záväzkový vzťah z poistnej zmluvy), obstojí. Pri výške škody vychádzal zo

znaleckého posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia vypracovaného znalcom

MUDr. B. D. CSc. a priznal ţalobcovi škodu vo forme bolestného a sťaţenia spoločenského

uplatnenia v celkovej sume 35 850,-- Sk. Nárok ţalobcu, ktorým sa domáhal zvýšenia

bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia nad sumu zodpovedajúcu základnému počtu

bodov ( a ods. 3 vyhlášky č. ), povaţoval za nedôvodný, keďţe

nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre primerané zvýšenie tohto odškodnenia. Ţalobe

v tejto časti preto nevyhovel. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania oprel o ustanovenie

a nariadenia vlády č. O trovách konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie Povinnosť ţalovanej zaplatiť súdny poplatok

odôvodnil ustanovením

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn.

na odvolania oboch účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 35 850,-- Sk s 13 % úrokom z omeškania

od 16.4.2004 do zaplatenia, zmenil tak, ţe návrh zamietol. Vo výroku, ktorým bol návrh

zamietnutý a vo výroku nepriznania trov konania štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Výrok, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok zrušil a rozhodol

o trovách konania. Za nesporné (v zhode s okresným súdom) povaţoval zistenie, ţe dňa

22.2.2002 došlo v B. ceste k dopravnej nehode (stret ţalobcu ako chodcu s motorovým

vozidlom EČ: SA 896 AF, ktoré riadil J. D.) a ţe ţalobca pri nehode utrpel ťaţké zranenie.

Za základ svojho rozhodnutia vzal, okrem obsahu spisu Okresného dopravného inšpektorátu,

oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Bratislava II, jeho rozhodnutia č. p. : ORP-

331/OBCP-2002-V-II a ţalobcom hneď po dopravnej nehode podaného vysvetlenia z

22.2.2002, znalecké dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa znalcom Ing. J. B. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo záveru znalca vysloveného v znaleckom posudku,

podľa ktorého ţalobca vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového vozidla

prekáţku náhlu. Znalcom pripustenú moţnosť zabránenia dopravnej nehode v prípade

skoršieho reakčného času vodiča, resp. ak by vodič jazdil rýchlosťou 37 km/h, hodnotil tak,

3

ţe tieto skutočnosti nie je moţné povaţovať za subjektívne zlyhanie vodiča (vodič jazdil

rýchlosťou primeranou jeho rozhľadu, neporušil ţiadne z ustanovení

Z.z.). Dospel preto k záveru, ţe vodič vozidla J. D. nemohol škode zabrániť ani pri vynaloţení

všetkého úsilia a ţe sa teda zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle . Okrem toho,

vychádzajúc zo záväznosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, v zmysle ktorého

bola určená zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu a to tým, ţe výlučne ţalobca

porušil pravidlá cestnej premávky, dospel k záveru, ţe škoda bola ţalobcovi spôsobená

výlučne jeho zavinením a teda, ţe vzniknutú škodu musí znášať sám ( ). Rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti preto podľa zmenil tak, ţe ţalobu

v tejto časti zamietol a pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia, v tejto časti rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. O trovách konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie a 142 ods. 1 Rozhodnutie o povinnosti ţalovanej

zaplatiť súdny poplatok za návrh zrušil, lebo nenastali podmienky podľa § 2 ods. 2 zák. č.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej, podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe záver krajského súdu,

podľa ktorého v danom prípade je daný liberačný dôvod v zmysle , je v rozpore

s vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalec v znaleckom posudku totiţ jasne uviedol, ţe

vodič mohol nehode zabrániť a uviedol tieţ podmienky, za ktorých sa tak mohlo stať.

Odvolací súd na daný prípad preto nesprávne aplikoval ustanovenie . V tejto

súvislosti dával do pozornosti súdu, ţe išlo o miesto, kde sa nachádza zastávka MHD a kde

chodci beţne prechádzajú cez vozovku mimo priechod pre chodcov. Na tomto mieste bolo

moţné predvídať vstup chodca do vozovky a preto bolo povinnosťou vodiča prispôsobiť

rýchlosť jazdy okolnostiam tak, aby ku škode nedošlo. Namietal tieţ, ţe odvolací súd

nesprávne vyvodzoval zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu výlučne ţalobcom

z rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní. Občianskoprávny súd je totiţ takýmto

rozhodnutím viazaný len v tom smere, ţe bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Odvolací

súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

nesprávne právne posúdil.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe od prevádzateľa dopravného

prostriedku nemoţno v zmysle poţadovať také úsilie, ktoré prekračuje jeho

4

povinnosti stanovené záväznými predpismi. Pri hodnotení úsilia, ktoré mohlo dopravnej

nehode zabrániť, je preto potrebné zváţiť aj to, či existuje právna povinnosť na takéto

konanie. Odvolací súd preto správne hodnotil závery znalca v otázke moţnosti vodiča

dopravnej nehode zabrániť a správne na vec aplikoval príslušné ustanovenia všeobecne

záväzných právnych predpisov. Navrhla preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je riadne zastúpený (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ),

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 ) nad rozsah dovolacieho návrhu ( ) a dospel k záveru,

ţe tento rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli

najavo.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto

procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou

postihnuté.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 aţ 7.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby

odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je

opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny

rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom

6

rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre jeho rozhodnutie v danej veci.

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, ţe súd

prvého stupňa v danom prípade nesprávne zistil skutkový stav (uviedol len, ţe rozhodnutie

súdu prvého stupňa nie je správne), z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu zreteľne vyplýva,

ţe dospel k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa. Odvolací súd

totiţ vychádzal v zmysle znaleckého dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa

znalcom Ing. J. B. z toho, ţe ţalobca vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového

vozidla prekáţku náhlu. Odvolací súd z tohto (odlišného) skutkového rámca právne vyvodil,

ţe prevádzateľ vozidla sa zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle , resp. ţe škoda

bola ţalobcovi spôsobená výlučne jeho zavinením ( ). Neuvedomil si pri tom

dostatočne, ţe ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba v odvolacom

konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať ( ).

Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 22.októbra 2009 (č.l. 132 spisu)

vyplýva, ţe odvolací súd dokazovanie v uvedenom zmysle, najmä dokazovanie znaleckým

posudkom (prípadne výsluchom znalca), nezopakoval. Podanie správy predsedom senátu

o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ,

nie je zopakovaním dokazovania ( ). Potrebným zopakovaním dokazovania

– vo vyššie označenom skutkovom rámci, ktorý bol na súde prvého stupňa zisťovaný v oveľa

širšom rozsahu aj výsluchom ţalobcu, svedka J. D., znaleckým posudkom znalca Ing. J. B.,

jeho výsluchom a ďalšími listinami – nie je ani oboznámenie sa s priestupkovým spisom.

Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani vyjadrenie sa jednotlivých

účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho

skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha

v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho

súdu.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, ţe rozsudok nebolo moţné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,

lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na zistenú

tzv. inú vadu konania ( ), pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Nakoľko konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ktorá zakladá dôvod

pre zrušenie rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová