Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoPr/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: Ing. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, C. M., zast.: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, IČO: 42 253 951, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, o určenie, že ide o služobný úraz, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -207 zo dňa 13. mája 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a vec postúpil Vojenskému služobnému úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave a výrokom II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , (ďalej len „“), , , , , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, , , , o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 11.12.2017 sa žalobca domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 22.06.2016 v priestoroch telocvične Vojenského útvaru 1049 Sereď pri preskúšaní zo špeciálnej telesnej prípravy - boj zblízka je služobným úrazom, za ktorý zodpovedá Vojenský útvar 1049 Sereď vo výške 100 %. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

3. Okresný súd Galanta postúpil tunajšiemu súdu spis ako kauzálne príslušnému súdu dňa 26.01.2018.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 25.02.2019, kde vyjadril námietku nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie predmetnej veci z dôvodu, že v konečnom dôsledku otázku poškodenia zdravia žalobcu, ktoré by malo mať priamu súvislosť so vznikom ním deklarovaného služobného úrazu, je oprávnený vyhodnotiť a posúdiť jedine Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v rámci administratívneho konania.

5. V predmetnom konaní má súd za to, že nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie o nároku uplatnenom žalobou z nasledovných dôvodov:

6. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že služobný pomer profesionálneho vojaka je typickým pomerom štátnozamestnaneckým, teda verejným. Vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a ide o vzťah nadriadenosti a podriadenosti výrazne sa tak odlišujúcim od pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, ktorého účastníci majú rovnaké postavenie. Vodítkom tu môže byť aj charakter právnej úpravy. Tam, kde je použitie vôbec alebo z prevažnej časti vylúčené a úprava služobného pomeru má kódexový charakter, pôjde o pomer verejnoprávny. Úprava práv a povinností zo služobného pomeru a pracovného pomeru je iná, spočívajúca práve v rozdielnej povahe úpravy vzťahov súkromnoprávneho a verejnoprávneho. Vzťahy medzi služobným úradom a vojakom sa prejednávajú a rozhodujú v osobitnom správnom konaní v tzv. konaní vo veciach služobného pomeru, prípadne vo veciach sociálneho zabezpečenia a nie súdom v civilnom konaní. Následne až právoplatné rozhodnutia môžu byť preskúmané súdom v rámci tzv. správneho súdnictva.

7. Správnosť vyššie uvedeného záveru vyplýva priamo aj z vyššie citovaného , podľa ktorého o tom, či sa stal profesionálny vojak invalidným v dôsledku služobného úrazu rozhoduje posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Súd zároveň poukazuje aj na to, že právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom po predchádzajúcom vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon v tomto prípade umožňuje. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca nedisponuje rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý by rozhodol o tom, či úraz, ktorý utrpel je služobným úrazom.

8. Súd súčasne poukazuje a kladie dôraz na ustanovenie , v zmysle ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy, ktorý sa v zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vymenúvacom ustanovenia , ktoré sa vzťahujú aj na služobný pomer, nenachádza. Z uvedeného je zrejmé, že vzťahy medzi služobným úradom a vojakom sa prejednávajú a rozhodujú v osobitnom správnom konaní v tzv. konaní vo veciach služobného pomeru, prípadne vo veciach sociálneho zabezpečenia a nie súdom v civilnom konaní. Následne, ako už bolo vyššie uvedené, po vyčerpaní všetkých obranných mechanizmov, rozhodnutie môže byť preskúmané súdom v rámci tzv. správneho súdnictva.

9. V danom prípade je zrejmé, že súd nemá právomoc rozhodovať. Na základe vyššie uvedeného súd pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania toto konanie zastavil a postúpil orgánu, ktorý túto právomoc má, a to Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu na súd napriek nedostatku jeho právomoci, avšak vzhľadom na to, že zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na .

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov, že na vydanie napadnutého rozhodnutia neboli dané procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V odvolaní žalobca poukázal na svoje vyjadrenie, v ktorom jednoznačne uviedol, že výsledok vyšetrenia služobného úrazu, či už ide o výsledok svedčiaci v prospech profesionálneho vojaka (udalosť je vyhodnotená ako služobný úraz) alebo ide o výsledok svedčiaci v neprospech profesionálneho vojaka (udalosť nie je vyhodnotená ako služobný úraz), zasiela príslušný služobný orgán Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia ( ) tak, ako tomu bolo učinené aj v tomto prípade. To znamená, že žalovaný mal/má k dispozícii takúto správu a tým nepriamo poukázal na potrebu jej obstarania pre účely tohto konania. Nakoľko uvedené bolo súdu známe na základe tohto vyjadrenia žalovaného, súd mal povinnosť túto správu zabezpečiť od žalovaného alebo od vojenského útvaru, resp. od Vojenského úradu sociálneho

zabezpečenia. Žalovaný tiež mal celkom zrejme k dispozícii rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi č. zo dňa 29.11.2017, z ktorého plynie, že posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ posúdila zdravotný stav žalobcu, pričom uviedla záver, že žalobca nie je invalidný, nakoľko porucha jeho zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a k poruche zdravia nedošlo v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, pričom zároveň v poučení úrad uviedol, že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, na rozdiel od toho, čo uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný. Problém je však v tom, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vo svojom rozhodnutí zamietol žiadosť o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, avšak z odôvodnenia rozhodnutia vôbec neplynie, o aký úraz sa má jednať, resp. nie je z nej zrejmé, že negatívne rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi má podklad v udalosti, ktorý posudkovou komisiou Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nebol kvalifikovaný ako služobný, ktorého zistenia/určenia sa žalovaný (žalobca - pozn. odvolacieho súdu) domáha. Úrad teda rozhodol v tejto súvislosti bez toho, aby bolo možné z odôvodnenia tohto rozhodnutia bezpečne ustáliť, či sa zakladá na správne a úplne zistenom skutkovom stave a či je teda výrok rozhodnutia správny, a preto je toto rozhodnutie podľa žalobcu nepreskúmateľné, čo pritom jednoznačne evokuje záver, že uvedené rozhodnutie malo byť a má byť preskúmané mimo odvolacieho konania, na ktorý týmto zároveň dáva osobitný podnet, hoci nie je a nebol potrebný.

13. Uvedené podľa žalobcu však nič nemení na tej skutočnosti, že práve tento súd je kompetentný rozhodnúť. V tejto súvislosti bolo nutné vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov strán. Súd mal zabezpečiť kompletný spisový materiál od žalovaného, ako aj od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a tiež od vojenského. Najmä, ak uviedol, že taká správa, príp. rozhodnutie špecifikované vyššie ohľadom zisťovania služobného úrazu Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia existuje. Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav v danom smere, keď ustálil, že takéto rozhodnutie absentuje. Na preukázanie uvedeného mal pritom v prípade spornosti tohto tvrdenia vyžiadať spis od žalovaného alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

14. Hoci žalobca navrhoval vypočutie svedka kpt. C., nakoľko k jeho vypočutiu doteraz v konaní nedošlo, na podporu žalobcových tvrdení predkladá ako listinný dôkaz písomnú svedeckú výpoveď podpísanú svedkom kpt. C., ktorá potvrdzuje vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k udalostiam, ku ktorým došlo v deň, v ktorom žalobca utrpel služobný úraz, ktorý však má relevanciu len v prípade, keď súd pristúpi k dokazovaniu toho, či k spomínanému služobnému úrazu došlo. Ak mal súd za to, že zistenie toho, že ide o služobný úraz patrí do prvotnej kompetencie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a zároveň dospel k tomu, že prezumovaný úraz nebol dostatočne vyšetrený, resp. bol vyhodnotený nesprávne zo strany Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, tak by nebolo možné rozhodnutiu súdu o postúpení veci Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia vytknúť nesprávnosť, hoci má žalobca za to, že ani tak nebol dôvod na postúpenie veci, nakoľko o tom, či došlo k úrazu alebo nie, mal súd rozhodnúť po náležite vykonanom dokazovaní práve v tomto konaní, čoho predpokladom je však obstaranie kompletného materiálu od všetkých kompetentných orgánov a iných vo veci činných orgánov, pričom sa to týka i posúdenia splnenia podmienky na rozhodnutie o postúpení veci. Súd sám zároveň v rozhodnutí iba prezumuje, že k podaniu žiadosti o priznanie invalidného dôchodku „zrejme do dnešného dňa nedošlo“, v rámci ktorého malo dôjsť k preskúmaniu toho, či ide alebo nejde o služobný úraz, avšak tvrdenie, že úraz bol Vojenských úradom sociálneho zabezpečenia preskúmaný a bolo ustálené, že nejde o služobný úrad, nebolo medzi stranami sporné (vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.08.2019, pričom k tomuto vyjadreniu podával stanovisko žalovaný, v ktorom nepopiera takéto tvrdenie žalovaného), a preto súd mal posúdiť takúto otázku ako medzi stranami nespornú.

15. V prípade, že súd prvej inštancie nie je oprávnený konať vo veci a mal za preukázané, že oprávneným súdom - čo nepriamo naznačil - je správny súd, tak mal vec postúpiť príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k otázke nedostatku svojej rozhodovacej právomoci sa mal súd vyjadriť extenzívne, avšak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva presvedčivo odôvodnenie kompetenčnej absencie súdu. Ak však súd vec postúpil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a ak by bol takýto jeho krok opodstatnený, tak celkom zrejme nie z dôvodu, že je sám kompetenčne nepríslušný rozhodovať danú vec a teda že nie je v jeho kompetencii určiť, či v prípade udalosti popísanej v žalobe, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, ide o služobný úraz a ďalej v intenciách žalobného petitu (žalobca je naďalej presvedčený o opaku), ale eventuálne z dôvodu, že podanie

žalovaného (žalobcu - pozn. odvolacieho súdu) vyhodnotil ako odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o nepriznaní invalidného dôchodku (k čomu ale nemohlo dôjsť, nakoľko súd neobstaral potrebné dôkazy, a teda najmä spisy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a vojenského útvaru, na podklade ktorých mohol učiniť spoľahlivé a preskúmateľné rozhodnutie o ďalšom smerovaní napadnutej kauzy) a až po takomto zistení postúpi vec tomuto úradu na rozhodnutie o odvolaní. Uvedené otázky neboli v rozhodnutí zodpovedané a aj preto sa jeho rozhodnutie javí ako arbitrárne.

16. Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.11.2011, ako aj periodikum Zo súdnej praxe č. 4/2007.

17. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí postúpiť vec inému orgánu riadil nesprávnymi právnymi normami, nesprávne právne vec posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav. Neobstaral potrebné dôkazy, na podklade ktorých bol oprávnený učiniť predmetné rozhodnutie. Na základe dostupných dôkazov nesprávne právne posúdil, že nie je vo veci oprávnený konať. Žalobcovi tak odňal možnosť konať pred súdom, a teda ide o ďalšiu takú vadu konania, ktorá viedla k nesprávnemu rozhodnutiu prvoinštančného súdu.

18. Žalobca v odvolaní zároveň vytýkal súdu prvej inštancie, že od napadnutia žaloby, a teda od 26.01.2018 trvalo súdu prvej inštancie skoro 2,5 roka postúpiť vec na iný orgán, a to bez akéhokoľvek významnejšieho úkonu v konaní, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a konania bez zbytočných prieťahov.

19. Záverom svojho odvolania žalobca žiadal, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania, príp. aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril s tým, že sa v prvom rade pridržiava svojich záverov vyplývajúcich z jeho podania č. SELP-EDPV-96-5/2019 zo dňa 25.02.019, ako aj z podania č. SELP- EDPV-96-8/2019 zo dňa 18.09.2019, na ktorých bez výhrady v plnom rozsahu zotrváva.

21. Žalobca odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti odôvodňuje takmer všetkými odvolacími dôvodmi vyplývajúcimi z ustanovenia , vyjmúc odvolací dôvod uvedený pod písm. c) daného ustanovenia, avšak v kontexte s ostatným obsahom odvolania tieto k jednotlivým jeho tvrdeniam nepriraďuje, a preto je obtiažne žalobcom v odvolaní navodený stav, i z dôvodu zrejmej chaotickosti, relevantným spôsobom posúdiť.

22. K odvolaciemu dôvodu žalobcu smerujúcemu k otázkam vykonania dokazovania zo strany prvoinštančného súdu žalovaný uvádza, že tento sa javí byť zjavne právne irelevantný, nakoľko prvoradou úlohou súdu po podaní kvalifikovanej žaloby je zistiť, či vôbec má v intencii a nasl. právomoc konkrétny spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ súd zistí, že jeho právomoc daná nie je, je povinný konanie bezodkladne zastaviť bez toho, aby vo veci ďalej činil určité ďalšie procesné úkony.

23. Je zrejmé, že zásadnou právnou otázkou v predmetnej právnej veci je otázka právomoci konajúceho súdu prvej inštancie, s ktorej vyriešením v odvolaním napadnutom uznesení sa žalovaný v plnej miere stotožňuje. Žalovaný navyše dodáva, že posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje nielen tú skutočnosť, či sa stal profesionálny vojak invalidným v dôsledku služobného úrazu ( ), ale posudzuje aj tú skutočnosť, či dočasná neschopnosť profesionálneho vojaka je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania ( ).

24. Žalobca ako strana sporu, ktorá má určité procesné práva a povinnosti (okrem iného i právo nahliadnuť do súdneho spisu), by si mal byť vedomý toho, že žalovaný v rámci svojich podaní učinených smerom ku konajúcemu súdu tomuto zaslal kompletnú spisovú dokumentáciu týkajúcu sa vyšetrovania žalobcom domnelého služobného úrazu (pozn. - Zberný hárok spisovej dokumentácie k služobnému úrazu č. žpr-219/6-10-Obv), a teda nie je mu zrejmá argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej mal byť súd povinný si túto dokumentáciu (správu) od žalovaného zabezpečiť.

25. Žalovaný nemal do okamihu doručenia odvolania žalobcu vedomosť o rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. zo dňa 29.09.2017 o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi, ako sa tento mylne domnieva, nakoľko na dané rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia doposiaľ v prebiehajúcom súdnom spore žalobca vôbec nepoukazoval. Vedomosť o predmetnom rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nemal zrejme ani konajúci súd. Žalovaný by síce v prípade podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vystupoval ako príslušný odvolací orgán ( ), avšak doposiaľ taktiež nemá vedomosť o tom, že by žalobca takýto opravný prostriedok, ktorým sa mohol domáhať preskúmania tohto administratívneho aktu, kvalifikovaným spôsobom vôbec podal. Žalovaný dodáva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je samostatná právnická osoba zriadená zákonom, ktorá koná a vystupuje vo vlastnom mene, pričom rezort obrany voči tomuto štátnemu orgánu vykonáva funkciu zriaďovateľa, a teda logicky nemá vedomosť o všetkých administratívnych aktoch, ktoré sú v pôsobnosti Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vydávané. V nadväznosti na uvedené však žalobcom predložené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia len potvrdzuje správny právny verdikt súdu prvej inštancie o zastavení konania a postúpení veci orgánu verejnej správy, ktorý dané rozhodnutie vydal, nakoľko otázka posudzovania žalobcom domnelého „služobného úrazu“ bola riešená v danom osobitnom prvostupňovom administratívnom konaní, v rámci ktorého však žalobca nevyužil možnosť podať voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu riadny opravný prostriedok. Pokiaľ by žalobca riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia podal, v intencii by otázku posúdenia služobného úrazu v rámci odvolacieho konania realizovala posudková komisia sociálneho zabezpečenia Ministerstva obrany SR, ako „kvázi odvolací“ orgán voči posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

26. Je zrejmé, že žalobca v podanom odvolaní do značnej časti argumentuje odvolacími dôvodmi smerujúcimi k možnému preskúmaniu zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, na ktoré však súd prvej inštancie nie je príslušný, nakoľko týmito by sa mal zaoberať v rámci odvolacieho administratívneho konania príslušný odvolací administratívny orgán. V predmetnej veci by nemohol konať ani príslušný správny súd, ako sa žalobca v odvolaní mylne domnieva, nakoľko tento, ako už bolo uvedené, nevyužil voči rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia podanie riadneho opravného prostriedku.

27. Z dôvodu, že žalobca voči rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nepodal riadny opravný prostriedok, a toto nadobudlo právoplatnosť, je podanie žalobcu možné vnímať ako podnet na začatie konania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, čo zrejme z kontextu uznesenia konajúceho súdu pochopil aj sám žalobca (právny zástupca žalobcu), keď v rámci odvolania uvádza, že uvedené rozhodnutie malo byť a má byť preskúmané mimo odvolacieho konania, na ktorý týmto dáva osobitný podnet.

28. Vo vyššie uvedených intenciách sa potom aj návrh na vypočutie svedka kpt. Ing. Vladimíra Šatku v danom sporovom konaní javí ako zjavne neopodstatnený. Žalovaný opätovne uvádza, že žalobca splnomocnil na zastupovanie advokáta Mgr. Zsolta Ördögha, a preto bolo vecou jeho právneho zástupcu, aby bola žalobcovi v predmetnej veci poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, ktorá skutočnosť sa však zrejme minula právnemu účinku.

29. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na a 2 a uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie konajúceho súdu vykazuje všetky znaky zákonnosti, pričom toto je potrebné udržať v rovine spravodlivosti tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na argumentáciu odvolateľa je posúdiť správnosť záverov prvoinštančného súdu vedúceho k zastaveniu konania pre nedostatok právomoci súdu na prejednanie veci a k postúpeniu veci Vojenskému služobnému úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 11.12.2017 a postúpenou súdu prvej inštancie dňa 26.01.2018 domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 22.06.2016 v priestoroch telocvične Vojenského útvaru 1049 Sereď pri preskúšaní zo špeciálnej telesnej prípravy

- boj zblízka je služobným úrazom, za ktorý zodpovedá Vojenský útvar 1049 Sereď vo výške 100 %. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.09.2019 namietal nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie predmetnej veci z dôvodu, že otázku poškodenia zdravia žalobcu, ktoré by malo mať priamu súvislosť so vznikom ním deklarovaného služobného úrazu, je oprávnený vyhodnotiť a posúdiť jedine Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v rámci administratívneho konania. Uznesením sp. zn. zo dňa 13. mája 2020 súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a vec postúpil Vojenskému služobnému úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave a výrokom II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi.

33. V prejednávanej veci je nepochybné, že sa žalobca určovacou žalobou domáha určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 22.06.2016 v priestoroch telocvične Vojenského útvaru 1049 Sereď pri preskúšaní zo špeciálnej telesnej prípravy - boj zblízka je služobným úrazom, za ktorý zodpovedá Vojenský útvar 1049 Sereď v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia na základe žiadosti žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, ktorá mu bola doručená dňa 07.09.2017, rozhodnutím č. VSÚZ - 65203041921007/13 zo dňa 29.11.2017 žalobcovi nepriznal invalidný výsluhový dôchodok. V odôvodnení svojho rozhodnutia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia konštatoval okrem iného, že posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ dňa 22.11.2017 posúdila zdravotný stav účastníka konania. V zápisnici o rokovaní č. 11/2017 uviedla záver, že účastník konania nie je invalidný v zmysle a , pretože porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a k poruche zdravia nedošlo v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobca voči predmetnému rozhodnutiu nepodal odvolanie. Hoci z ustanovenia vyplýva, že posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či sa stal vojak invalidným v dôsledku služobného úrazu, na základe čoho potom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhoduje o priznaní dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnemu vojakovi v zmysle (za predpokladu, že je podaná žiadosť o takúto dávku), uvedené zákonné ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nie sú prekážkou tomu, aby žalobca podal na súd žalobu o určenie, že ide o služobný úraz, kto za neho zodpovedá a v akom rozsahu a aby takúto žalobu súd prejednal. V rámci administratívneho konania o dávkach sociálneho zabezpečenia v zmysle sa totiž nevydáva osobitné rozhodnutie o tom, že určitý úraz je alebo nie je služobným úrazom.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.11.2011, podľa ktorého „spor medzi príslušníkom a služobným úradom (rovnako ako spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom), ktorý rieši základ nároku poškodeného príslušníka na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú služobným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci zo služobného vzťahu (rovnako ako spor z pracovnoprávneho vzťahu) a žalobu o určenie, že ide o služobný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú služobným úrazom (chorobou z povolania), ktorá je žalobou svojho druhu, rieši súd v občianskom súdnom konaní (k tomu pozri napr. 40/2007 ZSP)[....] Rozhodnúť o tom, že u navrhovateľa došlo k služobnému úrazu, môže teda iba súd vo všeobecnom súdnictve, t. j. príslušný okresný súd, nakoľko aj príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície musí byť v týchto prípadoch zabezpečené právo na súdnu ochranu.“ I keď sa dané rozhodnutie týka príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a železničnej polície, je možné ho podľa názoru odvolacieho súdu analogicky aplikovať aj vo vzťahu k profesionálnym vojakom.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď konanie v zmysle ustanovenia zastavil a vec postúpil Vojenskému služobnému úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave. Nakoľko v prejednávanej veci je daná právomoc súdu prvej inštancie, odvolací súd podľa uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní, posúdiť dôvodnosť žaloby, vec prejednať a rozhodnúť vo veci samej.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).