Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžnč/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J. J., bytom B.,

zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom H., proti odporcovi Národnému

bezpečnostnému úradu, so sídlom Budatínska 30, Bratislava, v konaní proti nečinnosti

orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.05.2011 podal navrhovateľ na Krajský súd v Bratislave návrh proti nečinnosti

orgánu verejnej správy - Národnému bezpečnostnému úradu domáhajúc sa, aby mu súd uložil

povinnosť konať vo veci jeho návrhu o nároku na náhradu služobného platu za obdobie

práceneschopnosti a náhrade za bolesť z titulu úrazu zo dňa 04.04.2008 a v lehote 30 dní

od doručenia rozhodnutia rozhodnúť. Svoj návrh odôvodil tým, že u odporcu pracoval

v služobnom pomere od roku 2006 do 31.01.2010. Dňa 04.04.2008 počas výkonu služby –

služobnej telesnej prípravy utrpel úraz, pri ktorom u neho došlo k poraneniu pravého kolena.

Úraz v zmysle služobného postupu oznámil ešte v ten istý deň listom sp. zn. 3416/2008/IBEP-

001. V ten istý deň bol aj ošetrený v nemocnici. Následky služobného úrazu pociťoval po celý

čas od úrazu, pomerne často sa podroboval lekárskym vyšetreniam, až sa napokon v roku

2009 podrobil nevyhnutnému operačnému zákroku s následnou práceneschopnosťou

od 22.06.2009 do 31.08.2009. U odporcu si už počas práceneschopnosti uplatnil podľa

ustanovenia a nasl. o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

2

republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) z titulu služobného úrazu nárok na náhradu škody podľa )

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konkrétne nárok na:

– náhradu služobného platu za obdobie práceneschopnosti – od 22.07.2009 (podľa § 6 ods. 1

),

- náhradu za bolesť na základe lekárskeho posudku MUDr. B. Z. za 157,5 bodov (podľa § 22

).

Uviedol, že vo veci bolo vykonané šetrenie a jeho stanovisko, resp. uplatňované

nároky boli zaznamenané v písomnej výpovedi. V prieskumnom konaní bolo lekárskou

komisiou odporcu vydané rozhodnutie zo dňa 09.11.2009, sp. zn. -010 podľa

ktorého bola posúdená jeho zdravotná spôsobilosť a v druhej časti výroku rozhodnutia

komisia stanovila, že „poškodenie zdravia por. Bc. J. J. je s najväčšou pravdepodobnosťou

v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby príslušníka“. V odôvodnení tohto rozhodnutia je

podľa názoru navrhovateľa plne potvrdená príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia

a výkonom štátnej služby.

Ďalej navrhovateľ v návrhu uviedol, že následne bol predvolaný listom zo dňa

13.01.2010 na lekárske vyšetrenie súdnym znalcom – MUDr. P. M.. O vypracovanom

znaleckom posudku nemá žiadnu informáciu. Odporca, bez ďalšieho dokazovania mu listom

zo dňa 14.06.2010 sp. zn. 327/2010/KU/OP-013 iba oznámil, že jeho úraz nepokladá za

služobný. Dňa 08.02.2011 doručil odporcovi podanie, ktorým oznámil, že konanie pokladá za

neukončené a žiadal aj o možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu. Odporca mu však

iba listom zo dňa 01.03.2011 sp. zn. 1820/201/KÚ/OP-002 oznámil, že prakticky vec pokladá

za uzavretú.

Navrhovateľ je toho názoru, že odporca svojím konaním, resp. nekonaním porušuje

ustanovenia , konkrétne § a nasledujúcich, keď v jeho prípade

odmieta vydať prvostupňové rozhodnutie vo veci. Navyše odporca mu ako účastníkovi

konania ani neumožnil nahliadnuť do administratívneho spisu, čo pokladá za porušenie

zákona, nakoľko mu bráni v uplatňovaní práv účastníka konania.

V konaní si uplatnil i náhradu trov, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia

za dva úkony právnej pomoci vo výške 57,- eur/úkon a paušálna náhrada vo výške 7,41

eura/úkon, celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 128,82 eura.

3

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28.07.2011, č. k. -18 postúpil podľa

vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“). Spis

došiel najvyššiemu súdu dňa 05.09. 2011.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že Národný bezpečnostný úrad

(ďalej len „NBÚ“) je ústredným orgánom štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností,

šifrovú službu a elektronický podpis.

Úlohy NBÚ podľa o ochrane utajovaných skutočností

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plnia príslušníci

úradu, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon

č. .

upravuje okrem iného oblasť náhrady škody a rovnako

aj konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov NBÚ. Podľa § 174 ods. 1 tohto zákona

ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia

policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým

vzniknutú služobný úrad.

upravuje sociálne zabezpečenie policajtov, vrátane

príslušníkov NBÚ a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové

zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

Citujúc ustanovenia § 29 ods. 1 písm. a/ až e/, § 6 ods. 1 a 2 a § 103 ods. 1 a 3 zákona

č. , ako aj ustanovenie uviedol, že vo veci

navrhovateľa na základe vyššie uvedených právnych skutočností a dostatočne zisteného

skutočného stavu veci v súvislosti s posúdením úrazu ako služobného úrazu podľa zákona

č. a bol NBÚ k svojmu záveru vedený aj nasledovnými

skutočnosťami:

1. menovaný pred prijatím do služobného pomeru príslušníka NBÚ trpel problémami

s kolenami, čo potvrdzuje aj lekárske vysvedčenie o vstupnej lekárskej prehliadke z júna

2006, kde menovaný sám uvádza, že v januári 2006 podstúpil artroskopiu ľavého kolena

a v kolónke „Súčasné zdravotné problémy“ uvádza „Natrhnutý krížny väz“,

2. jednou zo základných podmienok stanovených pre definovanie

služobného úrazu je, že dochádza k poškodeniu zdravia. Menovaný nebol v dôsledku úrazu

uznaný za práceneschopného (nebol práceneschopný ani jediný deň), pretože vyšetrenie

na pohotovosti nepotvrdilo poškodenie zdravia – dňa 04.04.2008 bol na pohotovosti

vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Ružinove, kde MUDr. I. J. PhD. v správe

4

skonštatoval: „kolenný kĺb vpravo bez opuchu, náplne. Extenzia plná, postranné a skrížené

väzy pevné, manévre na menisky negatívne. RTG kolena negatívne“. Ing. J. J. nepožiadal

o vyplatenie žiadnej dávky úrazového zabezpečenia (ani nepredložil posudok

o bolestnom). Z týchto skutočností vyplýva, že k poškodeniu zdravia, ku ktorému malo

dôjsť počas služobnej telesnej prípravy, u navrhovateľa nedošlo, čo potvrdzuje aj záver

preventívnej lekárskej prehliadky menovaného zo dňa 08.04.2008 (t. j. štyri dni po úraze),

kde nie sú uvádzané žiadne problémy s pravým kolenom,

3. menovaný v období od 04.04.2008 do operácie kolena (jún 2009) naďalej športoval

a zúčastňoval sa aj služobnej telesnej prípravy. Do podstúpenia operácie kolena bol uznaný

ako dočasne práceneschopný dva krát, a to od 16.06.2008 do 23.06.2008 a od 07.11.2008

do 23.11.2008, v oboch prípadoch z dôvodu choroby a nie z dôvodu úrazu.

Odporca ďalej uviedol, že Ing. J. J. bol v období práceneschopnosti, teda od

22.06.2009 do 01.09.2009 vyplatený služobný plat, náhrada služobného platu a nemocenské

podľa , pričom tento sa o výšku nemocenských dávok

začal zaujímať až v druhom mesiaci jeho práceneschopnosti (teda v čase, keď poberal

nemocenské vo výške už len 70 % čistého denného služobného platu), a to osobne na

pracovisku na odbore personalistiky s informáciou, že v jeho prípade malo ísť o dočasnú

neschopnosť v dôsledku pracovného úrazu. Odporca podotkol, že navrhovateľ o svojom

„pracovnom úraze“ takto informoval až po výraznom časovom odstupe (7 rok a 2 mesiace) od

utrpenia úrazu.

S poukazom na ustanovenie a uviedol, že Služobný

úrad nerozhoduje o tom, či úraz, ktorý príslušník utrpel je služobným úrazom, ale posudzuje,

či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre kvalifikovanie úrazu za služobný úraz.

Z uvedeného dôvodu sa v tejto veci nevydáva rozhodnutie. NBU dospel k záveru, že neboli

splnené podmienky stanovené zákonom pre kvalifikovanie úrazu Ing. J. J. za služobný,

nebolo vydané ani rozhodnutie v zmysle tohto zákona. Navrhovateľ bol vyrozumený NBÚ

listom č.: 327/2010/KÚ/OP-013 zo dňa 14.06.2010 o skutočnosti, že úraz nie je služobným

úrazom (na základe posúdenia služobným úradom úraz nespĺňa náležitosti a zákonom

stanovené podmienky pre služobný úraz).

Z vyššie uvedeného teda podľa odporcu vyplýva, že vznik nároku na náhradu

služobného platu z dôvodu pracovného úrazu za obdobie práceneschopnosti je dané splnením

zákonom stanovených podmienok. V prípade Ing. J. J. neboli naplnené zákonom stanovené

predpoklady pre služobný úraz.

5

Tento fakt ale podľa názoru odporcu neznamená, že odporca nekonal spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom a že bol v konaní nečinný. Práve naopak,

odporca konal tak, ako mu zákon dovoľuje a Ing. J. J. boli vyplatené všetky dávky, na ktoré

mal podľa príslušných právnych predpisov nárok.

Odporca sa domnieva, že navrhovateľ mal možnosť využiť všetky dostupné inštitúty

na nápravu, ktoré mu zákon priznáva. To, že žiadny takýto inštitút z jeho strany nebol využitý

neznamená, že boli porušené jeho práva ako účastníka, nakoľko takéto podania, resp. využitie

dostupných inštitútov na nápravu, sa vyznačujú svojou dispozičnosťou, a teda ich uplatnenie

závisí výlučne na vôli navrhovateľa.

Odporca namietol postup navrhovateľa, že návrhom podľa sa domáha

takých dávok, na ktoré podľa zákona nárok nemá, resp. sa de facto „odvoláva“ proti tým

dávkam, ktoré mu boli poskytnuté na základe zákona a činnosťou NBÚ.

Na základe uvedených skutočností odporca navrhol súdu, aby podľa

návrh navrhovateľa zamietol ako neodôvodnený a neuznal navrhovateľovi náhradu trov

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti

nečinnosti ústredného orgánu štátnej správy podľa vec preskúmal

bez nariadenia pojednávania ( ), oboznámil sa s administratívnym spisom

odporcu a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Navrhovateľ sa domáha súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom

podaným podľa .

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa , súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd

návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet

a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej

6

je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto

lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 04.04.2008

bol odporcovi oznámený služobný úraz, a to, že navrhovateľ si dňa 04.04.2008 o 10:00

hod. zranil pravé koleno pri vykonávaní služobnej telesnej príprav, keď počas behu a záberu

do ľavej strany sa uvoľnilo koleno a vyskočilo spolu s celým predkolením do vonkajšej

strany. Dňa 22.09.2009 požiadal navrhovateľ odporcu o prieskumné konanie na posúdenie

súvislosti úrazu zo dňa 04.04.2008, ktorý sa stal v priestoroch telocvične policajnej akadémie

pri výkone štátnej služby, za účelom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej

služby priznania dávky úrazového zabezpečenia, resp. vykompenzovania bolestného a nároku

na dorovnanie mzdy v období práceneschopnosti. Odporca dňa 09.11.2009 vydal

pod č. p. -010 rozhodnutie, Lekárska komisia Národného bezpečnostného

úradu príslušná na rozhodovanie podľa rozhodla v prieskumnom

konaní zameranom na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby podľa

tak, že určila ponechať zdravotnú klasifikáciu „A“ – spôsobilý

na výkon štátnej služby príslušníka podľa prílohy nariadenia č. 17/2009, stĺpec IIL, značka

choroby S83, písm. c, M23, písm. d, 110, písm. c a zároveň stanovila, že poškodenie zdravia

por. Bc. J. J. je s najväčšou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby

príslušníka.

Listom zo dňa 14.06.2010 č. 327/2010/KU/OP-013 oznámil odporca navrhovateľovi,

že úraz, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 04.04.2008 Národný bezpečnostný úrad neuznal

za služobný úraz, ktorého dôvodu navrhovateľovi nevzniká nárok na dávky úrazového

zabezpečenia podľa .

Navrhovateľ listom doručeným odporcovi dňa 16.02.2011 požiadal odporcu

o vykonanie dôkazom z dôvodu, že predmetné konanie, v ktorom si uplatnil nárok

na zaplatenie bolestného vo výške – 157.5 bodov podľa prvotného bodového ohodnotenia

lekárom a doplatenie rozdielu na služobnom plate za obdobie od 22.06.2009 do 31.08.2009

nepovažuje ku dnešnému dňu za právoplatne ukončené, nakoľko vo veci mu nebolo doručené

žiadne prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému by mohol podať opravný prostriedok. Tvrdil,

že konanie podľa nie je možné podľa platnej právnej

úpravy ukončiť písomným oznámením. Zároveň požiadal o nahliadnutie do administratívneho

spisu v predmetnej veci a doručenie kópie záverov lekárskej komisie.

7

Na túto žiadosť odporca navrhovateľovi odpovedal listom z 01.03.2011, v ktorom

mu oznámil, že z dôvodu neuznania úrazu zo dňa 04.04.2008 za služobný úraz pre nesplnenie

podmienok uvedených v a nasl. nebolo vydané rozhodnutie

o priznaní dávok úrazového zabezpečenia podľa . Tiež uviedol,

že závery lekárskej komisie, ktorých kópiu požaduje navrhovateľ doručiť, si osobne prevzali

na zasadnutí lekárskej komisie.

Podľa ak pri výkone štátnej služby alebo

v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom

(ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným

úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol

mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto

nadriadeným.

Úrazové zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície upravuje zákon

č. .

Podľa policajtovi alebo profesionálnemu

vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená

choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo

služobný orgán za škodu zodpovedá,

a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak:

1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený

zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo

2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo

choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti

vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat,

ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,

3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania

a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového

príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako

služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,

b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

8

c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Podľa za služobný úraz sa na účely tohto zákona

považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené

nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov:

a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo

profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz

nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane

činnosti v čase prestávok v službe,

b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,

bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť

vykonáva,

c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo

opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému

zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému

bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii alebo

k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám,

alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával

v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,

d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu

služby, namiesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť

sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,

e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo

v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku.

O náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka

sa rozhoduje písomným rozhodnutím podľa predpisov o správnom konaní(§ 21 ods. 7 zákona

č. ).

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo vo výške ustanovenej o náhrade za bolesť a o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

9

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (§ 22 zákona

č. ).

Citované zákonné ustanovenia o vydaní rozhodnutia sa použijú v prípade, že služobný

úrad služobný úraz uzná. V prípade, že služobný úrad služobný úraz neuzná, dochádza

k sporu.

Dôvodov pre vznik sporu o odškodnenie pracovného úrazu či služobného úrazu alebo

choroby z povolania môže vzniknúť mnoho. Tak napr. môže byť sporné, či príslušník

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj „príslušník“) vôbec utrpel úraz v zmysle

úrazového deja, či došlo k úrazu pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

či príslušník trpí chorobou z povolania, či je daná príčinná súvislosť medzi škodou

(čiastočnou škodou) a služobným úrazom, služobným úrazom alebo chorobou z povolania

a pod. Preto sa poškodený príslušník môže uvedených nárokov domáhať prostredníctvom

rôznych druhov žalôb vo všeobecnom súdnictve.

Spor medzi príslušníkom a služobným úradom (rovnako ako spor medzi

zamestnancom a zamestnávateľom), ktorý rieši základ nároku poškodeného príslušníka

na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú

služobným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor

vyplývajúci zo služobného vzťahu (rovnako ako spor z pracovnoprávneho vzťahu) a žalobu

o určenie, že ide o služobný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti služobného úradu

za škodu spôsobenú služobným úrazom (chorobou z povolania), ktorá je žalobou svojho

druhu, rieši súd v občianskom súdnom konaní (k tomu pozri napr. 40/2007 ZSP).

Preto nemožno vytýkať odporcovi, ak na žiadosť navrhovateľa reagoval listom,

ktorým navrhovateľovi oznámil, že jeho úraz zo 04.04.2008 neuznal za služobný úrad.

Ak by aj odporca vydal o tejto veci rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné súdom

v správnom súdnictve na základe ustanovení piatej časti , správny súd nemôže

služobnému úradu uložiť, aby služobný úraz uznal. Rozhodnúť o tom, že u navrhovateľa

došlo k služobnému úrazu, môže teda iba súd vo všeobecnom súdnictve, t. j. príslušný

10

okresný súd, nakoľko aj príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície musí byť

v týchto prípadoch zabezpečené právo na súdnu ochranu.

Z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z obsahu spisového

materiálu je zrejmé, že na vyhovenie návrhu v danej veci nebola splnená základná podmienka

ustanovenia veta prvá , a to, že by odporca nevydaním rozhodnutia

o žiadosti navrhovateľa nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom. Postupom odporcu navrhovateľ neutrpel ujmu na svojich právach ani mu

nebolo odňaté právo domáhať sa nápravy žalobou na všeobecnom súde.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa zamietol v zmysle § 250t

ods. 4 vety štvrtej ako nedôvodný bez ohľadu na to, že navrhovateľ ani nepreukázal

vyčerpanie prostriedkov k náprave, napr. podanie sťažnosti podľa

o sťažnostiach.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle 250t ods. 5 , keď ich náhradu

neúspešnému navrhovateľovi nepriznal. V konaní úspešný odporca právo na náhradu trov

konania nemá zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 08. novembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

P. Slezáková